Historia je zbierka mravoučných báchoriek, alebo zmes rozprávaní a slávnostných žvástov, povedal nemecký filozof Friedrich Nietzsche. Možno ide o tvrdé vyjadrenie, ale v prípade hľadania prvotných zmienok o vodiacom psovi stojí zato sa nad ním zamyslieť. Vierohodnosť histórie je často spochybňovaná a veľakrát je ťažké dopátrať sa pravdy, najmä ak o udalosti prinášajú rôzne zdroje rôzne údaje.
Za najstaršie zobrazenie vodiaceho psa je podľa dostupných zdrojov považovaná freska z talianskych Pompeí z 1. storočia nášho letopočtu. Freska znázorňuje muža, ktorý sa na ulici rozpráva so ženou. Žena mu niečo podáva. Muž drží v jednej ruke dlhú vôdzku, na ktorej má malého psa, v druhej ruke drží palicu. Spojenie človek - pes na vôdzke - palica môže naznačovať, že ide o nevidiaceho človeka. Pomocou palice identifikuje prekážky a pes ho vedie.
Podobných obrazov ľudí so psíkmi na dlhej vôdzke a s palicou v ruke z obdobia stredoveku je zaznamenaných viac. Či išlo o ľudí s poškodeným zrakom sa však môžeme iba domnievať. Historické dokumenty hovoria, že častým dôvodom slepoty u ľudí v tom období bola lepra. Toto ochorenie je nielen nákazlivé a na pohľad nevábne vyzerajúce, ale aj zapáchajúce. Niet preto divu, že ľudia s leprou boli izolovaní od spoločnosti a chudobní. A kto iný by bol ochotný byť spoločníkom takéhoto človeka ako pes.
V stredovekých modlitebných knihách sa vyskytujú ilustrácie človeka s palicou a psom na dlhej vôdzke, ktorý nesie v tlame misku. Je teda pravdepodobné, že nevidiaci ľudia v týchto obdobiach mali za spoločníka psa.
V 12. storočí však učiteľ rétoriky v Konštantínopole Nikephoros Basilakes napísal dielo chvály o psoch. V ňom opisuje aj cnosti psov - práve tie by sme mohli považovať za prvé písomné zmienky o vodiacom psovi. „Prečo nespomínam tú najneobvyklejšiu vlastnosť zo všetkých, že vedie slepých a stáva sa pre nich ďalším okom?“
Napokon, moderný príbeh vodiaceho psa sa začal od prvej svetovej vojny. V Nemecku vznikol v roku 1914 spolok Verein für Sanitätshunde, ktorý cvičil psov pre vojnových veteránov. Otvorenie prvého výcvikového strediska v Oldenburgu v roku 1916 sprevádzala vlna protestov, no v priebehu roka odovzdali 100 vodiacich psov a v roku 1920 už pracovalo 867 vodiacich psov. V roku 1922 začalo stredisko cvičiť vodiace psy aj pre civilných nevidiacich.
Američanka Dorothy Harrison Eustisová zohrávala kľúčovú úlohu: v roku 1921 založili s manželom chovateľskú stanicu nemeckých ovčiakov vo Švajčiarsku. Keď Morris Frank počul o centre v Postupime, precestoval s Buddym do USA a spustil formálny výcvik vodiacich psov v The Seeing Eye. V roku 1931 vznikli školy v Taliansku, Francúzsku a Švajčiarsku; v roku 1933 bola v Británii založená prvá organizácia Guide Dogs for the Blind Association.
Po revolúcii v roku 1989 a neskôr vznikali ďalšie centrá po celom svete, až kým sa vodiace psy stali bežnou súčasťou mestského života. V niektorých štátoch sú vodiace psy uznané ako kompenzačná pomôcka a ich potreba je zakotvená v zákonoch a pravidlách prístupu do verejných priestorov.
Ktoré plemená sú najčastejšie používané ako vodiace?
Aby bolo plemeno vhodné ako vodítko, má mať pokojnú povahu, ľahkú cvičiteľnosť, vysokú inteligenciu a spoľahlivosť. Najčastejšie používané plemená sú Labradorský retriever a Zlatý retriever, ktoré sú známe svojou miernosťou a pracovnou morálkou. Nemecký ovčiak bol historicky medzi prvými plemenami používanými ako vodiace psy a spájajú sa s vysokou inteligenciou a lojalitou. Okrem toho sa ako vhodné uvádzajú aj štandardný pudel a kríženci týchto plemien.
- Labradorský retríver
- Zlatý retríver
- Nemecký ovčiak
- Štandardný pudel
- Kríženec labradora a zlatého retrievera
- Plochosrstý retriever
- Boxer
Všetky tieto plemená majú spoločné vlastnosti: vyrovnanosť, inteligencia a ochota spolupracovať. Avšak výcvik a individuálne predispozície sú rozhodujúce pre to, či sa pes stane spoľahlivým vodiacim partnerom.
