Rodézsky ridgeback je univerzálny ”renesančný pes”, ktorého charakteristickým znakom je hrebeň alebo pruh dozadu rastúcej srsti na chrbte. Prvá zmienka o tomto plemene pochádza zo 16. storočia z oblasti južnej Rodézie (dnešné Zimbabwe) ako o psovi s obráteným pruhom srsti na chrbte. Postupom času sa plemeno začalo nazývať "leví pes", pretože sa používalo na lov levov. Tri až štyri ridgebacky obkľúčili leva a štekali naňho. Jeho hlavným poslaním v tej dobe bolo stráženie príbytku pred divou zverou, predovšetkým pred levmi. Nie nadarmo sa mu tiež hovorilo a niekde sa hovorí dodnes "africký leví pes".
Ridgebacky sú rýchli a silní atléti, ktorí môžu vážiť od 32 do 40 kilogramov a často aj viac. Vyskytujú sa len v jednej farbe - pšeničnej - ktorá zahŕňa všetky odtiene, ktoré možno vidieť na pšeničnom poli, od bledej ľanovej až po červenú farbu dozrievajúceho obilia. Ridgebacky majú aj dve farby nosa: čiernu a menej často vídanú hnedú.
Charakter a temperament
Rodézsky ridgeback je statný, pekne osvalený pes s veľmi elegantným výzorom. Povahou je tento pes veľmi priateľský. Miluje svoju rodinu a potrebuje jej neustálu blízkosť. Potrebuje s ním tráviť čas, potrebuje s ním mať kontakt. Je preto celkom nemožné, aby žil len v záhrade. Jeho citlivá stránka spolu s jeho tvrdohlavosťou je dôvodom, prečo je potrebné rhodézskeho ridgebacka vychovávať pozitívne - teda bez trestov (fyzických alebo slovných - kričanie nadávok a pod.). Ak je to naopak, pes je zrazu od výcviku odradený a predovšetkým ho jednoducho zle znáša. Je ostražitý voči cudzím ľuďom. Môže žiť po boku iných zvierat a detí a bude ich milovať. Ridgebacky žijúce v dome so záhradou by mali mať k dispozícii zateplenú búdu. Aj tak je úplne nevhodné nechávať ich cez deň v záhrade, ak je vonku zima.
Impozantný ridgeback môže byť svojhlavý, nezávislý a niekedy panovačný. Ridgebackovia musia byť od šteniatka vedení pevnou, ale spravodlivou rukou. Sú to verní priatelia, ochraňujúci svojich blízkych a rozplývajúci sa láskou k tým, ktorým dôverujú. Napriek tomu môže byť ridgeback pre začínajúceho majiteľa psa príliš veľkým psom.
Vzhľad a charakteristické znaky
Jeho typickým znakom, podľa ktorého je toto plemeno pomenované a tiež ho bezpečne spoznáte, je pruh srsti na chrbte o šírke cca 5 cm, ktorý rastie v obrátenom smere ako zvyšok kožuchu. Začína za lopatkami psa a prechádza až po bedrové kosti. Prúžok sa ku koncu mierne zužuje a v najširšom mieste môže byť až 5 cm. Srsť je hustá, krátka a hodvábne lesklá v odtieňoch pšenice alebo piesku, skoro až do červena. Vlastne ako sama divoká a pri tom tak nádherná Afrika. Farba rodézskeho plemena sa môže pohybovať od svetlej pšeničnej po tmavočervenú - ale tmavšie psy sú bežnejšie. Malé svetlé znaky na hrudi, bruchu, prstoch, ako aj tmavá papuľa a uši sú prípustné, ale nežiaduce.
Srsť ridgebacka preto nikdy nesmie strácať pšeničné sfarbenie. Srsť ridgebacka preto nikdy nesmie strácať pšeničné sfarbenie. Extrémne prípady v lete. Hustejšia podsada ako normálne. Červeno-pšeničnú“. Svetlá pšeničná farba ridgebacka je farbou slabej bielej kávy. V noci sa odráža vo večernom slnku zapaľuje do červena. Korektné. Prináša v chove len problémy. Nazývaná “červeno-pšeničná farba“. Nemá nič spoločného. Obľúbená hlavne u výstavných jedincov. Že sa im v zime netvorí podsada, a ak, tak veľmi slabá. Chránené pred zimou, čo neprospieva ich zdraviu! Nenájdeme toľko chybne sfarbených ridgebackov, ako práve v Európe! Srsť ridgebacka preto nikdy nesmie strácať pšeničné sfarbenie. Farba bez pšeničných pesíkov (ako napr. po tmavú farbu, pričom svetlá farba sa nachádza bližšie pri koži psa. Vyfarbené časti tela. a zadná časť stehien. Čím menšie. Straty pšeničného sfarbenia.
