Mačky sú od prírody lovci. Na to, aby zostali čo najdlhšie v dobrej psychickej a fyzickej forme, potrebujú nasledovať svoj prirodzený inštinkt. Keď mačička leží v kúte a vyzerá, že spinká, nie je to vždy len preto, že by bola unavená, ale často preto, že sa nudí. Snažte sa zabrániť tomu, aby sa váš kamarát nudil, pretože vtedy určite vyvedie nejakú vylomeninu, za ktorú ho s najväčšou pravdepodobnosťou potrestáte. To, že sa nudí, nie je jeho vina, ale vaša. Ak máte dvoch alebo viac kamarátov, tak potom im nuda určite nehrozí.
Kúpte alebo vyrobte vašej malej šelme hračku, ktorá pripomína lovenú zver. Stačí akákoľvek chlpatá loptička na šnúrke, za ktorú ťaháte a mačička ju naháňa ako svoju korisť. Keď ju chytí, nechajte jej ju, aby sa s ňou pohrala. Mačičkám sa veľmi páči aj hra na schovávačku. Skúste sa skryť a pozorujte ten dôležitý výraz vašej kamarátky, keď sa vás snaží nájsť. Takáto hra je zábava nielen pre ňu ale aj pre vás. Mačky majú veľmi rady hračky s vôňou valeriány lekárskej, nazývanej tiež „mačacia droga“. Dokážu sa s nimi neúnavne hrať aj celé hodiny. Pravidelné hry s vašou kamarátkou ju dostatočne motivujú a vyčerpajú tak, že sa v nej nehromadí nevybitá lovecká energia, ktorá by mohla mať za následok jej agresívne správanie.
Pred každou hrou najprv vášho kamaráta upokojte, aby nebol rozjašený a až potom pristúpte k hre. Môžete ho zabaviť a unaviť behaním a aportovaním hračiek v obývačke a určite bude nadšený napríklad z hry na schovávačku. Skryte sa vy alebo mu skryte jeho hračku, či dobrotu, ktorú musí vystopovať. Takáto zábava, pri ktorej váš kamarát zapája naplno svoj čuchový zmysel, je preňho veľmi motivujúca. Hry vymýšľajte spolu a nechajte sa motivovať.
Šteniatko je plné energie, objavuje svet okolo seba a rozvíja svoje zmysly. V tomto veku sú pre psíka dôležité hry, ktoré podporia jeho fyzický a psychický rozvoj. Na to sú vhodné rôzne vyňuchávacie hračky, ktoré naplníte dobrotou a šteniatko ju trpezlivo hľadá, prípadne stačí, keď rozmiestnite viacero plastových pohárov rôznych farieb, akými sú napríklad piknikové a dobrotu skryjete len pod niektoré z nich.
Psíkovi seniorovi zabezpečte potrebnú mieru pohybu, aby zostal čo najdlhšie v dobrej kondícii. Vymyslite preňho hry, ktoré posilňujú jeho mozog, pretože aj psíky, rovnako ako ľudia, môžu trpieť stareckou demenciou. Toto ochorenie nie je u nich vôbec zriedkavé, to len my ľudia ho u našich kamarátov ťažko rozpoznáme. Zabavte vášho seniora hračkami, ktoré mu pomôžu precvičiť jeho myseľ.
Psíkovi treba nechať voľnosť a nechať ho žiť jeho zvieracím životom. Zvieratá nemajú morálne cítenie a nerozlišujú dobro a zlo, ale konajú na základe predchádzajúcich skúseností a svojich pudov. Nesnažte sa ich pretvoriť na človeka. Aj tak sa vám to nepodarí a dosiahnete len toho, že vy budete sklamaní a váš psík zlomený. Nebráňte im prejavovať sa ich vlastným spôsobom a nepotláčajte ich prirodzené pudy.
