Pôvod psa sa odvodzuje od vlka, z ktorého človek vyšľachtil celý rad psích plemien. Pritom došlo k zásadnému ovplyvneniu genetického programu o čom svedčí dedičnosť znakov, ktoré sú charakteristické pre jedincov jednotlivých plemien a ktorými sa plemená od seba odlišujú. Vlk vie ako má v spolupráci s ostatnými členmi svorky korisť nájsť, priblížiť sa k nej, uštvať ju, chytiť, roztrhať a zožrať. V každej vlčej svorke sú jedince, ktoré sa v určitých činnostiach alebo vzhľadom odlišujú od ostatných členov svorky. Toho si človek všimol a začal v prvopočiatkoch domestifikácie konkrétne schopnosti vlkov, ktoré mu vyhovovali, posilňovať párením jedincov s rovnakými schopnosťami alebo rovnakým vzhľadom. Výsledkom tejto činnosti bolo vytvorenie plemien psov podľa potrieb človeka. U jednotlivých plemien bola časť genetického materiálu vlka potlačená a iná časť zvýraznená.
Ovčiaci obkľučujú stáda podobne ako vlci vysokú zver. Sú to genetické pozostatky prirodzeného správania sa dravcov, ktoré človek využíva pri pasúcich sa stádach hovädzieho dobytka alebo oviec. Ovčiarsky pes sa používal na manipuláciu a zaháňanie stáda. Tieto psy majú vrodený inštinkt na prenasledovanie a naháňanie oviec. Na rozdiel od pastierskych psov sa nezdržiavali pri stáde, ale pri pastierovi. Pastier pomocou povelov (pískaním alebo ústnymi príkazmi) vysielal psa, aby zavracal stádo a smeroval ho do požadovaného priestoru. Plemeno sa vyznačuje vysokou ochotou pracovať a vytrvalosťou. Ovčiarske psy, ako napríklad border kólia, patria medzi najinteligentnejšie plemená na svete. Dokážu si zapamätať desiatky rôznych povelov a často sú schopné vykonávať príkazy len na základe jemných signálov, ako je pískanie alebo gestá. Zaujímavosťou je, že ovčiarske psy často používajú intenzívny, sústredený pohľad, ktorým kontrolujú stádo. Tento pohľad dokáže ovce usmerniť a udržať ich v pohybe správnym smerom bez nutnosti použitia fyzickej sily. Vzťah medzi ovčiarskymi psami a ľuďmi je mimoriadne silný a je postavený na vzájomnej dôvere a spolupráci. Tieto psy nie sú len pracovnými nástrojmi, ale stávajú sa neoddeliteľnou súčasťou života pastierov a ich rodín. Ovčiarske psy sú známe svojou lojalitou a ochotou chrániť svojich ľudských spoločníkov aj za cenu vlastného pohodlia alebo bezpečia. Pastieri často vytvárajú s týmito psami hlboké puto, ktoré presahuje bežný vzťah medzi človekom a zvieraťom. Psy rozumejú svojim úlohám a pastieri vedia, že sa na ne môžu spoľahnúť v najnáročnejších situáciách. Tento vzťah je symbolom spolupráce a vzájomného porozumenia, ktoré pretrváva stáročia.
Ochrana stád pred šelmami
Na niektorých slovenských salašoch chránia ovce za pomoci špeciálne vychovaných psov. Majiteľom a majiteľkám slovenských salašov pomáha s odborným usmernením, ako vychovať psy na tento účel, Michaela Skuban zo Štátnej ochrany prírody SR so sídlom v Banskej Bystrici. Odborníčka, ktorá sa v rámci svojej práce venuje hlavne šelmám v našich lesoch, už podobné projekty aplikovala do praxe vo Švajčiarsku a vo Francúzsku. Stretávame sa s ňou na Orave v dedine Habovka, kde chová približne tisíc oviec Vladimír Ondrík. Na jeho farme je spolu tridsať psov. Niekoľko z nich slúži na zavracanie čriedy, väčšina však stráži ovce pred medveďmi a vlkmi. Majestátne psy, vzbudzujúce rešpekt, sú hlavne stredoázijské ovčiaky, kangalské ovčiaky alebo poľské podhalanské ovčiaky.
