V posledných dvoch mesiacoch sme zaznamenali nárast počtu ľudí, ktorí nadmerne užívajú alkohol. Stúpol počet manželských konfliktov a rodičia zistili, že ich deti pijú, niektoré aj drogujú. Viac o vplyve koronavírusu na ľudskú psychiku, o tom, ako bojovať so strachom a iných zaujímavostiach porozprával rodák zo Srbska, šéf psychiatrických ambulancií nemocnice v Brezne, zároveň fotograf, muzikant, autor niekoľkých kníh, všetko v jednej osobe - MUDr. Milan Ignjatovič.
Ak by som hovoril o faktoch, ľudí by to zneistilo. Jedna vec, čo viem a dozvedel som sa to z vedeckých časopisov je, že koronavírus bol prakticky patentovaný v roku 2014, ako aj vírus HIV v roku 1984, SARS, Ebola atď. Každý rok čistou náhodou sa vyrobí vakcína, zmiešaná povedzme z troch látok, ktorá podľa predpokladov odborníkov by mohla pomôcť ľuďom alebo im má aspoň zvýšiť imunitu. Nemusí to však platiť vždy. Napríklad pri chrípke sa ľudia sťažujú, že dostali vakcínu a napriek tomu ochoreli. Ono chrípku a virózu treba rozlišovať. Známe je, že pri chrípke máme bolesti kĺbov, vysoké teploty, slabosť, s virózou vieme vychádzať, ide napríklad len o škrabkanie v hrdle a podobne.
V súvislosti s koronavírusom na celom svete ochoreli 3 milióny ľudí, čo môže byť označené za pandémiu. Ale, ak si vezmeme španielsku chrípku pred sto rokmi, tak to bola pandémia skutočne veľmi zlá. Zomrelo na ňu viac ako 20 miliónov ľudí. Hovorím o tom z dôvodu, že ak je chrípka invazívna, mala by najprv pôsobiť na deti, lebo nemajú vyvinutú imunitu do 6 rokov a prakticky sú najohrozenejšou skupinou. Samozrejme to platí aj u starších ľudí, ktorí sa pravidelne očkujú a tým pádom intenzita účinku látky, ktorá by „mohla spôsobiť“ veľké poškodenie až smrť, tak by mala napadnúť deti. My vieme, že deti sú teraz len nosičmi Covid-19. Pokiaľ je to pravdivé, mutácia buď umelo alebo náhodou nejakým spôsobom je zameraná na starších ľudí. Presvedčili sme sa o tom aj na Slovensku, hlavne v domovoch dôchodcov a domovoch sociálnych služieb a som rád, že opatrenia sú práve tam najprísnejšie.
Existuje jedna zaujímavosť, nazývaná interferencia. Evidujeme prípady, kedy pacienti sú pozitívni, idú do karantény, odmerajú im PCR, nie sú pozitívni, vrátia sa do domácej izolácie, PCR je pozitívne. Podľa jednej vedkyne treba urobiť 55 PCR testov za sebou každý deň. Sám autor tohto PCR testu v 80-tych rokoch povedal, že to nie je test na diagnostiku. Otázna je aj doba inkubácie, niektorí hovoria, že sú nutné 2 týždne, iní 37 dní alebo 8 týždňov.
V Srbsku je veľmi ohrozená populácia, čo sa týka lekárov, ide hlavne o rizikové skupiny, starších ľudí. Mám aj kolegyňu pediatričku, ktorá bola pozitívna na Covid-19, ale dostala sa z toho. Čistou náhodou sa nakazila od študenta medicíny z Rumunska, ktorý bol repatriovaný a tým pádom to preniesol.
Ako koronavírus vplýva na ľudskú psychiku?
Problémom je, že na ľudí začal pôsobiť až vtedy, keď sa zaviedli opatrenia. Pred tým bolo všetko akože voľné, potom sa to zrazu zastavilo. Čo však vnímam pozitívne, pretože už bolo na čase pozastaviť sa, lebo sme sa veľmi urýchlili. Keď som prišiel pracovať do Brezna, povedal som si, že tu hlavnou emóciou u ľudí je smútok. Smútok za starými časmi. Nikto nemá na nikoho čas, sused suseda nepozná, ľudia si nepomáhajú ako niekedy. Chýba im súdržnosť, ľudskosť, láskavosť.
Moje princípy, ktoré presadzujem a hovorím každému pacientovi, sú úcta, rešpekt, láska. Aj keď niekto niekomu ubližuje, treba pochopiť aj tú druhú osobu, prečo to robí. Možno aj on má nejaký problém, ktorému nerozumie. Vzorce správania vznikajú u ľudí do 6 rokov, potom ich len opakujeme. Mal som v ambulancii jednu úzkostnú mamičku, ktorá učí deti, že pes je nebezpečný a teraz majú z neho fóbiu. Nazývame to modelovanie. A tak sa to celé týka aj ochorenia Covid-19 - fóbia, rúška, informácie z médií, že ide o smrteľnú chorobu, atď. Ľudia sa začali báť.
