Šteniatka sa rodia hluché a sluch sa im vyvíja počas prvých týždňov života. Podľa postavenia ušníc môžeme už veľmi skoro odhadnúť náladu psa. Keď sú uši vzpriamené alebo smerujú dopredu, pes je zaujatý, ostražitý, ak sú uši priliehajúce k hlave, treba sa mať na pozore, pes je buď plachý alebo by mohol zaútočiť. Psy môžu pohybovať ušami nezávisle od seba. Uši psov sú mimoriadne citlivé a rozsah ich sluchu je širší ako u nás.
Ďalšia zaujímavosť: psy vnímajú zvuky o vyšších frekvenciách a ich sluch je teda výborný v porovnaní s ľuďmi. To vychádza z minulosti, keď lovili malé zvieratá, ktoré vydávajú vysoké zvuky. Rozdiel medzi čuchom a sluchom je fascinujúci, no čuch je pre psa často ešte dôležitejší ako sluch.
Najväčšou silou psa je jeho čuch. Čuch psa je niekoľkotisícnásobne lepší ako náš. Pes vníma pach 3D, dokáže vnímať pach z každej nosnej dierky zvlášť, čo je podobné tomu, ako my vnímame svet oboma očami a náš mozog z toho činí jeden obraz. Pri čuchu je tiež zaujímavé, že pes dokáže „stopovať v čase“, teda rozpoznať nepatrné zníženia koncentrácie molekúl pachu v krátkych časových intervaloch, a to sa využíva hlavne u služobných a poľovných psov.
V porovnaní s nami ľuďmi majú psy menej chuťových pohárikov, približne 6x menej. To ale neznamená, že by chuť nevnímali vôbec. Podobne ako my rozlišujú 4 chute: kyslú, sladkú, horkú a slanú. Psy však nepociťujú potrebu „soliť“. Majú špecifické chuťové receptory, ktoré sú jemne prispôsobené pre mäso, tuky a chemikálie súvisiace s mäskom, pretože strava ich predkov pozostávala hlavne z mäsa.
Špeciálne chuťové poháriky na špičke jazyka psa pri pití reagujú na vodu a stávajú sa citlivejšími, keď sú smädné alebo po jedle, čo ich povzbudzuje, aby pili viac vody. Z piatich zmyslov je tento najpodobnejší tomu nášmu. Dotyk využívajú už novorodené šteniatka na nájdenie tepla a výživy; inštinktívne sa tlačia k matke, labkou stimulujú tok mlieka a mama ich olizuje, čím vzniká emocionálne väzba, ktorá udržiava šteňatá v bezpečí a pomáha pri kŕmení, no dôležitejšie je, že väzba sa môže preniesť na človeka.
Na tvári majú psy hmatové fúzy, ktoré sú citlivé na zmeny prúdenia vzduchu okolo objektu. Upozorňujú psa na predmety prichádzajúce do jeho tváre alebo očí. Oči psov môžu mať rôznu farbu; u väčšiny dominuje hnedá, no môžu byť aj viacfarebné (napríklad merle).
Čo sa týka zraku, zrak psa je ťažšie porovnateľný s ľudským. Psy nevidia predmety tak dobre ako ľudia a videnie býva rozmazané. Avšak majú viac Tyčiniek v sietnici, čo zvyšuje citlivosť na tvar, pohyb a slabé svetlo. Vďaka tomu vidia pohybujúce sa objekty lepšie ako statické a ich citlivosť na pohyb je 10-20-krát vyššia ako u ľudí. Vidia farby iba v odtieňoch modrej a žltej (dichromatické videnie). Zorné pole psa sa líši podľa plemena, čo ovplyvňuje ich videnie sveta.
Najdôležitejší zmysel psa je čuch. Časť nosa, ktorá je sídlom vnímania a rozlišovania pachu, je takmer tridsaťsedemkrát väčšia ako u človeka a v praxi je asi stokrát výkonnejšia. Jacobsonov orgán v klenbe papule „ochutnáva“ určité pachy, ako napríklad vône spojené s hormónmi. Pes dokáže rozlíšiť smer, ktorým sa pach šíri, a vďaka čuchu môže identifikovať prítomnosť alebo neprítomnosť látok na diaľku.
Schopnosti čuchového ústrojenstva psa sú veľmi jemné a často prekonávajú techniku. V laboratórnych aj reálnych podmienkach dokážu psy sledovať stopy aj po dlhšom čase; napríklad stopa stará až 20 hodín môže byť stále priebežne sledovateľná. Pri porovnaní množstva pôvodného pachu je technických odhadov veľa, no od rôznych odtlačkov však pes zistí prítomnosť pachu lepšie než my.
Okolitý svet zisťujú psy prevažne nosom a papuľou, zatiaľ čo ľudia používajú oči a ruky. Výskum ukazuje, že čuch psa je naozaj výnimočný: vie rozlíšiť zložky vône a sledovať ich pôvod aj aktuálnu koncentráciu. Čuch je pre psa kľúčovou zložkou v komunikácii a v hľadaní potravy a v pohybe.
Ako sa prejavuje čuch v praxi, ukazuje aj história a využitie v službách: policajná práca na detekciu drog a výbušnín, záchranárske misie a terapeutické psy v zdravotníctve. Psy sú nenahraditeľné pri hľadaní nezvestných osôb, kde ľudia zlyhávajú, a ich čuchové schopnosti sa uplatňujú v mnohých oblastiach.
Praktické tipy na udržiavanie bystrého čuchu zahŕňajú pravidelnú starostlivosť o nos, dostatočnú hydratáciu a výživu bohatú na vitamíny, minerály a omega-3 mastné kyseliny. Jemné čistenie nosu vlhkou handričkou a hydratácia balzámom či krémom pomáhajú predchádzať suchému nosu. Správna výživa a vhodné doplnky tiež prispievajú k lepšiemu čuchu.
Na tréning čuchu môžete využiť jednoduché hry doma aj vonku: hľadanie maškŕt, práca s krabičkami obsahujúcimi rôzne pachy, skrývanie predmetov a čuchové hry počas prechádzok v prírode. Postupne zvyšujte náročnosť, nerobte to naraz a sledujte psa. Poľovnícke plemená získavajú výhodu z tréningov čuchu, ktoré zlepšujú ich koncentráciu a pripravia ich na náročnejšie úlohy.
V súčasnosti existujú aj technológie inšpirované psím čuchom, napríklad zariadenia na detekciu výbušnín, ktoré napodobňujú štruktúru nozdrá a dýchanie psov. Niektoré štúdie ukazujú, že čuchové vzory môžu byť interpretované aj pomocou umelej inteligencie, čo otvára možnosti nositeľných zariadení a prenosných technológií vhodných pre monitorovanie emócií psa počas výcviku.
Genetika a fyziológia tiež ovplyvňujú čuch psa: plemeno určuje veľkosť čuchovej sliznice a počet čuchových receptorov; napríklad nemecký ovčiak má okolo 200 miliónov čuchových receptorov, boxer 147 miliónov, kokršpaniel 67 miliónov a človek len 5 miliónov. Farba nosa, pigmentácia a pohlavie tiež môžu hrať rolu v úrovni čuchovej citlivosti.
Vo vzťahu k ľuďom a svetu okolo nás je psí čuch kľúčovým spôsobom, ako spoznať prostredie, ľudí a ďalšie zvieratá. Dôležité je tiež uvedomiť si, že staršie psy môžu mať slabší čuch, a že zdravotné ťažkosti či zlá výživa môžu jeho úroveň ovplyvniť. Za zdravým nosom stojí však aj aktivita, tréning a starostlivosť o nos.