Psy sú fascinujúce stvorenia, ktoré s nami zdieľajú domácnosti už tisíce rokov. Aj keď ich nemôžeme priamo požiadať, aby nám vysvetlili svoje pocity alebo vnímanie sveta, výskumy nám poskytujú zaujímavé pohľady na to, ako psy vnímajú čas, ako komunikujú a ako sa ich zmysly líšia od našich.
Vnímanie času u psov
Keby mohli psy hovoriť, asi by nevedeli vysvetliť čo znamená pojem „čas“, čo sú minúty či hodiny. Avšak aj napriek tomu existuje dostatok dôkazov o tom, že psy vnímajú plynutie času. Senzorické vnemy, ako je svetlo, teplota či zápach počas dňa, im poskytujú dostatok informácií o časovom dianí.
Zaujímave je napríklad vnímanie vône osoby, ktorá žije v domácnosti so psom. Pes na základe vytrácania sa pachu jeho majiteľa vie, že prichádza čas na jeho návrat domov. Pes pozná vôňu svojho pána, no a jej koncentrácia počas dňa v priestore klesá. Pes sa naučil, že keď sa tento pach dostane pod určitú úroveň, prichádza čas na príchod jeho pána domov.
Rovnako ich vlastné pocity môžu byť merítkom času. Jedna štúdia dokázala, že psy sa svojim pánom zdravia oveľa intenzívnejšie po dlhšej dobe odlúčenia ako po kratšej. Dvojhodinová neprítomnosť viedla k radostnejšiemu zvítaniu sa ako neprítomnosť 30-minútová.
Vnímanie a komunikácia prostredníctvom čuchu
Psy majú mimoriadne vyvinutý čuch, čo je všeobecne známa skutočnosť. Možno vás prekvapí, že v porovnaní s človekom majú štyridsaťštyrikrát viac čuchových receptorov. Ide o ohromujúce číslo, ktoré nám napovedá, prečo je pre psa čuch hlavným a najdôležitejším zmyslom v komunikácii s okolitým svetom.
To, čo my ľudia vnímame ako nevhodné alebo dokonca neslušné, je pre psa úplne prirodzené správanie. Namiesto toho, aby vás pri náhodnom „prezývaní“ návštevy ovládol pocit trápnosti, skúste si uvedomiť, že pes týmto konaním získava dôležité informácie.
Intímne partie ako zdroj cenných dát
Prečo je pes tak fascinovaný práve oblasťou rozkroku či iných intímnych miest? Je to preto, že sa tam nachádza obrovské množstvo pachových žliaz, ktoré produkujú hormóny a iné chemické látky. Tie psovi napovedia, či daný človek predstavuje potenciálne riziko, či je priateľský, alebo či so sebou prináša iný zaujímavý pach (napr. z iného zvieraťa či dokonca iného psa).
Okrem toho dokáže z týchto pachov pes vyčítať aj rôzne informácie o vašom zdravotnom stave, nálade či dokonca o tom, či ste tehotná. Môže vytušiť, že ste v strese, pretože nervozita a hormóny s ňou spojené sa odrážajú v pachovom spektre. Rovnako dokáže zistiť, či máte doma psa alebo mačku, a hneď vie, akého pohlavia sú. Je neuveriteľné, koľko „záznamov“ dokáže pes v jedinom privoňaní získať.
Niektoré psy očuchávajú intenzívnejšie ako iné. Tak ako my ľudia máme rôzne povahy, aj psy sa líšia v miere zvedavosti a v tom, ako veľmi si chcú cudziu osobu prehliadnuť. Niektoré psy sú mimoriadne aktívne a hneď po príchode návštevy bežia k dverám, aby sa priateľsky alebo zvedavo zoznámili. Iné psy sú rezervovanejšie a cudzích ľudí si všímajú menej.
Ak váš pes patrí medzi zvedavcov, je dôležité si uvedomiť, že trestať ho za to, že strká ňufák do rozkroku človeka, nie je vhodné. V skutočnosti pes nerobí nič „zlé“ - iba sa snaží získať informácie, ktoré sú preňho dôležité.
Ako predísť trápnej situácii
Samozrejme, nechcete, aby sa vaša návšteva cítila nepríjemne. Ako teda zareagovať?