Chov a zdravie
Dermoid sinus (DS) alebo tiež pilonidálny sinus je tubulárny kožný defekt spôsobený nekompletným oddelením kože a nervového systému v priebehu embryonálneho vývoja. Ide o kongenitálnu abnormalitu s prítomnosťou už pri narodení jedinca. Dermoid sinus (DS) sa môže objaviť kdekoľvek v oblasti chrbta a krku, ale aj na hlave, boku a v prvej tretine chvosta. Najčastejšie je popisovaný u plemena rodézsky ridgeback, kde sa väčšinou nachádza v oblasti ridge, ale takmer nikdy priamo v ňom.
Vznik Dermoid Sinus
Dermoid sinus vzniká v rannom štádiu vývoja plodu, kedy sa neurálna trubica oddeľuje formou invaginácie (zložením dovnútra) od vonkajšieho zárodočného listu - ektodermu. Z neurálnej trubice neskôr vznikne mozog a miecha, z ektodermu koža a kožné deriváty. V niektorých prípadoch je proces oddelenia neurálnej trubice a ektodermu neúplný a dochádza k vzniku dermoidných sinusov, ktoré môžu zasahovať rôzne hlboko do tkanív ležiacich pod kožou.
Typy Dermoid Sinus
Podľa hĺbky do ktorej zasahuje a podľa toho, či má vyústenie komunikujúce s povrchom kože, môžeme DS rozdeliť do niekoľkých typov (Salmon Hillbertz 2005):
- Typ I - predlžujúci sa až k supraspinálnemu väzu (prebieha pozdĺž horného okraja stavcov chrbtice),
- Typ II - nesiaha až k supraspinálnemu väzu ale je k nemu pripojený fibróznym vláknom,
- Typ III - nezasahujúci ani nepripojený k supraspinálnemu väzu,
- Typ IV - spojený s dura mater (tvrdá mozgová blana, tvrdá plena - vonkajší obal miechy),
- Typ V - bez spojenia s povrchom kože. Tento typ nemá žiadne presné umiestnenie v konkrétnom tkanive.
Typy I - IV majú jeden alebo viac otvorov na povrchu kože.
Diagnostika a symptómy
Dermoid sinus je pokrytý kožou vrátane chlpov, chlpových folikulov a mazových žliaz. V priebehu života psa sa tak lumen sinusu môže vyplniť odumretými kožnými bunkami, vypadnutými chlpmi a kožným mazom. V dôsledku čoho je DS náchylný k infekcii spôsobenej nadmerným prerastaním baktérii a kvasiniek, ktoré sa normálne nachádzajú na povrchu kože len v malých množstvách. Môže dôjsť až k vzniku abscesu, pri ktorého prasknutí dôjde k uvoľneniu hnisavého výtoku. Infikovaný DS spôsobuje psovi svrbenie, bolestivosť a celkovú nepohodu. Pri type IV vedúcemu až k mieche môže dôjsť k vzniku myelitídy, meningomyelitídy a encefalitídy (zápal nervových tkanív - mozgu a miechy a tkanív) spojených so závažnými neurologickými problémami, ktoré môžu viesť až k smrti alebo nutnosti eutanázie postihnutého jedinca.
Najjednoduchším spôsobom ako odhaliť DS je nadvihnutie kože a jej prehmatávanie prstami druhej ruky postupne od hlavy až po chvost. Vážnejšie formy dermoidu sú viditeľné ihneď po nadvihnutí kože, prípadne môžu byť hmatateľné aj bez jej nadvihnutia. Pomôcť môže aj vyholenie podozrivého miesta holiacim strojčekom - malo by sa objaviť tmavšie miesto tvorené chlpmi vo vnútri dermoidu. Presnejšiu informáciu o hĺbke, do ktorej dermoid zasahuje nám môže poskytnúť kontrastný fistulogram - röntgenový snímok zhotovený po vstreknutí kontrastnej látky do vyústenia sinusu. Táto metóda, prípadne tiež CT alebo MRI môže byť veľmi nápomocná pri chirurgickom odstraňovaní DS.
