Rozumieť psej reči je kľúčové pre každého majiteľa. Psia reč tela je bohatá a rôznorodá a každý pohyb či výraz môže mať svoj špecifický význam. Nervózny pes môže vykazovať rad známok nervozity, ako je neustále olizovanie papule, zívanie, trasenie alebo nepokojné pohyby.
Nervozita obvykle vyplýva z neistoty, strachu a nedostatku sebadôvery a dôvery ako takej. Väčšinou sa týka menších psíkov, ktorých máme, bohužiaľ, tendenciu chrániť pred všetkým, čo MY považujeme za nebezpečné. Psík býva mimoriadne uštekaný, v mnohých situáciách - pri stretnutí s inými psami, pri stretnutí s cudzími ľuďmi, pri stretnutí s neznámymi alebo hlasnými zvukmi, šteká na predmety v domácnosti, ktoré spôsobujú hluk, alebo sú preňho neznáme. Odskakuje, odťahuje sa, uteká. V horšom prípade vrčí, keď je v situácii, kedy nevie odísť, cerí zuby, znervózňujú ho nečakané dotyky.
Podceňovanie výchovy a výcviku u menších psov "lebo neublíži, veď je malý", často vedie k nedostatku pevných a jasných pravidiel a to vedie k neistote, ktorá sa preklápa do nervozity. Malý pes má čo robiť, aby to zvládol vo svete "obrov".
Nie za každou epileptickou príhodou sa ukrýva naozajstná epilepsia. Naozajstnú epilepsiu nesprevádzajú žiadne očividné zmeny na mozgu, oproti tomu ataky, ktoré nie sú vyvolané epilepsiou, poukazujú na mozgovú poruchu, ktorá je podmienená infekciou, otravou alebo tumorom. V oboch prípadoch sú psi najskôr nekľudní, samotný atak je väčšinou sprevádzaný krátkodobu stratou vedomia a rôznymi kŕčmi, pri ktorých pes leží na zemi. V takýchto prípadoch môže dôjsť k úniku moču alebo výkalov, tiež k zastaveniu dychu. Ak príznaky prichádzajú bez prerušenia, jedná sa už o životu nebezpečný stav, a v takom prípade musíte neodkladne vyhľadať lekára špecialistu, najčastejšie neurológa, prípadne minimálne veterinára.
Príčiny nervozity a stresu u psov
Každý majiteľ psa sa už stretol so situáciou, kedy bol jeho pes vystresovaný, či nervózny. Psi, ktorí trpia separačnou úzkosťou, úzkosťou z odlúčenia, môžu byť skutočne mimoriadne deštruktívni, nie len voči majetku, ale aj voči sebe. Nervózni psi majú zase sklon pri rôznych podnetoch upozorňovať svoje okolie vycerenými zubami, prípadne chniapaním okolo seba. Pes v strese je zmätený, nechápe, čo sa od neho očakáva, sťahuje uši a chvost a má tendenciu od stresujúceho prvku utiecť.
Dôvodov, prečo je váš psík citlivejší na okolité vzruchy a trpí úzkosťou, môže byť viacero. Najčastejšie ide o zlé zážitky, ktoré si prináša napríklad z pobytu v útulku či z obdobia, kedy bol šteňaťom. Niekedy môže ísť o vrodenú predispozíciu, kedy má pes už pri narodení v sebe „zakódované“ určité vlastnosti, ktoré ho predurčujú na horšie vyrovnávanie sa so stresom.
Stresovým faktorom môžu byť rovnaké veci ako u ľudí. Neznáme prostredie, nový člen domácnosti, sťahovanie do nových priestorov, priveľká spoločnosť ľudí, či psov. Taktiež tento stav môžu vyvolať nejasné alebo rozporuplné povely, ktoré im dávame my. Prípadne naše chovanie voči psom, kedy sa im snažíme pomôcť tým, že ich ľutujeme, chlácholíme, držíme ich čo najďalej od stresového faktoru, namiesto toho, aby sme im ukázali, že nie je dôvod na stres a my sme tu preňho, aby cez to prešiel bez paniky.
Chyby v socializačnej fáze, teda v období medzi šiestym a osemnástym, poprípade dvadsiatym týždňom, môžu významne prispieť k vzniku strachu. V tejto dobe sú šteňatá najcitlivejšie k vonkajším podnetom a vzorce správania, ktoré si vytvoria, potom používajú po celý život. Ak sú psy v tomto veku chované izolovane od ľudí, iných psov a ostatných zvierat a nezískajú skúsenosti s najrôznejšími situáciami, zvuky a pachy okolia, reagujú potom na tieto podnety nedôverčivo, vystrašene, agresívne.
