Slovenský kopov a navrhované nízkonohé duričské plemeno: história, povaha a praktické využitie

portalcenter.cl

Pre tých ktorí o tom este nevedia prikladám zamer vyboru klubu chovatelov slovenskeho kopova alebo je to len zamer predsedu? chce presadit chovanie noveho plemena a tym odstavit nasho slovenskeho kopova...Co na to hovorite, dlhorocni chovatelia??

Chovateľským zámerom je vytvoriť novú formu plemena psa zodpovedajúcu a čo najviac sa približujúcu požiadavkám výkonu práva poľovníctva v súčasnej dobe - menšia rozloha poľovných revírov, platná legislatíva, charakter a štýl poľovania, prevaha poľovnej zveri - s ohľadom na potreby jeho výživy, starostlivosti, umiestnenia a prepravy.

Uvedeným požiadavkám sa najviac približuje nízkonohé plemeno duriča menšej, strednej až malej veľkosti typu slovenského kopova - tzv. malý slovenský kopov.

Ide o plemeno nenáročné na priestor a výživu (vhodný aj pre poľovníkov bývajúcich v meste, minimálne nároky na prepravu autom), pomerne ľahko manipulovateľné s ohľadom na veľkosť (transport na posed), odolné, bez významnejších zdravotných problémov (najmä dedičné ochorenia).

Vzhľadom na predpokladané uplatnenie v praxi by mohol vykonávať skúšky a nadobudnúť poľovnú upotrebiteľnosť ako slovenský kopov (SD, PF, LS, FSMP, FD, ŠSSK).

Vzorovým východzím plemenom je slovenský kopov vzhľadom na svoj pôvod, so zreteľom na žiaduce povahové a exteriérové vlastnosti.

Svoje vynikajúce povahové vlastnosti preukazuje slovenský kopov už celé desaťročia, minimálne od čias jeho čistokrvného chovu a uznania FCI (1963). Medzi výrazné pozitíva patrí jeho temperament, často krát až neúnavná chuť do práce, ochota a záujem sledovať stopu zveri (nepofarbená aj pofarbená), hlasitosť na stope a jedinečná odvaha.

Tieto povahové črty sú neustále žiadané, v chove upevňované a selektované. Avšak s ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti môžu byť práve niektoré z jeho povahových vlastností obmedzujúcim a limitujúcim faktorom pre využitie kopova v mnohých revíroch a oblastiach Slovenska.

V praxi to znamená, že došlo ku rozdeleniu veľkého počtu pôvodne rozlohovo veľkých revírov na niekoľko menších a tento trend bude mať v blízkej budúcnosti stúpajúcu tendenciu, pričom v mnohých sa dnes aj pri výskyte diviačej zveri upustilo od poľovania formou spoločných poľovačiek s použitím našich plemien duričov (slovenský kopov, štajerský durič) - prevláda individuálny spôsob poľovania.

A práve aj v takýchto revíroch by našla praktické uplatnenie nová forma národného nízkonohého plemena duriča pri zachovaní si uvedených žiaducich povahových čŕt slovenského kopova.

Jedným z podstatných rozdielov práce takéhoto typu duriča by bol jeho menší akčný rádius pri durení, ktorý je často príčinou straty a zabehnutia slovenského kopova - ide síce o pomalšie, ale pritom vytrvalé, systematické a hlasité durenie.

Plemeno by našlo uplatnenie aj pri dohľadávkach postrieľanej najmä raticovej zveri, tak ako to v praxi dokazuje aj mnoho slovenských kopovov pri individuálnom spôsobe poľovania.

Telesný formát - ako slovenský kopov, v zmenšenej podobe, hmotnosť prispôsobená výške a dĺžke rámca. Jednoznačne obdĺžnikový rámec, dĺžka presahuje 20 % výšky jedinca v kohútiku.

Oko - tmavohnedej farby, hlasitý (voľný hlas) na teplej stope a pri kontakte so zverou - tzv. Východzími plemenami, použitými pri vytvorení novej formy národného nízkonohého plemena duriča sú slovenský kopov a hladkosrstý jazvečík štandardnej veľkosti čiernohnedej farby.

Jedince obidvoch plemien, ako aj ich medziplemenné krížence sú do chovu vyberané na základe prísnych kritérií, zohľadňujúcich vopred určené povahové a exteriérové charakteristiky plemena malý slovenský kopov.

