Niektorí psy to robia často, iné ich necháva úplne chladnými. Čo tento zlozvyk signalizuje? Sú rôzne dôvody, prečo sa pes naháňa za vlastným chvostom. Niekedy takto psy reagujú, keď majú upchaté análny žliazky. Niektorí psi to robia len občas, jednoducho preto, že môžu a baví ich to. To pozorujeme hlavne u šteniat (väčšina šteniat z toho časom vyrastie). U ďalších jedincov to však môže značiť až obsedantno-kompulzívnej poruchy správania.
Chvosty si najčastejšie naháňajú šteňatá, no stáva sa to aj dospelým psom. Určite ste už videli psa, ktorý sa na mieste točí dokola a snaží sa dobehnúť vlastný chvost. Presnú príčinu síce veda nepozná, možných dôvodov, z ktorých sa dá vyberať, je ale viacero. A existuje aj spôsob, ako tomuto správaniu zabrániť, ak sa vám náhodou nepáči.
Pri šteniatkach a mladších psoch ide s najväčšou pravdepodobnosťou o kratochvíľu, ktorá im spôsobuje radosť. Šteňa možno ani nevie, že chvost je súčasťou jeho tela, a tak sa ho snaží chytiť a spoznať. Na vine môže byť aj nuda, najmä v prípade, že je zviera dlho samé. Pes sa vie začať pomerne rýchlo nudiť a v snahe pomôcť si sa venuje činnosti, ktorá človeku pripadá zábavná. V tomto prípade sa dá naháňanie chvosta ukončiť tým, že majiteľ psa vezme na prechádzku, alebo mu poskytne iný druh vyžitia.
Pes si tiež takýmto správaním pýta pozornosť, najmä v prípade, ak ho majiteľ už predtým za naháňanie chvosta odmenil napríklad pohladkaním. V prípade, že neskôr bude dotyčný naháňanie chvosta ignorovať, pes s tým s najväčšou pravdepodobnosťou nadobro prestane.
Niektoré plemená sú na tieto prejavy náchylnejšie než iné. Radia sa k nim napríklad nemecký ovčiak či bulteriér. Na vine ale môžu byť fyzické bolesti. Zranenie chvosta či svrbenie v oblasti konečníka sú pomerne častým dôvodom toho, že si pes naháňa vlastný chvost. V takom prípade je na mieste návšteva veterinára.
Verte, či nie, no v roku 2012 sa uskutočnila štúdia, do ktorej bolo zahrnutých 368 psov zo štyroch plemien známych tým, že si naháňajú chvost. Ukázalo sa, že toto správanie začína v treťom až šiestom mesiaci života, a to u polovice skúmaných zvierat. Náchylnejšie k nemu boli jedince, ktorým majitelia nedávali výživové doplnky. Najmenej často sa prejavovalo u vykastrovaných samíc, potom nasledovali plodné samice, vykastrované samce a napokon plodné samce. Tiež sa zistilo, že chvost si častejšie naháňajú plachšie jedince a tie, ktoré priskoro oddelili od matky.
Ak je pes zdravý a má dostatok pozornosti, chvost si naháňať nebude. Je len na majiteľovi, či sa u zvieraťa začne takéto správanie prejavovať a zväčša ho dokáže zastaviť iba človek.
Možné príčiny uhryznutia či naháňania chvosta
Blchy: Tieto parazity možno pozorovať na celom povrchu tela psa. Uhryznutie je sprevádzané svrbením, ktoré sa často prejavuje na chvoste a v sakro-bedrovej oblasti chrbtice. Blchy môžu spôsobiť aj exsudatívny alebo hnisavý ekzém. Riešením je dezinfekcia okolia psa a zničenie parazitov žijúcich na jeho tele pomocou prostriedkov predpísaných veterinárnym lekárom.
Infekcia Malassezia: Jedným z najbežnejších miest, kde sa táto kvasinková infekcia vyvíja, je zadná časť chvosta. Môže spôsobiť, že koža začne krvácať a stratí srsť. Liečba zahŕňa špeciálne šampóny s obsahom selénu, síry a kyseliny salicylovej, ako aj celkovú farmakoterapiu predpísanú veterinárom.
Problémy s perianálnymi žľazami: Zápal análnych žliaz spôsobuje psom silné svrbenie v oblasti chvosta. Môže byť sprevádzaný zápchou, nechutenstvom a apatiou. V pokročilom štádiu sa môžu tvoriť fistuly. Riešenie spočíva v pravidelnom vyprázdňovaní žliaz, prípadne ich chirurgickom odstránení.
Nádory: Na vrchole chvosta sa nachádza zhluk pachových a mazových žliaz. Pri hormonálnych zmenách, napríklad vplyvom hladiny pohlavných hormónov, môže dôjsť k rastu tejto štruktúry. Nádory môžu spôsobiť nepríjemné pocity a svrbenie chvosta. Liečba závisí od typu nádoru a môže zahŕňať lieky, ktoré znižujú sekréciu kožného mazu, alebo chirurgické odstránenie žľazy.
Nuda a nedostatok stimulácie: Ak je pes celý deň zavretý doma bez adekvátneho vyžitia, môže nahromadenú energiu uvoľňovať práve naháňaním chvosta. Je dôležité psovi poskytnúť dostatočný program a aktivity. Ideálne je dohovoriť sa s niekým, kto by psa cez deň vyvenčil, alebo ho dať do psej škôlky. Poskytnite mu tiež rôzne nové hračky, napríklad Kong naplnený maškrtami, alebo interaktívne hračky a hryzátka.
