Šiperka: Malý pes s veľkou dušou a bohatou históriou

Šiperka, známa aj ako "malý lodník", je fascinujúce plemeno s bohatou históriou a jedinečnou povahou. Napriek svojej drobnej postave je to pes plný energie, inteligencie a lojality, ktorý si právom získal srdcia mnohých chovateľov po celom svete. V tomto článku sa ponoríme do sveta šiperky, preskúmame jej pôvod, vzhľad, povahu a nároky, aby ste získali komplexný obraz o tomto výnimočnom spoločníkovi.

História a pôvod

Hoci prvé záznamy o malých psoch podobným šiperke sa datujú už do stredoveku, presný pôvod tohto plemena nie je oficiálne doložený. Jeho najbližšími príbuznými sú podľa niektorých anatomických zhôd severské špice či belgické ovčiaky, čo je pravdepodobnejšie. Názov „schipperke“ znamená totiž v preklade malý ovčiak, hoci ku stráženiu stád oviec vlastne tento pes nikdy priamo využívaný nebol. Hojnejší výskyt a využívanie šiperky v službách človeka je zaznamenaný až v 17. storočí, jeho vtedajšou domovinou bolo Belgicko, odkiaľ sa najskôr dostal a rýchlo rozšíril smerom na juh po Európe. Do Anglicka a Ameriky boli tieto psy dovezené až o dve storočia neskôr. Pôvodne bola šiperka využívaná najčastejšie na hubenie krýs na sedliackych dvoroch, ale aj na lodiach. Vďaka svojej schopnosti udržať loď bez hlodavcov si získala prezývku "malý lodník". Veľkú popularitu získalo toto plemeno predovšetkým vďaka Belgickej kráľovnej Márii Henriette, ktorú šiperky úplne očarili. Pravdepodobne aj to sa zaslúžilo o ustanovenie šiperky jedným z národných plemien Belgicka. Roku 1888 bol oficiálne stanovený štandard plemena a tiež bol toho roku založený prvý chovateľský Schipperke club. Ten získal roku 1930 dokonca titul „Royal“ od vtedajšieho belgického kráľa. Dnes už tento malý čiperný psík patrí medzi obľúbené módne plemená a je chovaný už skôr len ako spoločník.

Podľa FCI (Medzinárodná kynologická federácia) je šiperka (Schipperke) zaradená do skupiny I, teda medzi ovčiaky. Na území dnešného Belgicka chovali podobné psy už v stredoveku drobní remeselníci, ktorí pre ne roku 1890 dokonca usporiadali výstavu - zrejme prvú na svete. Až do 19. storočia bol to obľúbený pes lodníkov, veď aj slovo skiperka vraj po flámsky znamená „malý lodník“.

Vzhľad

Šiperka je celkovo veľmi drobná, radíme ju medzi malé plemená. Medzi psom a sučkou nie sú výrazné rozdiely, ideálna váha dospelého jedinca sa pohybuje medzi 4 až 7 kg. Dorastá do výšky 30 cm. Má zavalitejší tvar tela a široký rovný chrbát. Bedrá sú zaoblené a prechádzajú do pahýľa chvostu. Hlava má toto plemeno k telu pomerne veľkú s dlhšími ušami trojuholníkového tvaru, ktoré nosia vztýčené kolmo hore. Očká sú tmavo hnedé alebo čierne a oválne, majú iskrivý pohľad, posadené sú relatívne blízko pri sebe priamo nad ňufákom. Ten je ľahko pretiahnutejší a ostrejší do špičky. Okolo krku šiperka nosí výrazne dlhší golier hustej srsti, ktorý vzhľadom pripomína leviu hrivu. Tento psík má hlboký hrudník, rovný chrbát a široké silné bedrá. Stojí na krátkych pomerne tenkých, avšak dobre osvalených nožičkách s jemnými kosťami. Zvláštnosťou tohto plemena je, že sa môže narodiť aj bez chvostíka, prípadne je mu v ranom veku kupírovaný, v posledných rokoch sa však pre rozširujúci sa zákaz kupírovanie v mnohých štátoch šiperkám chvost ponecháva v pôvodnej dĺžke. V tom prípade je kratší, husto osrstený a šablovito zahnutý smerom k zadku, pripomína vlajočku. Plemeno má iba jednu štandardom povolenú farbu srsti, a to je čierna bez znakov. Srsť je hustá, tvrdá a krátka. Dlhé a hodvábne osrstenie je hodnotené ako chovná chyba. Na krku môže byť srsť hustejšia.

