Jazvečík, známy aj ako dakel alebo tenkel, patrí medzi plemená s dlhou a fascinujúcou históriou, ktorá siaha až do stredoveku. Bol šľachtený z rôznych duričov s cieľom vytvoriť psa vhodného na prácu pod zemou. Jazvečík vyniká svojimi schopnosťami na povrchu aj pod zemou - je známy hlasitosťou na stope, durením a prácou na pofarbenej stope. Jazvečík má nízku, krátkonohú a predĺženú, no zároveň kompaktnú postavu. Jeho telo je dobre osvalené, hlava je nosená smelo a výraz tváre je pozorný a odhodlaný.
Jazvečík nie je chúlostivé plemeno, jeho pracovné predurčenie z neho robí celkom odolného a silného psa. No ako každé plemeno, ktoré má telo dlhšie než je samo vysoké, je náchylný na diskopatiu - degeneratívne zmeny medzistavcových platničiek. Telo s dlhým trupom a krátkymi nohami totiž enormne zaťažuje chrbticu.
Jazvečíky zvyčajne žijú obzvlášť dlhý a zdravý život. Ale ako všetky plemená aj tieto psy majú tiež choroby špecifické pre ich plemeno. Jazvečíky, najmä tie trpasličie, sú náchylné na rýchlu kazivosť zubov a paradentózu. Ich zuby sú preplnené v čeľusti, takže kúsky jedla môžu ľahko uviaznuť medzi zubami a spôsobiť hromadenie plaku a zubného kameňa. Preto sú jazvečíky náchylné na skorú stratu zubov.
Diskopatia (IVDD)
Paralýza jazvečíkov, t.j. IVDD: degenerácia medzistavcových platničiek; riziko úrazu vplyvom degenerácie sa dá znížiť udržiavaním zdravej váhy jedinca, dobrým osvalením a zabránením častým skokom - najmä smerom dolu. U psov s ochorením medzistavcových platničiek (IVDD) sa stred platničky kalcifikuje a puzdro sa stáva krehkým. Puzdro disku môže bez varovania prasknúť, čo umožní kalcifikovanému materiálu v strede miechy vstúpiť do miechového kanála a vyvinúť tlak na miechu. Ľahšie formy sa prejavujú neistou či pomalšou chôdzou, spôsobenou bolesťami, prípadne kňučaním. Táto chorobu trpia viac štandardné rázy, než králičie a trpasličie, ale nie je to pravidlom. Jazvečíky majú vzhľadom na tvar svojho tela dedičnú predispozíciu k diskopatii a preto by nemali trpieť nadváhou. Obézny jazvečík má logicky menej pohybu, vyššia váha chrbticu zbytočne ešte viac zaťažuje, trpia i končatiny, čo následne spôsobuje artrózu, hlavne v zápästných kĺboch nôh.
V závislosti od závažnosti ochorenia môže byť liečba farmaceutická alebo chirurgická a môžu sa zvážiť aj ďalšie liečby, ako je masáž, podvodný bežiaci pás a elektrická stimulácia. Ťažšie prípady sa liečia operatívne. Obom prípadom však predchádza nákladné vyšetrenie magnetickou rezonanciou (MRI). Každý majiteľ psa by si preto mal zvážiť možné riziko a následné náklady spojené s liečebným procesom, vynaložený čas a neistý výsledok. Určite je vhodnejšie tomuto stavu predchádzať. Ak je to možné, zo starých dosiek a koberca vyrobte svojmu kamošovi rampu, ktorú umiestnite na schody do domu. V dnešnej dobe sa dajú kúpiť už aj schodíky ku gauču, ale opäť sú to schody, ktoré nie sú príliš vhodné.
