Pyrenejský horský pes je staré plemeno psov pochádzajúce z francúzskych horských psov. Pyrenejský horský pes sa často zamieňa s Tatranským ovčiakom - sú tieto plemená právom spájané? Pyreneje pochádzajú z Pyrenejí, horskej cesty medzi Francúzskom a Španielskom. Plemeno je pomerne staré, našli sa kosti horských psov z roku 1800 pred Kristom. Od nepamäti plnil v týchto priestoroch úlohu strážcu ako pre domy, tak pre stáda oviec. Plemeno si získalo obľubu aj na kráľovských dvoroch - strážnych hradoch a od 17. storočia ako spoločenské psy. Počas 2. Svetovej vojny? bol vytvorený štandard plemena, ktorý platí dodnes.
Vzhľad a fyzické znaky
Pyrenejský pes má masívnu stavbu tela a môže dosiahnuť pôsobivé veľkosti. Dospelý samec môže vážiť až 60 kg, sučky sú o niečo ľahšie. Výška v kohútiku: psi 70-80 cm, feny 65-75 cm. S takým veľkým telom má pes relatívne malú hlavu s malými tmavými očami a malými trojuholníkovými ušami. Krk je krátky, ale silný. Siluetu tvoria obdĺžnik, predĺžený chrbát a široký hrudník. Nohy sú svalnaté a rovné. Zaujímavosťou sú dvojité paspárky na zadných nohách. Chvost je dlhý, nesený nízko, s bohatou srsťou. Srsť je hustá s bohatou podsadou, dlhá a priliehavá, najdlhšia na chvoste, krku a nohách, tvoriaca chochol, krúžok a nohavice. Farbenie: čistá biela alebo biela so sivými, oranžovými alebo béžovými škvrnami. Pre udržiavanie kondície srsti je potrebné pravidelné česanie; počas línania aj viackrát za deň. Umývanie s použitím prírodných šampónov je vhodné kvôli svetlej farbe srsti.
Charakter a temperament
Pyrenejský horský pes je veľký strážny pes s pokojnou a vyrovnanou povahou. Oblasťou bývania býva často na horských miestach, potrebuje však veľa priestoru a stabilné prostredie. Je nezávislý, no pre majiteľa vyžaduje jasné pravidlá a konzistentný výcvik. Pes býva najčastejšie nedôverčivý k cudzím ľuďom alebo veľkým zvieratám, no k rodine a deťom býva veľmi jemný a lojálny. Výcvik je potrebný a výborné výsledky dosahuje s trpezlivosťou a pozitívnym posilňovaním; môže byť aj dosť tvrdohlavý, preto sú potrební skúsenejší majitelia.
Socializácia je nevyhnutná pre zabránenie agresívnosti alebo strachu. Šteniatko by malo zvládnuť základné príkazy a správanie už od útleho veku. Pes je prirodzene veľmi spoločenský, no potrebuje aj dostatočnú stimuláciu a pravidelné interakcie; bez nej sa môže nudiť a prejavovať deštruktívne správanie. V prípade cudzích zverí alebo iných zvierat ho treba uviesť do nových situácií postupne a citlivo.
Zdravie a starostlivosť
Starostlivosť o Pyrenejského horského psa je náročná kvôli hustej dlhej srsti. Pravidelné česanie je nevyhnutné, najmä počas obdobia pĺznutia. Uši a oči vyžadujú pravidelnú čistotu, dopĺňať treba aj starostlivosť o zuby a pazúre. Ako všetky veľké plemená, aj toto plemeno má sklon k problémom s kĺbmi (dysplázia bedrového kĺbu, artróza). V strave by mal byť vyvážený pomer živín s dôrazom na kvalitné bielkoviny a dostatok vitamínov a kolagénu pre podporu kĺbov. Krmivá by mali byť vhodné pre veľké plemená, s primeraným obsahom kalórií a dlhodobo stabilnou váhou. Pes potrebuje pravidelný pohyb, ale nebude priať nadmernú záťaž v horúcom počasí; čerstvý vzduch a chladné počasie mu vyhovuje. Výživa je kľúčová počas rastu; odporúča sa krmivo s nízkym obsahom obilnín a vysokým obsahom mäsa, s primeraným množstvom vápnika a fosforu.
Výcvik a výchova
Výcvik je náročný kvôli jeho nezávislosti a vrodeným inštinktom. Jeho majiteľ musí mať jasnú autoritu a dôslednosť, pričom krik a násilie vedú k neposlušnosti. Pozitívne posilňovanie, trpezlivosť a odmena za správne reakcie sú najúčinnejšie. Socializácia by mala začať už ako šteňa, s pravidelným kontaktom s ľuďmi, deťmi a inými zvieratami. Pes dobre reaguje na klasické príkazy a potrebuje dlhé vychádzky, aby udržal vyrovnanú povahu a predišlo sa nudy. Vôdzka je dôležitá, najmä pri výraznej hmotnosti psa, aby bol výcvik efektívny a bezpečný.
Podobné plemená a rozpočet
Pyrenejský horský pes patrí do skupiny Molossus a je mu blízky vzhľadom aj povahou k iným psom z tejto skupiny. Cena šteňaťa s preukazom pôvodu sa často pohybuje okolo 900 EUR až 1400 EUR; mesačné náklady na starostlivosť môžu dosiahnuť až približne 150 EUR. Ide o veľké a luxusné plemeno vyžadujúce si kvalitnú starostlivosť, priestor a veľa času na tréning a aktivity.
Historické milníky a význam plemena
Pyrenejský horský pes pochádza z Pyrenejí, kde slúžil ako spoľahlivý strážca stád po stáročia. História siaha do stredoveku - prvé písomné zmienky pochádzajú zo 14. storočia; v 17. storočí bol obľúbený na dvoroch, aj na dvore Ľudovíta XIV. V roku 1897 bol napísaný podrobný opis plemena, roku 1907 vznikol prvý klub a roku 1923 aj oficiálny štandard plemena. Dnes zostáva štandard veľmi podobný pôvodnému.
Tipy pre majiteľov
- Poskytnite psa s veľkým priestorom a pravidelným pohybom, najmä v chlade a na otvorenom vzduchu.
- Začnite včas s socializáciou a pozitívnym výcvikom s dôrazom na láskavosť a dôslednosť.
- Pripravte sa na pravidelnú starostlivosť o srsť, uši a oči a na výživu zameranú na kĺby.
- Udržiavajte pevný, ale jemný prístup k deťom a rodine; pes si vybuduje úzku väzbu s človekom a rodinou.
Pyrenejský horský pes je majestátne plemeno: lojálny a ochranný strážca s dlhou históriou, ktorý sa lepšie hodí pre skúsených majiteľov s dostatkom času a priestoru. Je to pes, ktorý mení život, prináša silný zmysel rodiny a oddanú ochranu.
Výhody a nevýhody plemena Veľký pyrenejský salašnícky pes | Výhody a nevýhody pyrenejského salašníckeho psa
Некоторые údaje v texte sú doplnené pre kontext; v prípade oficiálnych údajov vždy overte aktuálny štandard plemena u národného klubu.
tags: #rebiesky #gai #pirenejsky #pes #gorsky