Dlhá samota je tiež významným faktorom. Psy sú svojím založením spoločenskí tvorovia. Potrebujú vedľa seba sociálnych partnerov, aby sa cítili bezpečne. Krátku samotu sú schopní tolerovať, keď sa to odmalička učia. Ale osem či desať hodín samoty, kedy sú všetci ľudskí členovia rodiny v práci a pes je sám na všetky zvuky a ďalšie vnemy, ktoré si nevie vysvetliť a nevie, ako na ne reagovať, to je ohromný stres. Niet divu, že najčastejším konzultovaným problémom je práve strach zo samoty.
Zlá skúsenosť tiež máva svoj podiel na vzniku strachu. Silná búrka, petarda hodená pod nohy, napadnutia iným psom - to sú ohromne silné podnety, ktoré môžu mať za následok nefalšovaný posttraumatický šok. Nešťastník sa potom nielen trasie pri najmenšom podnete, ale odmieta akúkoľvek aktivitu, máva zažívacie problémy alebo dlhodobé nechutenstvo, má desivé sny a je oveľa náchylnejšie na infekcie, ale aj k ďalším orgánovým či dokonca nádorovým ochorením. Môže to však byť aj naopak - niekedy začnú psi prejavovať strach v súvislosti s nejakou chorobou.
Niekedy to, čo považujeme za milé a rozkošné u šteniatok, stáva sa nebezpečným alebo otravným v dospelosti. A niekedy veci, ktoré nám pripadajú mimoriadne zábavné na malej čivave, či jorkšírovi, by nám nepripadali také zábavné na rotweilerovi alebo staffordovi. Hryzenie rúk u šteniatok, trhanie papúč či ponožiek, kňučanie a štekanie ako prosba o jedlo, keď vy jete, vyskakovanie na ľudí od radosti, to všetko stráca čaro, keď psík dospeje. Ale keď ste to považovali za milé, keď bol šteniatko a teraz mu to zakazujete a trestáte ho, vyvoláte u psíka neistotu a tá vyvolá nervozitu.
Separačná anxieta je definovaná ako súbor nežiaducich prejavov v okamihu, keď je pes nechaný osamote. Rizikovými faktormi pre vznik úzkosti môže byť najčastejšie sťahovanie, zmeny denného režimu, alebo pobyty v hoteloch. Môže sa vyvinúť predovšetkým u psov, ktorí, keď boli šteňatá, neboli ani chvíľu nechávaní osamote - nikto ich postupne nenaučil na samotu.
Prejavy nervozity a stresu u psov
Pes v strese je zmätený, nechápe, čo sa od neho očakáva, sťahuje uši a chvost a má tendenciu od stresujúceho prvku utiecť. Nervózni psi majú zase sklon pri rôznych podnetoch upozorňovať svoje okolie vycerenými zubami, prípadne chniapaním okolo seba.
Medzi najčastejšie prejavy úzkosti patrí: Štekanie. Žalostné a nadmerné hlasové prejavy môžu byť vyvolané uzavretým priestorom, nedostatkom pohybu, frustráciou, strachom alebo separačnou úzkosťou. Zívanie. Psy zívajú, keď sú unavené alebo znudené, zívajú však aj v strese. Stresujúce zívanie je dlhšie a intenzívnejšie ako ospalé zívanie. Nadmerné slinenie netreba podceniť. Psy môžu tiež slintať a nadmerne sa olizovať, keď sú nervózni.
Zrýchlené dýchanie. Je prirodzené v situácii, keď sa psík potrebuje ochladiť alebo sa namáhal. V stave pokoja môže byť príznakom úzkosti. Funenie. Stres spôsobuje nadmernú spotrebu kyslíka, čo sa u psa prejaví práve funením.
Schovávanie sa. Pokiaľ je váš najlepší kamoš bežne mimoriadne spoločenský, no odrazu sa krčí kdesi v kúte, treba sa zamerať na odhalenie príčiny jeho úzkosti. Strnulosť, upätý pohľad na jeden bod. Pes sa pripravuje sa na útek alebo obranu.