Čo zahŕňa výcvik vodiaceho psa?
Štandardný výcvik trvá približne 2 roky a zahŕňa tri úrovne. Prvým krokom je overenie základných vrodených vlastností šteniatka. Druhou etapou je intenzívny všeobecný výcvik a socializácia v domácom prostredí počas približne 1,5 roka. Tretia etapa je špecializácia na konkrétneho človeka a trvá asi pol roka. Skúška spoločenského psa zahŕňa tri praktické časti a posudzuje povahu psa počas celej skúšky.
Po úspešnom absolvovaní skúšky sa pes umiestňuje do rodiny a začína sa spolužitie so samozrejmým následným tréningom. Spoločné učenie po nasťahovaní pokračuje po celý život.
Právne postavenie a privilégiá
Vodiaci pes nie je považovaný za zviera, ale za nevyhnutnú pomôcku pre človeka. Zákon priznáva vodiacemu psovi a jeho psovodovi široké práva vstupu: do školských a kultúrnych inštitúcií, verejných priestorov, bánk, obchodov, na pláže, do parkov a podobne. Pes musí byť riadne označený a psovod musí mať potvrdenie o štatúte vodiaceho psa.
Ako sa správať v blízkosti vodiaceho psa?
Vodiaci pes je v práci, preto je najlepšie ho ignorovať, nekontaktovať a nehladkať. Pes si je vedomý svojho úlohu a potrebuje sústredenie na potreby svojho majiteľa. Bez ohľadu na to je dôležité zabezpečiť primerané vyváženie práce a hry počas dňa.
Odlišnosti medzi vodiacim a asistenčným psom
Hoci obe skupiny slúžia ľuďom so znevýhodnením, existujú významné rozdiely. Vodiaci pes je špeciálne cvičený pre nevidiacich a jeho hlavnou úlohou je bezpečne viesť osobu a vyhýbať sa prekážkam. Môže aj neposlúchnuť povel, ak by to ohrozilo sprevádzanú osobu. Asistenčný pes je prispôsobený individuálnym potrebám klienta a môže vykonávať širokú škálu úloh, ako napríklad zapínať svetlá, prinášať predmety alebo upozorňovať na záchvaty. V mnohých krajinách nie je asistenčný pes automaticky kompenzačnou pomôckou a jeho výcvik býva hradený z darov alebo zbierok.
Cena výcviku vodiaceho či asistenčného psa sa pohybuje okolo 7000 €, pričom zahŕňa obstarávanie, veterinárnu starostlivosť a tréning. Vodiaci pes je v Slovenskej republike uznanou kompenzačnou pomôckou a jeho potreba je zakotvená v legislatíve.
Čo robiť, keď stretnete vodiaceho psa
Pes je najlepší priateľ človeka, no pri práci sa musí sústrediť. Preto je dôležité ho nevyrušovať a nehráť sa s ním. Ak chcete, môžete sa opýtať majiteľa, či je v poriadku pohladiť psa po jeho povolení. Vodiaci pes potrebuje cítiť podporu a pochopenie zo strany verejnosti.
Záver a súčasný kontext
Napriek tomu, že dlhá história vodítka psa siaha až do staroveku, súčasné výcvikové systémy a legislatíva zaručujú efektívnu a bezpečnú spoluprácu medzi človekom a psom. Vodiace psy sa stali nedeliteľnou súčasťou života nevidiacich a zvyšujú ich nezávislosť a kvalitu života. Ich úspech je výsledkom intenzívneho výcviku, vhodného výberu plemien a celoživotného záväzku držiteľov.
“Nemajte predsudky,” hovorí Toni Eamesová, prezidentka Medzinárodnej asociácie asistenčných psov. Výrok pripomína, že asistenčné psy môžu pomáhať ľuďom s rôznymi potrebami a že výcvik sa môže týkať aj plemenám bez pedigre. Vodiaci pes nie je len prostriedok na mobilitu; je to partner, ktorý umožňuje samostatný a sebavedomý život.
- Vodiaci pes - plemeno a výcvik
- Výcvik: tri etapy a skúška spoločenského psa
- Právne privilégia a správanie v prítomnosti vodiaceho psa
- Rozdiely medzi vodiacim a asistenčným psom
- Praktické potreby a poznámky k nákupu a starostlivosti
Vodiaci pes je nenahraditeľným pomocníkom človeka s ťažkým zrakovým postihnutím, dokáže ho bezpečne zaviesť do zamestnania, do obchodu, k lekárovi alebo na úrady. Sú to jeho druhé oči, ktoré nájdu potrebnú vec, upozornia na nebezpečenstvo a sú zároveň priateľom.