Psychológia aj patopsychológia sú vednými disciplínami, ktoré majú spoločného menovateľa, a to štúdium ľudskej psychiky. Psychológia sa zaoberá všeobecne skúmaním ľudského prežívania a správania, zjednodušene - ľudskej duše. Patopsychológia sa zase venuje štúdiu psychických anomálií a deficitov. Psychológia dieťaťa vychádza predovšetkým z vývinovej psychológie, ktorá sa zaoberá jednotlivými vývinovými štádiami, ktorými dieťa, resp. človek prechádza. Významnou osobnosťou, ktorá sa venovala psychológii dieťaťa a skúmala jednotlivé vývinové fázy, bol napríklad švajčiarsky psychológ Jean Piaget. U detí je z hľadiska ich zdravého vývinu veľmi dôležité aj ich sociálne prostredie a na rôzne poruchy či zaostalosti (nie len) vo vývine sa nahliada celkovo z bio-psycho-sociálneho pohľadu. Už Sigmund Freud kladol veľký dôraz na rané detstvo človeka, ktoré potom ovplyvňuje celý jeho ďalší život a smerovanie. Pedieter a psychoanalytik Donald Winnicott prišiel s konceptom dosť dobrej matky, ktorého podstatou je, že dieťa nepotrebuje dokonalú matku, resp. dokonalého rodiča. Stačí, keď bude dostatočne dobrý. Každý rodič robí chyby, najmä ak ide o jeho prvé dieťa, keďže nemá žiadne predošlé skúsenosti s vychovávaním dieťaťa. Stačí však, ak je rodič milujúci, ochraňujúci a keď aj spraví nejakú chybu, tak sa dokáže ospravedlniť a priznať si ju. Pojem patopsychológia môžeme nahradiť aj pojmom psychológia postihnutých. Na Slovensku existuje Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie, ktorý vydáva aj časopis s názvom Psychológia a patopsychológia dieťaťa. O jednotlivcovi s postihnutím hovoríme vtedy, ak je uňho prítomný zjavný nedostatok alebo deficit určitého orgánu alebo funkcie tohto orgánu, ktorý ovplyvňuje poznávacie procesy, a tiež získavanie sociálnych zručností a ich využívanie. Každý človek s postihnutím môže na svojom zdravotnom stave participovať a pomocou určitej aktivity ho aj do istej miery meniť. Závisí to najmä od miery sociálnej podpory, ktorá sa mu dostáva a prostredia, v ktorom žije. Dôležitú úlohu tu zohráva aj rehabilitácia, ktorá ľuďom s postihnutím pomáha pri obnove poškodených funkcií a schopností, rovnako aj so začlenením sa do spoločnosti a fungovaním v nej. Biológia a psychika človeka spolu navzájom súvisia a so sociálnym prostredím veľmi vplývajú na zdravotný stav človeka. Študuj psychológiu a patopsychológiu dieťaťa na PEVŠ! Ak vás témy psychológie a patopsychológie dieťaťa zaujímajú a chceli by ste sa o nich dozvedieť viac, prípadne pomáhať deťom alebo všeobecne ľuďom s ich psychickými problémami či postihnutím, môžete si podať prihlášku na štúdium psychológie na Paneurópskej vysokej škole! V rámci predmetu Vývinová psychológia na bakalárskom stupni štúdia a predmetu Poruchy psychického vývinu na magisterskom stupni, sa dozviete viac o psychológii a patopsychológii detí, ale aj dospelých. Vitajte v Psychologickom centre Cipárová & Cipár. Sme rodinné centrum, ktoré sa zameriava na psychologickú diagnostiku, poradenstvo a psychoterapiu pre deti aj dospelých. Našim cieľom je pomôcť klientom viesť kvalitnejší a spokojnejší život.
Čo je psychológia vývinu a prečo je kľúčová pre detskú osobnosť
Psychológia vývinu detskej osobnosti je fascinujúca oblasť, ktorá nám pomáha pochopiť, ako sa z malého dieťaťa stáva komplexná osobnosť. Tento rozbor sa zameria na dynamiku, faktory a kľúčové etapy tohto procesu. Dieťa je osobnosť v dynamickom procese svojho konštituovania - vzniku (Helus, 2004). Nezaoberáme sa hotovými prejavmi osobnostnej kvality človeka, ale tým, ako tieto kvality vznikajú, vyvíjajú sa a sú ovplyvňované. Pre obdobie detstva je príznačné, že má svoje vývinové etapy, ktoré sa menia prostredníctvom vývinových transformácií. Edukácia je kľúčová pre podnecovanie, usmerňovanie a uľahčovanie prekonávania týchto premien.
