Skôr než sa rozhodnete podať svojmu psovi kosť, mali by ste vedieť nasledujúce informácie. Kosti psom podávame zásadne SUROVÉ. Akokoľvek tepelne upravená kosť (vrenie, pečenie, grilovanie) je pre psa životu nebezpečná, nakoľko pri hryzení sa štiepi na malé kúsky s ostrými okrajmi, ktoré sa môžu psovi po prehltnutí zapichnúť v tráviacom systéme a spôsobiť mu tak veľké problémy. Vhodnú kosť je potrebné vyberať aj podľa veľkosti psa a jeho papule. Nevhodné na kŕmenie pre psy sú kosti z chrbtice - stavce, pes sa ich snaží prehltnúť celé, čo môže spôsobiť upchatie pažeráka, alebo sa mu môžu zaseknúť na sánke. Pri kŕmení psov kosťami je dôležité neprehnať to s ich dávkovaním. Ak sa v strave psa nachádza priveľké množstvo kostí, spoznáte to tak, že psík môže mať zápchu. Ak svojho psíka kŕmite granulami, a chcete mu občas podať kosť, dobre si to rozmyslite. Trávenie psíka, ktorý je zvyknutý na granule je odlišné od toho, ktorý je zvyknutý na surovú stravu (barf) a teda mu občasné podanie kosti môže skôr uškodiť ako prospieť. Všetko je ale individuálne a každý si musí poznať svojho psa a samostatne sa rozhodnúť čo mu dá a čo nie.
Sú kosti pre psov prospešné, alebo nie? Mnohé vety v texte opisujú, že kosti môžu doplniť minerály, podporiť zuby a poskytnúť prirodzený inštinkt žuvania, no zároveň množstvo rizík. V BARF výžive sa kostná zložka zvyčajne pohybuje okolo 10 % celkovej dávky. V praxi to neznamená, že pes musí jesť kosti každý deň. Príliš veľa kostí môže viesť k tvrdej, suchej stolici alebo zápche. Príliš málo kostí môže znamenať nedostatok vápnika pri domácom skladaní BARF dávky. Áno, ale opatrne. Šteniatka potrebujú správny pomer vápnika a fosforu pre vývoj kostry, no zároveň nemajú rovnakú skúsenosť so žuvaním ako dospelý pes. Pri šteniatkach veľkých plemien buďte presní. Chyby v pomere minerálov môžu mať väčší dopad ako pri dospelom psovi. Ak chcete začať bezpečnejšie, vyberte mletú kostnú zložku. Áno, pes môže jesť kosti, ak sú surové, primerané veľkosti psa a podávané pod dohľadom. Bezpečnejšie sú mäkké surové kosti, mleté kostné zložky a produkty primerané veľkosti psa. Varené kosti tepelnou úpravou tvrdnú a lámu sa na ostré úlomky. Tie môžu podráždiť alebo poraniť tráviaci trakt. Kostná zložka tvorí približne 10 % BARF dávky.
Ktoré kosti sú vhodné a ktoré ne?
Najideálnejšie sú kosti z hydiny, napr. kuracie krky, krídla, trupy. Vhodné sú aj morčacie, kačacie či iné hydinové kosti, avšak sú trochu tvrdšie než kuracie a preto ich podávame len psom, ktorí nemajú problém ich rozhrýzť. Psom alergickým na hydinu môžeme podávať králičie mäso a kosti. Skvelým zdrojom kostí sú tiež celé ryby. Väčšie kosti, ako napr. bravčové či hovädzie podávame psom ako zábavku aj s kĺbmi a chrupavkami, ktoré sú zdrojom kolagénu. Šteňatá alebo staršie psy môžu mať problém s konzumáciou kostí. Pre nich je skvelou alternatívou mleté mäso s pomletými kosťami a chrupavkami, vďaka ktorému dostanú svoj potrebný prísun vápnika a ostatných minerálnych látok.
Nebezpečné kosti zahŕňajú varené kosti (akýkoľvek druh), jahňacie kosti (veľmi tvrdé), drobné kosti (rybie kostičky) a králičie kosti sú nevhodné kvôli ostrosti. Pri zverinových kosticiach hrozí riziko parazitov. Kuracie a bravčové kosti môžu byť pre psa obzvlášť nebezpečné, pretože sa môžu štiepiť na ostré kúsky alebo niesť patogény. Kosti z hydiny nikdy nedávajte psíkovi po uvarení, pretože pri varení sa lámu na ostré kúsky, ktoré môžu prepichnúť hrdlo, pažerák alebo črevá. Bravčové kosti sú veľmi ťažko stráviteľné a môžu spôsobiť bolesť brucha a letargiu. Hovädzie kosti sú dobré ako tvrdé hryzadlo pre veľké psy, teľacie kosti sú mäkkšie a pri žutí sa nerozpadávajú na nebezpečné triesky.