Vláda zaviedla opatrenia, ktoré viedli k izolácii, čo je dobré u ľudí, ktorí majú záhradu, dvor, ale povedzme si objektívne, nie u tých, ktorí majú byt. V období, ktoré prežívame posledné dva mesiace, narástol počet ľudí, ktorí nadmerne užívajú alkohol. To sú najčastejšími pacientmi v ambulancii. Stúpol počet manželských konfliktov, rodičia zrazu zistili, že ich deti pijú alebo aj drogujú. Doteraz na deti nemali čas, lebo pracovali. Ak mal niekto preddispozície na úzkostné stavy, tak sa to zvýraznilo. Aj po Covide bude práce veľa. Mám skúsenosti z vojny v Srbsku, kde som vyrastal. Môj kolega robil dizertačnú prácu, týkala sa utečencov a ich tráum, čo tam prežili. Desať rokov počas vojny tam vládla súdržnosť, rozdelili sa o maličkosť, prežívali vojnu spolu, báli sa o svoje rodiny a boli si veľmi blízki. Mali aj úzkosti, depresie.
Ako sa naučiť bojovať so strachom?
Strach je primárna emócia, keď sa narodíme, dostaneme ju do vienka. Ak sa teraz hneváme, prečo to už nekončí, aby sme mohli vypiť kávu v nejakej záhrade, je to zbytočné, iba si ubližujeme. Ale môžeme strach kreatívne spracovať iným mechanizmom - športom, prechádzkou po krásnych horách, ručnými prácami. Napríklad moja starká bola krajčírka, tak mi ušila nohavice do školy, teta uplietla sveter, ujo robil gobelíny, a tak sa večer zastavili a relaxovali. Strávili na dedine pokojný život. Opäť sa to vracia a kvitujem, že ľudia si to uvedomujú. Byť nápomocný a mať fyzický dôkaz toho, že som niečo urobil. Fantazírovať, čo by bolo, keby bolo, to je ťažké. Opatrne s hnevom, teraz by mal hlavne prevládať princíp úcta, rešpekt, láska.
V ambulancii, ktorá sídli v časti detskej polikliniky breznianskej nemocnice na prízemí, ste boli k dispozícii bez prerušenia ordinačných hodín. Aké karanténne opatrenia máte zavedené? Ja som citlivý na svoj personál, všetky kolegyne mám veľmi rád. Dožil som sa toho, že náhodou som prišiel do Brezna a mám super sestričku, ktorá urobí 90 % konštruktívnej práce, vybaví administratívu a je veľmi príjemná aj k pacientom. Nakoľko som tu menovaný šéf, dbám o to, aby všetci boli v bezpečí, pretože si vážim ich prácu. Od začiatku u nás platia rôznorodé opatrenia - rúška, dezinfekcia, telefonické konzultácie, sestrička meria teplotu, zisťuje cestovateľskú anamnézu. Sme otvorení k spolupráci akéhokoľvek druhu, čo bolo v našej ambulancii ešte pred tým, ako sa začali nosiť rúška. Máme veľa pacientov, ktorí užívajú injekcie v rôznych intervaloch, ktoré sme po konzultácii v čase pandémie predlžovali. V psychiatrii injekcia nepočká, pacienti sú na ne odkázaní.
Stráviť veľa času na slnku. Odporúčam veľkú opatrnosť a rešpekt voči PCR testu, ktorý nie je diagnostický. Môže byť falošne pozitívny a tým pádom ľudí dostaneme do nepríjemných situácií. Izolujeme ich, potom pribúda stres, strach a ten zoslabuje celý imunitný organizmus. Byť objektívne informovaní, kto niečomu nerozumie, môže nám zavolať, vysvetlíme im to jednoducho a na rovinu. Hlavne mladší počúvajte svojich starých rodičov, ako sa niekedy žilo, ako sa mali radi, ako si pomáhali. Menej strachu zo všetkého, všade platí pravidlo - úcta, rešpekt, láska. A tú voľnú nedeľu, čo nám Pán Boh dal, myslím, že to nie je náhoda.
