Vnímanie psa našou spoločnosťou je hlboko zakorenené v našej histórii a kultúre. Odkazy na to, že psy sú súčasťou nášho vidieka, nachádzame aj v prísloviach a porekadlách, ako vysvetľuje etnologička Magdaléna Páriková. Avšak, realita života psa na slovenskom vidieku sa často líši od idylickej predstavy večerníčkového psíka. Častým obrazom je pes na reťazi, ktorého životný priestor je obmedzený na malú plochu, a jeho existencia sa tak stáva symbolom obmedzenia a samoty.
Príbeh psa, ktorý je celý život uviazaný na reťazi, je smutnou realitou pre mnohé zvieratá. Útulky sú plné psov s poraneným krkom od priviazania, čo svedčí o bežnej praxi reťazenia psov na Slovensku. Podľa odborníkov ide o týranie. Pes na reťazi sa cíti vyčlenený a opustený, pretože jeho základný inštinkt je žiť vo svorke, ktorou sú pre neho jeho majitelia. Potrebuje pravidelný sociálny kontakt, ktorý mu reťaz znemožňuje.
Majitelia často uvádzajú ako dôvod reťazenia psov potrebu stráženia, aby sa zabránilo krádežiam hydiny či útokom na iné zvieratá. Niektorí sa obávajú aj toho, aby im pes neskákal na návštevy. Avšak, otázkou zostáva, ako môže pes efektívne strážiť majiteľov dvor, keď je sám obmedzený na reťazi?
Podľa zákona o veterinárnej starostlivosti môže byť pes na reťazi, ale tá nesmie škrtiť a nemôže byť upevnená priamo na krku. Na bežnej slovenskej dedine je to však často inak. Psy končia v útulkoch s reťazami, ktoré sa im vrastajú do krku, čo im znemožňuje aj základné pohyby a odpočinok. Ak by pes uhynul v dôsledku takého zaobchádzania, bolo by to trestné stíhané ako týranie zvierat.
Život na reťazi má vážne psychické následky aj na samotného psa. Pes počuje niekoľkonásobne viac ako človek a neustále rinčanie reťaze z neho môže urobiť neurotika. Psí psychológovia vysvetľujú, že takéto psy sa stávajú nevyspytateľnými a ťažko sa prevychovávajú, pretože sa musia učiť všetko od začiatku ako šteňatá. Sebapoškodzovanie, ako je hryzenie vlastných labiek či chvosta, je bežným správaním psov, ktoré musia žiť na reťazi. Okrem psychických problémov trpia aj fyzickými ťažkosťami, ako sú problémy s kĺbmi a nedostatok kondície, často sú podvyživené a dehydrované.
V niektorých krajinách, ako napríklad v Rakúsku, je zákon zakazujúci reťazenie psov. Na Slovensku však táto prax stále pretrváva, hoci je v rozpore s dohovormi Európskej únie, ktoré definujú zviera ako cítiacu bytosť. Aj keď zákon na Slovensku hovorí, že pes na reťazi musí mať denne zabezpečený voľný pohyb bez priviazania, pracovníci útulkov tvrdia, že sa to veľmi ťažko dokazuje.
Pre majiteľov, ktorí sa sťahujú do rodinného domu a túžia po psovi, ale ich pozemok nie je ešte úplne oplotený, sa naskytá otázka, ako zabezpečiť psa bez toho, aby ho týrali. Existuje niekoľko alternatív, ktoré sú humánnejšie ako trvalé uväznenie na reťazi.
Alternatívy k reťazeniu psov na neoplocenom pozemku:
- Koterec: Dostatočne veľký koterec môže poskytnúť psovi bezpečné a vymedzené prostredie. Predtým, ako psa do koterca umiestnite, je vhodné ho unaviť, čím sa zníži jeho aktivita a pravdepodobnosť ničenia. Koterec môže slúžiť aj ako dočasné riešenie, kým sa pozemok neoplotí.
- Lanovka (trolley system): Táto metóda umožňuje psovi pohybovať sa na dlhšej šnúre pripevnenej k drôtu natiahnutému cez pozemok. Je dôležité, aby lanovka nebola príliš krátka a aby sa do nej pes nezamotal. Je to lepšia varianta ako koterec 3x3m, v ideálnom prípade by mal pes "výbeh" 15x6 metrov.
- Elektronický oplotok alebo obojok: Tieto systémy využívajú neviditeľné oplotenie alebo obojok, ktorý vydáva varovný signál alebo vodný sprej, keď sa pes priblíži k hranici pozemku. Tento spôsob môže byť účinný, ale je dôležité zvážiť jeho vplyv na psa.
Pri rozhodovaní o tom, ako zabezpečiť psa na neoplocenom pozemku, je kľúčové pamätať na jeho potreby a blaho. Trvalé uväznenie na reťazi nie je riešením a považuje sa za týranie. Namiesto toho je potrebné hľadať alternatívy, ktoré poskytnú psovi dostatok priestoru, pohybu a sociálneho kontaktu, čím sa zabezpečí jeho fyzické aj psychické zdravie.
Okrem zabezpečenia fyzického priestoru je dôležité venovať sa psovi aj výchovou. Učenie základných povelov, ako je privolanie, je nevyhnutné, najmä ak pes nemá plný prístup na celý pozemok. Dôležité je tiež zabezpečiť, aby sa pes nenudil, pretože nudenie môže viesť k deštruktívnemu správaniu. Pravidelné prechádzky a dostatok mentálnej stimulácie sú rovnako dôležité ako fyzické zabezpečenie pozemku.
Pri výbere psa a spôsobu jeho zabezpečenia je potrebné zvážiť aj jeho povahu a plemeno. Niektoré plemená sú náchylnejšie na úteky alebo majú vyššiu potrebu pohybu. Vždy je lepšie počkať s obstaraním psa, kým nie je pozemok bezpečne oplotený, ako riskovať jeho týranie alebo ohrozenie.
tags: #pes #na #neoplotenom #pozemku