Povaha a temperament

Šiperka je prekvapivo temperamentný psík, ktorého je naozaj ťažké unaviť. Je to malý zvedavý medvedík s dušou športovca a bojovníka a srdcom, ktoré bije pre jeho rodinu. Ak hľadáte parťáka na behanie, plávanie, jazdu na kolobežke, či na bicykli, šiperka sa pre tieto aktivity priamo ponúka. Nôžky má síce krátke, ale silné a rýchle, dokáže byť pekne mrštná. Vďaka týmto jej schopnostiam sa s ňou často stretnete práve na agility a ďalších pohybových súťažiach. Plemeno má v povahe aj vrodenú hravosť. Ľudí má šiperka rada, avšak k cudzím býva niekedy nedôverčivá, svoj domov a jeho obyvateľov pozorne stráži a nebude váhať vás brániť vlastným telom. To ale neznamená, že by nevedela odpočívať, veľmi rada sa mazná, takže bude určite vďačná aj za to, ak ju prizvete k sebe na popoludňajšiu siestu na gauči. Chovatelia aj majitelia hovoria, že šiperka je múdry a temperamentný pes, ktorý sa rýchlo učí, ale tiež sa rýchlo dostáva do problémov! Sú dobromyseľné a všeobecne prívetivé, ale rady štekajú, aby dali rodine vedieť o všetkom, čo považujú za podozrivé alebo neobvyklé. Bez zaváhania napadne každého nepriateľa. Šiperka má prirodzenú potrebu sa zúčastňovať na všetkých udalostiach v jej okolí. Je zvedavá, často šteká a je veľmi čulá. Voči „svojim" ľuďom prejavuje prítulnosť a oddanosť. Je ostražitá a voči cudzím, neznámym osobám a nedôverčivá. Šiperka je taktiež odvážna. Poľuje na potkany, myši, a dokonca aj na divoké králiky.

Toto plemeno má deti vo veľkej obľube. Šiperka je hravý, zvedavý a milý psík, ktorý bude s vašou ratolesťou celé hodiny nadšene pobehovať po záhrade, hrať sa s nimi, nosiť im aport a predovšetkým ich bude strážiť ako oko v hlave. Vďaka svojej skromnej veľkosti aj sile zvládne šiperku venčiť aj deti, hoci je psík veľmi živý, na vodítku väčšinou neťahá, v ich spoločnosti je veľmi trpezlivý a opatrný, nie je výnimkou, že kontakt s deťmi šiperka sama vyhľadáva. Veľmi dobrý vzťah má aj k ostatným zvieratám, na väčšie psy si šiperka častokrát trochu vyskakuje, je nebojácna a veľmi zvedavá. Toto plemeno väčšinou nemá problém zdieľať jednu domácnosť s ďalšími domácimi miláčikmi, ako sú mačky, králiky, morčatá a podobne. Pokiaľ pes žije na statku alebo inej väčšej usadlosti v blízkosti napríklad kôz, oviec, či kráv, nemáva s nimi najmenší problém, na zvieratá nikdy neútočí, naopak sa veľmi ľahko naučia stáda strážiť a v prípade nebezpečenstva vám dať vedieť hlasným štekotom. Spolužitie s ďalšími psami je u šiperky trochu sporné, sama je väčšinou veľmi kontaktná, spory nevyvoláva, avšak výzve ťažko odoláva, má potrebu dať najavo, že sa nenechá zastrašiť.

Výchova a výcvik

Ak je nejaké plemeno ako stvorené ku kreatívnemu náročnejšiemu výcviku, je to práve šiperka. Ide o nesmierne inteligentného a učenlivého psa, ktorého najväčšou radosťou je práve zavďačiť sa svojmu pánovi. Šiperka sa učí a pracuje veľmi rada, nemá problém pochopiť aj rad zložitejších povelov a má fenomenálnu pamäť. Výchova šiperky nie je nijako náročná, tento psík je vhodný aj pre začínajúcich kynológov. Od prírody je tiež veľmi čistotný a je skôr výnimkou, že by mal komplikovanejšiu ťažko zvládnuteľnú povahu. Šiperka je schopná konať veľmi intuitívne, hodí sa skvelo napríklad pre výcvik na klikre. Spravidla pri správnom vedení veľmi dobre a rýchlo chápe, čo po nej chceme a úlohy plní s nasadením, vytrvalo, starostlivo a predovšetkým s nadšením, je radosť s ňou spolupracovať.

Šiperka potrebuje minimálne pol hodiny až hodinu pohybu denne, a to pestrého a zaujímavého. Je to pes s aktívnou mysľou, takže sa nenechajte zmiasť malým vzrastom. Toto pôvodom odolné pracovné plemeno nemusíte šetriť, mentálne ani fyzicky. Ideálni majitelia šiperku majú predchádzajúce skúsenosti s plemenom typu špic, ale chcú menšieho, ľahšie ovládateľného psa. Mali by byť aktívni a mať záujem o výcvik, pretože šiperka je chytrý, energický pes, ktorý potrebuje byť zamestnaný.

