Ostrosť voči čiernej zveri je u našich poľovných psov tou najvyššou formou ostrosti. Duriče majú ostrosť zapísanú v génoch. Musí byť nadávkovaná tak, aby sa diviaky rozutekali a dostali sa pred hlavne čakajúcich strelcov. Nie je žiaduce ani rozumné, aby pes aportoval mláďatá alebo strhával lanštiaky. A už vôbec nie je žiaduce, aby bol výrad obohatený o usmrtené psy.
Odvaha psa je vrodená vlastnosť, ktorou sa vyznačujú všetky duriče. Pes by ju mal preukázať pri dravej zveri, diviačej zveri, ale aj pri držaní ostatnej poranenej raticovej zveri. Už malé šteňa duriča sa dokáže poriadne rozštekať spoza ohrady diviačieho oplôtku. Tento prirodzený prejav sa výcvikom psíka snažíme usmerniť tak, aby nám vydržal bez prestávok diviaka na mieste hlásiť (zaštekávať, oštekávať), hlasito duriť, zastavovať (zdržiavať) a vyháňať z neprístupných húštin.
Prvý kontakt v lese a zaúčanie v obore
Prvý kontakt v lese s divou zverou je dôležitým krokom vo výcviku. Ak na poľovačke so svojím psíkom začiatočníkom narazíte za letného rána na malú skupinu lanštiakov, a nemôžete či nechcete z nejakého dôvodu strieľať, tak môžete na mladé diviaky vypustiť svojho neskúseného duriča a nechať ho prehnať túto tlupu. “Divoké” lanštiaky sa nebudú brániť a psovi neublížia. Ten sa tak naučí svoju cieľovú zver rozpoznať (a milovať).
Dobrou pomôckou na vyskúšanie odvahy psíka je diviačí oplôtok, kde má zároveň príležitosť zoznámiť sa s touto zverou, získať skúsenosti i pre potrebný rešpekt pred diviakom. V oplôtkoch pre diviaky sa tiež ukázala nepravdivosť domnienky, že psy, ktoré sa vyznačujú dostatočnou ostrosťou voči šelmám, budú mať vždy dostačujúcu ostrosť aj voči čiernej zveri. V obore má pes možnosť prvého kontrolovaného kontaktu s týmto druhom zveri schopnej sa účinne brániť. Vďaka značnej “pohyblivosti” divých prasiat žijúcich v obore je pes stimulovaný k ich prenasledovaniu. Pokiaľ pes útočí na diviaky príliš ostro, môže sa stať, že ho prasa napadne. Nebezpečenstvo zranenia je však malé. Náš pes sa naučí počítať s obrannou schopnosťou diviakov, vyhýbať sa ich útokom a udržiavať si od nich bezpečnú vzdialenosť. Z týchto pre neho nových skúseností sa veľmi rýchlo poučí.

Nebezpečenstvo stretnutia s bachyňou
V žiadnom prípade ale nesmiete svojho psa vypustiť na bachyňu, obzvlášť ak vodí pruhované mláďatká. Bachyňa je veľmi starostlivá o bezpečnosť svojich pyžamkáčov a podľa individuálneho temperamentu je schopná mladého psa s ešte nevyhranenou povahou napadnúť a prípadne i zraniť. Taký zážitok môže spôsobiť, že pes sa bude diviakom trvale vyhýbať.
Ako to má vyzerať na poľovačke
Dobre vycvičený a skúsený durič je poľovníkovou pravou rukou. Durenie musí byť vždy hlasné. Ak durič narazí na čerstvú stopu, alebo zazrie diviaka, líšku či zajaca, musí sa rozštekať. Podľa frekvencie štekania možno rozpoznať, či je blízko alebo ďaleko od prenasledovanej zveri. Skúsený pes odlišne hlási aj jednotlivé druhy zveri. Vodič by si mal osvojiť hlasový prejav svojho psa do tej miery, aby vedel, akú zver mu pes durí, či je na čerstvej stope alebo či zver durí v tesnom závese, či sa mu diviak postavil alebo uniká a pod.

Výcvik psa na obranu pred divou zverou
Premýšľali ste niekedy, ako psy ochraňujú naše polia a záhrady? Teraz, keď divoká zver prichádza bližšie k domovom, je dôležité chrániť polia. Psy môžu v tejto úlohe znamenať veľkú pomoc. V poslednom čase sa často stretávame s problémami spôsobenými divokými zvieratami na farmách a v záhradách. Ochrana úrod a zvierat pred nimi je pre nás dôležitá. Psi sú prirodzene ochotní chrániť svoje teritórium. Keď sú dobre vycvičení, môžu odohnať jelene, diviaky aj líšky. Z našich skúseností vyplýva, že psi sú nesmierne užitoční v boji s divokou zverou. Správne vycvičený pes dokáže ochrániť naše investície a zabezpečiť pokoj pre rodinu.
