Ak hľadáte spoľahlivého spoločníka, ktorý vás ochráni počas výletu do lesa, ste tu správne. Silové zviera je energia, ktorá pri nás stojí po celý náš život. Toto zviera môže byť skutočne čímkoľvek od malého zlatého zajka po obrovského hrozivého draka. Silovými zvieratami sú väčšinou divé tvory, keďže zdomácnené zvieratá robia človeku spoločnosť vo fyzickom svete. Pes patrí do rodu šeliem psovitých (Canis). Príslušníci tohto rodu žijú v pomerne zložité organizovaných spoločenstvách - svorkách, a preto majú veľmi výrazné sociálne cítenie.
Vzťah človeka k psovi však nebol vždy a ani dnes nie je najlepší. Ľudia psami bežne pohŕdali, zanedbávali ich, bili a kynožili viac, než akékoľvek iné domáce zviera. Dokonca aj v spoločnostiach, ktoré psov milovali alebo boli na nich veľmi závislé, napríklad lovci a pastieri, sa k psom správali zle. Ľudia všade na svete považovali a považujú psy nielen za verné, oddané a obetavé, ale aj za pažravé, sebecké, otravné, nehanebné a pokorné. Pes sa stal pomocníkom, symbolom, atribútom, či vteleným mnohých bohov lovu, lesov, cestovania, liečenia i podsvetia. Pes (alebo vlk alebo šakal) totiž vstúpil do náboženských predstáv týkajúcich sa smrti takmer všade na svete.
Predstavuje súhrn funkčných okruhov vrodeného chovania psa. Medzi najdôležitejšie okruhy patrí: lovecké chovanie, obranné chovanie, sexuálne chovanie a sociálne chovanie.
Obranné a teritoriálne správanie psa
Obranné chovanie sa týka hlavne teritória. Úplná väčšina psov bez ohľadu na plemeno má silne zachovaný zmysel pre obranu teritória. Aj veľmi drobný pes sa preto spravidla pokúša brániť svoje teritórium aj proti podstatne väčšiemu votrelcovi. Vlci v prirodzenom prostredí voľnej prírody, zvlášť v dobe rozmnožovania, si veľmi intenzívne bránia svoje teritórium. Teritoriálne chovanie zostalo zachované aj u psa, avšak obmedzuje sa najmä na domov I. a II. stupňa. Teritoriálnu agresivitu uplatňuje pes ako voči príslušníkom svojho druhu, tak voči ľuďom. Obrana teritória („stráženie“) bolo pravdepodobne jedným z prvých spôsobov využitia psa. Intenzita týchto prejavov je závislá na plemene a výcviku. Vo svojom teritóriu prejavuje pes podstatne vyššie sebavedomie, než aké by prejavoval na území neutrálnom. V tomto prípade je ochotný napadnúť i protivníka objektívne silnejšieho. Pokiaľ je týmto protivníkom pes, spravidla ustupuje, v okamihu, keď sa „votrelec“ ocitne za hranicou teritória, „obranca“ sa stiahne. Aj pes si značkuje širší revír, ktorý si však obvykle nebráni. Známe značkovanie močením a trusom má preto význam informatívny (“ bol som tu „). Často je značkovanie močením a trusom u sebavedomých jedincov sprevádzané hrabaním (medzi prstami sú uložené pachové žľazy takže týmto spôsobom pes zanecháva ďalší výrazný pachový otlačok).
Každý jedinec si v rámci svorky bráni akési „súkromné teritórium“, jeho porušenie ostatnými členmi skupiny (vrátane človeka) je pociťované ako porušenie pravidiel. Čím vyššie postavenie má jedinec v svorke, tým väčšie udržuje obvykle individuálne vzdialenosť. Podľa udržovania individuálnej vzdialenosti napr. pri odpočinku môžeme usudzovať postavenie jednotlivých členov svorky. Výlučné (často vyvýšené a najpohodlnejšie) miesto zaujíma najvyššie postavený jedinec. Čím väčšie sú rozdiely medzi psami, tým väčší je fyzický odstup. Ak sú napr. dvaja psy v domácnosti takmer alebo úplne rovnocenní, môžu spolu zdieľať búdu alebo podlahu, ale aj tak leží spravidla každý zvlášť.