Adinka bola fúzač, o ktorých sa hovorí, že sú potkaniari, pretože ich typickým správaním je vyhľadávanie myšiek, hrabošov a všetkého, čo sa hýbe pod zemou aj nad zemou. Bola šťastný psík, lebo som ju nechala, aby si svoju prirodzenosť užívala naplno. Na vyhľadávanie a stopovanie bol zameraný aj zväzarmovský výcvik, ktorý napomohol správne usmerniť jej fúzačské pudy. Jej húževnatosť vyhľadávať po pachu svoju korisť nám raz veľmi pomohla. Jednej letnej noci, keď sme kvôli horúčavám vo vyhriatom dome v Starom Meste, kde sme bývali, spali s otvoreným balkónom, sa Adinka prebudila a začala nervózne pobehovať. Nasledujúce noci nespala vôbec a bolo zrejmé, že na niečo zaujímavé narazila. Behala po byte, čas od času sa zastavila a strážila na jednom mieste celé hodiny. Toto sa opakovalo niekoľko nocí. Bola unavená a vyčerpaná ale zároveň šťastná, pretože išla za svojim prirodzeným pudom. Po niekoľkých dňoch sme prišli na to, že máme v byte potkana.
Po rokoch, keď kamarátka Adinka bola už len v našich spomienkach, sa podobná situácia zopakovala a mali sme podozrenie, že k nám opäť zavítala potkania návšteva. Susedia mali poľovníckeho psa, ktorý sa volal Titus. Napadlo mi, že by nám mohol pomôcť identifikovať miesto, kde sa naša nevítaná návšteva zdržiava. Obézneho Titusa, ktorý otrávene vošiel do nášho bytu, sme privítali ako nášho záchrancu. Ľahol si znudene do stredu kuchyne a pokojne zaspal. Potom sme ho počas jeho šlofíčka opakovane presúvali z jednej miestnosti do druhej. Pokusov bolo niekoľko, až nakoniec jeho panička vyhlásila, že nám garantuje, že žiadneho potkana v byte nemáme a zavelila na odchod.
Správanie zvieracích miláčikov môže niektorých majiteľov veľmi prekvapiť. Keď sa milovaná mačička príde pochváliť svojmu pánovi s myškou alebo užovkou v puse, nie každý majiteľ má pre toto jej prirodzené správanie pochopenie. Niektorí dokonca po tejto epizóde zakážu mačičke vstup do bytu. Zrazu im ich kamarátka pripadá cudzia a odporná.
Každý milovník zvierat vám povie, že mať doma dvoch psov alebo mačky je síce zábavnejšie, ale zároveň to znamená veľkú zodpovednosť a dvojnásobné výdavky. Môže vám to všetko vynahradiť pohľad na vrtiace chvosty a spokojné papuľky? Alebo sú aj iné výhody, ktoré prináša adopcia viac ako jednej mačky alebo psa?
Rozhodnutie vziať si ďalšieho štvornohého miláčika je dôležitým krokom, ktorý si vyžaduje náležitú prípravu. Predtým, ako sa rozhodnete pre druhého domáceho miláčika, premyslite si, i je vo vašej domácnosti dostatok miesta pre ďalšieho štvornohého miláčika. Pred príchodom nového domáceho maznáčika, či už ide o druhého psa alebo ďalšiu mačku, je dôležité pripraviť vhodnú výbavu. Nové zviera bude potrebovať vlastné misky, pelech, hračky a v prípade mačky aj ďalšiu misku na podstielanie. Prvý pes alebo mačka, ktorí sú už obyvateľmi vašej domácnosti, majú svoje vlastné zvyky a temperament. Zvážte, či je pripravený prijať nového spoločníka. Vaše nové zviera bude potrebovať čas na adaptáciu v novom domove. Je dôležité poskytnúť mu pokojné a bezpečné miesto, kde sa môže schovať a odpočívať. Pripravte si akčný plán na prvé dni po príchode druhého domáceho maznáčika.