- Odveďte pozornosť: Ak viete, že sa váš pes rád púšťa do takéhoto zoznamovania, môžete ho včas odvolať a odmeniť ho hračkou alebo maškrtou, aby svoju pozornosť presmeroval.
- Ponúknite ruku na očuchanie: Vysvetlite návšteve, že psovi môže pri zoznamovaní stačiť, ak mu dovolí očuchať ruku. Na pachu dlaní (a celkovo kože) si dokáže pes vyčítať veľa vecí, takže sa pravdepodobne uspokojí aj s touto kratšou „verziou“ prieskumu.
- Buďte trpezliví: Každý pes sa učí iným tempom. Ak je váš chlpatý spoločník extra zvedavý, môže trvať dlhšie, kým sa naučí, že priamočiare strkanie ňufáka k intímnym partiám nie je u ľudí práve vítané.
Netrestajte ho, vysvetlite situáciu aj návštevám. Možno sa vám zdá, že nechať psa očuchávať návštevu „tam dole“ je neprijateľné, avšak zviera si to vôbec neuvedomuje ako niečo spoločensky nevhodné. Ak ste už v takejto situácii boli, určite ste zažili moment zahanbenia a možno aj obavy, ako návšteva zareaguje. Často pritom stačí jednoduché vysvetlenie, aby ľudia pochopili, že nejde o agresivitu či nevychovanosť, ale o celkom prirodzenú zvedavosť vyplývajúcu z unikátneho psieho čuchu.
Rozdiely vo videní: Pes verzus človek
Zrak psa sa líši od ľudského videnia v niekoľkých kľúčových aspektoch, čo ovplyvňuje to, ako vnímajú svoje okolie.
Farby a videnie
O tom, či pes vidí svet farebne sa diskutuje veľmi často. Pokusy ukázali, že pes na farby reaguje. Venuje im väčší dôraz, ako napríklad vzorom na predmetoch. Rozdiel spôsobuje rôzne druhy čapíkov - zrakových receptorov. Človek má tri typy čapíkov. Každý je senzitívny na jednu farbu: červenú, zelenú a modrú (trichromatické videnie). Psy majú iba dva druhy čapíkov: modrý a žltý (dichromatické videnie). Psie videnie sveta je podobné ľudskej farbosleposti. Ak váš psík nevidí červenú hračku v zelenej tráve, nehnevajte sa na neho… Pre hry a výcvik používajte hračky a predmety v modrej, fialovej, žltej.
Ostrosť zraku a citlivosť na pohyb
Psy na blízko vidia malé predmety rozmazane, ale v porovnaní s človekom majú zrak predsa len vycibrený vo viacerých iných oblastiach. Evolučne sa im schopnosť vidieť prispôsobovala pre ich využitie na lov a hľadanie koristi. Preto sú ich oči mimoriadne citlivé na pohyb objektov v diaľke. Pohyb na diaľku zaregistrujú 10 až 20-krát (v závislosti od plemena) presnejšie ako človek.
Zorné pole
Maximálny zorný uhol u človeka je 190 stupňov. U psa to môže byť až 250 stupňov. Veľmi dôležitý je však aj stredový uhol. Je to uhol, kde sa pretínajú línie oboch očí. U človeka to je približne 140 stupňov. V tomto priestore môže človek sledovať predmety oboma očami naraz a videnie je detailnejšie (binakulárne videnie). U psov je stredový uhol iba cca 60 stupňov. U niektorých plemien môže byť aj menší. V tomto prípade je vo výhode človek, pretože má väčšie centrálne zorné pole. Pes má však väčší uhol priestorového videnia. Zachytí v bočnom priestore viac. Rozdiely sú spôsobené veľkou typovou variabilitou, vekosťou a tvarov lebiek. Medzi plemenami psov sú rozdiely aj v mieste uloženia očí v lebke. Všimnite si napríklad rozdiel medzi mopsom a labradorom.
Videnie v noci
Psy vidia v noci, v šere a pri slabom osvetlení lepšie ako ľudia, a horšie ako mačky. Ak sú však v úplnej tme, nevidia nič. Rovnako ako človek. Prečo je tomu tak? Keď svetlo vnikne do oka, odráža sa od membrány. Zachytené svetlo sa odráža od membrány. Tapetum lucidum zlepšuje videnie zvierat s nočným životom, alebo žijú v priestoroch, kde je málo svetla. Ľudské oko túto membránu nemá. Pes dokáže vidieť v šere a v prítmí lepšie, ako človek.