Podiel genetických informácií by mal byť v pomere 70:30 resp. 80:20 (slovenský kopov : jazvečík). Pri chove sa vedie presná evidencia dospelých jedincov uplatnených v chove, ako aj odchovaných šteniat, vrátane vystavenia preukazov o pôvode od prvej generácie chovu nového plemena.

Zámerom chovateľskej práce nie je vytvorenie úplne nového (geneticky neustáleného) plemena, získaného krížením rôznych plemien, ale určitým spôsobom upravenie a prispôsobenie nášho národného plemena aj na zmenené podmienky poľovníckej praxe s jasne definovanou a ustálenou genetickou výbavou.

Jeho použitie by malo byť orientované v poľovných revíroch menších výmer (srnča oblasť) na rovinách až pahorkatinách, kde sa v poslednom čase vo vyššom množstve vyskytuje a sústreďuje diviačia zver. Zámerom nie je umelo vytvárať konkurenciu slovenskému kopovovi, ktorý jednoznačne svojim použitím dominuje resp. je určený do náročných podmienok horských revírov.

Úsilie nesmeruje k vytvoreniu ideálneho plemena, ktoré neexistuje, ale plemena, ktoré by poľovníkom poskytlo čo najširšieho a pomerne všestranného praktického využitia pri spôsobe poľovania v našich podmienkach a získalo si tak svoje miesto medzi nespočetným množstvom doteraz medzinárodne uznaných plemien psov.

Cieľom je preukázať širokej kynologickej verejnosti, že aj v dnešnej dobe sa dajú mnohé už uznané čistokrvné plemená psov určitým spôsobom prispôsobiť okolnostiam dnešnej doby, čím môže celkom opodstatnene vzniknúť nové plemeno s možnosťou medzinárodného uznania FCI a jeho následným etablovaním sa v plejáde už existujúcich plemien.

Toto plemeno psa sa vyznačuje vytrvalým hlasovým prejavom, sledujúcim teplú stopu alebo stopu celé hodiny. Vždy čierny s pálenými znakmi. Skôr ľahšia stavba, ale s pevnou kostrou. Vrodený temperament. Lebka: mierne zaokrúhlená na temene, obdĺžnikového tvaru, zreteľné nadočnicové oblúky. Badateľná čelná ryha s hmatateľným tylovým výstupkom. Nos: vždy čiernej farby, primerane veľký, nozdry mierne otvorené, koniec nosa mierne zašpicatený. Prezrádzajú živosť a odvahu. Sú hlbšie vsadené, tmavé, mandľovitého tvaru. Chrbát: rovný, stredne dlhý. Bedrá: kratšie, dostatočne široké, pevné, svalnaté. Zadok: kratší, stredne široký a zaoblený. Hrudník: stredne hlboký, mierne široký a dlhý. Hruď široká, dobre vyplnená.

Skratka P.F. v kontexte slovenskeho kopova: Zmienka o skratke pf sd pri slovensky kopov sa objavuje v kontexte diskusie o vyvoji noveho plemena a jeho vyuziti v poľovníctve, avšak priame spojenie s charakteristikami kopova nie je vedecky alebo oficiálne potvrdené. P.F. vzniklo ako francuzska skratka pour Feliciter a tradicia novoročných prianí ju často používá vo verejnom aj súkromnom styku, no nesúvisí priamo s polovníckym plemenom.

Historické korene slovenskeho kopova: Slovenský kopov je národné poľovné plemeno s bohatou historiou, známe svojou odvahou, vytrvalosťou a vynikajúcim čuchom. Uznávanie FCI v roku 1963 a dlhodobý vývoj chovu formovali jeho exteriér a povahu. Zámerom chovateľov je zachovať pôvodné kvality a zároveň hľadieť na potreby dnešnej poľovníckej praxe a legislatívy.

Charakteristika a starostlivosť o Slovenského kopova

Slovenský kopov je pes stredne veľký s obdĺžnikovým rámcom tela. Má primerane veľkú hlavu k telu, hlava psa býva hranatejšia, oči tmavé mandľovitého tvaru, uši sú priliehavé a visiace. Krk je krátky a svalnatý, telo pevnej kostry so stredne hlbokým hrudníkom a rovným chrbtom. Srsť je stredne hrubá a hustá, 2-5 cm dlhá, na chrbte a chvoste dlhšia. Výška: sučky 40-45 cm, psy 45-50 cm.

