Absces, známy aj ako hnisavý vačok, je definovaný ako zapuzdrená akumulácia hnisu v prázdnom tkanivovom priestore, ktorý vzniká zápalovou zmenou buniek. U psa je absces typom zápalu, ktorý je zvyčajne spôsobený bakteriálnymi infekciami. V niektorých prípadoch však absces môže byť aj sterilný, teda nie v dôsledku bakteriálnej infekcie, a môže vzniknúť takmer vo všetkých orgánoch. Časté lokalizácie sú napríklad koža a pečeň, ako aj análny vačok či prostata.
Abscesy sa môžu vytvoriť takmer v akomkoľvek orgáne, pričom spôsob tvorby je často rovnaký. Ak do tkaniva preniknú baktérie tvoriace hnis, ako sú Stafylokoky, Escherichia coli alebo Klostridium, dochádza k imunitnej reakcii a zápalu tkaniva. Cieľom tohto zápalu je odstrániť patogény, aby sa tkanivo mohlo regenerovať. V prípade abscesu sa vytvorí dutina abscesu, ktorá je tvorená odumretým tkanivom a je naplnená hnisom. Tento hnis sa skladá z odumretých baktérií, buniek a buniek imunitného systému (neutrofilných granulocytov). Zvonka je absces oddelený od okolitého zdravého tkaniva takzvaným granulačným tkanivom, ktoré je súčasťou hojenia rán. V priebehu zápalu sa môže dutina abscesu naďalej rozširovať, čo môže viesť k fistulám (prepojenie s povrchom tela) alebo štrbinovým priestorom, čo môže komplikovať liečbu.
Pľúcny absces môže byť spôsobený vdýchnutými cudzími telesami, pľúcnymi červami alebo nádormi, ktoré vedú k hromadeniu hnisu v pľúcach.
Príznaky abscesu u psa
Psy môžu vykazovať zmeny správania, ako je nevôľa pohybovať sa alebo nedostatok chuti do jedla kvôli pocitu bolesti. Ak váš pes vykazuje zhoršený celkový stav, bolestivý opuch alebo iné bolesti a zmeny správania, je namieste včasná návšteva veterinárneho lekára.
Ak je opuch viditeľný už zvonku, veterinárny lekár sa počas prehliadky zvieraťa môže bližšie pozrieť na zmeny okolitého tkaniva a venovať pozornosť znakom, ako sú začervenanie, stopy uhryznutia alebo iné zranenia. Vzhľadom na pomerne typický vzhľad možno absces u psa pomerne rýchlo odlíšiť od nádorových zmien, pretože na rozdiel od nádoru sa miesto abscesu vyznačuje vyššou teplotou a vykazuje hnis. Ten môže byť odobratý punkciou.
Diagnostika
V rámci anamnézy (rozhovor s majiteľom psa) môže veterinárny lekár stanoviť možné diferenciálne diagnózy a plánovať následnú diagnostiku. Dôležité sú napríklad stav očkovania, doterajší zdravotný stav, ako aj možné nehody alebo zmeny v prostredí psa. Zároveň sa zvyčajne začína všeobecným klinickým vyšetrením, aby sa zistil súčasný zdravotný stav psa. Stabilný krvný obeh je veľmi dôležitý pre následné vyšetrenie.
Ak veterinárny lekár má podozrenie, že absces sa vytvoril vo vnútri tela psa, môže byť tento viditeľný zobrazovacími postupmi. V závislosti od lokalizácie sú na tento účel najlepšie ultrazvuk a röntgen (RTG).
Liečba abscesu
Pri liečbe abscesu u psov rozlišujeme chirurgickú liečbu a medikamentóznu liečbu. Otvorenie abscesu za aseptických podmienok je možná, rovnako ako omentalizácia.
Ak sa váš pes poraní, niečo ho pohryzie, alebo sa mu niečo zapichne do kože, mali by ste dbať na dobré ošetrenie rany. Hrubé čistenie rany.