Pokiaľ si človek pripustí psa príliš k telu, napr. dovolí mu spať v posteli, môže sa pripraviť o svoje postavenie super alfy. K prekonaniu hraníc individuálnej vzdialenosti slúžia rituály (výzva k hre, sexuálna výzva, zoznamovacie chovanie). Z povinnosti dodržiavať individuálnu vzdialenosť sú do určitého veku vyňaté šteňatá. Je zaujímavé, že nedodržanie individuálnej vzdialenosti (narušenie súkromia) zo strany vyššie postaveného jedinca dáva v tomto prípade nižšie postavenému členovi svorky právo protest a agresia voči narušiteľovi, ktorá v tomto prípade nie je vyššie postaveným jedincom trestaná.
Hierarchické usporiadanie a komunikácia v psej svorke
Hierarchické usporiadanie (hodnostné poradie) je určené ako v klasickej psej svorke, tak v spoločenstve jedného či niekoľkých ľudí a jedného alebo viac psov alebo taktiež v dvojici psovod - pes. Psovod má uľahčené zaujať vyššie postavenie, pretože pes obvykle rešpektuje biologickú nadradenosť. Napriek tomu môže dôjsť k situácii, kedy sa pes postaví vyššie než človek, či už zaujíma pozíciu absolútneho vodcu alebo hodnostne „preskočí“ niektorého člena rodiny. V takomto prípade je vždy na vine človek. Pes zaujíma len také postavenie, aké mu človek dovolí zaujať.
Psovod môže veľmi výrazne ovplyvniť vzťah medzi svojimi psami. Spravodlivým jednaním, pri ktorom sa vyvaruje uprednostňovaniu jedného psa na úkor druhého, môže u približne rovnako sebavedomých jedincov dosiahnuť ich rovnocenného postavenia. Takí jedinci sa buďto vzájomne rešpektujú vo všetkých ohľadoch, alebo častejšie pri rôznych príležitostiach sa v privilegovanom postavení striedajú. Napríklad jeden pes uplatňuje prednostné právo na šport, druhý má výsadu zaujať postavenie bližšie u psovoda pri chôdzi u nohy a pod. Hodnostný odstup ako medzi psami, tak medzi psom a psovodom môže kolísať. Prvým a najčastejším príznakom zmenšenia hodnostného odstupu medzi psom a psovodom býva neposlušnosť psa. Takúto situáciu spôsobí spravidla psovod svojou neistotou alebo nedôslednosťou.
Agresivita je dôležitá emócia pre zachovanie druhu. Agresivita spúšťa agresívne chovanie - útok. Netlmené agresívne chovanie sa vyskytuje pomerne zriedka a dochádza k nemu v extrémnych situáciách. V skupine nikdy nevypukne náhle, vždy mu predchádza obdobie drobných konfliktov, ktoré vystupňujú napätie a tesne pred útokom pes výrazne hrozí. Najdôležitejším signálom, ktorý predchádza vlastnému útoku, je uprený pohľad protivníkovi do tváre (pes protivníka „fixuje“ očami), vycerené zuby a zježená srsť, najmä na chrbte. Tlmená agresivita je podstatne častejšia než netlmené agresívne chovanie. Jej prejavy siahajú od bežných bitiek medzi psami na neutrálnom území, ktoré majú rozhodnúť o okamžitom vzájomnom postavení (krátke zákusy po ktorých nasleduje rýchle pustenie, snaha útočiť zhora, hlučnosť pri boji a minimum zranení), až po rituálne prejavy, ako je napríklad chytanie za nos. Tlmená agresivita nahradzuje skutočný boj tam, kde ho nie je nezbytné treba a je jedným z opatrení, ktoré šetria energiu a zdravie jedinca a pomáha k zachovaniu druhu.
