Dabing alebo dabovanie je pretlmočenie inojazyčného audiovizuálneho diela nahrávaním slov (najmä dialógov) v jednom jazyku k obrazovej zložke tohto inojazyčného diela tak, že sa pohyby pier osôb vystupujúcich v diele približne zhodujú s nahrávanými slovami alebo aspoň nahrané slová zaznejú približne vtedy, keď hovorí aj osoba vystupujúca v diele.
Ako dabing sa označuje aj výsledok takejto činnosti alebo štúdio či inštitúcia, ktorá sa takouto činnosťou zaoberá.
S úplným dabingom sa dá stretnúť napríklad v animovaných filmoch a počítačových hrách, kde je každá postava dabovaná skutočným človekom.
Čiastočný dabing sa nachádza v hraných filmoch, v ktorých sa popri ľudských postavách vyskytujú aj postavy, ktoré sú v skutočnosti celé vytvorené pomocou bábok alebo počítačového softvéru.
Pri tzv. rýchlodabingu (angl. voiceover) je cez stiahnutý pôvodný zvuk nahovorený preklad (používa sa napr. v Poľsku alebo pri dabovaní mimo profesionálnych štúdií).
V Česko-Slovensku sa systematický dabing začal po druhej svetovej vojne dabovaním filmov zo ZSSR a NDR do češtiny.
Spočiatku text daboval len jeden herec, neskôr viacerí herci, ale nesnažili sa o synchrónnosť pohybu úst.
V televízii sa do roku 1964 používal živý dabing.
Od 60. rokov má dabing u nás približne súčasnú podobu.
V 2. polovici 60. rokov dabingové štúdio Slovenského filmu vyprodukovalo už celý rad filmov.
Najmasovejšie využitie rýchlodabingu v bývalom Česko-Slovensku nastal príchodom prvých videopožičovní s VHS kazetami v 80. a 90. rokoch.
Voiceover (tzv. nahovorený dabing, rýchlodabing) je filmová metóda nahrávania hlasu na existujúcu zvukovú stopu (nemá samostatnú hlasovú stopu pre dabovanie), pričom je pôvodný hlas buď stlmený alebo odstránený.
Nezáleží na počte dabérov ani na forme čítania dialógov.
Táto technika sa najviac v súčasnosti využíva pri dokumentárnych filmoch.
Postsynchrón (angl. post-synchronisation/post-sync) alebo ADR (automated dialog replacement) je filmová metóda dodatočného ozvučenia filmu.
Táto metóda sa v minulosti využívala najmä z dôvodu hluku filmových kamier.
V štúdiu sa dodatočne nahrávali opäť tie isté dialógy, ktoré boli v danej scéne.
Herci dabovali samých seba, prípadne ich nahovoril niekto iný.
Až keď prišli bezhlučné kamery, bolo možné tento zvuk použiť aj do filmu.
Zvukové inovácie a nové možnosti priestorového zvuku spôsobili opätovnú potrebu tejto metódy, lebo živá nahrávka zo scény nespĺňala potrebnú kvalitu (rôzne ruchy, dynamika hlasu).
Slučka (angl. loop) je v dabingu vymedzený úsek v dialógu, ktorý sa rovná neprerušenej zvukovej slučke pri jednom výstupe dabéra.
Slučka je vymedzená približne na 10 až 30 sekúnd (dĺžka či podmienky môžu byť rôzne).
V minulosti slučky predstavovali reálne nastrihaný filmový pás, ktorý sa musel synchronizovať s nahratým zvukom pomocou dierkovania na okrajoch oboch pásov.
Tieto nastrihané pásy (slučky) sa premietali stále dookola (zvuková slučka), kým interpretácia dabérov nebola podľa požiadaviek a hlas nebol synchrónny s obrazom a mimikou dabovaného herca.
Okrem technickej náročnosti tejto metódy bola aj povinná účasť všetkých dabérov v danej scéne.
Až moderné postupy umožnili, že dabéri, ktorí vystupujú spoločne v jednej scéne, nemusia byť nevyhnutne prítomní na nahrávaní.
Dabing pre kiná (kinodabing) - musí spĺňať technické požiadavky na reprodukciu v kinosálach.
História slovenského dabingu
Výroba historicky prvého slovenského dabingu je neznáma.
Až do roku 1957 sa slovenský dabing vyrábal výhradne iba v Prahe a v Nemecku.
