Československý vlčiak je fascinujúce plemeno, ktoré spája jedinečné vlastnosti vlka a psa. Jeho história, temperament a potreby sú výnimočné, čo robí z tohto plemena skvelého spoločníka pre aktívnych majiteľov, ktorí sú ochotní investovať čas a energiu do jeho výcviku a socializácie. Tento majestátny inteligentný pes očaril už nejedného chovateľa.
Československý vlčiak je čoraz obľúbenejšie plemeno psov, ku ktorému sa Slovensko a z časti aj Česko hrdo hlási. Oficiálne ho radíme medzi slovenské národné plemená. Jedinečné vlastnosti tohto psa upevňuje jeho vlčia krv, ktorá mu putuje v žilách po svojom priamom predkovi - karpatskom vlkovi. Pohľad na toto prekrásne stvorenie vzbudzuje v mnohých z nás rešpekt, ktorý si patrične zaslúži, ale jeho oddanosť z neho zároveň robí skvelého spoločníka.
História a pôvod
História tohto zaujímavého plemena psa siaha až do polovice 50. rokov minulého storočia, keď bol vykonaný veľmi odvážny biologický experiment. Vo vtedajšej ČSSR skrížil biológ Karel Hartl nemecké ovčiaky s karpatskými vlkmi. Poverila ho tým armáda, nakoľko hľadala služobné psy, ktoré by boli lepšie prispôsobené extrémnym poveternostným podmienkam vo vysokých oblastiach československého pohraničia. Okrem toho mali byť psy veľmi ostražité.
V roku 1955 sa Ing. Karel Hartl snažil vypracovať projekt na vyšľachtenie služobného psa, ktorý by spĺňal vysoké požiadavky na služobného psa pohraničnej stráže vtedajšieho Československa. Cieľom tohto kríženia bolo dosiahnuť odolné, vytrvalé a ostražité jedince, schopné efektívne strážiť hranice so západným Nemeckom a Rakúskom. Realizácia tohto plánu začala v roku 1957, pričom sa na nej podieľali viaceré chovateľské stanice, ktoré skúmali povahové vlastnosti psov. Medzi prvými krížencami, narodenými v chovateľskej stanici Libějovice, boli vlčica BRITY a nemecký ovčiak CÉZAR z Březového hája. Z tohto spojenia sa narodilo päť šteniat - jeden pes a štyri suky. Z nich sa uplatnila suka BETY a suka BERTA, pričom suka BERTA odchovala v chovateľskej stanici ŠAMORÍN niekoľko generácií krížencov druhej filiálnej generácie.
V roku 1966 sa Ing. Karl Hartl pokúsil o oficiálnu registráciu v civilnej plemennej knihe a založenie klubu. V tejto dobe bolo potrebné pre založenie oficiálneho klubu získať podporu Národného frontu, pričom chov prevzal pod svoje krídla Zväz pre spoluprácu s armádou, ktorý však odmietol registráciu krížencov. V roku 1970 sa pokus o založenie klubu zopakoval, ale opäť zlyhal. Koncom 60. rokov bol vydaný rozkaz, ktorý experiment s krížením vlka a nemeckého ovčiaka zastavil. Krížence zostali na Slovensku, kde pokračovalo kríženie pod vedením majora Františka Rosíka. Vďaka nemu sa vytvorila dostatočne veľká chovná základňa na uznanie tohto plemena. Práve na Slovensku vznikol silný tlak na uznanie plemena československého vlčiaka. Oficiálny prvý klub vznikol až v roku 1981, keď sa do boja o zapísanie plemena do oficiálnej plemennej knihy zapojil aj Český zväz chovateľov. Vďaka tomu bolo plemeno zapísané v Prahe.
Vzhľad a základné údaje
Československý vlčiak je veľký pes vzhľadom pripomínajúci vlka. Dosahuje výšku v kohútiku minimálne 65 cm (psy) / 60 cm (suky). Telo plemena má obdĺžnikový rámec s pomerom 9:10 (výška:dĺžka). Srsť je hustá s rovnými chlpmi, farebné varianty zahŕňajú žltosivé až striebornisté tóny s svetlou maskou; prípustná je aj tmavosivá farba. Hlava je výrazná, oči sú úzke a šikmé, jantárovej farby, uši trojuholníkové a pohyblivé. Chvost je vysoko nasadený, v pokoji býva nesený nižšie. Chôdza je typický klus, telo pevné a svalnaté, so zdôraznením orientácie v teréne.
Povaha, temperament a správanie
Vzhľadom vlk, ktorého ale treba riadne vycvičiť, dedičné vlčie prvky sú prítomné v povahových rysoch. Pes je veľmi temperamentný, s vynikajúcim zmyslom pre orientáciu v teréne a vysokou úrovňou aktivity. Svoje inštinkty si prebral priamo od vlka, preto naň treba pevnú ruku. Je veľmi naviazaný na svorku a ťažko si zvyka na nových majiteľov; empatický a citlivý, potrebuje pevné puto so svojím pánom. Je veľmi inteligentný a učenlivý, ak vníma význam úloh, no nie je tolerantný k zbytočnému drilu. Ak vlk nie je motivovaný potravou, stráca záujem o povel.