Hĺbka jednotlivých zložiek osobnosti a ich vplyv na učenie
Dieťa je minimálne vybavené vrodenými inštinktami pre prežitie, a preto je odkázané na dospelých. Dospelí uspokojujú jeho potreby: biologické, lásky, začleňovania do medziľudských, sociálnych a kultúrnych vzťahov, edukačné potreby. Dieťa je vnímané ako celok, ktorý sa skladá z určitých častí, ktoré navzájom súvisia. Psychomotorika: Týka sa pohybových aktivít, od tých najviditeľnejších až po tie najjemnejšie (napr. v rámci týchto oblastí sa vymedzujú vlastnosti a rysy osobnosti). Z pohľadu učiteľov a školy sú to hlavne intelektové schopnosti, temperament a charakter. Podľa G. W. Ide o sledovanie a usilovanie o dosiahnutie vymedzených cieľov. Potreby: Podľa A. Záujmy: Sú dlhodobé, uvedomelé a sústavné zameranie aktivity jednotlivca. Hodnotová orientácia: Podľa Z. Helusa (2004) ide o zameranosť žiaka/dieťaťa na ciele rozhodujúcej životnej dôležitosti, teda perspektívu, z ktorej vidí, ako do jeho života vstupuje budúcnosť.
Motíva, habitus a jazykový kód ako determinant Edukácie
V edukačnom procese je dôležité podporovať orientáciu na horizont otvorenej budúcnosti, aby sa rozvíjali trvalé vnútorné postoje a dispozície, ktoré aktivizujú ich rozvojové potenciality. Systém zameranosti sa súhrnne označuje pojmom motívy alebo motivačný systém, ako systém hnacích síl ľudskej činnosti, ktoré sídlia v človeku samom ako jeho potreba. Socio-kultúrne prostredie, z ktorého žiak/dieťa pochádza (osobitne prostredie rodiny). V tomto prostredí sa vytvára tzv. prvotný habitus, ktorý P. Bourdieu (1998) vzťahuje k životnému štýlu príslušníkov určitej sociálnej skupiny a ktorý sa prejavuje vo forme mentálnej rutiny (gestá, myslenie, správanie, záľuby). Habitus získaný v rodine v procese prvotnej socializácie vytvára predpoklady pre utváranie ďalších a nadobudnutie tzv. Pedagogické pôsobenie v škole by malo byť organizované v závislosti na rozdieloch medzi primárnym habitom a tým, ktorý má sprostredkovať škola. Realita je však taká, že škola túto skutočnosť ignoruje. To spôsobuje problém pri spôsobe ovládania jazyka, ktorý P. To, čo P. Bourdieu nazval jazykový kapitál, označil Angličan B. Bernstein pojmom jazykový kód. Kód chápal ako regulatívny princíp, prostredníctvom ktorého možno kontrolovať kvalitu používania jazyka (reči) v rozličných spoločenských situáciách (Kron, 1997). Kvalita osvojenia jazykového kódu výrazne determinuje schopnosť jednotlivca učiť sa a zároveň sa aktívne podieľať na sociálnej činnosti. Škola je inštitúciou, ktorá má slúžiť na tvorbu univerzálne používaného a zrozumiteľného jazykového kódu. Preto je veľmi dôležité, aby škola rešpektovala jazykový kód žiaka ako vstupný determinant jeho edukácie a proces edukácie prispôsobila tejto skutočnosti.
Inteligencia, temperament a osobnostné rysy v školskom prostredí
Vráťme sa k zreteľom, ktoré učiteľ berie do úvahy ako individuálne charakteristiky svojich žiakov/detí a ktoré súvisia s úsilím o celostný (holistický) rozvoj osobnosti žiaka/dieťaťa. Schopnosti sú vlastnosti dieťaťa umožňujúce vykonávať určité činnosti, resp. zvládnutie týchto činností sa naučiť (Helus, 2004). V škole sú to hlavne schopnosti učiť sa a vzdelávať - intelektové schopnosti vo všeobecnosti označované ako inteligencia. Z tzv. inkrementálneho (nárastového) pohľadu je možné intelektové schopnosti rozvíjať v miere, ktorá je u každého žiaka/dieťaťa individuálna. Teória mnohopočetnej inteligencie od amerického psychológa Howarda Gardnera je rozšírená aj medzi pedagógmi. Gardner definuje inteligenciu ako ľudskú schopnosť riešiť problémy a vytvárať produkty oceňované jednou, prípadne i viacerými oblasťami kultúry. Zároveň hovorí o tom, že každá takáto schopnosť musí mať svoju reprezentáciu v niektorej časti mozgu. Na základe neskorších výskumov k nim priradil aj prírodnú inteligenciu, ktorá je vyjadrením schopnosti človeka porozumieť prírodným javom, vytvárať taxonómie, rozoznávať rastlinné a živočíšne druhy. Každý z nás má svoj vlastný inteligenčný profil, kde sú jednotlivé typy inteligencie zastúpené s rozdielnou intenzitou. Rozvíjať môžeme všetky typy inteligencie, ale ich rozvoj nie je rovnomerný. Pre učiteľa je podstatné, aby rešpektoval, že každý žiak/dieťa má svoj vlastný inteligenčný profil a bral do úvahy, že úspech či neúspech žiaka/dieťaťa napr. Temperament je súbor vlastností, ktorý sa vzťahuje k emocionálnemu prežívaniu a s tým súvisiacimi reakciami na vonkajšie podnety. Tieto vlastnosti sú vrodené a výchovným pôsobením sa v podstate nedajú meniť, iba sa človek môže naučiť ich vedome ovládať. Pod kategóriou charakter rozumieme také vlastnosti človeka, ktoré súvisia s morálkou a hodnotovou orientáciou jednotlivca. Táto charakteristika osobnosti je asi najviac ovplyvniteľná výchovou. Štádiá morálneho vývinu podľa J. Psychológia vývinu detskej osobnosti je zložitý, ale kľúčový proces. Pochopenie odkázanosti, smerovania, potenciátov, celostnosti, zameranosti, vplyvu prostredia a individuálnych charakteristík je nevyhnutné pre efektívnu edukáciu a podporu zdravého rozvoja detí. Podľa Helusa (2004) to znamená vnímať dieťa nie ako hotovú osobnosť, ale ako bytosť, u ktorej sa osobnostné kvality neustále formujú a vyvíjajú. Motívy sú vnútorné hnacie sily ľudskej činnosti, ktoré sídlia v človeku samom ako jeho potreby.