Bezpečné pravidlá a dohľad
Nie všetky kosti patria do psej misky. Pri výbere kostí je dôležité, aby bol pes v dohľade a aby kosti neboli príliš tvrdé alebo štiepivé. Varené kosti sú rizikové a mali by sa určite vyhýbať. Pes musí kosť žuť, nie lámať a prehĺtať veľké kusy, najmä pri veľkých plemenách. Ak pes zje nebezpečnú kosť, postupujte podľa odporúčaní: podávajte vlákninu na obalenie kosti, nevyvolávajte zvracanie, a ak pes vracia, kašle alebo má bolesti brucha, vyhľadajte veterinára. Ak má pes čiernu stolicu alebo krv v stolici, ide o vážne signály a treba okamžite vyhľadať veterinárnu pomoc.
Koľko kostí môže pes dostávať?
Tabuľka orientačného množstva kostí pre psy podľa veľkosti a typu stravy:
- Mali pes do 5 kg: 1 malá kosť 1 - 2× týždenne
- Stredný pes 5 - 15 kg: 2 - 3 kosti týždenne
- Veľký pes 15 - 30 kg: 3 - 4 kosti týždenne
- Obrovský pes nad 30 kg: 4 - 5 kostí týždenne
Pri BARF strave je kostná zložka okolo 10 % dávky, a vždy je tento doplnok, nie hlavná zložka stravy. Pre BARF tiež platí, že kosti by mali byť surové a primerané veľkosti psa, pričom vhodnou voľbou môžu byť mleté kostné zložky alebo mäkké surové kosti.
Šteňa a kosti: čo je dôležité?
Odkedy môže šteňa kosti? Šteňa môže začať s bezpečným žuvaním približne od 2-3 mesiacov, ale len s mäkkými žuvacími produktmi alebo kosťami určenými pre šteňatá. Pri výbere veľkosti a typu kosťou treba dbať na to, aby nestlačila do úst príliš veľkú kosť a aby zuby neboli vystavené riziku poškodenia. Ak máte BARF, kosti by sa mali zavádzať až po zvládnutí základov a s opatrnosťou. Kosti sú doplnok a nie základ stravy; šteňa potrebuje správny pomer vápnika a fosforu a zároveň potrebuje dohľad dospelého.
V prípade, že pes má predispozície na alergie alebo citlivý tráviaci trakt, zvážte mäkké alebo mleté kostné zložky a produkty primerané veľkosti psa. Ak chcete psovi dopriať žuvanie, môžete zvoliť aj dentálne hračky alebo žuvacie maškrty, ktoré simulujú efekt hryzenia kostí. Kosti sú skvelým doplnkom stravy a obsahujú vápnik, horčík, fosfor, vitamíny A, D a E a esenciálne mastné kyseliny; zároveň sú zdrojom kolagénu pre správnu výživu kĺbov a kostí.
Praktické tipy a tipy na zdravé žuvanie
- Podávajte iba surové kosti a nikdy nie varené alebo pečené kosti.
- Vyberajte veľkosť a druh kosti podľa veľkosti psa a jeho života (šteniat, senior, malé alebo veľké plemeno).
- Dbajte na dohľad pri žuvaní a zabráňte prehĺtaniu veľkých kusov.
- Pri akýchkoľvek príznakoch tráviacich problémov alebo zmenách stolice kontaktujte veterinára.
- Ak pes nemá prístup ku kostiam, môžete mu ponúknuť dentálne maškrty alebo špeciálne žuvacie produkty.
Najdôležitejšie je poznať svojho psa, zvoliť správny druh kostí, podať ich správnym spôsobom a mať dohľad počas žuvania. Kosti nie sú pre psov vždy tou najlepšou voľbou a tepelne upravené kosti sú nebezpečné kvôli ostrým úlomkom. Správny výber kosti, primeraná dávka a dohľad sú kľúčové pre bezpečné a prospešné podávanie.