Rozhodnutie adoptovať si ďalšie štvornohé zviera je veľká zodpovednosť, ale aj veľká radosť. Prečo sa oplatí mať doma druhého psa alebo mačku? Zvieratá sú v niektorých ohľadoch ako umelecké diela. Ak máte jedno, okamžite uvažujete o tom, že si zaobstaráte ďalšie. Prijatie druhého psa alebo mačky do vašej domácnosti má mnoho výhod, a to nielen pre štvornohé zvieratá, ale aj pre ich opatrovateľov. Mať dve zvieratá rovnakého druhu znamená viac príležitostí na pozorovanie ich hravých interakcií. Nový pes alebo malý mačací spoločník prinesie do vášho domova ďalšiu dávku radosti a smiechu, čo môže mať pozitívny vplyv na vašu pohodu. Viac ako jedno domáce zviera môže obohatiť rodinný život - vytvára viac príležitostí na spoločné aktivity a zblíženie. Deti sa starostlivosťou o viac ako jedno zviera môžu naučiť zodpovednosti a empatii. Hoci sú náklady na chov dvoch domácich zvierat vyššie, môžete na niektorých veciach výrazne ušetriť. Ak sa zvieratká hrajú spolu, nie je potrebné investovať do ďalších hračiek a doplnkov. Okrem toho je spoločný výcvik dvoch psov efektívnejší a lacnejší ako individuálny výcvik. Opatrovatelia domácich zvierat často pozorujú zlepšenie svojej pohody vďaka prítomnosti svojich domácich miláčikov. Mať dve domáce zvieratá prináša viac radosti a znižuje stres.
Spoločnosť pre vašich miláčikov
Vzájomná spoločnosť dvoch domácich miláčikov v domácnosti ich robí menej osamelými a spokojnejšími. Psy sú stádové zvieratá. Radi sa hrajú s príslušníkmi svojho druhu, ak sú správne socializovaní od mladého veku. Spoločnosť kamarátov zlepšuje ich pohodu a posilňuje ich pocit spolupatričnosti a bezpečia. Spoločný oddych, hra, naháňačka alebo iné formy aktivity sú pre ne naozaj zábavné.
Na mačky sa prilepila náplasť samotárov. Všeobecne panuje názor, že sú to nezávislé zvieratá, ktoré si rady idú vlastnou cestou. Nič nemôže byť ďalej od pravdy. Samozrejme, existujú jedinci, ktorí uprednostňujú samotu. Často sa nájdu aj takí, ktorí potrebujú mačacie spoločenstvo. Oplatí sa vybrať si dvojbalenie pre mačky. Najlepšie je kúpiť si dve mačky naraz - bude pre ne jednoduchšie začať žiť a zdieľať spoločný priestor od začiatku.
Učenie a socializácia
Učenie pozitívneho správania zvierat je proces, ktorý je oveľa jednoduchší, keď sú v dome dve domáce zvieratá. Vzájomným pozorovaním a napodobňovaním si psy a mačky rýchlejšie osvoja správne návyky. Psy sa učia jeden od druhého pozorovaním. Šteňa môže v čo najväčšej miere čerpať dobré vzory od usadlejšieho staršieho psa. Pozoruje, ako sa má správať v dome a na prechádzkach - ale samozrejme, pravidelný tréning poslušnosti by sa napriek tomu nemal zanedbávať.
Mačky sa rady hrajú, aj keď samozrejme existujú výnimky z tohto pravidla. Spoločná hra a skúmanie okolia je pre ne skvelým mentálnym tréningom, ktorý rozvíja rôzne schopnosti a má pozitívny vplyv aj na ich emocionálny stav. Mačky sa s väčšou pravdepodobnosťou naučia spoločnému tréningu čistoty. Určite sa oplatí zabezpečiť im dostatok kotercov so stelivom a škrabadiel, aby medzi nimi nedochádzalo ku konfliktom.
Účinná socializácia je pre vaše domáce zvieratá veľmi dôležitá. Dve domáce zvieratá vytvárajú prirodzené prostredie, v ktorom sa učia komunikovať a spolupracovať s ostatnými. Prítomnosť dvoch psov podporuje účinnejšiu socializáciu. Psy sa navzájom učia, ako reagovať na podnety z prostredia. Častou vzájomnou interakciou majú možnosť rýchlejšie rozvíjať sociálne zručnosti.
