Vrčanie psa dokáže narobiť poriadny rozruch. Jeden tlmený zvuk a zrazu stojíte ako prikovaní, ruky preč od jeho misky, očný kontakt zrušený a v hlave vám beží: „Prečo pes vrčí? Veď ma pozná!“ Ak ste niekedy zažili ten zvláštny moment, keď sa z vášho miláčika na sekundu stal malý vlk, čítajte ďalej. Možno zistíte, že nie vždy ide o agresiu. Niekedy vám pes len niečo hovorí - po svojom.
Najčastejším problémom je, že ľudia nevedia čítať a správne chápať psie správanie. Psy sa snažia útokom predchádzať. Práve preto používajú rôzne upokojujúce signály, ktoré popísala nórska cvičiteľka a odborníčka na psiu komunikáciu a správanie Turid Rugaas vo svojej knihe Konejšivé signály. Preto je dôležité tieto signály ovládať, sledovať a netlačiť tak svojho psieho kamaráta do situácií, ktoré sú mu nepríjemné.
Tak isto ako aj niektorý ľudia, sú aj psy, ktoré sú asociálne a nemajú rady spoločnosť iných psov. Vyhýbajú sa im a ak sa ku nim predsa len nejaký priblíži a chce sa bližšie zoznámiť, štekajú, vrčia, cvakajú zubami a niekedy rovno zaútočia. Psík, ktorý sa nenaučil ako sa má správať v spoločnosti iných psov. Má problémy vysielať a prijímať signály, v spoločnosti iných psov je veľmi vzrušený, svojim správaním obťažuje a straší ostatné psy. Keďže ich signály nečíta, môžu sa ostatné psy uchýliť k útoku. Problém môže nastať, keď sa psík v skorom veku zoberie od rodičov a v šteniatkovskom veku nemá kontakt s ďalšími psami, ktoré by ho naučili ako to chodí v psom svete.
Príčiny vrčania psa
Keď pes vrčí a šteká, škrípe zubami alebo dokonca kuše je to ťažká skúška pre spolužitie ľudí a psov. Ale prečo sú niektorí psi agresívni a iní nie? A čo sa dá urobiť, aby sa zabránilo agresívnemu správaniu? Isté je, že pes sa nerodí agresívny. Je pravda, že niektoré plemená psov majú vrodený väčší ochranný inštinkt a nižšiu prahovú stimulačnú hodnotu než ostatní psi. Ale sotva ktokoľvek z nich kusne bez rozmyslu. Odborníci vo výchove psov sa zhodujú, že každý pes (bez ohľadu na plemeno) sa môže naučiť správať spôsobom odpovedajúcim situácii.
Existuje viacero dôvodov, prečo pes môže pohrýzť človeka alebo iného psa. V prvom rade je to strach. Každý pes sa pred ním snaží uniknúť. Najskôr zavrčí alebo zašteká. Ak to nefunguje, skúsi uhryznúť. Pes si osvojuje určitý model správania, vďaka ktorému sa zbaví podnetu, ktorý u neho vyvoláva strach. Pes neskúša ani vrčanie či cerenie zubov, ale ide na najefektívnejšiu metódu, čiže pohryznutie. Vtedy ide o agresívneho psa alebo psa, ktorý útočí zo strachu.
K agresivite u psa môže dôjsť pri ochrane teritória, hračiek či svorky. Ak to okolie nechápe a nechá prejsť správanie psa do štádia, že hryzie, potom sa musí pátrať po príčine. Nerieši sa hryzenie, ale prvotná reakcia. Ďalšia agresivita je takzvaná aktívna. Tá je väčšinou vybudovaná u psov človekom. Používa sa pri útočných psoch, zásahových alebo ochranárskych. Všetky sú na začiatku konfrontované strachom alebo bolesťou.
Agresivita je vždy vyvolávaná trvalými alebo opakujúcimi sa negatívnymi pocitmi, obvykle hnevom alebo úzkosťou. Ale tiež bolesť, spôsobená chorobou, môže spôsobiť, že pes je citlivý alebo agresívny. Psi sa nestávajú kusajúcou beštiou, pretože sú nahnevaní alebo že cítia potešenie zo zastrašovania ostatných zvierat alebo ľudí. Agresívni psi, sú neistí psi, ktorí sa v určitej situácii cítia v nebezpečí. Príčiny tejto neistoty a neschopnosti zachovať sa podľa situácie, ako už bolo povedané, sú v ľudskom správaní k psovi. Izolovaný chov, nedostatočná socializácia a výcvik rovnako ako nevhodné správanie sú hlavné dôvody agresie psov. Zlé skúsenosti v minulosti, traumatické zážitky alebo chronická bolesť môžu tiež vyvolať hnev alebo strach a tak aj agresiu.