Chvenie sa. Nekontrolovateľný tras sa u psov často objavuje pri búrke, u zverolekára a kaderníka, v neznámom prostredí alebo počas silvestrovských ohňostrojov. Triaška. Chvenie a tras môžu byť ďalším možným prejavom stresu. Teda pokiaľ Váš pes práve nevyliezol z vody, nie je výrazne chorý, premrznutý zvonku alebo nemá očividne bolesti. Chvením a trasom sa psy často prejavujú pri cestovaní, zmenách prostredia, v novom byte alebo pri návšteve veterinára. Ohňostroje a búrky môžu vášho kamaráta aj stresovať, nehľadiac na to, že je doma.
Naháňanie sa za chvostom. Pokiaľ nemáte doma šteniatko, takto by dospelý pes bežne reagovať nemal. Môže ísť o príznak, že sa nenachádza v psychickej pohode. Hyperaktivita. Vystresované zviera sa nedokáže sústrediť, necíti sa vo svojom domove bezpečne a pobehuje sem a tam. Prehnane reaguje na štandardné situácie, ktoré by ho inak nechávali v kľude.
Ničenie vecí a špinenie v dome. Bohužiaľ, aj tieto prejavy patria k signálom, že váš pes trpí úzkosťou. Nezabúdajte, že práve žuvanie rôznych predmetov psa upokojuje a stres navyše negatívne vplýva na jeho tráviacu sústavu. Nechutenstvo alebo prejedanie sa v dôsledku stresu. Pes pod vplyvom stresu môže odmietať žrádlo. Je to typický príznak pre psy v útulku alebo pre zvieratá pri tréningu, kedy je na psa kladená fyzická a psychická záťaž. Protikladom je, keď sa kvôli stresu pes stáva nenažraným. Zožerie všetko, na čo príde, bez ohľadu na to, či je to jedlé alebo nie. Je to teda vysoko nebezpečné, a preto je ako prevencia nutné psa naučiť, že zo zeme sa nesmie nič žrať.
Zdravotné problémy (alergie, lupiny, dermatitída, zápach z papule). Tak ako u človeka, aj tu stojí za oslabením imunitného systému a vznikom rôznych ochorení úzkosť a nepokoj. Lupiny, pĺznutie a dermatitída. Ak sa príznaky objavia nečakane, je to vplyvom stresu. Ak je ale problém dlhodobý, ide o príznaky zlého stravovania.
Nepríjemný zápach. Vystresovaný pes často človeku nevonia. Stres totiž zvyšuje tvorbu žalúdočných štiav, ktoré nepríjemný zápach spôsobujú.
Zmeny v očiach a na ušiach. Vytresované psy, podobne ako vystresovaní ľudia, môžu mať rozšírené zreničky a rýchlo žmurkajú. V ich očiach je potom vidieť viac očného bielka ako zvyčajne, čo im dodáva zaskočený vzhľad. Uši, ktoré sú zvyčajne uvoľnené alebo ostražité, majú vplyvom stresu akoby pripnuté dozadu k hlave.
Zmeny v držaní tela. Psy zvyčajne nesú rovnomernú váhu na všetkých štyroch nohách. Ak zdravý pes bez ortopedických problémov presunie váhu na zadné nohy alebo sa skrčí, môže byť vystavený stresu. Keď sa psi boja, môžu tiež stiahnuť chvosty alebo zostať strnulí.
Zmeny v telesných funkciách. Rovnako ako ľudia, nervózni psi môžu cítiť náhle nutkanie ísť do kúpeľne. Keď sa váš pes vymočí krátko po stretnutí s novým psím kamarátom, môže si označovať územie a súčasne reagovať na napätie.
Separačná úzkosť u psíka prejaví sa vždy, keď majiteľ psa nie je v jeho blízkosti. Medzi typické prejavy patrí silný štekot, vytie a kňučanie, nervozita a pobehovanie z miesta na miesto. Veľmi často pri tom pes ničí oblečenie, nábytok a vybavenie domácnosti s cieľom dostať sa za každú cenu zase k svojmu pánovi. Tento stav je mimoriadne nepríjemný nielen pre psychické zdravie psa, ale aj pre vás a vaše okolie, vrátane susedov.
K nežiaducemu správaniu na vodítku je spôsobené pocitom psa, ktorý je v sociálnej situácii obmedzený, frustrovaný a cíti sa nepohodlne. Ak by ten istý pes mohol dodržať dostatočnú vzdialenosť medzi sebou a zdrojom strachu, pravdepodobne by sa správal oveľa uvoľnenejšie ako uviazaný na vodítku. Prechádzka so psom, ktorý je na vodítku agresívny, nie je zrovna príjemnou záležitosťou.
