**Tretí slovný druh sú zámená, ktoré sú plnovýznamové slová nepomenúvajúce osoby, veci či deje, ale len na tieto odkazujú.** V slovenčine zámená zastupujú teda ako podstatné, tak aj prídavné mená, ale slúžia aj na ukazovanie. Sú platným vetným členom a nakoľko je možné ich skloňovať, charakterizujú sa ako ohybný slovný druh. Zámená sa z latinčiny označujú aj ako pronominá. Táto skupina zámen sa delí na podskupinu základnú a privlastňovaciu. Základné osobné zámená nahrádzajú pomenovania osôb. Pýtame sa na ne pádovými otázkami (napr. kto, čo, o kom, koho, s kým…). Aj pri zvratných zámenách ich delíme na dve skupiny, a to tiež na základné a privlastňovacie.
Základné a privlastňovacie zámená
Tomuto druhu patria zámená, ktorými sa pýtame napríklad na osoby, veci, deje. Opytovacie zámená zvyčajne stoja na začiatku otázok. Neurčité zámená sú príponami alebo predponami odvodené od opytovacích zámen. Ich prípona je napríklad -koľvek alebo -si a predpony môžu byť hoci- alebo nie-.
Určenie rodov a prípadov
Pri gramatickom rozbore vety a slov sa v slovenčine pri zámenách určuje päť gramatických kategórií. Rod zámen sa určuje vzhľadom na podstatné či prídavné meno, ktoré vo vete zastupuje. Určuje sa teda mužský, ženský a stredný rod, no v niektorých prípadoch je možné určenie aj bezrodové. Ak je zámeno zámenné, skloňuje sa podľa vzoru môj, ak je zámeno adjektívne, jeho vzory sú pekný (tvrdé zakončenie) a cudzí (mäkké zakončenie) podľa prídavných mien a ak je zámeno nesklonné, nie je možné ho v slovenčine skloňovať.
Skloňovanie a skratky
Skloňovanie zámen znamená, že ich tvar slova môže byť zmenený. Pri zámenách môžeme hovoriť aj o spomínanom skracovaní (mňa-ma, mne-mi, tebe-ti,…). Privlastňovacie zámená tvoj, náš, váš a zvratné privlastňovacie zámeno svoj skloňujeme podľa vzoru môj. Na inštrumentál jednotného čísla sa pýtame s kým?, s čím?. Už v týchto dvoch otázkach vidíme dĺžeň, ktorý nám napovedá, že ho budeme používať aj v samotnom zámene. Na datív množného čísla sa pýtame pádovými otázkami komu?, čomu?. V otázkach žiadny dĺžeň nevidíme, nepoužijeme ho teda ani v zámenách.
Príklady so zviazaniami s dlhým a krátkym í
Dlhé í: Išla si za svojím snom. Podpísal sa svojím podpisom. Krátke i: Zamával svojim kamarátom. Podišiel k svojim knihám.
Dlhé í: Prídem aj s mojím bratom. Bolo to mojím omylom. Krátke i: Pribalím to k mojim veciam. Patrí k mojim obľúbeným učiteľom. Vo výraze so svojimi alebo s mojimi nikdy nepíšeme dlhé í. Stretol sa so svojimi priateľmi. Riadila sa mojimi radami.
Aby sme si toto pravidlo ešte viac zjednodušili, stačí sa zamerať na to, či hovoríme o jednej alebo viacerých veciach. Ak je vec jedna (moje jedno auto), použijeme dlhé í - mojím autom.
