U detí pes uspokojuje ich citové potreby, umožňuje rozvinúť potrebu telesného kontaktu a nežnosti prostredníctvom hier, maznania a hladenia. Rozvíja detskú fantáziu. Keďže pes nie je „dospelý“, funguje akoby bol „súrodenec“, teda niekto, kto je schopný porozumieť dieťaťu. Tým prispieva k psychickej rovnováhe detí a napomáha pri riešení konfliktov. Podľa veku dieťaťa vždy rozvíja a pozitívne pôsobí na rôzne postoje k životu, či už plní výchovnú funkciu (spolupráca v kolektíve, tímové cítenie) u detí predškolského veku, alebo rozvíja schopnosti postarať sa zodpovedne o svojho psíka (vo veku 8 -12 rokov). Pokračuje to štádiom, kedy pes je „vychovávateľom“, dieťaťu dovoľuje s ním cvičiť a vychovávať ho (nad 12 rokov).
Veľmi dôležitým partnerom je pes pre starších ľudí, ktorí veľmi trpia pocitmi osamelosti a zbytočnosti. Tu im pes pomáha nájsť zmysel života, uspokojuje potrebu starať sa o niekoho, je spoločníkom pri rozhovoroch a prechádzky s ním výrazne zlepšujú psychickú i fyzickú kondíciu človeka. Pes rozvíja i komunikačné schopnosti v komunitách starších ľudí, nehovoriac už o obrovskom podiele lásky, ktorú rozdáva. Pre postihnuté deti i starších ľudí je pes obrovským zdrojom pozitívnej energie, podnetom k pohybu a učiteľom komunikácie (v oblasti fyzioterapie a logopédie).
Umožňuje im rozvíjať svoje schopnosti fyzické i duševné tým, že sa oňho starajú, vychovávajú ho, češú, kŕmia, hladia. Snaha pohladiť psíka či dať mu odmenu napomáha rozvoju jemnej motoriky, snaha ho osloviť, privolať, či dať mu povel napomáha rozvoju komunikatívnosti. Pes je pre týchto ľudí spojovníkom z vonkajším svetom, bránou k ostatným ľuďom. Pes je jednoznačne terapeut - liečiteľ. Má obrovský dar pomáhať.
Čo hľadáme v canisterapeutovi: vlastnosti psa a výber plemena
Nedá sa hovoriť o plemenách určených na canisterapiu a naopak o plemenách nevhodných pre takúto činnosť. Jedná sa jednoznačne o jednotlivcov daných plemien, o ich povahové i fyzické danosti. Dobrým canisterapeutom môže byť rovnako retriever, ako leonberger, samojed, malamut, husky, nemecký ovčiak či kríženec. Budeme teda vždy hľadať pre toto poslanie vhodného jedinca. Bude to tvor milujúci ľudí bez obmedzenia, žiadny obranár, absolútne nie agresívny typ. Nesmie byť zákerný, nervózny ani bojazlivý. Bude mať kľudnú a vyrovnanú povahu. Bude v dobrej fyzickej kondícii, pretože práca terapeuta je nesmierne náročná a kladie veľké nároky na fyzickú kondíciu i psychiku psa.
Psovod musí vždy dávať pozor na pohodu psa v styku s klientom pri terapii a ak by bol príliš unavený, umožniť mu odpočinok. Stretnutia v canisterapii bývajú totižto pre psíka veľmi psychicky náročné, pes veľmi citlivo reaguje a zachycuje osobnosť človeka, ktorého „lieči“ a podľa môjho názoru berie časť problémov klienta na seba, čo ho naozaj vyčerpáva. Pokiaľ sa chceme venovať canisterapii, je dobré toto zvážiť už pri výbere šteniatka, hľadáme pokojné, nebojácne, priateľské šteniatko, odpovedajúce povahe popísanej vyššie.
Potom ho postupne na jeho úlohu pripravujeme, zvykáme ho na rôzne miesta, ľudí i situácie. Napriek tomu, canisterapeutom sa môže stať i pes dospelý, predtým na takúto činnosť necvičený. Musí mať zvládnuté návyky poslušnosti a mať vyrovnanú povahu. Bude len potrebné, aby zložil skúšku a aby sa so svojím pánom doučil nové postupy dôležité pre konkrétnu oblasť terapie, individuálnej či skupinovej.
Tímová práca a prostredie
Canisterapia je skutočne tímová práca. Pes samotný bez dobrého psovoda nemôže naplno rozvinúť svoje schopnosti. Práca psa je závislá na práci psovoda. Tento musí mať na pamäti, že pes vycíti jeho rozpoloženie, náladu, problémy a potom nebude schopný sústrediť sa na klienta. Psovod preto musí byť vyrovnaný, kľudný, musí vôkol seba šíriť dobrú náladu a pokoj v akýchkoľvek situáciách. Hlavne pri práci s telesne či duševne postihnutými ľuďmi nie ju núdza o prekvapivé a nečakané situácie, s ktorými sa psovod musí vedieť v kľude vysporiadať.