Vnímanie sveta a myslenie psa
Pes rozmysla inak, ako človek, inak "vyhodnocuje", inak analyzuje, inak si tvorí závery, ktorých výsledkom je akcia. Pes nemá druhú signálnu sústavu. Nepozná emócie, nepozná sklamanie, nepozná ľútosť a zľutovanie, diskrimináciu. Pes pozná strach, hlad, radosť, vyprazdňovanie. Nemá dlhodobú pamäť, na to netreba pri výcviku zabúdať! To, o čom hovoríme, že si pes „zapamätal“ znamená iba toľko, že sa mu istý zážitok uložil ako inštinkt. Ak sa pes bojí palice, lebo ho pán bil, nevie zdôvodniť, prečo sa tej palice bojí, to už si nepamätá - proste sa u neho vypestoval nový inštinkt.
To isté platí o poveloch: Dobre naučený povel sa stáva inštinktom a reflexný oblúk už tým pádom nefunguje. Pokiaľ pes nemá tento nový inštinkt vyvinutý, časom naučený povel zabudne, dril - neustále opakovanie - je nevyhnutné. Pes nejedná, jednajú jeho inštinkty a pudy! A tie sa výchovou a výcvikom dajú prevalcovať. Pes nevnima svoje telesné vady ako handycap - vobec nie, on o tom VOBEC NEVIE, to sa týka aj napr. trojnohých, slepých, vykastrovaných psov. Pes nemá žiadne ľudské vlastnosti (v oblasti psychiky, samozrejme).
Pes nepozná kamarátstvo v ľudskom slova zmysle, všetky vzťahy berie v rámci hierarchie svorky: 1. alfa, 2. tí, čo sú na jeho úrovni, a 3. omegy.
Vzťah medzi psom a človekom má dlhú históriu. Ľudia sa však vďaka svojej inteligencii začali povyšovať nad inštinktami riadený svet zvierat. Zvyšky a odpad spojený s ľudským životom lákali zvieratá. Patrili sem aj divokí predkovia našich psov, ktorí vo vyhodených kostiach a inom odpade nachádzali cennú a ľahkú korisť. Spočiatku sa vyhýbali nebezpečným situáciám a dávali si pozor, aby sa navzájom nepúšťali do citlivých území. Zo začiatku vládli dominantné dvojnohé, no nepríjemnosti mohli spôsobiť aj psí predkovia. Najprv si psy chránili svoje záujmy, ale už tu bol prínos pre človeka. Svojím správaním signalizovali nebezpečenstvo a svojou prítomnosťou držali potenciálnych votrelcov na uzde. Ľudia spoznali výhody svojho vzťahu so psami a hodnota psov sa zvýšila; teraz bolo spolužitie v záujme oboch strán.
Mnohí milovníci psov si sú istí, že ich zvierací spoločník im dokonale rozumie. Napriek tomu dochádza v každodennom živote medzi psom a človekom dosť často k nedorozumeniam. Pretože to, čo sa nám javí ako prirodzené, nie je pre psa vždy také jasné. Kým človek vyhodnocuje spoločenské konvencie, pes rieši primárne informácie o bezpečnosti, priateľskosti a možnej hrozbe.
Napríklad aj keď my s priateľským úsmevom niekomu podáme ruku, pes dokáže z vône tohto človeka za pár sekúnd zistiť, ako sa práve cíti, či je v strese, či netrpí nejakým zdravotným problémom, a dokonca môže získať náznak toho, či daný človek doma nechová ďalšie zviera.
Niektorí majitelia psov tvrdia, že sa na svojich štvornohých miláčikov podobajú - nielen výzorom, ale aj povahou. Klinická psychologička a výskumníčka so zameraním na vzťah človeka a zvieraťa upozorňuje, že emocionálne prepojenie medzi človekom a psom býva veľmi silné. Zhrnutie pätnástich štúdií, ktoré sa zamerali na výskum podobností medzi psom a jeho opatrovateľom, potvrdzuje, že v mnohých prípadoch majú človek a pes podobné povahové črty. Často ide napríklad o mieru extroverzie, úzkosti alebo spoločenskosti.