Praktické využitie poznatkov pre rodičov a pedagógov
- Podpora otvorenej budúcnosti ako súčasť školského procesu na rozvíjanie trvalých vnútorných postojov.
- Respektovanie individuálneho inteligenčného profilu pri plánovaní výučby a podpory rozvoja.
- Prístup k jazykovému kódu ako vstupu do učenia a kultúrnej participácie; potreba adaptácie výučby na jazykové rozdiely.
- Podpora emočnej regulácie, sociálnych zručností a sebapoznania ako súčasti zdravého vývinu.
Kontext praxe a realita školského prostredia
Pedagogická prax v praxi často čelí výzvam, ako je rozlišovanie primárneho habitusu a školského sprostredkovania jazykového kódu. Realita ukazuje potrebu lepšieho zohľadnenia rozdielov medzi jednotlivými žiakmi a prispôsobenia výučby ich kultúrnemu a sociálnemu kontextu. Teória Gardnerovej osem hlavných typov inteligencie - jazyková, hudobná, logicko-matematická, priestorová, telesno-pohybová, interpersonálna, intrapersonálna a prírodná - poskytuje rámec, ktorý môžu učitelia využiť pre komplexnejšie pochopenie potrieb detí.
Podpora detí a rodín v centre Cipárová & Cipár
Vitajte v Psychologickom centre Cipárová & Cipár. Sme rodinné centrum, ktoré sa zameriava na psychologickú diagnostiku, poradenstvo a psychoterapiu pre deti aj dospelých. Našim cieľom je pomôcť klientom viesť kvalitnejší a spokojnejší život. Deti diagnostikaposúdenie školskej zrelosti, diagnostika porúch učenia (dyslexia, dysgrafia, dysortografia), ADD a ADHD, vyšetrenie kognitívnych schopností a posúdenie emočného prežívaniadiagnostika osobnostiporadenstvo a psychoterapiaprehľad porúch správania a vzdelávania.
Mgr. Dana Cipárová aMgr. Ján Cipár sú psychológovia s výcvikmi v psychotraumatológii, EMDR a rôznych terapeutických prístupoch. Ich prax pokrýva diagnostiku, terapiu a sociálne poradenstvo pre rodiny a jednotlivcov vrátane detí s traumatickými skúsenosťami. V rámci služieb centra sú k dispozícii aj tréningy a semináre zamerané na prácu s traumou a emocionálnou reguláciou u detí a rodičov.
Praktické informácie a služby
- Diagnostika a posúdenie kognitívnych schopností (intelektové a pozornosťové testy).
- Diagnostika porúch učenia (dysgrafia, dyslexia, dysortografia) a ADD/ADHD.
- Poradenstvo pre rodičov, rodičovská výchova a podpora rodiny.
- Psychoterapia pre deti aj dospelých a podpora emočnej regulácie.
- Podpora pri zvládaní traumy, úzkostí a depresií v detstve aj dospelosti.
Deti a rodiny môžu využiť online konzultácie, ktoré umožňujú prístup k terapii bez nutnosti cestovania. Rodičovstvo je proces, ktorý si vyžaduje vzdelávanie a prax; centrum ponúka rady a stratégie pre lepšiu komunikáciu a efektívne vedenie dieťaťa.
Najúčinnejšie prístupy k rozvoju detskej osobnosti
- Holistický prístup, ktorý zohľadňuje biologické, psychické a sociálne faktory.
- Podpora rozvoja všetkých typov inteligencie podľa Gardnerovej teórie, s dôrazom na individuálny profil dieťaťa.
- Podpora emočnej regulácie, socio-kultúrneho rámca a jazykového kapitálu ako súčasti edukácie.
- Praktické stratégie pre školu: adaptáciu učebných metód podľa potreb dieťaťa a jasné hranice v prostredí rodiny i školy.