Stredne veľký samojed s nádhernou bielou srsťou a usmievavým výrazom je jedným z najpopulárnejších plemien na svete. Tieto psy slúžili samojedským národom na Sibíri ako lovecké psy, saňové psy, pastierske psy, strážne psy a „ohrievači postele“, a preto tieto temperamentné a priateľské psy potrebujú blízkosť svojich ľudí až dodnes. Pre kočovný národ Nencov (Samojedov) boli tieto pekné psy typu špic oveľa viac ako len pracovné psy - boli to plnohodnotní členovia rodiny, ktorí spali spolu so svojimi ľuďmi v stane a počas chladných sibírskych nocí vydávali príjemné teplo v posteliach svojich majiteľov. Ich orientácia na ľudí, spoločenské správanie a prítulná povaha sú dodnes svedectvom tejto minulosti.
Charakter a socializácia
Samojedy zbožňujú spoločnosť a vždy vyhľadávajú blízkosť svojej rodiny; ak sú chované v koterci, ubíja to ich citlivú dušu. Živý temperament a výrazná túžba po pohybe a aktivite robia zo samojedov ideálnych spoločníkov pre športovo založených a aktívnych jedincov, ktorí chcú so svojim psom niečo zažiť. Vďaka svojej veselej a jemnej povahe sú tiež dobrými kamarátmi na hranie pre deti, ktoré výslovne zbožňujú. Plachosť či agresivita sú priateľskému samojedovi úplne cudzie. Preto sa dnes ako strážny pes používa len výnimočne - keď niekto vstúpi na jeho teritórium, síce stále šteká, no zvyčajne to robí len preto, aby cudzinca zvedavo privítal vrtiacim chvostom. Napriek tomu má samojed aj veľmi hrdú a sebavedomú stránku.
Nemôžete od neho vyžadovať slepú poslušnosť a podriadenosť. Napriek úzkej väzbe na rodinu si tento inteligentný pes niekedy rád ide svojou vlastnou cestou, najmä ak nechápe zmysel cvičenia. To niekedy vedie k tomu, že si niektorí ľudia myslia, že je tvrdohlavý a neústupný a že je ťažké ho vycvičiť. Ale s troškou jemnocitu, láskyplnej dôslednosti a pozitívnych motivačných stimulov je samojed ochotný nasledovať svojho pána. Dokonca aj jeho mierny lovecký inštinkt, ktorý sa v rozpore s požiadavkami štandardu plemena ešte z časov na čas prejavuje vo voľnej prírode, sa dá správnym výcvikom dobre kontrolovať.
Fyziológia a vzhľad
Ďalším charakteristickým znakom, vďaka ktorému je tento saňový pes tak obľúbený u mnohých ľudí, je jeho bohatá biela srsť. Na krku a pleciach vytvára jeho srsť niečo ako hrivu (najmä u samcov) a na zadnej strane stehien tzv. nohavice. Vysoko nasadený chvost, ktorý v pokojnom stave siaha až po členkové kĺby, ale je zvyčajne nesený nad chrbtom alebo ohnutý do strany, je tiež huňato zarastený. Na hlave a na prednej strane nôh je srsť pomerne krátka a hladká. Za malými vzpriamenými trojuholníkovými ušami odstávajú krátke chlpy. V porovnaní s inými saňovými psami, ako je napríklad husky, je však srsť samojeda pomerne dlhá.
V kombinácii s krátkou, mäkkou podsadou poskytovala dlhšia, drsná a hladká krycia srsť dokonalú ochranu v chladnom polárnom podnebí jeho domoviny. Rozumie sa potom samo sebou, že vďaka tomuto bohatému a hustému „kožuchu“ je samojed najradšej na čerstvom vzduchu. Napriek tomu sa dokáže prekvapivo dobre prispôsobiť klimatickým zmenám. Dokonca aj v Zimbabwe je malá chovateľská stanica samojedov, ktorej psy dobre znášajú africké podnebie.
Hoci pôvodné samojedy mali aj hnedú alebo čiernu srsť, dnešný štandard plemena stanovuje len čisto bielu srsť, ktorá môže byť nanajvýš bielo-béžová (s niekoľkými biskvitovými odznakmi) alebo krémová. S výškou v kohútiku 57 cm u samcov a 53 cm u samíc patria tieto biele psy k stredne veľkým plemenám. V závislosti od výšky tela by sa hmotnosť mala pohybovať medzi 20 a 30 kg.