Imponovanie sa objavuje v okamihu, kedy sa stretávajú jedinci, ktorých sociálne postavenie je neisté. Imponujúci pes demonštruje svoju silu. Imponujúci pes stojí alebo obchádza druhého psa so zdvihnutým chvostom, hlavu drží hore, uši vztýčené a nasmerované dopredu. Díva sa pred seba do diaľky a starostlivo dbá, aby nehľadel na druhého psa. Môže mať rovnako zježenú srsť a môže tlmene vrčať. Imponujúce chovanie používa pes vtedy, pokiaľ sociálne postavenie druhého jedinca je blízko jeho vlastnému. Preto pes obvykle neimponuje šteňatám alebo výrazne menším psom. Takto niekedy dochádza ku groteskným situáciám, kedy napr. novofoundlandský pes prehliada hystericky rozhnevaného trpasličieho pinča alebo ho ľahostajným pohybom tlapy prevalí na chrbát (ako by to urobil za rovnakej situácie šteňaťu).
Protestné chovanie je užívané najmä nižšie postavenými jedincami buď ako odpoveď na nevhodné chovanie iného (vyššie postaveného) psa, alebo ho využívajú veľmi nízko postavení jedinci ako prvú predzvesť sociálnej expanzie. Protestujúci pes zaujíma pokornú pozíciu, ale hlavu stáča k obťažujúcemu nadriadenému, otvára tlamu dokorán a ukazuje zuby. Nekrčí však pysky a nevrčí. Pokiaľ partner nevezme protest na vedomie, protestujúci pes sa bráni kúsaním. Pritom však spravidla kňučí alebo zakvíli. Protestné chovanie označujeme tiež ako obrannú hrozbu, nie je však prejavom strachu. Jeho účelom nie je vyvolať konflikt, ale zamedziť nežiadúcemu chovaniu partnera.
Účelom podriadeného pokorného správania je tlmenie agresivity. Obvykle ho používa podriadený jedinec voči nadradenému, ale aj sociálne vyššie postavený člen svorky tlmí pokorným chovaním protestnú agresivitu nižšie postaveného partnera. Do kolekcie podriadeného chovania patrí tiež zmierlivé gesto. Najvýznamnejšie je zdvíhanie tlapky. Opäť ho môžu použiť ako podriadení, tak nadriadení jedinci (u nadriadených jedincov sa také gesto označuje ako ukľudňujúce). Pes pri tomto geste zdvíha tlapku a naťahuje ju k partnerovi. Nadradení psy majú obvykle snahu položiť tlapku podriadeným psom na bok. Ďalším gestom z repertoáru podriadeného chovania a z hľadiska psovoda dôležitým indikačným znakom je oblizovanie. Snaha obliznúť partnerovi (psovi alebo človeku) ústa, alebo tvár, je jednoznačne priateľské a podriadené gesto. Už samotné vysunutie jazyka z tlamy, aj keď je pes napríklad odvrátený, je dôležitý signál pri nadväzovaní kontaktu, zvlášť s dospelým psom.
Veľmi výraznými a dôležitými súbormi v repertoáre podriadeného chovania je pasívny a aktívny podriadený. Pasívny podriadený je veľmi účinný mechanizmus tlmiaci agresivitu nadriadeného jedinca. Podľa závažnosti situácie a podľa stupňa sociálneho rozdielu medzi zúčastnenými je aj intenzita prejavu pasívneho podriadeného rôzna. Od prostého odvrátenia pohľadu a stiahnutie chvosta medzi nohy až po prevalenie na chrbát, nastavenie brucha spojené so strnulosťou a často aj pomočením (pomočenie je reminiscenciou na chovanie šteniat vyprázdňujúcich sa behom masáže brucha a análneho otvoru pri ošetrovaní matkou v útlom veku). Aktívny podriadený (výzva k hre) je vyjadrením túžby po čo najpriateľskejšom kontakte. Nie je odpoveďou na hrozbu, ale naopak je používané k vyvolaniu priateľských aktivít netečného partnera. Výrazy aktívneho podriadenia sú ako hlasové (poštekávanie alebo vzrušené pískanie, tak aj pomocou gestikulácie (znižovaním prednej časti tela s rozhodenými prednými končatinami, nakláňanie hlavy na stranu a horlivým mávaním chvostom). Výzvou ku hre môže byť hraný útok, pohyby z repertoáru loveckého chovania, blíženie apod. Pre tieto prejavy sú charakteristické prehnané a prudké pohyby, hlučnosť, vrtenie chvostom, prípadne celou zadnou časťou tela. Rituál zdravenia a výzvy ku hre taktiež pomáha k prekonaniu hranice individuálnej vzdialenosti, bez toho, aby došlo k protestu. Výrazy výzvy ku hre môže použiť aj nadriadený jedinec k vyprovokovaniu hry alebo pri dvorení fenke.