Zaujímavým zistením je aj súvislosť medzi dĺžkou vlasov žien a preferenciou psov s podobne dlhými ušami. Ženy s krátkymi vlasmi inklinovali k výberu plemien s kratšími ušami. Niektoré výskumy navyše odhalili súvislosť medzi telesnou hmotnosťou majiteľov a ich psov. Ak má opatrovateľ vyššie BMI, je vyššia pravdepodobnosť, že aj jeho pes bude mať nadváhu.
Podľa odborníkov sa vďaka podobnosti majiteľa a psa častejšie emocionálne investujú do vzťahu, sú tolerantnejší voči problematickému správaniu psa a ľahšie si ho „osvoja“. Silné puto však môže vzniknúť aj tam, kde podobnosť chýba. Napríklad aktívny pes môže povzbudiť introverta k väčšiemu pohybu, čo prinesie pozitívne zmeny obom. Výskumy preto čoraz viac zdôrazňujú, že kvalita vzťahu medzi psom a človekom sa zakladá na hlbších mechanizmoch, ako sú emočné naladenie, štýl pripútania a schopnosť navzájom sa „vyladiť“.
Je dôležité si uvedomiť, že pes nie je neslušný, je zvedavý. Psy majú mimoriadne vyvinutý čuch, čo je všeobecne známa skutočnosť. V porovnaní s človekom majú štyridsaťštyrikrát viac čuchových receptorov. Ide o ohromujúce číslo, ktoré nám napovedá, prečo je pre psa čuch hlavným a najdôležitejším zmyslom v komunikácii s okolitým svetom.
To, čo my ľudia vnímame ako nevhodné alebo dokonca neslušné, je pre psa úplne prirodzené správanie. Namiesto toho, aby vás pri náhodnom „prezývaní“ návštevy ovládol pocit trápnosti, skúste si uvedomiť, že pes týmto konaním získava dôležité informácie.
Intímne partie ako zdroj cenných dát. Je to preto, že sa tam nachádza obrovské množstvo pachových žliaz, ktoré produkujú hormóny a iné chemické látky. Tie psovi napovedia, či daný človek predstavuje potenciálne riziko, či je priateľský, alebo či so sebou prináša iný zaujímavý pach (napr. z iného zvieraťa či dokonca iného psa).
Okrem toho dokáže z týchto pachov pes vyčítať aj rôzne informácie o vašom zdravotnom stave, nálade či dokonca o tom, či ste tehotná. Môže vytušiť, že ste v strese, pretože nervozita a hormóny s ňou spojené sa odrážajú v pachovom spektre. Rovnako dokáže zistiť, či máte doma psa alebo mačku, a hneď vie, akého pohlavia sú. Je neuveriteľné, koľko „záznamov“ dokáže pes v jedinom privoňaní získať.
Niektoré psy očuchávajú intenzívnejšie ako iné. Tak ako my ľudia máme rôzne povahy, aj psy sa líšia v miere zvedavosti a v tom, ako veľmi si chcú cudziu osobu prehliadnuť. Niektoré psy sú mimoriadne aktívne a hneď po príchode návštevy bežia k dverám, aby sa priateľsky alebo zvedavo zoznámili. Iné psy sú rezervovanejšie a cudzích ľudí si všímajú menej.
Ak váš pes patrí medzi zvedavcov, je dôležité si uvedomiť, že trestať ho za to, že strká ňufák do rozkroku človeka, nie je vhodné. V skutočnosti pes nerobí nič „zlé“ - iba sa snaží získať informácie, ktoré sú preňho dôležité.
Samozrejme, nechcete, aby sa vaša návšteva cítila nepríjemne. Ako teda zareagovať? Odveďte pozornosť: Ak viete, že sa váš pes rád púšťa do takéhoto zoznamovania, môžete ho včas odvolať a odmeniť ho hračkou alebo maškrtou, aby svoju pozornosť presmeroval. Ponúknite ruku na očuchanie: Vysvetlite návšteve, že psovi môže pri zoznamovaní stačiť, ak mu dovolí očuchať ruku. Na pachu dlaní (a celkovo kože) si dokáže pes vyčítať veľa vecí, takže sa pravdepodobne uspokojí aj s touto kratšou „verziou“ prieskumu. Buďte trpezliví: Každý pes sa učí iným tempom. Ak je váš chlpatý spoločník extra zvedavý, môže trvať dlhšie, kým sa naučí, že priamočiare strkanie ňufáka k intímnym partiám nie je u ľudí práve vítané.