História a pôvod
Ako už bolo spomenuté, samojedy boli pôvodne chované kmeňom Nencov (Samojedov), podľa ktorého aj boli pomenované. Títo kočovníci si ich odnepamäti cenili ako všestranné a mimoriadne cenné pracovné psy v drsnom podnebí Sibíri. Strážili stáda sobov, statočne ich bránili pred vlkmi a medveďmi, pomáhali pri love a ťahali sane. V noci sa ich ľudia túlili k ich teplému kožuchu a užívali si ich príjemné teplo počas chladných nocí.
Tieto severské psy sa prvýkrát dostali do povedomia Európanov vďaka britskému zoológovi Ernestovi Kilburnovi Scottovi, ktorý v roku 1889 priviezol prvé exempláre do Anglicka po trojmesačnom pobyte u samojedských kmeňov. Aj nórsky bádateľ Fridtjof Nansen vo svojich správach o neúspešnej expedícii na severný pól v roku 1894 v pozitívnom svetle spomína tieto vytrvalé a nenáročné saňové psy. Vďaka tomu potom európski a americkí vedci opakovane využívali tieto psy ako spoločníkov na expedíciách do Arktídy a Antarktídy.
V roku 1911 sa samojedy stali prvými úžitkovými zvieratami, ktoré s Roaldom Amundsenom dosiahli južný pól. Prvý štandard plemena bol stanovený v Anglicku v roku 1909. Približne v tom istom čase sa dostali prvé exempláre do Ameriky. V roku 1913 bol samojed oficiálne uznaný ako psie plemeno. V USA bol začiatkom 20. rokov 20. storočia založený prvý chovateľský klub, Samoyed Club of America. Tieto psy sa však začali intenzívne chovať a stali sa obľúbenými až v povojnových rokoch, od 50. rokov 20. storočia.
Současná štruktúra chovu a rozšírenie
Okrem chovných staníc v Spojených štátoch a Anglicku dnes nájdete chovateľov aj v Nemecku, Holandsku, Nórsku, Švédsku, Dánsku, Fínsku, Írsku, Taliansku, Španielsku, a dokonca aj v Austrálii a na Novom Zélande. Tieto severské špice sa chovajú predovšetkým ako domáce a rodinné psy, ale aj ako výstavné psy. Dnes sa však už čoraz menej využívajú ako saňové psy na pretekoch psích záprahov, kde ich nahradili rýchlejší a silnejší huskyovia alebo malamuty.
Potreby chovateľa a starostlivosť
Kto chce mať samojeda ako rodinného psa, musí zohľadniť stále výraznú túžbu po pohybe a aktivite. Ako pôvodne pracovné psy potrebujú veľa pohybu vonku a zmysluplné úlohy. Potrebujú úzku väzbu na rodinu a veľa kontaktu s inými psami a ľuďmi. Chovateľ by mal tieto potreby vopred komunikovať a zabezpečiť primeranú socializáciu.
Šteniatko sa nekupuje ako pár topánok; vyberte si dobrú chovateľskú stanicu. Chovateľ Vás pozve k sebe domov a ukáže chovnú stanicu a matku šteňaťa. Pred odvozom sú šteniatka vyšetrené, zaočkované a začipované a odovzdávané s potrebnými dokladmi, preukazom o pôvode a rodokmeňom. Čistokrvné šteňa z renomovaného chovu má zdravotné výhody a prísne kontroly pomáhajú zabrániť šíreniu chorôb typických pre plemeno.
Vyvážená strava zohráva kľúčovú úlohu pri udržiavaní zdravia. Samojed by mal dostávať veľa (čerstvého) mäsa alebo rýb a k tomu zeleninu. Obilniny nie sú súčasťou stravy mäsožravcov a mali by sa podávať len v malom množstve. Pri hotových krmivách je dôležité čítať zloženie.
Starostlivosť o srsť: menej je viac. Šampóny a mydlo ničia lanolín, ktorý produkuje psia pokožka, a mali by sa používať len v prípade núdze. Kefovanie stačí raz alebo dvakrát týždenne; počas výmeny srsti je potrebné kefovať každý deň. Pravidelne zastrihávajte pazúry a kontrolujte uši.
