Hoci nie je najmenším z trpasličích plemien, určite je v dnešnej dobe najznámejší, najrozšírenejší a najpopulárnejší. Jorkšír sprevádza svojho pána aj na také miesta, kde majú psy zvyčajne prístup obmedzený ako sú reštaurácie, obchody či dokonca múzeá a galérie. Na rozdiel od väčšiny trpasličích plemien nie je jorkšír psom spoločenským, ale pracovným. Ešte na začiatku 20. storočia bežne lovil myši, krysy či potkany v obydliach svojich pánov a tiež strážil ich majetok.
Keďže ušľachtilé, prevažne lovecké plemená boli vyhradené len pre vyššie vrstvy, orientovali sa chudobní ľudia na stredné a menšie plemená. V Yorkshire sa v 18. storočí vznikali predchodcovia jorkšírskeho teriéra, ktorí sa od dnešného plemena líšili najmä veľkosťou. Spolu s rozvojom kynologických výstav sa menil aj vzhľad jorkšírskeho teriéra. Chovatelia sa snažili vyšľachtiť drobného psa s čo najdlhšou a najhodvábnejšou srsťou.
Vzhľad a charakter teriéra
Jorkšír je kompaktne stavaný pes vysoký 20 až 24 cm, s ideálnou hmotnosťou 1,8 - 2,8 kg, pričom štandard povoľuje hmotnosť do 3,2 kg. Telo má mať pevné a krátke, pričom pri chôdzi musí ostať chrbtová línia rovná. Predné a zadné končatiny sú rovné a pevné, správne zauhlené. Psy so správnym pigmentovaním majú čierne pazúriky. Vzpriamene nesený chvost býva dnes už s ustupujúcou tendenciou kupírovaný. Jorkšír má pomerne malú a plochú hlavu s nie príliš výrazným čelom. Stredne veľké, tmavé a lesklé oči majú mať živý a inteligentný výraz. Očné viečka musia byť tmavo pigmentované.
Najdôležitejším znakom jorkšírskeho teriéra je jeho srsť. Má byť dlhá až po zem, pričom u mladých jedincov sa toleruje srsť strednej dĺžky. Mala by byť lesklá, rovná a hodvábna, nesmie byť vlnitá. Je sfarbená do oceľovomodrej, na hrudi, hlave a končatinách je pálená do svetlozlatej. Je to živý, inteligentný, sebavedomý a temperamentný pes. Dominantným znakom charakteru jorkšíra je jeho bdelosť, neohrozenosť a ostrosť. Zvyčajne nemá rád dotyky cudzích a v prípade nutnosti sa nebojí použiť zuby. Vďaka týmto vlastnostiam patrí medzi bdelých strážcov.
Jeho výchova nie je jednoduchá a majiteľovi - začiatočníkovi môže dať zabrať. Jorkšírsky teriér napriek tomu, že dnes je chovaný ako spoločenský pes, vlastnosti predchodcov nestratil a môže sa využívať aj na kynologické výcviky (aportovanie, obratnosť, agility). Hodvábna srsť potrebuje pre svoj krásny vzhľad nemalú starostlivosť. Jorkšírsky teriér vo výstavnej kondícii má jemnú, hladkú srsť siahajúcu až po zem. Táto dĺžka sa však nezhoduje so životným štýlom, ktorý si temperament jorkšíra vyžaduje. Vychádzky do prírody, ale aj obyčajný pohyb po dome či záhrade neumožňujú srsť udržať v potrebnej dĺžke a kvalite. Skúsení kynológovia pre udržanie jej kondície natáčajú jorkšírom na rozčesanú srsť natáčky vytvorené z hodvábneho papiera. Majitelia, ktorí nemajú so svojim zverencom výstavné ambície, dávajú psa ostrihať. Nemá teda existovať typický strih.
Porovnanie s austrálskym silky teriérom
Austrálsky silky teriér je tiež malý „kompaktný“ pes, s podobnou dlhokrásnou srsťou, avšak s odlišnou stavbou tela a výškou. Jorkšírsky teriér je najmenším spomedzi teriérov, váži do 3 kg, zatiaľ čo silky teriér môže dosahovať až 4,5 kg a kohútik ohraničený na 23-26 cm oproti jorkšírovým 20-24 cm. Pri pohľade na podobnosti si však všimneme rozdiely v stavbe tela a v náročnosti starostlivosti o srsť. Silky teriér je športovejší typ s menšími nárokmi na úpravu srsti, zatiaľ čo jorkšír potrebuje starostlivosť o dlhú hodvábnu srsť.