Zdravie a starostlivosť

Šiperka je nesmierne odolný a húževnatý pes, ktorý sa teší pevnému zdraviu po celý život a dožíva sa na psie pomery vysokého veku. Pri správnej starostlivosti s vami môže šiperka bez problému žiť aj pätnásť rokov. Čo sa týka starostlivosti o srsť, je šiperka veľmi nenáročná, nepotrebuje pravidelné vyčesávanie, chlpy má kratšie, jemné, nemotajú sa. Dôkladná starostlivosť raz týždenne udrží srsť v dobrom stave. Bohatá srsť šiperku je hustá a silná. Väčšinou je hladká a leží tesne pri sebe, ale okolo krku tvorí hrivu a na zadnej strane stehien „šortky“.

Čo vás možno prekvapí, je fakt, že šiperka je napriek svojej veľkosti ohromný jedák. Ak ste už niekedy mali doma iného malého psa a máte za to, že toho príliš nezje, šiperka vás z tohto omylu vyvedie, oproti iným podobne veľkým plemenám zje až dvakrát toľko potravy. Tá musí byť rozhodne kvalitná, pretože je šiperka veľmi aktívna a spotrebuje za deň veľké množstvo energie, a tak musí mať tiež možnosť ju zase nabrať späť. Malé plemená psov, ako je šiperka, majú rýchly metabolizmus, čo znamená, že spaľujú energiu vysokou rýchlosťou. Majú však malý žalúdok, preto musia jesť častejšie, ale malé porcie. Krmivá pre malé plemená sú špeciálne navrhnuté so zodpovedajúcim množstvom dôležitých živín, a menšia veľkosť granúl vyhovuje malej papuli, podporuje žuvanie a tým zlepšuje trávenie.

Vhodné prostredie

Pre šiperku je vhodné v podstate akékoľvek prostredie, kde jej jej majitelia doprajú dostatočný aktívny pohyb a iné možnosti na vybitie jej nekonečnej energie, kde bude môcť byť v spoločnosti svojich ľudí, voči ktorým je veľmi lojálni. V svojej belgickej domovine je šiperka veľmi obľúbeným domácim psom. Vďaka svojej prítulnosti sa šiperka cíti veľmi dobre v prostredí rodiny. Má rada deti a miluje, keď sa s nimi môže blázniť a vyvádzať. Pritom pre šiperku žiadneho šantenia nikdy nie je dosť. Ak jej zabezpečíte dostatočný a častý výbeh, môžete ju chovať aj v mestskom byte. V správnom domove to bude zábavný rodinný pes, ktorý však potrebuje výcvik a mentálnu stimuláciu, preto môže byť lepšie, keď bude žiť so staršími deťmi alebo tínedžermi.

Šiperka vs. iné plemená

Škótsky teriér bol vyšľachtený v Škótsku pre lov líšok a jazvecov. Prvýkrát bol vystavovaný v roku 1880 a pred týmto dátumom nebol prakticky známy, pretože oblasti, kde bol chovaný boli od ostatného sveta izolované, ako napr Škótske ostrovy a vysočiny. Pôvodný škótsky teriér bol vyšší a bol podobný írskemu teriérovi, najmä tvarom lebky. Z pôvodných domorodých plemien bolo vyčlenených šesť plemien, ktoré sa od seba líšili veľkosťou. Hlavným znakom boli ich špicaté uši a chvost stočený na chrbte. Siba inu boli chované pre lov. Počas druhej svetovej vojny Siba inu takmer vymizla. Po vojne bol ale úspešne spustený program na jej záchranu a toto plemeno sa tak podarilo obnoviť.

Sibírsky husky bol vyšľachtený kmeňom Čukčov v severo - východnej Ázii ako záprahový pes na ťahanie saní. V 19. storočí sa spolu s ruskými lovcami kožušín dostal do Severnej Ameriky. Do Európy boli prvé husky importované na rozhraní 50. rokov. Je to nezávislé, tvrdohlavé plemeno, nabité energiou. Výchova musí byť trpezlivá a hlavne dôsledná. Má silný lovecký pud, preto môže byť vonku málokedy pustený z vodítka a tiež preto nie je vhodný k ostatným domácim zvieratám. Je charakteristický svojou severskou srsťou. Táto srsť je bezúdržbová a takmer sa nešpiní. Hustá podsada, ktorá ho v zime chráni pred silným mrazom 2krát do roka vypĺzne.

Aljašský malamut je najväčšie a najsilnejšie plemeno severských záprahových psov. Jeho meno pochádza od Eskimákov žijúcich pri ústi rieky Yukon na Aljaške, kde výraz Male označuje skupinu miestnych obyvateľov a Mut je názov osady. Malamut je určený pre vytrvalú a namáhavú prácu. Zo všetkých severanov je najväčší, je to skutočne mohutné zviera bežne vážiace 40 a viac kg. Je stavaný k tomu, aby podával silný a vytrvalý výkon, aby ťahal ťažké náklady na dlhšie vzdialenosti a všetky znaky psov tohto plemena vrátane povahových vlastností by mali odpovedať tomuto účelu. Dnes sa používa nie len k saňovým závodom aj k ťahaniu vozíkov na suchu, turistike, veľkých úspechov dosahuje aj v súťažiach ťahania záťaže - weight pulling.

tags: #siperka #podobny #pes