Samojed potrebuje vonkajší pohyb a čas na oddych - ideálnou kombináciou sú dlhé prechádzky a vlastná záhrada. Ak bývate v byte s obmedzenou zelenou plochou, musíte venovať viac času spoločnému pohybu na čerstvom vzduchu. Tento pes sa dá vycvičiť ako záchranársky pes alebo na psie športy ako agility alebo ťažné športy.
Chovateľské kluby a slovenská skúsenosť
Členské kluby zo západného Slovenska, ako napríklad v Senici, sa aktívne zapájajú do chovu a výstav. Príbehy chovateľov ukazujú, že samojed má svoje špecifické požiadavky na socializáciu, výcvik a rodinnú integráciu. Ich skúsenosti zdôrazňujú dôležitosť výberu vhodného chovateľa a zodpovedného prístupu k šteniatkam.
Samojed a výstavy
Samojed svojím výzorom pôsobí majestátne. Výstavám sme „prepadli“ takmer hneď od začiatku života so samojedom, no prioritou je kontakt s ľuďmi a inými psíkmi. Výsledky na výstavách nie sú vždy smerodajné; je to subjektívny názor rozhodcu a titul alebo neúspech by nemal ovplyvňovať lásku k psom. Naši psi sú šampiónmi viacerých krajín, medzinárodní šampióni, kluboví víťazi aj BIS.
Naše šteniatka tiež dosiahli pekné výsledky; napríklad sučka Azara Alizee z Bulharska získala tituly Junior šampión Čiernej hory, Balkánsky Junior šampión, Šampión a Grand šampión Bulharska a Balkánsky šampión. Sučka Desert Rose zo 4 účastí na Klubových a špeciálnych výstavách dosiahla viacero titulov. Útočník Samojed vyhral pracovnú skupinu na Westminster Kennel Club.
Samojed na Tour a v kráse a v teréne
Samojed je aktívny pes, ktorý potrebuje pohyb. Môže sa prispôsobiť bytovému režimu, ale najlepší je spoločný čas vonku. Naše aktivity zahŕňajú agilitiy, canicross a ďalšie psie športy; výlety zriedkavo končia len pri samotnom výstupe, často končia aj spoločne pri ryžovom or melónovom grile.
Samoyed Tour predstavuje spojenie výstavných aktivít a výletov do prírody. So skupinou samojedárov objavujeme hrady, lesy a hory a zapájame sa do rôznych aktív, ktoré prilákajú záujem okolia o plemeno. Po dlhých výletoch prichádzajú grilovania a varenie gulášu ako súčasť zábavy.
Budúcnosť chovu a idealné domovy
Do budúcnosti plánujeme obohatiť chov samojedov na Slovensku o novú krv. Usilujeme sa o zdravé jedince s dobre socializovanými šteniatkami. Otca našich šteniatok dôkladne vyberáme z kvalitného zahraničia. Naším cieľom je, aby psík našiel domov v rodine, ktorá ho bude milovať a dopraje mu aktívny a vyvážený život.
Bezpečnostné a spoločenské ponaučenia
Hoci výtržnosti a nehody v kryštalicky čistom prostredí môžu vyústiť do tragédií, učenie z týchto udalostí je dôležité. Flashover, rýchlosť šírenia ohňa a dôležitosť okamžitého úniku upozorňujú na potrebu dobrého ohňového a evakuačného plánovania pri akomkoľvek verejnom podujatí alebo domácej oslave.
The Story Behind This EPIC Fireworks Fail (Video)
Špecializované poznámky a citácie
Niektorí svedkovia popisujú, ako požiar v bare Le Constellation v Crans-Montana vypukol z dôvodu zábavnej pyrotechniky a horľavých materiálov použitých vo vnútri. Podľa odborníkov vznikal „flashover“ veľmi rýchlo, čo viedlo k zlyhaniu evakuačných plánov. Vyšetrovanie pokračuje a ukazuje potrebu lepších protipožiarnych opatrení a dohľadu nad bezpečnostnými normami v zábavných zariadeniach.
tags: #samojed #klub #svajciarsko