Roku 1957 založil Svätopluk Šablatúra prvé dabingové štúdio na Slovensku vo filmových ateliéroch na Kolibe v Bratislave.
V tom istom roku S. Šablatúra režíruje v novom štúdiu aj svoj prvý slovenský dabing krátkometrážnej ruskej animovanej rozprávky Miško darebák (rus. Мишка задира, 1956).
V roku 1964 vzniká na Kolibe prvý dabing na 70 mm film so 6 kanálovým stereofónnym zvukom v Česko-Slovensku na nemecký dokumentárny film Lietajúci Clipper (Flying Clipper - Traumreise unter weissen Segeln, 1962) v slovenskom znení pod vedením S. Šablatúru, ktorý sa mixoval v Nemecku, nakoľko v Česko-Slovensku na to neboli technické podmienky.
V roku 1973 vzniklo nové dabingové štúdio v Česko-slovenskej televízii v Bratislave (ČST) v Mlynskej doline, o rok neskôr aj v Banskej Bystrici.
Po nežnej revolúcii začali vznikať prvé komerčné dabingové štúdiá.
V roku 1990 vzniklo prvé komerčné štúdio DAVAY (v roku 1999 sa dabingová sekcia osamostatnila a vznikla spoločnosť DIMAS, DAVAY skrachoval v roku 2009).
V roku 1992 bolo založené štúdio ATIZ.
V roku 1993 vznikajú spoločnosti MAYA, SAVID, štúdio Artefakt a prvá dabingová agentúra AV-FINAL.
Filmová dabingová post-produkcia (najmä pre kiná) sa vyrábala na Slovensku až do roku 1998, kým sa filmové ateliéry na Kolibe nesprivatizovali.
V rokoch 1998 - 2010 sa filmová post-produkcia vyrábala prevažne opäť iba v zahraničí.
V roku 2010 spoločnosť DIMAS obnovila priamu výrobu filmovej post-produkcie na Slovensku.
V súčasnosti je na Slovensku približne 30 aktívnych súkromných dabingových štúdií a 6 agentúr.
Na Slovensku sa dabujú nielen animované (či programy všeobecne určené pre deti), ale aj klasické hrané filmy.
Prevažne sa vyrába iba televízny dabing.
Titulky sa vyrábajú najmä pre distribúciu na nosičoch, ale aj pre televíziu a kiná.
Vplyv českého dabingu
Podiel českého distribučného dabingu v slovenských obchodoch je veľmi vysoký.
Podľa zákona o štátnom jazyku je povolené na Slovensku vysielanie programov aj v zrozumiteľnom jazyku (t. j. český jazyk) podľa osobitného predpisu.
Z toho vyplýva aj nemalý podiel českého dabingu vo vysielaní na slovenských televíziách a v distribúcii.
Tento stav sa novelou zákona o štátnom jazyku zmiernil a v budúcnosti by mal mať slovenský dabing majoritné postavenie.
Slovenský dabing je od svojho vzniku spojený s českým dabingom.
V Česko-Slovensku vznikali dabingy české a dabingy slovenské.
Výroba slovenského dabingu bola závislá na rozhodovaní riadiacej moci v Prahe.
Po zániku Česko-Slovenska nemalo samostatné Slovensko príliš veľké vyhliadky na financovanie výroby dabingu či jeho distribúcie aj preto, že Česko prevzalo takmer celý federálny fond do svojich rúk.
V prvej polovici 90. rokov prichádzali ponuky na otvorenie centrál pre filmovú distribúciu.
Prvé ponuky prišli na Slovensko, no vtedajšia vláda v tom nevidela žiadny potenciál.
Tak sa distribútori obrátili na českú stranu a tá im vyhovela.
Tieto distribučné filmové spoločnosti automaticky šíria tituly s českým dabingom aj na slovenský trh.
Z toho dôvodu je na Slovensku v súčasnosti tak uprednostňovaný český dabing v distribúcii aj v televízii, lebo zároveň je vydaný spolu s dielom a tak je to pre koncového zákazníka lacnejšie.
Preto aj televízie radšej siahnú po titule, ktorý kúpia hneď aj s českým dabingom, lebo slovenský by si museli buď dať vyrobiť alebo kúpiť od inej televízie či vydavateľa (ak dabing existuje).
Zlepšenie stavu podielu slovenského dabingu v televízii priniesla až novela zákona o štátnom jazyku, ktorá určuje, že každý nový či premiérový titul musí byť v slovenčine.