Výber správneho psa
Výber správneho psa na odháňanie divokých zvierat je dôležitý. Vek: Mladšie psy sú učenlivejšie, čo je super pre tréning. Temperament: Vybrať by sme mali odvážneho a sebavedomého psa s ochranným inštinktom. Keď myslíme na tieto faktory, môžeme si byť istejší vo výbere. Pes na odháňanie divočiny je cenný ochranca.
Proces tréningu
Trénovať psa, aby odháňal divoké zvieratá, vyžaduje systematický prístup a trpezlivosť. Socializácia a základné ovládanie sú najdôležitejšie pre mladé šteňa. Učíme ho povely ako „sadni“, „ľahni“ a „zostaň“. Pokiaľ je pes dostatočne starý, začíname s pokročilým tréningom. Cieľom je zlepšiť jeho reakcie na divoké zvieratá. Simulácie: Napodobňujeme prítomnosť divokých zvierat. Posilňovanie inštinktov: Správne reakcie na hrozby odmeňujeme hrou a pozitívnym posilňovaním. Opakovanie: Upevňujeme správanie cez pravidelný tréning. Tréning psa proti divočine je dlhotrvajúci proces.
Vhodné plemená
Keď hľadáme psa na ochranu pred divokými zvieratami, je dôležité vybrať správne plemeno. Každé z týchto plemien má svoje špeciálne schopnosti.
- Nemecký ovčiak - Ide o skvelé plemeno pre ochranu. Sú inteligentní, odvážni a silní.
- Komondor - Sú známi svojou ochrannou povahou. Dokážu vydržať aj ťažké podmienky.
- Maremma - Toto talianske plemeno chránilo stáda pred vlkmi.
- Pyreneánsky horský pes - Silné psy s dlhou históriou ochrany oviec.
- Kuvasz - Pochádzajú z Maďarska a vynikajú lojalitou a odvahou.
Správnym výcvikom sa tieto plemená stanú cennými spojencami. Každé plemeno má unikátne silné stránky.

Právne aspekty a povinnosti
Správanie sa v lese, resp. v poľovnom revíri, upravuje zákon o poľovníctve č. 449/2001 Z. z., ktorý zakazuje majiteľom domácich zvierat nechať ich voľne pobehovať mimo vplyvu ich majiteľa alebo správcu. Inými slovami, nie je potrebné mať psa stále na vôdzke, ale len vtedy, ak je pes vycvičený a poslúcha svojho majiteľa. Zároveň je však zakázané plašiť alebo inak nepriaznivo ovplyvňovať život voľne žijúcich zvierat v lese, takže na psa nemožno pôsobiť napríklad neustálym a hlasným volaním a dávaním povelov. V takom prípade rušíme zvieratá a porušujeme zákon.
Podľa zákona SR o poľovníctve psík MÔŽE byť v revíri (ktorý sa začína 200 m. od najbližšej pozemnej stavby) navoľno, ak NIE JE vzdialený od svojho majiteľa viac ako 50 metrov. Zákon teda ochraňuje psíkov, ktorý od majiteľa neodbiehajú na viac ako 50 metrov, alebo psíkov, ktorí sú viditeľne označení (reflexné alebo výrazne farebné obojky), ale realita je taká, že aj keď väčšina poľovníkov, ako milovníkov zvierat a prírody nikdy na psíka v lese nevystrelí, nájdu sa aj výnimky... a tie Vám psíka môžu usmrtiť „zákon nezákon“. Preto odporúčame všetkým psičkárom mať svoje psíky pod dozorom, keď behajú navoľno a nedovoliť im behať a prenasledovať zver! Ak sa tak už nedopatrením stane, mať psíka dobre označeného a pokúsiť sa ho čo najskôr privolať.
Kto môže zastreliť psa v poľovnom revíri?
Takúto právomoc majú podľa zákona len tzv. poľovnícki strážcovia a strážcovia zveri. V oboch prípadoch ide o osobu určenú pre konkrétny poľovný revír orgánom štátnej správy. Na usmrtenie psa musia byť splnené štyri podmienky. Po prvé, pes musí byť túlavý, pričom judikatúra napríklad uvádza, že pes s obojkom sa považuje za túlavého. Ďalej musí byť pes bez vplyvu svojho psovoda. Po tretie, miesto streľby musí byť vzdialené viac ako 200 metrov od najbližšej obytnej nehnuteľnosti. A poslednou podmienkou je, že pes musí prenasledovať zver. Ide teda o pomerne prísne podmienky, ktoré musia byť splnené všetky súčasne. Okrem toho sa toto povolenie vôbec nevzťahuje na ovčiarske, poľovnícke, vodiace, zdravotnícke, záchranárske a služobné psy.