Psiovod musí pripraviť psovi-terapeutovi také prostredie, v ktorom sa tento cíti dobre a nič ho nevyrušuje od svojho poslania. Psovod by mal mať základné vedomosti z tej oblasti, v ktorej praktizuje canisterapiu, ak teda napríklad pôsobí v špeciálnych školách, mal by vedieť ako funguje vyučovanie na hodinách, aby nepôsobil ako rušivý faktor. Spektrum využitia psov v canisterapii je skutočne veľmi široké a neustále pribúdajú nové oblasti využitia ich pozitívneho vplyvu. Podľa typov zariadení a vplyvu prostredia na klienta je možné prevádzať canisterapiu doma v rodine, v ústavnom zariadení, vo vzdelávacom zariadení (školy), v zdravotníckom zariadení (nemocnice).
Pes môže byť súčasťou takéhoto zariadenia, alebo môže na sedenia dochádzať so svojím psovodom. Podľa diagnózy môže pes terapeut napomáhať pri postihnutiach fyzických, mentálnych, zmyslových alebo psychických (detská mozgová obrna, mentálne retardovaní ľudia, autisti, epileptici, rôzne telesné postihnutia, atď.), alebo len pomáha riešiť odchýlky v chovaní, či následky rôznych traumatických zážitkov (šikanované a zneužívané osoby, závislosti na návykových látkach, automatoch a pod.).
Výber plemena a skutočné príklady
Zdôrazňuje sa, že v canisterapii nie je pravidlo, že určité plemeno je vždy vhodné. Dobrým východiskom je vybrať jedinca s pokojnou povahou, bez agresívnych impulzií, ktorý je vyrovnaný a spoľahlivý. Výcvik a socializácia sú kľúčové. Spomenuté sú plemená ako retriever, leonberger, samojed, malamut, husky, nemecký ovčiak či kríženec. Pre ukážku, v praxi môžu vyniknúť aj menšie plemená alebo krížence s vhodnou povahou a správnym výcvikom.
Najúčinnejšie sú často plemená s priateľským a trpezlivým prístupom k ľuďom, ktoré sú ochotné prispôsobiť sa potrebám klientov. Z hľadiska veľkosti a prostredia sa uvádza, že v domovoch pre seniorov sa uprednostňujú menšie psy, ktoré neohrozujú stabilitu ležiacich pacientov. Dôležitý je však aj individuálny temperament a adaptabilita psa vzhľadom na prostredie a ľudí, s ktorými pracuje.
V odborných textoch sa uvádza, že vedomosti o pôvode plemena sú menej rozhodujúce ako povaha a správny prístup majiteľa. Dôležité sú tiež testy vhodnosti a certifikácie psovoda s psom, ktoré potvrdzujú pripravenosť na výkon canisterapie. Výber plemena by mal preto vychádzať z povahy psa, jeho zdravia a možnosti vzájomnej spolupráce s klientom, a nie z toho, či ide o šampióna alebo o bežného jedinca.
Príprava psa a výcvik
Nielen pre canisterapeutického psa je dôležitá včasná a dôsledná výchova a výcvik - základné ovládateľnosť a poslušnosť sú kľúčové faktory. Socializácia do skupiny psov i skupiny ľudí, zvládnutie kontaktu s väčšou skupinou ľudí, zvládanie rôznych pachov, hluku a neobvyklých situácií sú nevyhnutné. Pes by mal vedieť rôzne „komediantské“ kúsky, ktoré uvoľnia atmosféru a povzbudia sebavedomie klienta. Dôležitá je aj dobrá fyzická a psychická kondícia psa, spoľahlivosť, ústretovosť a nekonfliktné správanie.
Je potrebné, aby pes veroval svojmu majiteľovi a aby mu majiteľ bol oporou a istotou. Takýto partner musí byť dôveryhodný a mať radosť z kontaktu s ľuďmi. Výcvik a skúšky na canisterapeutické tímy sú komplexné, vyžadujúce čas a pravidelné preškolovanie. Po úspešnom absolvovaní testov sa udeľuje certifikát na výkon canisterapie na dobu jeden rok, pričom psy musia každoročne prejsť preskúšaním.
Vplyv plemena je prioritný pri výbere psa určeného pre výkon canisterapie, avšak nekonečnú istotu poskytuje len správna výchova, socializácia a skúšky. Zo skúseností však vyplýva, že najviac sa uplatňujú plemená retrieverov, pričom z ponuky sú zaujímavé aj menšie plemená ako napríklad bruselský grifónik. Dôraz je zároveň kladený na zdravie a povahu psa, nie na to, či má pes PP alebo iné papiere.