Nie je snáď takého Čecha či Slováka, ktorý by tohto fenomenálneho speváka nepoznal. Na jeho koncerty nechodili iba jeho rovesníci, ale aj najmladšie generácie, ktoré si spolu s ním spievali jeho najväčšie hity. Popularita majstra Gotta ďaleko presiahla česko-slovenské hranice. Obdivovali ho fanúšikovia v Nemecku, Rakúsku, Poľsku i v Rusku. Správy o jeho úmrtí dokonca priniesli najväčšie denníky v USA či Japonsku. Verejnosť, fanúšikovia a predovšetkým jeho najbližší sa s ním naposledy rozlúčili v sobotu 12. októbra v Katedrále svätého Víta na Pražskom hrade. Pohreb Karla Gotta bol so štátnymi poctami.
Na majstra Karla Gotta si zaspomíname spolu s producentom Mestského kultúrneho centra Jankom Kulichom, ktorý s ním v minulosti dva roky spolupracoval. Áno, je tomu 10 rokov, čo som spolupracoval s pánom Gottom, keď som odišiel z MsKC a vydal sa na sólo organizátorskú dráhu. Všetko začalo úplne nevinne, keď som zorganizoval jeho koncert pár dní po jeho 70-tinách v prievidzskom lesnom amfiteátri. Bola to vlastne jediná oslava jeho 70-ky na Slovensku. Nikto vtedy neveril, že príde skutočný Karel Gott, ale len jeho dvojník. Bola to nesporne najväčšia hviezda československej hudobnej scény, ktorého poznal úplne každý. Dodnes si pamätám prvý telefonát s ním. Zavolal mi jeho osobný šofér a priateľ, dnes už nebohý Olda Havránek, že sa blížia na miesto koncertu a že by som mnou rád hovoril pán Gott osobne. Úprimne, až keď som ho započul v telefóne som uveril aj ja, že nepríde len dvojník.
Pre fanúšikov je známe, že si každého jedného vážil, odpovedal na listy, neodmietal spoločné fotografovanie či podpisovanie. Môžem to len potvrdiť. Nedeľu na hoteli trávil so svojím tajomníkom Honzou Adamom, ktorý mu čítal listy od fanúšikov a Karel mu diktoval, čo má odpísať. Stretnutie či fotografovanie s fanúšikom nikdy neodmietol, hoci to bolo veľmi náročné pre mňa ako organizátora. Boli totiž situácie, keď sa na pána Gotta hrnuli stovky žien a snažili sa z neho odtrhnúť aspoň kúsok oblečenia, alebo ho chceli bozkávať, či dotknúť sa. Všade, kde sa objavil, budil obrovskú pozornosť a aj postaršie dámy v kostýmoch sa pri ňom menili na nenásytné šelmy, ktoré nevedela zastaviť ani početná ochranka. Autogramiády, ktoré boli časované na 15 - 20 minút, končili vždy až po 45 minútach. Od fanúšikov nerád odchádzal, lebo mu dodávali energiu, a zároveň zmysel jeho poslaniu spievať a tešiť ľudí. Úsmev, ktorý venoval divákom, sa nikdy nezmenil po zavretí dvier v šatni, ako to väčšinou robia dnešní umelci.
Znie to až neuveriteľne, ale za dva roky spolupráce sme stihli deväť koncertov a jednu výstavu jeho obrazov. Koncerty som prinášal do miest, kde nikdy nespieval. Chcel som, aby ho videli ľudia aj v menších mestách a nielen v Bratislave či Košiciach. Navštívili sme Banskú Bystricu, Považskú Bystricu, Levice, Hlohovec, Trenčín, Myjavu a trikrát Prievidzu. Posledný koncert sme spolu urobili v júli 2011, čiže presne dva roky od začatia spolupráce. Bol to koncert na prievidzskom zimnom štadióne, ktorému predchádzala výstava jeho obrazov na bojnickom zámku. Nešlo však o originály obrazov, pretože pán Gott svoje obrazy po namaľovaní vždy venuje niektorému zo svojich priateľov. Je to výstava certifikovaných replík doplnená o zaujímavé fotografie, rodinný rodokmeň siahajúci až do 17. storočia a ďalšie zaujímavosti.
Aká vládla počas koncertov atmosféra v publiku?
Každá jedna pieseň koncertu, ktorý trval v priemere 90 minút, bola obrovským hitom. Piesne rád menil, dopĺňal, a tak bol každý jeden z koncertov originál. Medzi tie najpopulárnejšie piesne však určite patrili Oči má snehem zaváté, Lady Carneval, Jdi za štěstím a keď zaspieval po slovensky skladbu z Bratislavskej lýry Mám rozprávkový dom, diváci šli zošalieť. Veľký úspech vždy mala aj Včielka Mája, ktorú rád zaraďoval do programu z recesie. Nebolo koncertu, ktorý by nekončil niekoľko minútovým standing ovation. Z pódií odchádzal vždy s desiatkami kytíc a darčekov.