V minulosti Vladimírovi Ondríkovi šelmy zabili 32 oviec. Medvede a vlky pravidelne prichádzali k jeho stádu, aby sa zasýtili práve jeho ovcami. Po nociach nespali, boli takí unavení, že driemali postojačky počas dňa na paši, od únavy sa im zatvárali oči aj pri dojení. V noci šelmy odháňali petardami. Stávalo sa, že vlk prišiel k stádu za bieleho dňa, keď pásli ovce. Nie raz stál od neho iba pár metrov. Po tom, ako Vladimír Ondrík investoval do psov, má od šeliem pokoj. Psy v presile dokážu odohnať šelmy. Medveď aj vlk cúvnu späť do lesa, keď ucítia presilu.
Alfou a omegou pri tomto projekte je výchova psa. Tieto psy sa nedajú vycvičiť v tradičnom zmysle slova, spoliehať sa musia na ich gény a výchovu. Pri nich neexistuje "sadni, ľahni". Podľa intonácie hlasu rozoznávajú, že robia niečo zlé. Naopak, úplne iným tónom ich chvália. Psy si od narodenia musia zvykať na prítomnosť oviec. Súky nechávajú šteniatka priviesť na svet medzi ovcami. Od narodenia teda s nimi aj spávajú. Potom ich berú ako členov rodiny, majú geneticky vštepené, že ich musia chrániť. Neodporúča sa prísť medzi ovce v noci, psy by na neho zaútočili. Psy spoznávajú ľudí podľa zvuku áut, zvuku krokov, vedia ich odlíšiť od prišelcov. Ráno ich čaká zoradená jednotka, chcú pracovať, natešene idú na pašu.
Práca na paši je únavná, psy pracujú akoby na zmeny, striedajú sa. Pár dní sú pri ovciach v horách. Následne niekoľko dní oddychujú v ovčíne v dedine. V čase návštevy farmy sa stretli so sučkami plemena kangal Miškou a Emou. Mali práve voľno, leňošili v ovčíne v sene, medzi ovcami. Na privolanie zívajúc pribehli, prítomnosť ľudí ich potešila, dávali najavo, že hladkanie, milé slovo je pre ne veľmi príjemné. Potom sa opäť rozvalili, chceli odpočívať, malé jahniatka ich ovoniavali, skákali po nich, veľké, majestátne psy to vôbec nerušilo. Z času na čas sa postavili, prešli sa pomedzi ovce, kontrolovali, či je všetko v poriadku, hoci boli v stajni a nie na paši.
Služba pri ovciach niektoré psy stála život. Tri psy uhynuli po tom, ako ich na paši uštipla vretenica. Ázijská sučka Bodka sa v noci dala do bitky s vlkom samotárom, ktorý prišiel až do dediny k ovčínu, a odohnala ho. Bola zranená, užívala antibiotiká, dala sa dokopy. Lenže dva mesiace nato ju uštipol had a uhynula. Niektoré mladé psy robia tú chybu, že sú zvedavé a pri zaháňaní šelmy sa odpoja od svorky. Napríklad Miška plemena kangal sa odpojila. Hľadali ju, kontaktovali aj poľské salaše, nakoniec sa za dva dni sama vrátila domov. Dixi, ktorá prišla s Dunou ako prvá, sa sama pustila do bitky s medveďom, premohol ju.
Okrem šeliem chovateľovi oviec z Oravy robia starosti zlodeji. Pred troma rokmi mu niekto ukradol dva psy - jeden z nich bol moskovský strážny pes, druhý zase poľský podhalanský ovčiak. Polícia páchateľa dodnes nenašla. Okrem toho, že Vladimír Ondrík si kupuje drahé špeciálne psy, šancu dáva aj nechceným jedincom. Ovčiarske psy sú náročné, nehodia sa veľmi do dvora, preto ich majitelia často nezvládajú. U Vladimíra Ondríka tak skončila ázijská sučka Kira, ktorá bol niekoľko rokov zavretá v garáži v tme. Ďalší pes, slovenský čuvač Maxo, bol veľmi uštekaný, susedia z dediny sa vzbúrili a majiteľovi dali jasné ultimátum: pes musí z ulice preč. Ázijská sučka Linda zase skočila na svoju tehotnú majiteľku, domáci sa jej vzdali.
Od šteniatka k ochrancovi stád
Vzťah človeka a psa
Pôvod psa sa odvodzuje od vlka, z ktorého človek vyšľachtil celý rad psích plemien. Vlk vie ako má v spolupráci s ostatnými členmi svorky korisť nájsť, priblížiť sa k nej, uštvať ju, chytiť, roztrhať a zožrať. V každej vlčej svorke sú jedince, ktoré sa v určitých činnostiach alebo vzhľadom odlišujú od ostatných členov svorky. Toho si človek všimol a začal v prvopočiatkoch domestifikácie konkrétne schopnosti vlkov, ktoré mu vyhovovali, posilňovať párením jedincov s rovnakými schopnosťami alebo rovnakým vzhľadom. Výsledkom tejto činnosti bolo vytvorenie plemien psov podľa potrieb človeka.