Progresívna retinálna atrofia (PRA)
PRA (progresívna retinálna atrofia) je pomerne „novo“ sledovaná choroba, ktorej sa venuje pozornosť ako u nás, tak i v zahraničných chovoch. Ide o dedičnú očnú chorobu. Dedičné ochorenie oka spojené s poškodením nervovej membrány v oku. Najprv sa vyskytuje vlčia slepota, potom sa zrak naďalej zhoršuje, môže sa vyskytnúť aj úplná slepota. Jazvečíky sú tiež viac než priemerne náchylnejšie na kataraktu, ktorá sa často vyvíja spolu s PRA. Očná šošovka sa pomaly zakalí a zvonku je dobre viditeľná aj membránová zrenička. Žiaľ, podľa našich súčasných poznatkov sa choroba nedá vyliečiť. Jazvečíky sú tiež viac než priemerne náchylné na kataraktu, ktorá sa často vyvíja spolu s PRA. Ak sa ochorenie u jedinca preukáže ako pozitívne v tej horšej forme, nie je možné pripustenie tohto jedinca do chovu. Našťastie jazvečíky týmto ochorením často netrpia. Pri výbere do chovu sa vykonáva test DNA odberom steru zo sliznice papule psa, rovnaká vzorka môže byť použitá i na test PRA, treba o to SK klub chovateľov jazvečíkov však požiadať. Momentálne nie je test pre chov povinný, no je klubom vysoko doporučený.
Epilepsia
Ďalšou často dedičnou chorobou je epilepsia, ktorou jazvečíky občas trpia. Bohužiaľ, jazvečíky sú geneticky náchylnejšie na epilepsiu, ktorá sa môže vyvinúť samostatne alebo po úraze hlavy. Postihnuté jedince by mali byť pod liečbou medikamentami.
Cushingov syndróm
Cushingov syndróm je hormonálna porucha, pri ktorej nadobličky produkujú príliš veľa kortikosteroidného hormónu. Jeho príznakmi sú nadmerná konzumácia vody, vylučovanie veľkého množstva moču, atrofované svaly, únava, slabosť. Okrem toho sa pozorujú charakteristické kožné príznaky: obojstranné symetrické vypadávanie srsti na trupe, tenšia pokožka a srsť.
Srdcové ochorenia
Srdce je životne dôležitý orgán, veľký sval, ktorý sa nachádza v hrudníku. Zriedkavo sa psík alebo mačka narodí so srdcovým defektom, niečo ako „diera v srdci“. Tento stav býva počuteľný už pri prvej vakcinácii. Niekedy sa vrodené poruchy srdca prejavia až postupným dospievaním. Oveľa častejšie sa srdcové ochorenia vyskytujú vo vyššom veku zvieraťa, kedy srdcový sval začína ochabovať. Plemená, u ktorých sú chlopňové poruchy veľmi časté je napr. Cavalier King Charles Spaniel, jazvečík, pudel, či bradáč. Pri tomto stave sú chlopne slabé, uvoľnené, umožňujú pretekať krvi späť do srdca, čím sa zhoršuje zásobovanie krvou v celom tele. Pri dilatačnej kardiomyopatii sa srdce zväčšuje, dochádza k zoslabovaniu kontrakcií a zásobovanie krvou v celom tele je tak tiež zhoršené. Tento stav je najčastejšie u veľkých plemien, napr. u dobermanov, írskych vlkodavov alebo dog. U mačiek zase môže dôjsť k abnormálnemu zhrubnutiu srdcového svalu. Hovoríme o hypertrofickej kardiomyopatii. Zvieratá nám svoje problémy so srdcom dávajú najavo. Prejavujú to zníženým výkonom, bývajú unavené, často spia, môžu menej žrať. Veterinárny kardiológ najprv vyšetrí srdce auskultačne, fonendoskopom, a urobí kompletný krvný rozbor. Urobí RTG hrudníka a EKG. V niektorých prípadoch, najmä u mačiek odmeria krvný tlak. Definitívnu diagnózu stanoví odborným echokardiografickým vyšetrením. Pokiaľ nie sú viditeľné príznaky srdcového ochorenia, liečba nie je nevyhnutná. Musíme si uvedomiť, že ochorenie srdca neznamená zákonite zlyhanie srdca. Preto nezanedbávajte preventívne prehliadky, najmä u starších zvierat a zvierat v záťaži.