Zatiaľ žiadne zákonné nariadenie neupravuje podmienky v distribúcii pre dabing titulov, ktoré sú určené osobám starším ako 12 rokov.
V Česku obdobný stav nie je.
Aj slovenské tituly sú dabované do češtiny.
Naopak na Slovensku neexistuje ani jeden český titul, ktorý by bol nadabovaný do slovenčiny.
Rovnako nenájdeme ani slovenské dabingy v českých televíziách (až na pár občasných výnimiek).
V európskom meradle sú Slovensko a Belgicko jedinými krajinami, ktoré vysielajú či distribuujú dabingy v zrozumiteľnom jazyku z iných krajín.
V Belgicku sa preberajú francúzske dabingy, a to z dôvodu, že francúzština je jeden z úradných jazykov a práve francúzsky hovoriaci Belgičania tvoria najväčšiu časť populácie.
Na Slovensku je jediným úradným jazykom slovenský jazyk a najväčšiu populáciu tvoria Slováci.
Český dabing sa preberá výhradne z dôvodu jazykovej podobnosti a zrozumiteľnosti so slovenským jazykom, nie z národnostných či regionálnych dôvodov, ale najmä z finančných dôvodov, nakoľko použitie český dabing je finančne lacnejšie (tvorba jedného dabingu miesto dvoch) a legislatívne nie je používanie českého jazyka zakázané.
Legislatíva a udeľovanie cien
Od roku 1997 až do roku 2003 sa na Slovensku odovzdávala akademická cena za dabing pod názvom Zlatá slučka.
Túto tradíciu začalo štúdio MAYA v roku 1997 nultým ročníkom.
Piaty ročník (bez nultého) už organizovalo občianske združenie Zlatá slučka v spolupráci s vyhlasovateľom súťaže Hereckou obcou Slovenska, Litfondom (Literárny fond) a Ochranným zväzom interpretov Slovenska.
Cena definitívne skončila 6. ročníkom (bez nultého) v roku 2003.
Slovenský dabing získal v zahraničí viacero ocenení.
Vysielanie dabingu na slovenských televíznych okruhoch upravuje zákon o štátnom jazyku č. 270/1995 Z. z. a zákon č.308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii.
Podľa zákona o štátnom jazyku musia byť všetky programy vysielané na slovenských televíziách v slovenskom jazyku, ak sú určené pre maloletých do 12 rokov (výnimku tvorí vysielanie pre národnostné menšiny).
Zákon ďalej udeľuje povinnosť dabovať či titulkovať akýkoľvek nový alebo premiérový titul do slovenčiny odvysielaný po 1. januári 2008.
Technické aspekty a možnosti vylepšenia
Ak by niekto riešil podobný problém tak tu sú moje skúsenosti s jednotlivými možnosťami zníženia hlasných efektov a zvýšenia hlasitosti dabingu (DRC) v rámci systému Windows.
WINDOWS 10: Ovládací panel Windows/zvuk/prehrávanie/zvoliť daný zvukový výstup/enhancements/loudness equalisation - zapnúť a potom nižšie je tlačidlo "settings..." a presunúť to úplne vľavo respektíve k možnosti "short".
Toto nastavenie priamo zabudované vo Windowse sa mi pozdáva najviac.
Výsledok je výborný.
Efekty sú prijateľnej hlasitosti a dabing je zosilnený a dobre ho počuť.
Nastavenie funguje takto pre každý prehrávač, prehliadač proste všade.
Nastaviť sa to dá rýchlo a jednoducho.
VLC: Má možnosti kompresie, vyrovnanie hlasitosti, normalizácia hlasitosti a k tomu nejaké tie nastavenia navyše.
Babral som sa s tým pol hodinu a podarilo sa dosiahnuť mierne zlepšenie.
Kto sa vyzná by to mohol nastaviť aj lepšie.
V skratke je to zložité a zdĺhavé pre laika nastaviť to a výsledok nič extra.
KMPLAYER: Tento prehrávač má podobné výsledky ako vo VLC.
Má ale rozsiahle možnosti nastavenia a verím tomu, že profík by to vedel nastaviť a dosiahnuť veľmi dobrý výsledok.
Mne sa to v základnom nastavení podarilo podobne ako vo VLC takže len mierne zlepšenie.
AUDACITY: Trvalé pozmenenie audio stopy.
Zabralo mi niekoľko hodín kým som došiel k nejakému rozumnému nastaveniu.