Právne dôsledky neoprávneného usmrtenia psa
Nesplnenie podmienok výkonu právomoci poľovníckej stráže môže viesť k úmyselnému trestnému činu zneužitia právomoci verejného činiteľa. Na naplnenie subjektívnej stránky tohto trestného činu je potrebný úmysel poľovníckeho hospodára spôsobiť majiteľovi psa škodu alebo inú vážnu ujmu. Objektom tohto trestného činu je záujem štátu na riadnom výkone právomoci verejných činiteľov, a nie záujem na ochrane života a zdravia zvierat. Ten je spoločný pre všetky osoby, či už ide o poľovnú stráž, bežného poľovníka alebo kohokoľvek iného, kto usmrtí alebo zastrelí cudzieho psa, a ide o trestný čin poškodzovania cudzej veci. Hoci zákon hovorí o majetku, tento trestný čin sa vzťahuje aj na zvieratá. Dôležitým faktorom pri tomto trestnom čine je výška spôsobenej škody, ktorá musí dosiahnuť najmenej 10 000 Kč. Výška škody sa odvíja od ceny, za ktorú sa zviera, ktoré bolo predmetom útoku, obvykle predáva v čase a na mieste spáchania trestného činu. Páchateľ, ktorý zasiahne do práv poškodeného, je povinný nahradiť to, čo spôsobil. Primárna je, samozrejme, skutočná škoda, t. j. musí sa nahradiť hodnota zvieraťa, ktorá sa v prípade výstavných mačiek alebo psov môže pohybovať v stovkách tisícok korún. V určitých prípadoch možno uvažovať aj o náhrade ušlého zisku. Na rozdiel od neživých predmetov musí škodca nahradiť aj náklady účelne vynaložené na starostlivosť o zdravie zraneného zvieraťa. Veterinárne náklady sú každému chovateľovi dobre známe a takémuto poľovníkovi by sa mohli vrátiť naozaj veľmi ťažko.
Poľovníctvo so psom
Lov so psom má dlhú tradíciu. Pre lovca, jeho pes nie je len spoločníkom, ale aj cenným pomocníkom. Poľovníctvo so psom si vyžaduje pochopenie základných princípov pre úspešný lov. Výber vhodného psa pre lov je kľúčový. Nie všetky plemená sú vhodné na poľovníctvo. Úspešný lov závisí od dôsledného výcviku psa. Poľovníctvo so psom vyžaduje tímovú prácu. Poľovnícke psy môžu byť trénované na rôzne úlohy. Výcvik psa je nevyhnutný, aby sme získali skvelých terénnych partnerov. Začneme s základnými návykmi. Učíme psa príkazy ako „sadni“, „ľahni“ a „zostaň“. Ďalej sa zameriavame na hľadanie koristi. Pes sa učí sledovať pach a pracovať systematicky. Pripravujeme psa aj na streľbu. Musí ostať pokojný, aby mohol správne aportovať. Kvalitná komunikácia medzi nami a psom je kľúčová. Je dôležité, aby sme si navzájom rozumeli. Sú viac než len pomocníkmi; sú neoceniteľnými členmi tímu. Rozpoznávanie zvierat a sledovanie stôp sú schopnosti, ktoré spoločník poľovníka môže vlastniť.

Bezpečnosť pri poľovníctve so psom
Keď ideme na lov so psom, musíme dbať na bezpečnosť. Ochránime tak seba aj naše štvornohé kamarátov. Je dôležité, aby sme aj naši psi mali na sebe reflexné vesty. Týmto spôsobom zabezpečíme ich viditeľnosť. Zaručiť, že náš pes je vždy blízko, na dosah. Pravidelne skontrolovať, či má pes adekvátne vybavenie. Je dôležité dodržiavať pravidlá bezpečnosti, aby sme predišli nehodám. Pri love je bezpečnosť na prvom mieste.
Výživa poľovníckeho psa
Poľovnícke psy potrebujú kvalitnú výživu pre optimálne výkony. Potrebujú stravu, ktorá podporí ich silu a vytrvalosť. Odporúčame produkty ako CricksyDog, Juliet a Ted, ktoré sú ideálne pre rôzne veľkosti a veky psov. Výživa týchto psov by mala mať dostatok bielkovín, tukov a sacharidov. Tieto živiny sú kľúčové pre ich energiu. Ely mäsová konzerva je dobrá voľba. Je dôležitá aj suplementácia. Značky ako Friky a MeatLover ponúkajú skvelé produkty. Tieto produkty udržiavajú psích športovcov v dobrej kondícii. Strava týchto psov si vyžaduje individuálne prispôsobenie. Je dôležitá pre ich zdravie a pripravenosť na poľovačky.