Život a chov teriérov
Vyklenutie plemena išlo ruka v ruke s priemyselnou revolúciou a potrebou malých, ľahko prepraviteľných psov. Jorkšírsky teriér pochádza z Yorkshire, odkiaľ aj meno plemena. V minulosti slúžil ako pracovný pes na lov myší a potkanov a ako strážca majetku. Postupne sa zmenil na spoločenské výstavné plemeno a jeho vzhľad sa prispôsobil požiadavkám výstav. Koľko histórie, toľko výziev pre majiteľov: starostlivosť o srsť, pravidelné cvičenie, výcvik a vyvážená strava.
Keďže teriéri sú známi svojou vytrvalosťou, potrebujú dostatok psychickej a fyzickej aktivity. Napriek svojej veľkosti sú niekedy výrazne odvážni a môžu brániť svoje územie aj proti väčším psom. Výcvik by mal začať už ako šteniatko s jasnými povelmi a pravidelnou stimuláciou mysle. Rovnako je dôležité, aby majiteľ vedel, že jorkšír nie je vhodný pre ľudí, ktorí celý deň pracujú mimo domu. Maltezáky sú potom označované ako priateľskí a verní spoločníci, no jorkšír si vyžaduje dôkladnú disciplínu a sústavnosť v starostlivosti.
Starostlivosť o srsť a zdravie
Hodvábna srsť jorkšíra si vyžaduje pravidelné česanie a estrella starostlivosť. Môžete zvoliť dlhé účesy alebo krátky strih podľa vášho životného štýlu. Pravidelné umývanie srsti a starostlivosť o oči a zuby sú nevyhnutné. Yorkšie propriateľné potraviny majú byť jemné, s vysokým obsahom živín a ľahko stráviteľné. Zubná hygiena je kľúčová pre predĺženie života a zachovanie zdravia psa. Barf a iné špecifické diéty môžu byť prospešné, avšak vyžadujú dobré znalosti a dohľad veterinára.
Najčastejšie ochorenia a odporúčané opatrenia
Yorkshire teriéry sú náchylné na patelárnu luxáciu, PRA, hypotyreózu a prieduškárske problémy. Pravidelné sledovanie u veterinára a vhodné poistenie už od útleho veku môže pomôcť minimalizovať riziká. Starostlivosť o srsť a pravidelná starostlivosť o zuby sú nevyhnutné pre dlhý a zdravý život tohto plemena.
Yorkshire Terrier - Care and Training Information
Zhrnutie rozdielov medzi psom a teriérom
- Rozdiely vo veľkosti a hmotnosti: jorkšír do 3 kg, silky až do 4,5 kg; výšky 20-24 cm vs. 23-26 cm pre silky.
- Charakter a chuť k výcviku: jorkšír je sebavedomý, bdelý a vyžaduje dôsledné vedenie; silky teriér je športovejší a menej náročný na úpravu srsti.
- Starostlivosť o srsť: dlhá hodvábna srsť vyžaduje každodenné česanie a pravidelné strihy; silky má menej nárokov na úpravu srsti.
- Historický vývoj: pôvod v priemyselnej revolúcii v Yorkshire; pôvod odlišných teriérov v Británii a Austrálii.
Tipy pre potenciálnych majiteľov
- Bližšie zvážiť miesto bývania: pre mestský život a malé priestory je jorkšír vhodný, ale vyžaduje denný pohyb a duševnú stimuláciu.
- Vybrať renomovaného chovateľa a overiť pôvod šteniatka, aby ste mali istotu zdravia a temperamentného predispozície.
- Dbáť na pravidelnú starostlivosť o srsť a zuby a zabezpečiť kvalitnú stravu vhodnú pre malé plemeno.
- Pravidelné cvičenie a duševné výzvy zamedzí nežiaducemu správaniu a posilní vzťah s majiteľom.