Druhé mačiatko v dome? Mačky by sa mali učiť sociálnym zručnostiam už od útleho veku. Ak budú vychovávané spoločne, môžeme si byť istí, že v budúcnosti budú menej plaché alebo agresívne. Budú tiež lepšie "vychádzať" so svojím opatrovateľom a ostatnými členmi domácnosti.
Ak má pes alebo mačka spoločníka, s ktorým sa môže hrať, je menej pravdepodobné, že sa bude správať deštruktívne, napríklad hrýzť nábytok alebo škrabať. Psy, ktoré musia zostať doma samé, sa nudia a chýba im ich opatrovateľ. Svoju frustráciu a prebytočnú energiu sa často snažia vybiť na predmetoch vo svojom bezprostrednom okolí. Preto sa nezriedka stáva, že po návrate domov nájdu obhryzené topánky alebo ošarpané vankúše. Mačky potrebujú spoločnosť svojich kamarátov, najmä keď je opatrovateľ preč. Spoločné aktivity minimalizujú nudu.
Keď má váš domáci miláčik spoločníka, s ktorým môže behať a hrať sa, je oveľa aktívnejší. Psy radi behajú a skáču, najmä vo dvojici. Preto sa oplatí dovoliť si zaobstarať do domácnosti druhého psa. Pravidelná fyzická aktivita zlepšuje kondíciu a vytrvalosť.
Stereotypná mačka sa rada naje do sýtosti a vylihuje na teplom mieste. Existujú však aj aktívnejšie vrčania. Dve mačky sa môžu navzájom motivovať k pohybu tým, že spoločne skúmajú okolie, hrajú sa a naháňajú. Dvaja kocúri alebo mačky v domácnosti majú mnoho výhod pre zvieratá aj ich opatrovateľov. Vďaka spoločníkovi, s ktorým sa môžu hrať a učiť, sú zvieratá menej osamelé a spokojnejšie, čo má pozitívny vplyv na ich fyzické a duševné zdravie. Okrem toho zvýšená fyzická aktivita vyplývajúca zo vzájomnej hry a interakcie podporuje zdravie a pohodu zvierat. Stojí za to zvážiť zaobstaranie si druhého domáceho maznáčika, pretože jeho prítomnosť môže priniesť veľa radosti a uľahčiť každodenné povinnosti.
Psy a mačky: Mýty a realita spolunažívania
„Sú na seba ako pes a mačka“: Každý, kto počuje toto príslovie, tuší, že psy a mačky nie sú práve tými najlepšími priateľmi. Čo je však skutočne pravda na mýte, že mačky a psy sú úhlavní nepriatelia? Kde môžu vzniknúť nedorozumenia? Máte radšej mačky, alebo ako štvornohých členov rodiny uprednostňujete psov? Pre niektorých milovníkov zvierat nie je ľahké odpovedať na túto otázku. Koniec koncov, sú to milovníci zvierat. A preto majú radi mačky - a psy. Milujú nezávislosť domácich mačiek a vernosť psích spoločníkov. Musíte si teda vybrať medzi mačkou a psom? Dobrou správou je: Skúsenosti mnohých milovníkov zvierat ukazujú, že psy a mačky sa určite môžu stať dobrými spoločníkmi.
Psy a mačky sú od seba evolučne veľmi vzdialené. Psy patria do čeľade Canidae, teda psovité. Do tejto čeľade patria nielen vlky, ale aj medvede a dokonca aj mrože. Tie sú preto našim psom príbuznejšie ako mačky. Mačka patrí do čeľade mačkovitých šeliem (Felidae). Očakávali by ste, že by si pes dokázal hneď rozumieť s mrožom? Nie?
Počuli ste už niekedy príslovie “Psy majú pánov, mačky majú sluhov“? V tomto výroku spisovateľa Kurta Tucholského je v skutočnosti veľa pravdy. Psy ľuďom robia spoločnosť už približne 100 000 rokov. Naši predkovia, ktorí boli ešte lovcami a zberačmi, si vlkov priviedli k sebe a skrotili ich. Vyhľadávali najmä relatívne krotké, menej agresívne vlky, ktoré cielene medzi sebou párili. A tak sa zrodil chov moderných domácich psov. Štvornohí spoločníci boli čoraz užitočnejší, slúžili pri love, ako ťažné zvieratá a ochrancovia domu a statku. Dnes je pes oveľa viac, vypracoval sa na plnohodnotného člena rodiny.