1. Vrčanie zo strachu: „Nepribližuj sa, bojím sa!“
Psy, podobne ako ľudia, majú svoju komfortnú zónu. Ak do nej niekto alebo niečo vtrhne bez pozvania, spustí sa alarm. Vrčanie je v tomto prípade výstraha, nie útok. Fínska štúdia na vzorke vyše 9-tisíc psov odhalila, že zvieratá trpiace úzkosťou mali až päťnásobne vyššiu pravdepodobnosť, že budú reagovať agresívne alebo vrčaním.
2. Teritórium a majetok: „To je moje!“
Pes niekedy vrčí, pretože jednoducho stráži svoj priestor - či už je to miska, pelech alebo vaša pohovka. Ochrana zdrojov je silný inštinkt. A verte, že keď siahnete po jeho obľúbenej hračke bez varovania, môže to byť vnímané ako vniknutie na nepriateľské územie.
Tip od trénera: Namiesto toho, aby ste mu hračku vzali nasilu, ponúknite výmenu - napríklad za pamlsok. Pes sa naučí, že vzdať sa niečoho nie je hrozba, ale príležitosť.
3. Bolesť alebo choroba: „Niečo nie je v poriadku.“
Zdanlivo pokojný pes môže zrazu začať vrčať, keď sa ho dotknete na citlivom mieste. Často to súvisí s bolesťou - zubné problémy, zranenia, problémy s kĺbmi alebo vnútorné ochorenia môžu zmeniť jeho správanie. Vrčanie sa tak stáva volaním o pomoc.
Rada veterinárky Antónie Ivanovovej: Ak váš pes bezdôvodne mení správanie, najprv ho dajte vyšetriť. Nie všetko zvládne vyriešiť výcvik.
4. Inštinkty a genetika: „To je jednoducho v mojej povahe.“
Niektoré plemená boli vyšľachtené na to, aby chránili, varovali alebo pásli. Preto sa netreba čudovať, že napríklad bradáč alebo kólia častejšie vrčia na cudzích ľudí. U samcov môžu navyše sexuálne inštinkty v období ruje u feniek spustiť nečakanú vlnu nervozity a dominantného správania.
Zaujímavosť: Najagresívnejšie plemená podľa fínskych dát? Dlhosrstá kólia, pudel a miniatúrny bradáč. Najmiernejšie? Labrador a zlatý retriever. Takže nie vždy je malý pes automaticky „bezpečnejší“.
5. Plemeno a pohlavie: Kto má väčší sklon k vrčaniu?
Aj tu platí, že gény robia veľa. Samce majú väčšiu tendenciu k dominantnému správaniu ako samice. Zároveň platí, že menšie plemená častejšie vrčia a štekajú, pretože im často chýba istota - namiesto sily vsádzajú na hluk.
Čo robiť, keď pes vrčí?
Hlavne zachovajte chladnú hlavu. Vrčanie psa je forma komunikácie, nie výzva na súboj. Tu je stručný návod, ako reagovať:
- Zastavte sa. Nerozčuľujte sa a nevykrikujte.
- Analyzujte situáciu. Je tam cudzinec? Nový zvuk? Hračka?
- Zachovajte pokoj. Hovorte jemne, ale rozhodne.
- Nenúťte psa do kontaktu. Ak vrčí pri miske, odíďte.
- Pozorujte signály tela. Zdvíhané uši, stiahnutý chvost, stuhnuté telo - to všetko sú varovania.
Ako vrčaniu predchádzať?
Najlepšia obrana je prevencia. Ak chcete psa, ktorý nebude reagovať výbušne:
- Socializujte ho už od šteniatka.
- Používajte pozitívne povzbudzovanie.
- Nevystavujte ho stresujúcim situáciám.
- Nezabúdajte na veterinárne prehliadky.
- Trénujte pravidelne základné povely.
A čo je najdôležitejšie - počúvajte svojho psa. Vrčanie nie je chyba. Je to správa. A keď sa naučíte tejto reči rozumieť, zrazu sa pre vás otvorí celkom nový svet.