Stresové situácie a nevhodné podmienky: Pes sa môže chvostom naháňať aj v dôsledku stresu alebo života v nevhodných podmienkach. Niektoré plemená, ako nemecký ovčiak alebo bulteriér, sú náchylnejšie na kompulzívne správanie. V takýchto prípadoch je dôležité identifikovať a odstrániť príčinu stresu a zabezpečiť psovi vhodné prostredie.
Metabolické poruchy: Zaujímavosťou je, že psy so zvýšenou hladinou cholesterolu majú vyššiu tendenciu naháňať svoj chvost, čo naznačuje, že táto aktivita môže byť spojená aj s metabolickými poruchami.
Syndróm psej dysfunkcie (CDS): Ako pes starne, neuróny v mozgu zodpovedné za prenos informácií sa začnú rozpadať, čo vedie k stavu podobnému Alzheimerovej chorobe. V takom prípade môže naháňanie chvosta signalizovať kognitívne problémy.
Objavovanie sveta: Mladé šteniatka často naháňajú svoje chvosty ako súčasť procesu objavovania sveta okolo seba a svojho vlastného tela. Tento jav je podobný tomu, keď ľudské bábätká objavujú svoje ruky alebo nohy. Šteniatka teda môžu naháňať svoje chvosty jednoducho preto, že sú zvedavé a chcú sa hrať s tým, čo sa hýbe.
Ako zabrániť naháňaniu chvosta
Ak si pes začne naháňať chvost vo vašej prítomnosti, potom dbajte na to, aby ste toto správanie nikdy nepodporovali. Môžete napríklad tlesknúť, alebo niečím hlasným zašramotiť (kamienky v plechovke a pod.), čím prerušíte nežiaduce správanie. Následne skúste psa zabaviť inou činnosťou - hádzaním loptičky, trénovaním jednoduchých povelov pod. Najjednoduchšie je stopnúť tento zlozvyk už v počiatkoch, než si na neho vytvorí pes návyk.
Pri šteniatkach, ktoré si naháňajú chvost z nudy alebo zvedavosti, je dôležité poskytnúť im dostatok aktivít a stimulácie. Vezmite psa na prechádzku, hrajte sa s ním, alebo mu poskytnite hračky, ktoré ho zabavia. Ak pes naháňa chvost kvôli pozornosti, ignorujte toto správanie a odmeňte ho, keď sa venuje inej činnosti.
V prípade, že naháňanie chvosta pretrváva alebo sa zhoršuje, je nevyhnutné navštíviť veterinára. Ten môže vylúčiť fyzické príčiny, ako sú parazity, infekcie alebo problémy s análami žľazami, a v prípade potreby odporučí ďalšie vyšetrenia alebo liečbu.
Riešenie lovu zvierat: Vyskúšajte TOTO, ak váš pes naháňa zvieratá
Pri riešení problémov s nočným knučaním a plakaním psa je dôležité postupovať systematicky. Základom je dôkladné sledovanie psa a pochopenie situácií, v ktorých sa toto správanie prejavuje. Je potrebné zamyslieť sa nad celkovým režimom psa a dodržiavať ho aj pri zmene opatrovateľa.
Pred príchodom návštevy je vhodné psa poriadne vyvenčiť a pochváliť ho za vykonanie potreby vonku. Počas návštevy je dôležité psa neustále sledovať a reagovať na prvé náznaky močenia. Zároveň je potrebné prehodnotiť správanie návštevy voči psovi tak, aby pes dostal patričnú pozornosť, ale zároveň nebol príliš emocionálne vyčerpaný.
Psa by ste mali naučiť oddychovať na mieste, napríklad na deke. Ak to nevie, začnite s nácvikom doma. Čas strávený na návšteve by ste mali postupne zvyšovať, začínajúc krátkymi pobytmi. Dôležité je dbať na emocionálne primerané zvítanie, venovať pozornosť aj psovi, ale zároveň mu umožniť oddychovať na mieste.
Ak pes v noci knučí a plače, aj napriek tomu, že je unavený a má dostatok aktivít, je dôležité na toto správanie nereagovať krikom ani prichádzaním k nemu, kým neprestane. Trpezlivosť a dôslednosť sú kľúčové. V prípade, že po niekoľkých nociach nedochádza k zmene, je potrebné zvážiť ďalšie možnosti, ako napríklad postupné predlžovanie času, kedy je pes sám, alebo zavedenie upokojujúcich pomôcok.
Zabezpečenie dostatočnej stimulácie psa počas dňa je dôležité pre jeho pokojný spánok v noci. Môžu pomôcť aj rôzne upokojujúce pomôcky, ktoré potláčajú stres a pomáhajú prekonať separačnú úzkosť. Vytvorenie večernej rutiny, ktorá zahŕňa napríklad masáž alebo kefovanie srsti, môže psovi pomôcť naučiť sa, kedy je čas na oddych.
Je dôležité si uvedomiť, že aj rozprávanie a upokojujúce slová v snahe psa utešiť môžu povzbudiť jeho štekanie alebo knučanie. Najlepšie je v takýchto situáciách zostať ticho a odolať nutkaniu reagovať.
Pre každého majiteľa je jeho pes tým najroztomilejším a najrozkošnejším zvieraťom, ale len dovtedy, kým nezačne v noci štekať alebo knučať. Ak máte pocit, že ste už vyskúšali všetko a napriek tomu váš maznáčik v noci neustále plače, nebuďte zúfalí, stále je šanca, ako aj vášho psa odnaučiť nočnému správaniu. Chce to len trochu trpezlivosti a zopár užitočných rád.