Priateľský kontakt je chovanie, u ktorého sú prejavy podriadenosti a nadriadenosti celkom potlačené. Utužuje vzťahy v svorke. Prejavuje sa tzv. komfortným chovaním, tj. starostlivosť o srsť partnera a oblizovaním najmä uší. Jedinec, ktorému je takáto pozornosť prejavovaná, ju obvykle zdanlivo ignoruje. Dochádza k nemu v situáciách, kedy sa stýkajú psy, ktorí nepatria do uceleného spoločenstva (svorky), ale poznajú sa. Napr. na cvičisku, v parku apod. Je charakterizovaný krátkym očuchávaním spravidla tváre a uší, neskôr aj genitálií. Iba sociálne neistí alebo pokorní jedinci vykazujú podriadené postoje.
Hra je typickým prejavom najmä šteniat, dospelé psy sa však rovnako často hrajú. U šteniat má hra najmä význam ako príprava a tréning na bežné činnosti, zatiaľ čo dospelé psy majú záujem len o určité hry a za určitých okolností. Nebude sa hrať pes, ktorý nie je v dobrej psychickej kondícii (napr. je vystrašený, rozhnevaný) alebo je fyzicky indisponovaný (je unavený, má hlad). Pre hru je všeobecne príznačné experimentovanie, pes skúma vlastnosti predmetu alebo reakcie partnera, s ktorým sa hrá. Solitárne hry sú hry bez partnera, pes sa hrá s predmetom. U psov sú menej časté, ako skupinové zviera preferuje hru s partnerom. K nahrádzacím hrám sa pes uchyľuje v prípade, že partnera nemá a je sám a nudí sa. V prípade sociálnych hier musia byť prítomní minimálne dvaja jedinci. Výzva ku hre sa prejavuje širokou škálou gest od drobných hopkavých poskokov, vrtenie chvostu a skláňanie prednej časti tela k zemi až po hravý útok.
Rovnako ako človek je aj pes schopný prežívať rôzne emócie (strach, hnev, zúrivosť, radosť, náklonnosť apod.). Emócie delíme na kladné (príjemné) a záporné (nepríjemné) a ďalej na krátkodobé a dlhotrvajúce. Krátkodobé trvajú niekoľko sekúnd až minút. Bývajú veľmi výrazne prejavované a ľahko premenlivé. Dlhšie trvajúce trvajú niekoľko hodín až dní, pomaly sa menia a ťažšie sa určujú. V prípade dlhotrvajúcej emócie je treba starostlivo zvážiť všetky okolnosti. Prejavy emócií sú rôznorodé. Strach môže pes vyjadrovať aktívnym alebo pasívnym spôsobom. Pri pasívnom spôsobe pes znehybnie, často v pozícii pripomínajúcej podriadenosť, ak má pes čas ju zaujať. Od prejavu pasívnej podriadenosti sa prejavy strachu líšia hlavne absenciou nastavovania brucha a hrdla, pretože pasívnou podriadenosťou pes blokuje prípadné agresívne jednanie iného psa (alebo aj človeka), pri prejavoch strachu pes agresiu predpokladá. Preto sa snaží zaujať pozíciu v ľahu na bruchu, zraniteľné partie má pritlačené k zemi, alebo sa aspoň prikrčí. Pri aktívnom spôsobe pes uhýba, uteká alebo útočí.