Terapia a prevencia
Skoré odhalenie DS by malo byť prioritou každého chovateľa. U plemena rodézsky ridgeback, ktorého chov zastrešuje Slovenský klub chovateľov ridgebackov (SKCHR) je povinná aspoň 1 kontrola vrhu oficiálnym kontrolórom klubu pred odberom šteniat, najneskôr v 8. týždni veku. Väčšina chovateľov však absolvuje aj predkontrolu do pár dni od narodenia vrhu. Pri náleze závažnejších foriem DS sa vzhľadom k vyššie popísaným rizikám odporúča eutanázia postihnutých šteniat. Menej závažné typy DS je vhodné čo najskôr chirurgicky odstrániť. Infikovaný DS je nutné preliečiť podaním antibiotík a protizápalových liekov.
Na základe výskumov vzniku podobného defektu u ľudí (NTD - defekt nervového povrazca) sa ako prevencia výskytu DS u psov ukázalo podávanie kyseliny listovej sučkám minimálne od doby párenia v dávke 0,5 - 1,5 mg na 10 kg/deň.
Potreba pohybu a výcvik
Rodézsky ridgeback sa dokáže prispôsobiť rôznym domácnostiam vrátane bytov, ak má denne dostatok pohybu. Mali by žiť v dome so svojimi ľuďmi, nie vonku vo výbehu alebo v búde. Ideálny je prístup na bezpečne oplotený dvor. Ak sa nudia, pokúsia sa utiecť, takže okrem toho, že zabezpečíte, aby váš plot nemohli preskočiť, preliezť alebo podkopať, zamestnajte svojho ridgebacka výcvikom, hrou alebo psími športmi. Ak ho pošlete na dlhé hodiny samotného na dvor, je to pozvánka na deštrukciu.
Doprajte svojmu rhodézskemu ridgebackovi niekoľko 15- až 20-minútových prechádzok alebo hier denne a niekoľkokrát do týždňa mu doprajte aj možnosť prebehnúť sa v bezpečne ohradenom priestore. Kvôli silnej koristi tohto plemena je nevyhnutné držať ho na vodítku v neoplotených oblastiach. Váš ridgeback vybehne za mačkou, králikom alebo cyklistom bez ohľadu na to, ako dobre si myslíte, že je vycvičený.
Ridgebacky sú vo všeobecnosti diskriminačné štekače, čo znamená, že štekajú len na veci, ktoré sú dôležité, ale každý pes sa môže stať nepríjemným štekačom, ak nemá nič iné na práci. S výcvikom začnite skoro, najprv so škôlkou pre šteňatá, potom so základným kurzom poslušnosti. Rodézsky ridgeback má svoju vlastnú myseľ a môže byť tvrdohlavý. Ak ho chcete úspešne vycvičiť, musíte byť pevní a dôslední, ale nie prísni. Rodézsky ridgeback je nezávislý a inteligentný, čo je kombinácia, ktorá môže byť zábavná, frustrujúca a obohacujúca. Dôležité je začať s výcvikom skoro a byť pevný - ale nie prísny - a dôsledný.
Tipy na výcvik Rhodeského ridgebacka, ktoré POTREBUJETE vedieť pre poslušnosť
Ďalšie zaujímavosti
Bujarý a aktívny v šteniatku dozrieva na pokojného psa s miernymi potrebami pohybu. Ridgeback si chráni svoj domov a je vyberavý štekáč, na ktorého sa môžete spoľahnúť, že vás upozorní na problémy. K cudzím ľuďom je zdržanlivý, ale k členom rodiny je nežný a láskavý. Ako každý pes, aj rhodézsky ridgeback potrebuje v mladosti včasnú socializáciu - vystavenie mnohým rôznym ľuďom, pohľadom, zvukom a zážitkom.
Aj keď sa ridgeback nijako zvlášť nenudí, často má sklon kopať veľké diery, aby si mohol oddýchnuť v chladnej a pohodlnej hline. Buďte pripravení dať mu časť dvora, alebo sa zmierte s tým, že budete mať krátermi posiaty dvor, ktorý pripomína povrch Mesiaca.