Starostlivosť a prevencia
Z tohto dôvodu je veľmi dôležité jazvečíka neprekrmovať a celý život mu strážiť váhu. Rovnako by nemal skákať po schodoch či z gauča. Ako prevencia sa odporúča vhodná strava, dostatok pohybu a plávanie, ktoré efektívne posilňuje chrbtové svaly. Jazvečík nie je typický záhradný pes, pretože neznáša dobre vonku chlad. Ak ho chcete chovať vonku, dobre izolovaná búda pre psa je minimum, ale je lepšie umiestniť ho do vykurovanej garáže. Hlavnou časťou starostlivosti o jazvečíka je poskytnúť mu dostatok pohybu a rôznych aktivít (napríklad rýchla chôdza, plávanie), ktoré zamestnajú jeho hlavu a telo (nosework, poľovanie, pachové práce). Len prechádzka okolo domu nie je dostatočná. Jazvečík je atletické plemeno, zvládne aj dlhšie túry s prihliadnutím na vhodný terén - pravidelná pohyb je potrebný pre budovanie svalstva a pre lepšie držanie tela "core" a samotnej chrbtice.
Výživa
Jazvečík je ešte stále jedným z najobľúbenejších malých plemien psov. O jazvečíkovi sa nedá povedať, že je vyberavé plemeno, práve naopak: s radosťou zožerie čokoľvek a kedykoľvek. Ľahko sa však prežerie, najmä ak ide o lenivejšieho štvornohého miláčika. Oplatí sa mu preto vyberať nízkotučné jedlá. Dôležité je správne nastaviť kŕmnu dávku, pretože jazvečíky majú sklony k obezite. Nie však vinou ich metabolizmu - ich pohľad, vytrvalosť a pažravosť obmäkčí nejedného majiteľa. Množstvo podávaného krmiva vždy závisí od veľkosti, veku a aktivity psa. Dôležité je vybrať krmivo s vysokým obsahom mäsa a bez častých alergénov, ako sú kukurica a obilie.
Ústna hygiena
Zdravé zuby sú mimoriadne dôležité, ak chcete, aby váš maznáčik žil zdravý a dlhý psí život. Pre zachovanie zdravia chrupu je potrebné pravidelne odstraňovať nánosy zo zubov psa, ktoré by pri absencii starostlivosti o chrup tvorili zubný kameň. Prírodné hryzatká bohaté na živiny môžu byť veľkou pomocou pri odstraňovaní zubného povlaku medzi čistením zubov. Zubný kameň vzniká zo zubného plaku, táto mäkká hmota sa formuje z krmiva, slín, epitelií a baktérii dutiny ústnej. Baktérie obsiahnuté v zubnom plaku či kameni sú vo veľmi intímnom kontakte s tkanivom, ktoré fixuje zub na svojom mieste tzv. parodonte. Parodontitída sa na začiatku prejavuje začervenaním ďasna, zvýšenou krvácavosťou, postupným odhaľovaním zubných krčkov a koreňov a nakoniec končí vypadnutím takto poškodeného zubu, pretože tkanivo, ktoré zub fixovalo bola vplyvom zápalu rozrušené. Tento proces je nevratný. Problém parodontitidy nekončí iba stratou zubu, ale môže pokračovať ako patologická fraktúra čeľusti, ktorá je predstavuje vážnu a relatívne častou komplikáciou parodontitidy. Ďalším pomerne závažným problémom sú systémové účinky zubného kameňa či plaku. Ako už bolo vyššie uvedené, zubný plak a kameň obsahuje obrovské množstvo baktérii. Tieto baktérie sa neustále uvoľňujú do krvného obehu a veľmi radi sa usadzujú na srdečných chlopniach, na obličkách a v pečeni. Veľmi pomaly ale progresívne dochádza k poškodzovaniu týchto orgánov. Asi 2/3 všetkých starých psov zomrie na zlyhanie srdca alebo obličiek, prítomnosť zubného kameňa alebo plaku dokáže celkom výrazne urýchliť tento proces. Poslednou dobou sa začínajú množiť správy, že baktérie obsiahnuté v zubnom kameni nebo plaku môžu ovplyvniť zdravotný stav človeka. Behom štekania, príjmu potravy či hladení alebo hre, so svojimi zverencami sa baktérie uvoľňujú vo forme aerosolu a sú roznášane do okolia zvieraťa, teda na vás. Väčšinou sa nejedná o závažné