Netrestajte ho, vysvetlite situáciu aj návštevám. Možno sa vám zdá, že nechať psa očuchávať návštevu „tam dole“ je neprijateľné, avšak zviera si to vôbec neuvedomuje ako niečo spoločensky nevhodné. Ak ste už v takejto situácii boli, určite ste zažili moment zahanbenia a možno aj obavy, ako návšteva zareaguje. Často pritom stačí jednoduché vysvetlenie, aby ľudia pochopili, že nejde o agresivitu či nevychovanosť, ale o celkom prirodzenú zvedavosť vyplývajúcu z unikátneho psieho čuchu.
Psí svet sa líši od toho nášho. Treba mať neustále na pamäti, že psí svet funguje inak než ten náš ľudský. My zisťujeme informácie cez slová, pohľady, gestá či podanie ruky. Pes sa však spolieha hlavne na ňufák a pachové vnemy, ktoré mu sprostredkúvajú množstvo detailov. Kým človek vyhodnocuje spoločenské konvencie, pes rieši primárne informácie o bezpečnosti, priateľskosti a možnej hrozbe.
Napríklad aj keď my s priateľským úsmevom niekomu podáme ruku, pes dokáže z vône tohto človeka za pár sekúnd zistiť, ako sa práve cíti, či je v strese, či netrpí nejakým zdravotným problémom, a dokonca môže získať náznak toho, či daný človek doma nechová ďalšie zviera.
Vy a váš „prieskumník“. Zaujímavým paradoxom je, že pes môže byť vaším tichým spojencom pri „odhalení“, koho by ste si k sebe domov radšej pozvať nemali. Psy vedia neuveriteľne presne vycítiť, či je človek úprimne dobrý, alebo sa len tak tvári. Mnoho chovateľov spolieha na inštinkt svojho miláčika - akonáhle pes pri návšteve vyzerá nepokojne, môže to byť varovný signál, že dotyčná osoba vám z dlhodobého hľadiska nemá čo ponúknuť, alebo prináša negatívnu energiu.
Z tohto dôvodu je dobré svojmu psovi veriť a zároveň ho jemne viesť k tomu, aby svoju zvedavosť prejavil vhodnejším spôsobom než ňuchaním intímnych miest. Každý pes sa môže naučiť určitej miere sebaovládania, no nikdy ho neoberajte o možnosť využívať svoj najdôležitejší zmysel - čuch.
Čo si z toho odniesť. Ide o normálne správanie: Pes vám nechce spôsobiť trápnu situáciu, iba robí to, čo mu hovorí jeho inštinkt a čuch. Treba vhodne zakročiť: Namiesto trestov použite odvedenie pozornosti, hračky, maškrty alebo povolenie očuchať inú časť tela (napríklad ruky). Rešpektujte psí svet: Psy vnímajú svet inak a komunikujú hlavne ňufákom. Nepovažujú to za nič neslušné. Vysvetľujte návštevám: Nie každý človek to chápe, preto môže pomôcť krátke vysvetlenie, ktoré predíde nepríjemným reakciám. Využite psí inštinkt: Psy môžu rozoznať, či je človek priateľský alebo mu niečo chýba - môžu dokonca vycítiť aj zmeny v zdravotnom stave či nálade.
Psí ňufák je jednoducho zázračný nástroj, ktorý im pomáha orientovať sa vo svete. Kým my mu môžeme závidieť či sa nad jeho schopnosťami pozastavovať, pre nášho štvornohého priateľa je „voňavá analýza“ návštev rovnako bežnou súčasťou života ako pre nás bežná konverzácia. Stačí sa s tým naučiť pracovať, aby sme sa vyhli trapasom a zároveň psovi nebránili v tom, čo je preňho prirodzené.
Ak sa vám stane, že váš pes neodolateľne túži nasávať cudzie pachy, majte vždy poruke plán B - či už je to milovaná hračka, obľúbená dobrôtka alebo chvíľka tréningu na privolanie. Budete tak pripravení na akúkoľvek situáciu a uistíte svoju návštevu, že váš pes je vychovaný, aj keď koná na základe inštinktov.