Pyometra - hnisavý zápal maternice
Pyometra alebo hnisavý zápal maternice je najčastejším a najnebezpečnejším ochorením pohlavného aparátu súk. Často o ňom hovoríme v ambulancii, pretože medzi majiteľmi stále kolujú mýty o tomto ochorení, napríklad, že sučka má mať za život aspoň jeden vrh šteniat a to ju pred týmto ochorením ochráni.
Pyometra je vážne ochorenie maternice, ktoré postihuje hlavne psie suky počas ich reprodukčného veku. Hnisavý zápal maternice, známy aj ako pyometra, je vážne infekčné ochorenie maternice, ktoré postihuje nepriestranné sučky.
K rozvoju pyometry dochádza najčastejšie mesiac až tri mesiace po háraní. Majitelia v ambulancii nevedia popísať, kde je vlastne problém a vravia, že suka je „taká divná“, prípadne smutná. Niekedy majú choré sučky zväčšené brucho, slabosť panvových končatín a sú spavé.
Typy pyometry
Rozoznávame 2 typy pyometry: otvorenú a zatvorenú.
Otvorená forma: Patologický obsah (hnis) vyteká cez otvorený krčok maternice a majitelia si môžu všimnúť výtok. Pri otvorenej forme má suka výtok z vulvy, vo väčšine prípadov je typickým príznakom zvýšené pitie a následné zvýšené močenie. Vaginálny výtok sa farbí do žltých, zelených až hnedých, krvavých odtieňov, čo majiteľa rozhodne presvedčí, že niečo nie je v poriadku. Vylizovanie vulvy je typické a časté pri otvorenej pyometre.
Uzavretá forma: Krčok maternice je uzavretý a hnis sa hromadí v maternici. Pri zatvorenom krčku maternice prevažujú celkové prejavy ako letargia, nechutenstvo, horúčka, polyúria-polydipsia (nadmerné močenie s nadmerným pitím), zvracanie a hnačka. Poväčšine sú výsledkom pôsobenia endotoxínov produkovaných premnoženými baktériami v maternici. Vaginálny výtok v tomto prípade nie je prítomný a tak môžu tieto nešpecifické klinické príznaky byť poľahky interpretované nesprávne, napríklad ako následok gastrointestinálnych problémov. Sučky bývajú značne letargické, často majú aj zväčšené brucho ako následok plniacej sa maternice hnisom. Uzavretá forma zvykne mať ťažší priebeh.
Príčiny vzniku pyometry
Pyometra alebo hnisavý zápal maternice vzniká vplyvom estrogénového dráždenia sliznice maternice počas hárania. Sliznica maternice hrubne, je prekrvená, zmnožujú sa v nej maternicové žliazky, ktoré vplyvom progesterónu produkujú nadmerné množstvo sekrétu. K tomuto stavu môže dôjsť v priebehu niekoľkých pohlavných cyklov a nazýva sa cystická glandulárna hyperplázia endometria. Maternicový hlien sa cez zhrubnutú vrstvu sliznice nedokáže normálne vstrebávať, hromadí sa a následkom infekcie bakteriálnou mikroflórou, ktorá sa v maternici normálne vyskytuje, dochádza k vzniku pyometry.
Hormonálne zmeny: Počas hárania stúpa hladina progesterónu, čo spôsobuje zmeny v maternici. Progesterón stimuluje sliznicu maternice (endometrium) k zahusťovaniu a produkcii sekrétov, ktoré môžu vytvárať ideálne prostredie pre baktérie.
Oslabená imunitná odpoveď: Počas diestrálneho obdobia (po háraní) dochádza k zníženiu prirodzenej imunitnej odpovede v maternici.
Bakteriálna infekcia: Najčastejšou baktériou spojenou s pyometrou je Escherichia coli, ktorá bežne osídľuje tráviaci a močový trakt psa. Táto baktéria má schopnosť prenikať cez steny maternice, hrubého čreva a močových ciest. Do maternice sa môže dostať aj cez vulvu počas hárania alebo počas hormonálneho cyklu, keď je kŕčok maternice otvorený.
Vek a opakované hárania: Pyometra sa najčastejšie vyskytuje u starších sučiek alebo u sučiek, ktoré neboli sterilizované a prešli mnohými háracími cyklami.