Čo robiť, keď je pes nervózny?
Základom úspechu je silný vodca, teda vy. Ten, kto psíka podrží a ukáže mu, že veci, ktoré ho stresujú sú v poriadku a nemá sa čoho báť. Váš pokoj a sebaistota sú zdrojom k šťastnému životu psíka.
Pevná a pokojná výchova, základný výcvik a dodržiavanie pravidiel neznamenajú nedostatok lásky. Ochraňovanie šteniat pred inými psami, prístup "nechytajte ho", keď chce šteniatko niekto pohladkať, toto u psov vyvoláva nedôveru k iným psom a nedôveru k ľuďom. To vedie k nervóznemu štekaniu a vrčaniu, keď sa priblíži iný pes, bez ohľadu na to, či je alebo nie je reaktívny. K štekaniu na okoloidúcich a vrčaniu, keď sa niekto psíkovi prihovorí, nehovoriac o tom, že by sa ho chcel dotknúť.
Pri nefarmakologickej liečbe sa uplatňuje postupná príprava na stresovú situáciu, napríklad osmeľovanie psa do vody pri kúpaní, odchádzanie na kratšie intervaly a ich postupné predlžovanie, postupné zoznámenie psa s prostredím auta. Poznáme klinické štúdie, ktoré hovoria o používaní levandule počas cestovania. Všetko je potrebné robiť pomaly, bez násilia a psíka vždy odmeniť. Násilím dosiahneme pravý opak.
Existujú rôzne rastlinné prípravky s obsahom Valeriány lekárskej, medovky a i. Ďalej doplnky výživy s obsahom tiamínu, ktorý špecificky pôsobí na centrálnu nervovú sústavu, organizmus si tento vitamín neukladá. L-theanín zase vyvoláva relaxačnú reakciu svojim účinkom na mozgové neurotransmitery dopamín a serotonín. Nemá sedatívne, hypnotické ani myorelaxačné účinky.
V lekárňach sa stretávame s rôznymi liekovými formami ako sú: injekcie, sirupy, kapsuly, pasty, žuvacie tablety, granuláty, prášky, obojky, spot on pipety, ale i difúzery. Tie slúžia na zníženie stresu, nechcené správanie u psov ako nadmerné štekanie. Sú určené všetkým vekovým kategóriám a plemenám po dobu približne jedného mesiaca. Difúzery často obsahujú feromóny, chemickú látku, ktorú vytvára sučka na ukľudnenie svojich šteniat.
Pri stredne ťažkej až ťažkej úzkosti, ak už boli vyskúšané všetky možné a vhodné alternatívy, treba sa obrátiť na svojho veterinára. Tí používajú lieky proti úzkosti na predpis ako sú diazepam. Veterinárny lekár niekedy odporučí liek, ktorý sa tradične používa na iné účely kvôli jeho sedatívnym „vedľajším účinkom“. Napríklad fenobarbital a gabapentín majú výrazný sedatívny účinok. Patria do triedy fenotiazínových sedatív a účinkujú predovšetkým blokovaním dopamínových receptorov v mozgu, čím tlmia určité mozgové funkcie.
Ukážte psovi, že to, čo mu spôsobuje stres, je v skutočnosti neškodné. Ako jeho líder je na vás, aby ste sa postavili k situácii s rozvahou a pokojom. Ak je zdrojom stresu neznáme prostredie, spojte mu ho s príjemnými prežitkami. Máte k dispozícii viacero nástrojov, obľúbené hračky, pochúťky, hry, všetko, čo jeho mozog odvráti od stresového faktora.
Ak je to nový člen rodiny, postupujte rovnako, či už je to dieťa, nový psík alebo nové iné zvieratko, spojte mu jeho prítomnosť s príjemnými prežitkami a nezabúdajte venovať mu rovnakú pozornosť, ako novému členovi. Ak mu vadí veľké množstvo ľudí, pozvite domov čo najviac priateľov a známych, vyzbrojte ich hračkami a pochúťkami a požiadajte ich, aby ich okolo seba nenútene a kľudne pohadzovali, zatiaľ čo sa budú pohybovať v prítomnosti psíka. Samozrejme, začnite menším počtom ľudí, postupne ho zvyšujte.