Psy sú teda schopné pochopiť jednoduché zámery. Fáza socializácie psa rozhodujúcim spôsobom prispieva k tomu, čo a koľko psy z nášho každodenného života pochopia. Do dvanásteho týždňa by šteniatko malo s ľuďmi tráviť veľa času, aby bolo schopné počas svojho života lepšie odhadnúť výrazy tváre, reč tela a hlasy ľudí. Mnoho pouličných psov, ktorí pozitívnu socializáciu s ľuďmi nezažili, často vníma reč tela ako hrozbu. Jedným z príkladov je priamy očný kontakt: ten nie je problémom pre psa, ktorý bol zvyknutý na ľudí od raného veku. U pouličných psov môže však viesť k obrannému správaniu.
Najmä počas puberty psa si veľa majiteľov myslí, že ich štvornohý miláčik im odrazu nerozumie. Kým ešte pred mesiacom sa k nim po zavolaní rútil s vejúcimi sa ušami, teraz iba krátko zodvihne hlavu, a ňuchá si pohodlne ďalej. Nerobte si starosti: Váš pes Vám rozumie. Nerozumie však tomu, prečo by mal vyhovieť Vašej žiadosti. Pretože svet mu ponúka toľko zaujímavostí! Najmä v období dospievania je dôležité budovať tréning rozumne a miesto toho, aby ste požadovali príliš veľa, urobte krok späť. Nebojte sa. Keď ste tú náročnú fázu prekonali, trpezlivý tréning sa vyplatí dvojnásobne!
Psy často chápu správanie svojho dvojnohého priateľa úplne ináč, než to on myslí. Na priblíženie sme pre Vás vybrali tri klasické situácie, kde dochádza k nedorozumeniu medzi človekom a psom - formulované s humorom, keďže myšlienky psa čítať nedokážeme.
- Situácia: Pes Alto vidí v 50 metrovej vzdialenosti iného psa, ktorý sa blíži k nemu a jeho pánovi. Reaguje hlasným štekaním: „Poplach, prichádza pes!“ Problém: To je pre jeho pána viditeľne nepríjemné. Rázne kričí: „Alto, buď ticho! To už stačilo! Ticho! “. A pes je stále hlučnejší a nervóznejší. Ako to chápe pes: „Môj pán sa skutočne rozčúlil! Dobre, že som štekal. Super, teraz dokonca štekáme spolu! Môj pán to síce nevie tak hlasno ako ja, ale spoločne sa nám určite podarí Fiffiho zahnať!“ Riešenie: Existuje možnosť osobitného výcviku proti štekaniu, napríklad na spoločných vychádzkach so psom. Zachovajte pokoj a buďte sebaistý. V žiadnom prípade by ste nemali „štekať“ spolu so psom.
- Situácia: Spoločná prechádzka sa stáva skúškou sily: pes Wotan ťahá svojich majiteľov všade, kde zaňuchá niečo zaujímavé. Ten strom, ďalší strom, malý múr - ach, ďalší zaujímavý strom … Problém: Osoba ide ďalej, ale drží vodítko napäté a myslí si: „Odpor dáva Wotanovi jasne najavo, že jeho správanie nie je žiaduce.“ Sem-tam vodítkom rázne trhne a s dôrazom povie: „Neťahaj!“ No po pár sekundách pes ťahá ďalej. Ako to chápe pes: „Nepríjemné, že môj pán tak vodítko ťahá. Ale sakra, aj tak dorazíme! Čím viac ťahám, tým lepšie sa dostanem do cieľa.“ Riešenie: Nikdy sa nenechajte psom ťahať, inak bude toto nežiaduce správanie psa odmenené, nakoľko pes sa blíži k svojmu cieľu. Namiesto toho radšej zostaňte stáť, kým sa vodítko opäť neuvoľní. Alebo choďte so svojím psom na opačný smer. V každom prípade si vyžaduje výcvik chôdze na vodítku trpezlivosť.