Privlastňovacie zámená a ich skloňovanie
Privlastňovacie zámená môj, tvoj, svoj, náš, váš majú všetky pády s krátkou príponou okrem I sg. (napr. zvratné - základné zámená: seba, sa - zvratné zámeno seba, sa vzťahuje na všetky tri osoby vo všetkých troch rodoch a v obidvoch číslach - má samostatné skloňovanie). Zámená jeho, jej, ich sú nesklonné. Privlastňovacie zámená môžu byť: môj, môja, moje; tvoj, tvoja, tvoje; náš, naša, naše; váš, vaša, vaše. Zámená jeho, jej, ich sú nesklonné. Svoj - skloňuje sa podľa vzoru môj - privlastňujeme ním hociktorej gramatickej osobe, ale príslušná osoba musí byť podmetom vety. Príklad: Ja svoju sestru poznám. Ty svoj názor ťažko zmeníš. Terka svoju mamu miluje. My svoje práva poznáme. Vy presadzujete len svoje záujmy. Susedia sú pyšní na svoju záhradu.
Ukazovacie zámená a ich štruktúra
Ukazovacie zámená: ten, tento, tamten, onen, taký, takýto, onaký, toľký, … - označujú osoby, veci, vlastnosti, počet a okolnosti, ktoré sme už pomenovali alebo na ktoré ukazujeme príslušným gestom (posunkom ruky, hlavy a pod.). Ukazovacie zámeno obsahujú najčastejšie hlásku t-pr. Zámená typu taký, onaký, toľkýto… sa skloňujú podľa vzoru pekný. Môžu byť: a) ohybné - ukazujú na osoby, veci a vlastnosti, napr. tá, to, ten, tí, tie, tento, tamten, henten, onen, taký, onaký, toľký …; b) neohybné - ukazujú na okolnosti, napr. tu, tam, tade, vtedy, tak, onak, sem, tak.
Neurčité a vzťažné zámená
Neurčité zámená: niekto, niečo, niektorý, niečí, dakto, dača, ktosi, čosi, niekde, kdesi … - odkazujú na osobu, zviera, vec, miesto, iba všeobecne. Sú odvodené od opytovacích zámen pomocou predpôn alebo prípon, najčastejšie s predponami da-, nie-, voľa-, všeli- a príponami -si, -koľkoľvek. Zámená utvorených predponami nie-, bár-, bárs-, neplatí rytmický zákon. Vymedzovacie zámená sa skloňujú podľa vzoru pekný alebo sú nesklonné (inde, inam, tak isto …). Zámená sám/sama/samo označujú osamelú osobu alebo osamelú skupinu osôb; zámená samý/samá/samé označujú prevažujúcu časť skupiny. Zámená sám/sama/samo sa skloňujú podľa vzoru pekný - sám, sama, samo; v mužskom rodine, životnom, alebo ak ide o životné subjekty.
Praktické poznámky a skracovanie
Pri zápisoch sa odporúča jasne rozlišovať medzi dlhými a krátkymi tvarmi, ktoré sa používajú podľa kontextu a rodu podmetu. Dlhé tvary sa často používajú pri osobách a pri životných podstatných menách, krátke tvary pri neživotných alebo strednom rode. Dlhé í - mojím autom; krátke í - mojím veciam. Pri zámene je dôležité sledovať, či slovo zastupuje osobu, vec alebo iný jav a podľa toho zvoliť správny tvar. Rovnaké pravidlá platia aj pri práci s cudzím jazykom, kde sa zachová konzistentné skloňovanie.
Voľný text a korektúra
Neoddeliteľnou súčasťou tvorby kvalitného textu je jazyková korektúra, vďaka ktorej máte istotu gramatickej, štylistickej i pravopisnej správnosti textu. Rovnaké pravidlo platí aj pri práci s cudzím jazykom.
Podľa kategórie rodu sa delia a podľa ohybnosti: ohybné (sklonné) vs neohybné (nesklonné). Zámená - lat. pronominá - zastupujú podstatné mená, prídavné mená, číslovky, príslovky, ukazujú alebo odkazujú na osobu, zviera, vec, vlastnosť a ďalšie javy. Sú plnovýznamový slovný druh, ktorý má lexický aj gramatický význam a je ohybný - skloňujú sa a môžu byť vetným členom.
tags: #sklonovanie #zamena #moj #pes