Ľudia nevyhľadávali blízkosť divokých malých mačiek zámerne. Naopak, mačka sa k ľuďom priblížila sama. Sýpky a špajze, plné pobehujúcich myší a škodcov, pre mačky predstavovali skutočnú pochúťku! Čoskoro si človek uvedomil, že mačky sú viac než len škodcovia. Približne pred 9500 rokmi začali ľudia mačky krotiť. Spoločná história psov a ľudí tak presahuje históriu ľudí a mačiek približne o 90 000 rokov. To však nič nemení na skutočnosti, že aj mačky sú dnes najlepšími priateľmi človeka. Psa ale z domácností svojich “otváračov konzerv” nevyhnali.
Prečo bolo pre psa ľahšie sa k ľuďom pridať? Prečo sa nechal skrotiť, aj keď spočiatku nemal zo života s ľuďmi žiadny priamy úžitok? Psy sú zvieratá žijúce vo svorke. Žijú, lovia a žerú spoločne ako rodina. Naopak, mačky sú “samotárski” lovci. Lev je jediný druh príbuzný mačke, ktorý loví v skupine. Malé mačky lovia a väčšinu času žijú osamote. Dôvod spočíva vo veľkosti koristi mačky. Myš a vták sú často len „jednohubkou“. Pri spoločnom love by sa táto pochúťka musela rozdeliť medzi viacero zvierat - tak by jej nezostalo dosť pre všetkých. Tento spôsob života má vplyv na sociálne správanie mačiek: ak sa jednotlivé mačky na určitý čas spoja do skupiny alebo ak sa susedné mačky stretnú na záhrade, na rozdiel od psej svorky neexistuje pevná hierarchia. Kto má väčší vplyv a kto nie, závisí v mačacej komunite od času a miesta. Sú teda mačky samotári? Nie nevyhnutne. Divé mačky sa často združujú do voľných skupín, európske divé mačky dokonca často vychovávajú svoje mačiatka spoločne. Život domácich mačiek sa tiež líši od života divých mačiek.
Mačky sú aktívne zvieratá, ktoré túžia po výzve. Sú veľmi prispôsobivé a dokážu sa rýchlo prispôsobiť novým situáciám a dobre ich zvládnuť. Na druhej strane, život s ľuďmi je často monotónny a nudný, najmä pre mačky žijúce vo vnútri. Mnohé domáce mačky preto ocenia zvieracieho spolubývajúceho! Napriek tomu sú to osamelí lovci. Naproti tomu vlčia alebo psia svorka žije v pevnej hierarchii. Psy a mačky majú odlišné sociálne správanie. To ovplyvňuje aj ich reč tela, ktorá je založená na inštinktoch a zvykoch starých tisíce rokov.
My ľudia sme sa možno naučili považovať nadšené vrtenie psím chvostom za “priateľské” a rozlišovať ho od podráždeného mávania mačacím chvostom. Mačky a psy však reagujú inštinktívne. Učiť sa “cudzie jazyky” je pre nich ťažké. Najprv musia pochopiť, že psí alebo mačací spolubývajúci je iný druh, ktorý komunikuje inak ako jeho druh. Zatiaľ čo psy dokážu komunikovať prostredníctvom špecifickej mimiky, mačacia tvár je relatívne nehybná. Mačky preto komunikujú pohybmi chvosta a uší, ako aj očami. Tieto jemné signály sa dajú ľahko prehliadnuť - mačkou aj psom! Mimochodom, mačky pri komunikácii s ľuďmi väčšinou mňaukajú, hlasové zvuky sa pri konverzácii medzi mačkami skôr nepoužívajú. Pes používa jasnejšie signály, ktorým rozumie celá svorka - alebo človek. Mačka ich však často interpretuje inak, pretože jej reč tela funguje presne opačne. Zatiaľ čo vrtiaci sa psí chvost vyjadruje priateľskosť, šľahajúci mačací chvost signalizuje agresiu. To isté platí aj keď mačka chvost našuchorí a prípadne sa zhrbí: keď mačka našuchorí chvost a zdvihne ho nahor, chce vyzerať čo najväčšia a najnebezpečnejšia. Reaguje tak na hrozbu. Rovnako ako u psov je zízanie prejavom dominancie. Pre mačky je to neznesiteľné. Ak na vás mačka náhodne žmurkne, signalizuje to, že ste jej sympatický. Pes (alebo človek), ktorý nie je na kontakt s mačkami zvyknutý, si môže tieto gestá rýchlo pomýliť, prehliadnuť alebo ignorovať. Pridajte k tomu určitý rozdiel vo veľkosti: priemerný pes je oveľa väčší než priemerná mačka. Priateľské obliznutie alebo postrčenie labkou ako motiváciu k hre si preto mačka rýchlo vysvetlí ako agresívny útok.