Nakoniec je to pomerne dobrý výsledok ale zvukár by to vedel spraviť určite oveľa lepšie čiže výsledok by z toho mohol byť dobrý.
Najviac sa mi osvedčilo upravovať zvlášť tretí kanál, kde je dabing a taktiež efekty.
Tretí kanál - prah: -20 dB, dno šumu: -80 dB, pomer: 10:1
Ostatné kanály - prah: -30 dB, dno šumu: -80 dB, pomer: 10:1
Bohužiaľ toto moje nastavenie nie je dostatočné.
Zvuk je vyváženejší, ale stratí pomerne dosť detailov a celé to pôsobí nie príliš dobre.
Určite je to lepšie ako ten originál bez úprav.
Ak to zhrniem, tak najviac sa oplatí ten integrovaný DRC, ktorý je priamo vo Windows.
Je to nastavenie na pár klikov, jednoduché a účinné.
Úplne najlepšie riešenie tohto problému je AVR.
Voice Acting - Practice Tips & Techniques
Dramatická literatúra a absurdná dráma
Dramatická literatúra sa delí na:
- verš/próza
- dejovosť
- prítomný/minulý čas
- dynamické motívy (stupňujú ho, posúvajú dej dopredu)
- dialogickosť (Replika - prehovor jednej osoby)
- hovorovosť/obraznosť (využívajú aj hovorové slová)
- dianie (akčnosť - stále je v pohybe)
Rozprávač - je prítomný - rozprávačom môže byť jedna z postáv.
Dramatické žánre:
- Tragédia - dramatický žáner je najstarší a hlavným znakom je boj jednotlivca proti nepriateľským silám alebo celej skupine. Hlavný hrdina zahynie, je to nadpriemerný človek, ktorý sa nezľakne žiadnych prekážok a ide vždy za svojim cieľom. Základom tragickosti je konflikt medzi osobnosťou a skupinou. Klasická tragédia má pevnú kompozíciu pozostávajúcu z 5 častí: Expozícia, Kolízia, Kríza, Peripetia, Katastrofa.
Absurdná dráma:
- Antidráma - sa sformovala v 50. rokoch 20. storočia.
- Predstavitelia absurdnej drámy zmenili klasickú štruktúru drámy. V abs. dráme chýba - dej, zápletka, rozuzlenie - skladá sa obyčajne z veľkého množstva obrazov, ktoré nie sú dejovo skĺbené.
- Jej základom je obyčajne neskutočný absurdný príbeh odohrávajúci sa v bližšie neurčenom čase a priestore.
Humoristicko-satiristické autorské divadlá
Koncom 60. rokov začali pôsobiť v Bratislave dve nekonvenčné novátorské divadlá, ktoré ovplyvnili celé generácie divákov, najmä z radov mladých.
Pomocou humoru a satiry sa snažili poukázať na morálne a spoločenské nedostatky, zosmiešnený, falošne uhladený pohľad na minulosť a prítomnosť.
Obidve patrili k typu takzvaných „autorských divadiel“ a uplatňovali predovšetkým malé javiskové formy - napr. kabaret, pásmo, scénku, skeč (skeč - krátky dramatický výstup, iba niekoľko minút trvajúci výjav so satiristickým zámerom).
Charakteristickým znakom inscenácií autorských divadiel, okrem toho, že predvádzajú iba vlastné texty, je improvizácia a súhra s obecenstvom.
Dnes už legendárne inscenácie Soireé a Radostná správa boli mimoriadne obľúbené a mali veľký vplyv najmä na opozične orientovanú časť spoločnosti.
Lasica a Satinský - Soireé - je to ich prvá hra (dramatický dabing), ktorá nemá podobu celovečernej hry.
Autori zacieľujú analýzu v textoch do ľudského vnútra, do vrtákov, ktoré človek vytvára a zároveň je ich obeťou.
Zosmiešňujú politické javy socialistického systému, na texty pôsobia nadčasovo a sú stále aktuálne.
Hra sa v knižnej verzii delí na tri časti: časť, 2. časť, Hamlet.
Vo verzii vydanej na CD sú uvedené 4 časti: pretvárka, životopisy, piková dáma, hamlet.
Lasica a Satinský vytvorili intelektuálne autorské divadlo, v ktorom vypustili postavy a vystupujú sami za seba.
Texty sú asociálne, využívajú slovné hračky, humor je založený na parodovaní krásnych literárnych textov a inšpirácií.