Ak má stres z väčšieho množstva psíkov, určite nie je dobrý nápad dať ho hneď do psej škôlky, či doviesť na cvičák, ale rovnako môžete požiadať ostatných majiteľov psíkov, aby sem tam pohodili nejakú pochúťku, keď budú prechádzať so svojim psíkom, prípadne vy zamestnajte mozog svojho psíka v prítomnosti ďalších psov obľúbenou hračkou a pod. Ozbrojte sa TRPEZLIVOSŤOU, takéto veci idú pomaly, ale úspech sa určite dostaví.
Hračka AFP Little Buddy Heart Beat Sheep, ktorá imituje tlkot srdca, môže pomôcť pri úzkosti.
Hračka AFP Zen Pet-Anti Anxiety Speaking ball - loptičku, do ktorej môžete nahrať sekvenciu so svojim hlasom a pokojne prehovoriť k psíkovi, je ďalšou možnosťou.
Pri odchode z domu je dôležité ignorovať psa pred odchodom. Pripravené v spolupráci s MVDr.
1. Najdôležitejšia vec, ktorú môžete urobiť, je zostať pokojný a pozitívny. Váš pes bude odrážať váš postoj, a ak uvidí, že ste nepokojní a znepokojení, nepomôže mu to. 2. V stresových situáciách je dôležité byť mu nablízku. Poskytnite mu všetku útechu, ktorú od vás hľadá. Môže to spočívať v tom, že si vedľa neho sadnete na zem v tichom priestore a poskytnete mu len podporu z vašej prítomnosti, alebo bude chcieť viac fyzických dotykov. 3. Snažte sa svojmu psovi poskytnúť fyzickú a duševnú stimuláciu; preto hrajte hry, ktoré ho zamestnajú a zabavia, pretože to môže odvrátiť jeho pozornosť od dôvodu jeho paniky. Ak príčinu jeho strachu nenájdete v prírode, môže byť dobrým nápadom vziať ho na prechádzku, robiť s ním tréningy založené na odmenách alebo používať puzzle hračky. 4. Je známe, že hudba má pozitívny vplyv na náladu psov, najmä reggae a jemný rock. Zistite, aký typ hudby má váš pes najradšej, a použite ju na jeho rozptýlenie vždy, keď vykazuje známky úzkosti. 5. Používanie upokojujúcich doplnkov stravy môže byť veľmi užitočné aj v prípade miernych záchvatov paniky.
Zďaleka najdôležitejšie, čo môžete urobiť, je rozpoznať situácie, s ktorými váš pes skutočne zápasí, a hľadať spôsoby, ako im predchádzať, alebo ak to nejde, minimalizovať ich vplyv. Ak váš pes často zažíva záchvaty paniky, bolo by najlepšie dohodnúť si stretnutie s veterinárom, aby ste zistili, či ide o nejaké klinické problémy, a potom požiadať o odporúčanie k skúsenému akreditovanému behavioristovi, ktorý vám pomôže vypracovať rozsah zmien správania na riešenie týchto problémov.
Úzkosť, fóbie a záchvaty paniky sú pojmy, ktoré sa niekedy používajú zameniteľne. Pri správnom zvládaní a v prípade potreby s odbornou pomocou môže strachové správanie u psov zostať len krátkou epizódou v živote vášho psieho priateľa.
Pri podozrení na besnotu sú zvieratá bez výnimky z úradného poverenia odsúdené k usmrteniu - neexistuje žiadna terapia alebo injekcia, ktorá by mohla zviera po nakazení zachrániť. Potom, čo zviera získa v šteňacom veku základnú imunitu, stačí jedinca podľa typu vakcíny preočkovať zhruba raz za 3 roky.
Hoci je známych len málo prípadov, môžu psy ochorieť aj na kliešťovú encefalitídu. Jedná sa o infekciu, ktorá je prenášaná kliešťami, napadá najskôr mozgové blany a následne mozog samotný. Prejavuje sa kŕčmi, ochrnutím, triaškou a bolesťami. Symptómy sa čiastočne podobajú besnote. Len vo vzácnych prípadoch je zviera uzdravené prostredníctvom včasnej terapie a kľudového režimu. V oblastiach, kde je zvýšené množstvo kliešťov je preto vhodné zvieraťu aplikovať preparáty, ktoré odpudzujú kliešte.
Ďalším ochorením, ktoré je treba zahrnúť do tejto škály ochorení nervového systému, je Aujeszkyho choroba. Jedná sa o vírusové ochorenie, ktoré napáda nervový systém a spôsobuje kŕče, svrbenie a ochrnutie. Ochorenie je vždy smrteľné, avšak v posledných rokoch sa vyskytuje veľmi zriedkavo.
Ako upokojiť psa počas Silvestra?