Temperament: temperamentný, ostrý, vytrvalý a odvážny. Dokáže byť aj obranný, ak je vyprovokovaný, inak je oddaný, logicky vedený a spoľahlivý pri love pod vedením pána. K deťom je tolerantný a k cudzincom nedôverčivý. Potrebuje kontakt so svojimi ľuďmi a vie byť psom jedného pána.

Výchova a výcvik: výcvik musí začať už od útleho veku, nesmie byť násilie ani tvrdosť. Dôležitá je znalosť poľovníckej problematiky: dohľadávanie postrieľanej zveri, využívanie vetra pri hľadaní, a hľadanie po starých vychladnutých stopách. Pri výcviku je potrebné zohľadniť podmienky revírov a individuálne potreby psa.

Starostlivosť o prostredie a výživu: pes vyžaduje prostorné bývanie, pravidelný kontakt s pánom, masírovanie a česanie srsti, ochranu pred parazitmi a pravidelné veterinárne prehliadky, vrátane starostlivosti o zuby a uši. Krmivo musí obsahovať všetky potrebné živiny pre správny vývoj a kondíciu, s prihliadnutím na vek a zdravotný stav.

Chov a skúšky: na zaradenie psa do chovu je potrebné absolvovať aspoň jednu zo skúšok poľovných psov, najčastejšie farbiarska skúška duričov. Jednodenná skúška sa koná pre psov s preukazom pôvodu od 10 mesiacov veku; vodcovia musia mať minimálne 15 rokov.

V súvislosti s výstavami: ak chcete vystavovať slovenského kopova, treba začať s výcvikom už od šteňaťa a zvyknúť psa na kludnú chôdzu na vodítku. Pred vystavovaním je vhodné navštíviť niekoľko výstav len ako pozorovateľ.

Potenciál nového plemena a jeho praktické využitie

Nové nízkonohé duričské plemeno by mohlo nachádzať uplatnenie najmä v menešich poľovných revíroch, kde prevláda diviačia zver a kde sú dlhodobé zmeny hraníc revírov častejšie. Ide o alternatívu k tradičnému kopovovi, ktorá by mohla dopĺňať možnosti poľovníckeho prístupu v mestských aj vidieckych podmienkach.

Podstatou nie je vytvoriť konkurenciu slovenskému kopovovi, ale poskytnúť rozšírenú paletu praktických využití s jasne definovanou a ustálenou genetickou výbavou. Cieľom je, aby tento nový formát plemena bol vhodný pre menšie revíry, mal lepší akčný rádius pri durení a zároveň si zachoval povahy kopova: vytrvalosť, hlasný prejav a odvahu.

Možnosti využitia zahŕňajú dohľadávanie postrieľanej zveri, prácu na menších aj väčších húštinách a transport na posed. Plemeno by mohlo mať vzhľad podobný slovenskému kopovu, avšak v zmenšenej verzii s jasnou genetickou kompozíciou a vedením skúšok na poľovnú upotrebiteľnosť.

Historické poznámky a súčasný kontext

Slovenský kopov má koreň v histórii, ktorá zahŕňa založenie Klubu chovateľov duričov v roku 1946 a neskoršie uznanie FCI v roku 1963. Jeho čistokrvný chov bol systematicky rozvíjaný, čo viedlo k pevnej reputácii a uznaniu povahy a exteriéru tohto plemena.

V rámci súčasnej diskusie o budúcnosti slovenského kopova sa spolu s tradičným využitím zvažujú aj možnosti adaptácie a prispôsobenia plemena súčasným poľovníckym potrebám a legislatívnemu prostrediu. Rozvoj nového plemena by mal vyjadrovať potreby moderného poľovníctva bez ohrozenia integrity a tradície slovenskeho kopova.

Infografika: Porovnanie vlastností slovenského kopova a navrhovaného nízkonohého duriča

Tabuľka: Základné údaje a charakteristiky

PlemenoVeľkosťTyp chôdzePovahaPoužitie
Slovenský kopovStredne veľkýVirtuálne vysoký výkon pri stopeTemperamentný, odvážnyDuriceps/ spoločné poľovania
Nízkonohý durič (navrhované)Menšia postuláciaVyžaduje vytrvalé durenieVyznačuje sa pozorovaním stôpRevíry s menšou výmerou

V závere nie je uvedené žiadne potvrdenie o oficiálnom vytvorení alebo uznaní nového plemena, ale text skúma možnosti a argumentáciu pre vznik takejto formy na základe súčasných potrieb poľovníctva a špecifík revírov na Slovensku.

tags: #skratky #pf #sd #pri #slovensky #kopov