- Situácia: Kríženec Freddy - rodina sa v tomto celkom zhodla - nedostáva žiadne jedlo zo stola. Napokon, nemal by žobrať. Problém: Dcérke Jessice nechutí svoj raňajkový rožok. Formuje z neho teda malé „guličky“, ktoré hádže pod stôl. Jedno sústo a sú preč. Nikto si to nevšimne. Ako to chápe pes: „Jéj! Konečne niečo aj pre mňa! Odteraz zostanem počas jedenia pri Jessice a budem ju hypnotizovať. Pri každom kúsku čo mi zhodí pod stôl viem, že sa to vypláca.“ Riešenie: Väčšina psov nechápe výnimky. Len čo sa pravidlá poľavia, vložia veľa energie do toho, aby opäť dosiahli čo chcú. Preto: všetci členovia domácnosti by mali súhlasiť a byť dôslední.
Ten, kto sa pýta, čomu psy rozumejú, by sa mal zaujímať aj o to, ako psy vnímajú svet. Samozrejme, krížovky psy lúštiť nevedia, ale sú expertami na vône. Nosom, ktorý vníma vône asi miliónkrát lepšie ako ten náš, zažívajú paralelný svet - svet vôní. Aj po dňoch dokážu sledovať stopy. Ak stratíme kľúč v kríkoch, pre väčšinu psov je hračkou ho nájsť. Pátracie čuchové úlohy, ktoré by pre nás boli neriešiteľné, pes vyrieši behom chvíľky.
Milovníci psov poznajú ten pocit: „Môj pes presne chápe, čo som práve povedal!“ Ako to však často býva, tón robí hudbu. Okrem naučených slov ako „sadni“, „dobrý“ alebo „sem“ pes nášmu jazyku nerozumie doslovne, ale vníma, či sme nahnevaní alebo šťastní. V roku 2016 vedci zverejnili výsledky štúdie s 13 psami. Psy boli trénované tak, aby ticho sedeli v špeciálnom MR-zariadení, aby vedci mohli pozorovať reakcie mozgu na určité slová. Vedci skúmali reakcie na neutrálne a radostne vyslovené slová chvály v porovnaní s bezvýznamnými slovami, ktoré boli neutrálne a radostne vyslovené. Priateľsky vyslovená pochvala aktivovala centrum odmeny v mozgu najviac. Bezvýznamné slová, aj keď boli vyslovené chvályhodným tónom, len sotva vyvolali nejaké reakcie.
Dôležité: Reč tela je pre psov tiež veľmi dôležitá. Počas tréningu psa robí veľký rozdiel, či sa človek pozerá do mobilu alebo svoju pozornosť úplne venuje psovi.
Existujú plemená psov, ako napríklad borderské kólie, ktoré sa považujú za pracovné psy. Jeden z nich sa mimoriadne preslávil: Rico, ktorý dokázal rozlíšiť viac ako 200 rôznych hračiek. Ak chovateľka pomenovala hračku, cieľavedomo ju vylovil z kopy hračiek. A navyše: ak dostal jemu neznámy pojem, napríklad „sedmokráska“, vrátil sa s novo pridanou hračkou - prostredníctvom vylučovacej metódy, čo je pre zviera vynikajúci výkon.
Podľa nového výskumu sa moderným plemenám psov zväčšuje mozog. Tím výskumníkov pod vedením Lászlóa Zsolta Garamszegiho, evolučného biológa z Centra pre ekologický výskum vo Vácrátóte v Maďarsku, tvrdí, že pre vedcov, ktorí sa zaujímajú o štruktúru a evolúciu mozgu, sú psy úžasným zdrojom informácií. Tisíce rokov psy do značnej miery vyzerali ako ich vlčí predkovia a neexistovalo viacero plemien.
Absolútny objem mozgu vlkov je o 24 percent väčší než objem mozgu domácich psov. Psom sa však predsa len mozgy zväčšujú, aj keď nie sú také veľké ako pri vlkoch. Čím je genetická vzdialenosť medzi plemenom psa a vlkmi väčšia, tým je väčšia jeho relatívna veľkosť mozgu.
Hypotéza sociálneho mozgu naznačuje, že čím je spolunažívajúca skupina primátov väčšia, tým je väčší aj priemerný objem ich mozgu. Skoré domestikované psy neboli tak pevne integrované do spoločenského života ľudí ako dnešné. Súčasná spoločnosť je komplexnejšia, psy sme začlenili do nášho každodenného života a komunikujeme s nimi ako s inými členmi domácnosti. Majú denne mnoho interakcií, či už s nami, alebo cudzími ľuďmi na prechádzke, a mnoho podnetov si vyžaduje náročné kognitívne spracovanie.