Skutočne nebezpečný pes je však ten, ktorý útočí rýchlo, ticho a na obeť sa vrhá bez rozpakov a sústredené ako hladný vlk. Štekot služobného psa je prejavom agresie, ale nie je prejavom lovu. Služobný pes štekotom hrozí ale zároveň žiada svorku (psovoda) o pomoc. Štekot psa je teda prejavom agresie a volania šteňaťa o pomoc. Tento štekot patrí iba nám, je jedným z komunikačných prostriedkov medzi psom a človekom.
Vlčia svorka vymedzuje svoj revír značkovaním močom a výkalmi. Na hranici svojho teritória stavia taktiež stráž, ktorá má odohnať prípadných votrelcov. To isté robia i psy na dvoroch, ktoré sú ich teritóriami. Ľudia, ktorí tieto skryté signály, značky nevnímajú, prichádzajú do blízkosti oplotenia dvora. Psy toto chápu ako ohrozenie ich teritória a štekotom upozorňujú svojho pána, vodcu svorky, ako aj psov v okolí, ktorí taktiež začnú štekať. Zo skúsenosti vedia, že ak budú dlho štekať, hrozba ustúpi. Štekaním si obhajujú svoje teritórium.
Mimo štekania je komunikácia medzi psami podobne ako medzi ľuďmi veľmi rozvinutá. Psy vylučujú z pohlavných orgánov a konečníka rôzne látky, feromóny, ktoré obsahujú informácie potrebné pre komunikáciu medzi psami. Sú to informácie o sociálnom postavení, psychickom stave, veku i genetickej príbuznosti, to znamená informácie o tom, kto bol na tomto mieste predtým. Vzájomným očuchávaním týchto oblastí si psy akoby potriasali rukami a hovorili si “Dobrý deň, ako sa máte”? Pachové informácie psy rozširujú po celom svojom revíre. Stĺp alebo zábradlie je teda akoby psou nástenkou, plnou informácií. Intervaly značkovania svedčia o veľkosti sebavedomia psov. Čím viac značiek pes zanechá v priestore, tým je pes silnejší a ostatné psy sa mu skôr vyhnú.
Veľmi dôležitou súčasťou komunikácie je mimika a gestá. Vrtenie chvosta je nielen prejavom radosti ale môže znamenať taktiež vzrušenie psa. Vztýčený chvost a uši znamenajú, že pes je v strehu a plný sebadôvery. Človek sa podľa psa správa nepochopiteľné. Vidí ho pohybovať sa vzpriamene, nevidí chvost ani uši, tak dôležité komunikačné prostriedky medzi psami. Pes sa musí naučiť, že keď človek nad ním stojí, neznamená to vyhrážanie ako je to bežné medzi psami. Človek je psom neustále pozorovaný.
Dôvodom porozumenia medzi psom a človekom je ten fakt, že na život máme veľmi podobné požiadavky. Dotyky sú univerzálnym putom a navodzujú priateľskú atmosféru. Tým, že sa medzi psom a človekom prenášajú pachy, vzniká a udržuje sa spoločný pach, pach svorky. Dobre vychované psy nás udržujú pri zdraví. Pôsobia na nás ukľudňujúco a navodzujú u nás pocit pohody a uvoľnenia. To sa ešte zvýrazňuje maznaním a hladením, ktoré je pre psa rovnako príjemné ako pre jeho pána. Je všeobecne známe že ľudia s pozitívnym vzťahom ku psom majú menej depresií a pocitov bolesti v chrbtici. Vzťah medzi človekom a psom je obojstranne veľmi prospešný.
Kedysi vlk dobrovoľne prišiel k ľuďom a hľadal pri nich zbytky potravy. Človek mu poskytol prístrešok a stály druh potravy. Pes ale nie je len ťažko pracujúcim, závislým, veľkým dieťaťom. Chce byť s nami podobne ako mi s ním. Obidvaja silne potrebujeme spoločnosť. Pre psa je dôležitejšie byť členom ľudskej svorky ako zaujať postavenie v nej. Toto správanie je pre nás spoločné. Byť sám, znamená byť vyvrheľom.