Genetické predpoklady podľa plemena: Niektoré plemená psov sú náchylnejšie na pyometru.
Diagnostika pyometry
V ambulancii sa majiteľov povypytujeme na anamnézu, najmä na priebeh predošlých a posledného hárania. Urobíme klinické vyšetrenie, pričom už dôkladné prehmatanie brucha nás často vedie k podozreniu na pyometru. Pre nasadenie liečby je rozhodujúci zdravotný stav a ďalšie využitie suky.
Diagnóza pyometry sa zvyčajne robí na základe klinických príznakov, vyšetrenia krvi a moču, ultrazvukového vyšetrenia a občas aj rentgenových snímok. Sonografické vyšetrenie brušnej dutiny je v prípade pyometry najspoľahlivejšou diagnostickou metódou. Nálezom býva zväčšená maternica s tekutou náplňou. V prípade prestupe toxínov do krvi sa stav zvieraťa výrazne zhorší, dostavuje sa zvracanie, odmietanie krmiva, príp. hnačky a dehydratácia, neschopnosť pohybu, celková depresia až bezvedomie.
Liečba pyometry
Pri liečbe pyometry u sučiek zvyčajne zahŕňa chirurgické odstránenie maternice (tzv. hysterektómia) spolu s vaječníkmi. V podstate sa jedná o sterilizáciu, no sterilizáciu vysoko rizikovú.
Pokiaľ je suka mladá, pyometra je otvorenej formy a majiteľ ju plánuje využiť ďalej v chove, je možné nasadiť konzervatívnu liečbu prostaglandínmi, ktoré spôsobujú vyprázdnenie maternice, spolu s antibiotickým krytím. Táto liečba nemusí byť úspešná, navyše prostaglandíny majú silné nežiaduce účinky (slintanie, zrýchlený dych, zvracanie, hnačky).
Chirurgická liečba je preferovanou terapiou a zároveň jedinou možnosťou u zatvorenej formy pyometry. Spočíva v odstránení maternice aj s patologickým obsahom spolu s vaječníkmi.
Po chirurgickom zákroku je nevyhnutná následná liečba, aby sa zabránilo sepse a pooperačným komplikáciám. Pacientka dostane antibiotiká, lieky na bolesť a väčšinou aj golier, ktorý jej zamedzí sa o ranu starať "po svojom". V tomto pooperačnom období by sučka mala dodržiavať výrazný kľudový režim, bez veľkého pohybu.
Pyometra * graphic image*
Prevencia
Najlepší spôsob, ako predchádzať hnisavému zápalu maternice u sučiek, je kastrácia, ktorá odstráni riziko tohto ochorenia. Jedinou účinnou prevenciou tohto akútneho ochorenia je kastrácia. Ak viete, že od sučky nebudete chcieť šteniatka, je najlepšie ju po prvom háraní vykastrovať.
Niektorí veterinárni lekári apelujú na majiteľov, ktorí nemajú chovateľské ambície, aby fenku nechali vykastrovať. Rizikovým sučkám sa odporúča podávať priebežne (3 mesiace s 1 mesiacom prestávky) Omega 3 mastné kyseliny v dávke 75-100 mg/kg EPA/DHA.
Zdravý črevný mikrobióm môže podľa najnovších štúdií zohrávať kľúčovú úlohu v prevencii pyometry. Výskumy črevného mikrobiómu psov naznačujú súvislosť medzi zdravím čriev a rizikom rozvoja pyometry u sučiek.
Prognóza
Prognóza abscesu u psov závisí od lokalizácie a stavu abscesu. Ak je absces pomerne malý a neporušený, je prognóza priaznivejšia, než pri prasknutom abscese, ktorý môže viesť k život ohrozujúcej otrave krvi, ak sa nelieči.
Prognóza pyometry sa odvíja najmä od toho, v akom štádiu ochorenia bola započatá liečba. V prípade, ak je terapia zahájená v pokročilom štádiu, sú vyhliadky na uzdravenie neisté. Naopak, ak bolo ochorenie podchytené skoro a sučka nemá iné súbežne prebiehajúce ochorenie, je prognóza priaznivá.