Konkrétne plemená a ich uplatnenie
Medzi vhodné plemená na canisterapiu zaraďujeme retrievery, nemeckých ovčiakov, border kólie, pomer medzi veľkosťou a pokojnou povahou je tiež dôležitý. Teoreticky môže byť canisterapeutom aj pes z útulku, ak prejde potrebnými testami a výcvikom. U malých plemien sa tiež dá dosiahnuť významný terapeutický efekt, pokiaľ sú vhodne socializované a zvládnu kontakt s klientmi. Väčšiu dôslednosť pri výbere vyžaduje prostredie, vek a potreby klientov.
Vzorové rady: pre deti s poruchami pozornosti a hyperaktivitou býva pes motivačným faktorom, pričom deti psíkovi čítajú, kreslia alebo počítajú a za odmenu sa s ním hrajú. Na Slovensku sa spomína príbeh samojeda Yoshiho ako príklad špeciálnej canisterapie v Špeciálnej ZŠ v Nitre, kde mala terapia za cieľ zlepšiť motiváciu detí pri výuke a rozvíjať ich schopnosti v nenásilnom prostredí.
Špecifiká výberu druhého psa pre canisterapiu
Pri výbere druhého psa treba brať do úvahy temperament a potreby už existujúceho psa, aby nevznikli konflikty. Niektoré plemená sa hodia do svorky a vedia spolu žiť bez ťažkostí; iné je potrebné starostlivo socializovať a pripraviť na spoločné cvičenia. V útulkoch bývajú psy rôznych plemien a vekov; často si z nich môžete vybrať vhodného kandidáta, pričom je dôležité brať do úvahy, ako sa pes cíti vo vyššom počte ľudí a vo väčšej skupine psov. Pokiaľ ide o vek a kompatibilitu plemien, je dôležitá vzájomná socializácia a postupné zoznámenie s novým partnerom.
V každom prípade treba brať do úvahy aj fyzické a psychické nároky na psa - canisterapeutická práca je náročná a vyžaduje od psa stabilitu, vytrvalosť a schopnosť reagovať na potreby klientov s profesionálnym prístupom. Bez ohľadu na plemeno je rozhodujúca jeho vnútorná pohoda, zdravie a ochota spolupracovať s ľuďmi, ktorým pomáha.
Záver a praktické poznámky
Výber psa pre canisterapiu je zložitý proces, ktorý nesúvisí len s plemenom, ale predovšetkým s povahou, výchovou a socializáciou. Najväčší vplyv na úspešnosť majú trénovaní psovodi a ich schopnosť vytvoriť prostredie, v ktorom sa terapeut cíti komfortne a klientom poskytuje pozitívnu skúsenosť. Canisterapia nie je kynologický šport, ale sociálna služba; pes musí byť úplne zdravý a v dobrej psychickej i fyzickej kondícii. Stretnutie s pacientom má pre psa prinášať radosť, nie preťaženie. Pri výbere psa zohľadňujeme predovšetkým jeho povahu; veľkosť alebo pôvod nie sú rozhodujúce, skôr treba hľadať vyrovnaného a spoločenského jedinca, ktorý bude spoľahlivým partnerom v terapii.
Canisterapia naozaj pomáha
Podľa odborníkov je možné vybrať vhodné plemeno na základe povahy a schopností psa, výcvik a skúšky sú kľúčové. Výber plemena nie je jednoznačný; najlepší výsledok prináša vyvážený prístup, ktorý zohľadňuje potreby klientov, prostredie a individuálne charakteristiky psa. Výber plemena na canisterapiu je takisto o správnom výbere chovateľa a zabezpečení primeraných zdravotných a povahových štandardov.
| Plemeno | Typická vhodnosť pre canisterapiu | Kľúčové vlastnosti |
|---|---|---|
| Zlatý retríver | Vysoká, často používané | Prívetivý, trpezlivý, učenlivý |
| Nemecký ovčiak | Stredná až vysoká | Pracovitosť, učenlivosť, potreba cvičenia |
| Border kólia | Vysoká | Inteligencia, spoločenskosť, potreba stimulácie |
| Pudlík | Stredná | Inteligencia, hypoalergénna srsť, ľahko vycvičiteľný |
Výber psa pre canisterapiu je beh na dlhú trať a vyžaduje trpezlivosť, dôslednosť a lásku k ľuďom. Dôležité je tiež zapojiť rodinu a deti do starostlivosti a výcviku, aby pes pripomínal súčasť rodiny a zároveň plnil svoje terapeutické poslanie.
tags: #pes #vhodny #na #canisterapii