Krásny moment som s ním však zažil práve pri prvom koncert, keď oslavoval svoje 70. narodeniny. Ešte predtým, ako prišiel do zákulisia, som sa s divákmi dohodol, že mu pri záverečnom potlesku zaspievame veľa zdravia, šťastia. A podarilo sa.
Bol si s Karlom Gottom aj mimo koncertovania? Áno, samozrejme, že som bol vždy pri pódiových skúškach, koncertoch v zákulisí, na tlačovkách, pri poradách k organizačnému zabezpečeniu, na VIP párty po koncertoch, na hoteloch a podobne. Strávil som s ním vždy niekoľko hodín cez deň, ale i pár stretnutí pri poháriku dobrého vína v nočných hodinách. Je však pravda, že pán Gott nepil. On vždy len degustoval dobré vínko. Rád sa rozprával. A musím vám povedať, že rozprávať sa s ním zoči voči niekoľko hodín, počúvať ho, a zároveň vnímať ako počúva on vás, bol obrovský zážitok. Karel Gott totiž nebol len populárny spevák, ale bol obrovskou osobnosťou s úžasným pohľadom na svet, život a umenie. Dalo sa s ním rozprávať o čomkoľvek.
Čo sa týka samotných koncertov, bol to obrovský profesionál. Nikdy nič nenechal na náhodu. Pred každým koncertom si vždy urobil kratšiu zohrávku a skúšku s kapelou, rozospieval sa. Následne prešli s kapelníkom repertoár daného koncertu. Keď sme boli spolu v Bojniciach, tak sa sám vybral pešo z hotela na prechádzku okolo Bojnického zámku. Bez ochranky. To ste mali vidieť tých okoloidúcich.
Veľmi ma rozosmialo, keď som ho v Banskej Bystrici zachraňoval vlastným telom na autogramiáde v PKO, kde sa ho fanynky snažili roztrhať a keď sa mi ho konečne podarilo odviesť za dvere do zákulisia, usmial sa na svojho šoféra a hovorí mu: „To bylo co?“ Humorné bolo aj to, keď si v hoteli v Banskej Bystrici prišiel na recepciu vymeniť prezidentský apartmán za „niečo menšie“, lebo sa tam stráca. Predstavte si, že on na ten koncert do Bystrice prišiel z Prahy vlakom! Vysvetlil mi to tak, že v zime sú cesty nebezpečné a navyše hrozí, že by mohol aj meškať, a tak išiel vlakom. Je to pravda. Rovnako, ako sa zdravil s primátormi, sponzormi, tak sa zdravil s technikmi, čašníkmi, okoloidúcimi.
Keď som sa dozvedel, že Karel Gott zomrel, tak mi ostalo smutno. Povedal som si, že keď Gott môže zomrieť, môže sa stať už hocičo. Ja veľmi nevyhľadávam stretnutia s umelcami, pretože je to väčšinou len pretvárka. Toto však bolo niečo iné. Spolupráca s ním bola obrovská škola a zážitok. Navždy si budem pamätať jeho úsmev, humor, hlas a obdivovať jeho životnú cestu, vkus a profesionalitu. Vždy, keď si na neho spomeniem, vrátim sa do čias, keď som s ním „degustoval“ vínko a hovorili sme o hudbe, filmoch, krajinách a hovorili si vtipy.
Málokto vie, že pán Gott nejedol zmrzlinu a nepil bublinky. Svoj hlas si veľmi strážil a opatroval. Vedel, že bez neho je stratený. Pred koncertom v Trenčíne mi na skúške povedal, že budeme musieť koncert preložiť, lebo sa necíti dobre. Zdvihol som telefón a zavolal som doktora, ktorý prišiel s kalciovou injekciou behom pár minút. Karel sa začal smiať, keď videl, že sme na všetko pripravení. Jediný prehrešok, ktorý si vždy po koncerte doprial, bola „malá Plzeň“.
Karel Gott - To nejlepší z 80. let!
Karel Gott sa narodil 14. júla 1939 v Plzni a zomrel 1. októbra 2019 v Prahe. V rokoch 1965 až 2019 predal 50 miliónov nosičov albumov, čo z neho urobilo najúspešnejšieho českého interpreta. Celkovo naspieval 978 piesní. Spieval nielen česky, ale aj nemecky, anglicky, taliansky a rusky. V anketách Zlatý slávik a neskôr Český slávik získal celkom 42 ocenení. Ďalej dostal viac ako 120 televíznych ocenení, 8 zlatých platní, 1 diamantovú platňu, opakovane sa umiestňoval na prvých priečkach hitparád a predaja LP či CD nosičov. Počas svojej kariéry vydal 293 sólových albumov na domácej scéne aj v zahraničí.