Československý vlčiak je veľmi náročný na socializáciu, ktorú je potrebné začať už v šteňacom veku a pristupovať k nej zodpovedne. Vlčiaci sú vnímania na postavenie členov svorky a ich hierarchiu. Preto je plemeno vhodné skôr pre skúsenejších psovodov alebo ľudí s skúsenosťami so psami. Jeho vlčia krv dodáva istú plachosť a ostražitosť voči novým veciam a ľuďom; zdravá nedôvera a rezervovanosť sú podľa normy FCI žiaduce. S vhodnou výchovou a socializáciou sa z československého vlčiaka môže stať nebojácny spoločník, ktorý je veľmi poslušný a učenlivý.
Výchova a starostlivosť
Výchova a výcvik československého vlčiaka nie sú jednoduché. Výcvik najlepšie funguje, keď majiteľ má pevnú autoritu, dostatok času a dopraje psovi dostatočnú stimuláciu. Nedostatočná výchova, násilie či zanedbanie môžu viesť k nebezpečným následkom. Je dôležité, aby ste psovi od útleho veku ukázali, že ste vodcom svorky, a aby ste mu prideliili úlohu v rodine. Svojho štvornohého priateľa treba učiť, že domáca svorka je pre neho bezpečím.
Aktívny a citlivý vlčiak potrebuje veľa pohybu a pravidelnú psychickú stimuláciu. Ideálny je život na vidieku s určitým priestorom na behanie. Pes vyžaduje pevné puto s majiteľom a nikdy by nemal zostať sám príliš dlho. Starostlivosť o srsť je jednoduchá v období presrsťovania; pravidelné česanie a kontrola zubov, pazúrov a uší sú potrebné. Výmena srsti dvakrát ročne predstavuje väčšiu výzvu pri starostlivosti o domácnosť. Kŕmenie treba prispôsobiť veľkosti, veku a úrovni aktivity, najlepšie dvakrát denne s dôrazom na výživu a vstrebávanie živín.
Československý vlčiak má pomerne pevné zdravie a trpí zriedkavo chorobami; fenky hárajú raz ročne. Do výživy je vhodné zaradiť kĺbovú výživu pre správny vývoj pohybového aparátu a prirodzené surové mäso môže doplniť jedálniček. Napriek svojej dávnej histórii a vzťahu k armáde je plemeno vhodné skôr pre skúsených majiteľov, ktorí dokážu poskytnúť potrebnú sosializáciu a pravidelný pohyb.
Chov, plemenné informácie a cena
Chov československého vlčiaka je historicky viazaný na chovateľské stanice na Slovensku a v Českej republike. Oficiálny klub vznikol v roku 1981 a plemeno bolo uznané organizáciou FCI v roku 1989. Priemerná cena šteniat od renomovaného chovateľa sa pohybuje okolo 1 100 až 1 500 eur. Pri výbere chovateľa je dôležité zistiť zdravotné vyšetrenia na poškodenie kĺbov a ďalšie dedičné ochorenia, ktoré plemeno môže prenášať.
Chrómové a dlhé línie sa zhodnotili v niekoľkých generáciách krížencov, ktoré sa vypracovali do oficiálneho plemena. Kríženie sa vykonávalo na hraniciach a pod dohľadom armády, no postupne sa chov rozvinul aj mimo vojenské zariadenia. Dnes je československý vlčiak vyhľadávaným spoločníkom pre skúsených kynológov a náročných majiteľov, ktorí oceňujú jeho vytrvalosť a vernosť.
Vhodnosť a ideálny domov
Československý vlčiak je vhodný najmä pre majiteľov s dostatkom skúseností, času a energie venovať mu výcvik a socializáciu. Ideálne je pre neho bývať na vidieku s dostatkom priestoru na pohyb, alebo v domácnosti s pravidelnými aktívnymi vychádzkami do prírody. Pes potrebuje pevné vedenie a nikdy by nemal zostať sám príliš dlho. Ak hľadáte psa na športové aktivity, ako je agility či vytrvalostné športy, tento pes dokáže vynikajúco spolupracovať, ak mu je poskytnutá primeraná motivácia a vedenie.
Kríženecký bígel: charakteristika a porovnanie
Podľa niektorých údajov v texte vzniklo aj spomenutie bígla. Bígel je tiež zaujímavé plemeno s vlastnou históriou a pôvodom, často sa opisuje ako pes s podobným výzorom vlka, no s výraznou povahou psa. Bígle sú menej náročné na socializáciu než československý vlčiak a sú vhodné aj do bytu. Majú silný lovecký pud a potrebujú pravidelnú fyzickú aktivitu a hravý prístup k výcviku. V porovnaní s vlčiakom majú bígle svojský charakter a sú menej komplexné na vedenie, no stále si vyžadujú konzistentný prístup a odmenu.