Úzkosť je emócia bez priamej príčiny a trvá spravidla dlhodobo. Radosť prejavuje pes pri hre, vítanie pána apod. Pes sa naťahuje, hlavu zdvíha smerom k partnerovi, pokladá uši k hlave, vrtí chvostom. Je popisovaný aj „úsmev psa“, kedy pes otvára tlamu a zdvíha (nie krčí) horný pysk. Náklonnosť udržuje vzťahy medzi členmi svorky a charakterizuje taktiež vzťah psa k majiteľovi alebo psovodovi. Náklonnosti chýba rys altruizmu (sebaobetovania), nikdy preto neprekoná pud sebazáchovy. Pokiaľ niekedy dochádza ku zraneniu alebo úmrtí psa pri obrane psovoda, je to preto, že pes nedokáže posúdiť následky. Agresivita je emócia, ktorá spúšťa agresívne chovanie. Od agresivity je nutné odlíšiť loveckú náruživosť, ktorá sa prejavuje štekaním psa, kňučaním, tlama sa otvára doširoka bez ohrňovania pyskov, pes sa snaží o aktívny pohyb vpred (smerom ku koristi) alebo aspoň prešľapuje na mieste.
Plemená psov vhodných na ochranu
Pri výbere psa, ktorý by vám robil spoločnosť na prechádzkach v prírode a zároveň vás chránil, je dôležité poznať vlastnosti jednotlivých plemien. Nasledujúce plemená sú známe svojou silou, odvahou a ochrannými inštinktmi:
1. Nemecký ovčiak
Nemecký ovčiak je symbolom vernosti a ochrany. Tento pes je inteligentný, dobre trénovateľný a veľmi odhodlaný chrániť svojho majiteľa. Jeho prirodzený inštinkt strážiť z neho robí ideálneho spoločníka na prechádzky v prírode.
2. Rottweiler
Rottweileri sú silní, odvážni a loajálni. Toto plemeno bolo pôvodne vyšľachtené na ochranu a stráženie, čo z neho robí skvelého strážcu počas vašich lesných dobrodružstiev. Rottweiler bude neúnavne strážiť vašu bezpečnosť a rýchlo reagovať na každú potenciálnu hrozbu.
3. Doberman
Dobermani sú rýchli, silní a majú vynikajúce strážne schopnosti. Ich odhodlanie chrániť svojho majiteľa je legendárne, čo z nich robí jedného z najspoľahlivejších psov, keď sa vydáte na prechádzku v lese. Tento pes je zároveň veľmi inteligentný a oddaný, čo zvyšuje jeho schopnosť správne reagovať na rôzne situácie.
4. Belgický ovčiak Malinois
Belgický ovčiak Malinois je známy svojou bdelosťou a pracovným nasadením. Používa sa ako služobný pes v mnohých záchranných a vojenských jednotkách. Jeho schopnosť odhaliť nebezpečenstvo a rýchlo konať z neho robí skvelého ochrancu v prírode.
5. Akita Inu
Akita Inu je plemeno známe svojou odvahou a ochranárskymi inštinktmi. Tento pes je prirodzený strážca a často veľmi ticho a pozorne sleduje svoje okolie. Akita je tiež veľmi verný svojmu majiteľovi, čo zaručuje, že vás vždy ochráni.
6. Bullmastiff
Bullmastiff je veľký a silný pes s vynikajúcimi strážnymi schopnosťami. Bol vyšľachtený na ochranu proti pytliakom, a preto má prirodzený inštinkt chrániť svoje územie a svojich blízkych. Tento pes vás dokáže ochrániť svojou masívnou postavou a odvážnym správaním.
7. Tibetský mastif
Tibetský mastif je známy svojou nezávislosťou a silným ochranným inštinktom. Toto plemeno je prirodzene nedôverčivé voči cudzím ľuďom, čo ho robí výborným strážnym psom. Vďaka svojej mohutnej stavbe a odvahe vás Tibetský mastif spoľahlivo ochráni na vašich prechádzkach.
8. Anatolský pastiersky pes (Kangal)
Anatolský pastiersky pes (Kangal) bol pôvodne chovaný na ochranu stád pred predátormi. Tento pes má silné ochranné inštinkty a je veľmi odhodlaný strážiť svoje územie a svojich blízkych. V lese bude neustále na pozore, pripravený zasiahnuť v prípade potreby.
10. Bordeauxská doga
Bordeauxská doga je ďalším mohutným a silným plemenom, ktoré sa vyznačuje svojou odvahou a ochranárskymi schopnosťami. Tento pes je pokojný, ale zároveň veľmi ochranný, čo z neho robí spoľahlivého strážcu počas vašich lesných prechádzok.