Odborná pomoc a prevencia
Keď pes vrčí, neodsudzujte ho hneď ako „zúrivého“. Môže ísť o strach, bolesť, ochranu alebo len o to, že vás chce na niečo upozorniť. Namiesto trestu si položte otázku: Prečo pes vrčí práve teraz?
Problém môže nastať, keď sa psík v skorom veku zoberie od rodičov a v šteniatkovskom veku nemá kontakt s ďalšími psami, ktoré by ho naučili ako to chodí v psom svete. Vo väčšine prípadov hrubosť pri hre znamená ukončenie hry, a preto sa jej snaží väčšina psov predchádzať. Sú ale také psy, pre ktoré je toto správanie posilňujúce. Niekedy sa stane, že sa psia hra zvrtne v boj. Pes môže strážiť hračky, jedlo, miesto na spanie, svoj revír alebo aj teba - majiteľa.
Agresivita, stráženie, obrana - to sú všetko veci, ktoré vo voľnej prírode rozhodujú o tom, či daný jedinec prežije alebo nie. Všetko sú to vlastnosti, ktoré boli pre voľne žijúce psy geneticky podporované. Aj v dnešnej dobe sa však nájdu psie povolania v ktorých sú tieto vlastnosti dôležité a preto sa šľachtením podporujú. Gény samozrejme nie sú všetko.
Pokiaľ si sa v týchto riadkoch našiel a chcel by si začať s nápravou správania tvojho miláčika, sprav prvý krok a pusti sa do čítania knihy Od sebe! Průvodce agresí psa vůči psovi od Jean Donaldson. Praktická príručka o tom ako sa vysporiadať s agresiou voči iným psom. Poradí ti, ako si psieho agresora precvičiť, ako sa naučiť rozlišovať rôzne druhy psej agresie a ako znižovať hladinu strachu u psa.
Ak je pes agresívny, treba okamžite konať a nečakať, kým sa stane vážny úraz. Všímajte si správanie vašich miláčikov a vyvarujte sa nešťastiu. Aj agresívne správanie psa sa dá odstrániť, chce to však veľa trpezlivosti.
Keď pes ohrozuje okolie alebo dokonca hrozí pokusaním ľudí alebo zvierat, musíte jednať! Existuje veľa odborníkov, ktorí Vás podporia, napr. trénery psov, psí psychológovia alebo terapeuti problémových psov. Nebojte sa túto pomoc využiť. Využiť pomoc nie je zlyhanie alebo známkou slabosti, ale skôr ukazuje na Vašu odvahu a silu prevziať zodpovednosť za svojho psa.
Na vedomí, že agresivita psa je ovplyvnená ľudským správaním, je tiež niečo ukľudňujúceho: rovnako ako nedostatočná alebo chybná výchova podporuje agresívne správanie, tak správny výcvik môže toto nežiadúce správanie odstrániť a pes sa stane priateľským partnerom. Ale čo musíme začať robiť inak, aby sa Váš pes stal rodinným psom? Mali by ste preskúmať príčiny jeho agresívneho správania. Tým sa mu lepšie vyhnete a upravíte zachádzanie s Vaším psom.
Pri tréningu najskôr cvičte najdôležitejšie správanie. Pri cvičení poslušnosti sa pes naučí základné zvukové a vizuálne príkazy, ako „sadni“, „miesto“, „k nohe“, „pusť“, „stop“. Až po úspešnom zvládnutí týchto príkazov, môžete začať svojho psa desenzibilizovať na spúšťacie situácie. Psí trenér umelo vytvára situácie, pri ktorých pes reaguje agresívne a nacvičuje alternatívne správanie s Vami a Vašim psom.
S opakujúcimi sa obmenami špecificky riadiť správanie Vašeho psa a nasmerovať ho do požadovaného smeru. Návšteva psej školy alebo tréningu proti agresii nebude mať len pozitívny vplyv na správanie Vašeho psa, ale aj na váš vzťah. Lepšie spoznáte svojho psa a naučíte sa ako sa správať v krízových situáciach. V neposlednom rade sa zvýši Vaše sebavedomie, čo Vám pomôže lepšie zvládnuť svojho agresívneho psa. Jasne psovi ukážte, kto má teraz hlavné slovo - nie je nutný krik alebo dokonca násilie, stačí sebaistota, stálosť a pozitívna charizma. Týmto spôsobom sa Váš pes naučí dodržiavať pravidlá. To zjednoduší Váš každodenný život, ale tiež budete so svojim psom viac spokojní. Pretože každý pes túži po vedení od svojho pána.