epidémie, ale často ani netušíte že choroba, ktorú ste považovali za normálnu chrípku či angínu ste chytili zo zubného kameňa svojho miláčika. Neexistuje žiadna prevencia už vzniknutého zubného kameňa. Pokiaľ zubný kameň už vznikol tak je nutné ho odstrániť pomocou ultrazvukového čističa zubného kameňa. Táto procedúra pokiaľ sa má spraviť poriadne, tak je nutné psa či mačku uspať. Narkózu prevádzame pomocou krátkodobo pôsobiacich anestetík. Tieto anestetika sú veľmi šetrné, takže sa dajú použiť i pre rizikových pacientov, takže anestézie sa nemusíte báť. Anestézia je sama o sebe menším rizikom pre zdravie Vášho zverenca ako zubný kameň. Behom tejto procedúry sa odstráni zubný kameň, vypláchnu sa žliabky medzi zubom a ďasnom, vyleští sa sklovina zubu a prevedie sa kompletná revízia dutiny ústnej. Podľa zdravotného stavu parodontu nasadíme po vyčistení antibiotika. Takto ošetrený pacient sa stáva adeptom u ktorého je možno začať s prevenciou. Na prvom mieste je potrebné si uvedomiť, že môžeme preventívne zasiahnuť iba proti zubnému plaku, tzn. Čistenie zubov. Toto je najefektívnejšia metóda ktorou sa dá brániť zubnému kameňu. Rovnako ako u človeka neexistuje lepší spôsob ako pomocou kefky a zubnej pasty pravidelne čistiť zuby. Kefku vám ponúkneme špeciálnu, rovnako tak i zubnú pastu s kuracou príchuťou. Dôležité je čistiť vonkajšie (tvárové) strany zubov pohybom zhora dolu. Týmto pohybom sa stiahne zubný plak, vyčistí sa žliabok medzi zubom a ďasnom a ďasno sa taktiež premasíruje, tým sa ďasno stáva zdravšie a odolnejšie voči infekcii. Vnútorné strany zubov nie je až tak dôležité čistiť, pretože to za vás spraví jazyk, na viac u niektorých jedincov by sa mohlo jednať o veľmi nebezpečnú procedúru. Niektoré granulované krmiva majú schopnosť obmedziť výskyt zubného kameňa. Toto je dané špecialnou textúrou granúl, ktoré pri prežúvaní sú schopné sťahovať zubný plak. Navyše niektorí výrobcovia pridávajú do granúl tzv. polyfosfáty, ktoré výrazne obmedzujú mineralizáciu zubného plaku a taktiež jeho transformáciu na zubný kameň. Žuvacie plátky. Väčšinou sa jedná o kúsky kože alebo šliach, ktoré sú napustené špeciálnymi enzýmami. Údajne mechanicky a enzymaticky je možné odstrániť zubný plak, problém je v tom, že to funguje iba vo chvíli, kedy má váš pes či mačka náladu a to vo väčšine prípadov nie je 6 hodín denne. Táto metóda je najmenej efektívna a má význam iba v kombinácii s vyššie spomínanými metódami.
Neoperačná liečba IVDD u psov
Chov a výber šteniatka
Každý, kto si toto plemeno zamiloval, by si mal šteniatko kúpiť len od zodpovedného chovateľa, ktorý má veľa znalostí o povahe a zdraví plemena. V prípade "náhodných vrhov" alebo dokonca množiteľov, ktorí psy množia hlavne kvôli zárobku, bez preukazu o pôvode psa a bez členstva v klube chovateľov, nemáte záruku, že ide o pravého jazvečíka. Či už výzorovo alebo povahovo, zdravie a charakter takéhoto psíka môžu byť narušené. Prehľad chovných jedincov nájdete na klubových stránkach chovateľov jazvečíkov. Pri návšteve chovateľa môžete spoznať aj rodičov a vidieť, ako šteniatka vyrastajú. Šteniatka by mali pôsobiť zdravo, spokojne. Chovateľ vám tiež rád poskytne informácie o zdravotných prehliadkach a poradí vám, ktoré zo šteniatok by sa ku vám najlepšie hodilo. Už v prvých týždňoch sa totiž prejavuje ich temperament. Následne s vami preberie výživu a správnu starostlivosť o psíka a ochotne vám poradí. Váš maly jazvečík sa ku vám nasťahuje najskôr v ôsmich týždňoch veku.