11. Čierny teriér
Tento ruský obor bol pôvodne vyšľachtený na vojenské a strážne účely. Svojou mohutnou postavou a hustou srsťou je pripravený na akékoľvek poveternostné podmienky, čo ho robí ideálnym pre lesné prostredie. Čierny teriér je odvážny, no zároveň veľmi lojálny a vycvičený poslúcha na slovo. Vďaka jeho prirodzenému ochranárskemu inštinktu sa pri ňom v lese budete cítiť bezpečne.
12. Španielsky mastin
Tento mohutný pes pochádza zo Španielska, kde sa používal na ochranu oviec pred predátormi, ako sú vlky či divé šelmy. Je známy svojím pokojom, no zároveň nesmiernou odvahou. Španielsky mastin má silný ochranársky inštinkt a je ideálny na dlhé cesty v prírode.
30 minút základného výcviku poľovníckeho psa
Je to pes pozoruhodnej vytrvalosti, ušľachtilého, dôstojného správania, verný majiteľovi, učenlivý a veľmi pozorný, odolný, aktívny, inteligentný a energický. Ako strážny pes je vždy ostražitý, pripravený brániť seba a svojho majiteľa. Ako poľovný pes vykazuje neobyčajnú prispôsobivosť rôznym klimatickým podmienkam (nevadí mu chlad ani horúčava), dychtivosť a nadšenie v práci a značnú ostrosť na tzv. škodnú zver. Vo svojej domovine je aj dnes rovnako aktívny ako v minulosti, najmä pri love diviakov. V minulosti sa používal aj na lov jeleňov. Hoci je priateľský a milý k svojmu majiteľovi a členom rodiny, nie je vhodný pre každého. Je vhodný pre ľudí, ktorí sú tolerantní, pokojní, dôslední, s prirodzenou autoritou, schopní ju kedykoľvek nenásilne uplatniť. Len ten, kto je týmito vlastnosťami dostatočne obdarený, bude považovaný za vodcu "svojej svorky" a plne rešpektovaný. Majiteľ musí pochopiť jeho mentalitu a vychovávať ho so všetkou láskavosťou, ale železnou dôslednosťou od najútlejšieho veku - vždy však bez najmenšieho nátlaku, ktorý vo svojej pýche neznáša. Včasná socializácia je absolútne nevyhnutná, inak by mohli nastať problémy v dospelosti. Hrozilo by riziko neznášanlivosti voči cudzím ľuďom a neznámym psom a menším domácim zvieratám. Nemožno od neho očakávať ani vyžadovať otrockú poslušnosť. Socializácia a výcvik musia byť zamerané na to, aby bol dobre ovládateľný v rôznych situáciách. Ak má slúžiť ako spoločenské plemeno, nemôže žiť celý život vo vonkajšom koterci. Aj keď by mu nevadil celoročný pobyt v ňom, dokonca aj v zime, pri dobre izolovanej búde by psychicky trpel a komunikácia s ním by potom bola dosť náročná. Medzi ním a jeho majiteľom by sa nevytvoril vzťah založený na vzájomnej dôvere a úcte, ktorý je dôležitý pre vzájomné spolužitie a tiež pre lovecký výkon. Je náročný na pohyb, ale voľný výbeh sa odporúča len v oplotenom areáli. Vzhľadom na jeho loveckú minulosť a temperament sa neodporúča púšťať ho na prechádzkach bez vôdzky. Jeho lovecké možnosti sú v európskych podmienkach obmedzené, mimo krajiny sa využíva najmä ako spoločník a strážny pes.
Medzi vady patrí samičí typ u psov (spôsobený nedostatočne vyvinutými sekundárnymi pohlavnými znakmi, takže pes na prvý pohľad pripomína sučku), samčí typ u sučiek a príliš dlhá srsť. Akákoľvek odchýlka od uvedených požiadaviek štandardu sa musí považovať za vadu a posudzovať prísne podľa stupňa prejavu s ohľadom na zdravie a pohodu psa alebo suky.