Mačky a psy majú teda zásadne odlišnú reč tela. Napriek tomu sa obaja môžu stať dobrými spoločníkmi, ak majú čas a pokoj naučiť sa jazyk toho druhého a správne ho interpretovať. Okrem vzájomného spoznávania sa dochádza medzi nimi aj ku komunikácii. Na to potrebujete predovšetkým jednu vec: veľa trpezlivosti! Čím opatrnejšie budete postupovať, tým väčší bude úspech. Unáhlená socializácia často vedie k chybám.
Najjednoduchšie je mláďatá na seba privykať. Šteniatka a mačiatka majú zatiaľ len málo negatívnych skúseností. Zoznámenie sa s členom rodiny iného druhu môže byť spočiatku zvláštne, ale spravidla sa obraz “zlého psa” a “zlostnej mačky” ešte pevne nevytvoril. Spolunažívanie u starších zvierat je tiež možné, ale môže byť ťažšie v závislosti od predchádzajúcich skúseností. Existujú mačky, ktoré milujú psy, a psy, ktoré milujú mačky! Ale sú aj psy, ktorí občas dostali po nose od susedovej mačky, a mačky, ktoré neraz naháňali psy okolo bloku.
Psy sa ľahšie vychovávajú ako mačky - preto by ste mali pre svojho psa v prvom rade stanoviť pevné pravidlá. Mačky sú priatelia. Pes ich nikdy nesmie naháňať - ani pri prechádzke po lúke alebo okolo susedovej záhrady. Čím skôr svojho psa naučíte, že mačky nie sú ani korisť, ani nepriatelia, tým lepšie si túto lekciu zapamätá. Čím priateľskejší je pes voči mačkám, tým ľahšie bude ich spolunažívanie. Svojho psa poznáte najlepšie, doteraz ste ho cvičili a máte určitý spôsob odmeňovania. V každom prípade pochvala dokáže zázraky, keď sa váš štvornohý priateľ správa ako sa patrí - či už s klikerom, alebo s vrecúškom s pamlskami! Naučiť mačky, že psy nie sú nebezpečné ani nepriateľské, je často ťažšie. Ale aj nezávislé mačky sa dajú vychovávať! Snažte sa odmeniť každý kontakt so psom a spojiť ho s niečím pozitívnym. Môže to byť jemné pohladenie, keď mačka pozoruje cudzieho psa cez okno obývačky, alebo pamlsok, keď pokojne sedí na plote, zatiaľ čo sa k nej blíži neznámy pes.
V prípade spolunažívania psa a mačky v jednej domácnosti by mali mať obe zvieratá svoj vlastný priestor a možnosť sa stiahnuť. Najjednoduchším spôsobom je spočiatku ich chovať oddelene v dvoch rôznych miestnostiach. Počas prvých dní by sa zvieratá nemali dostať do kontaktu. Deky a hračky by ste však mali prenášať z jednej izby do druhej, vymienať im pelechy na spanie a dať im tak možnosť zvyknúť si na pach toho druhého. Ak dôjde k skutočnému osobnému kontaktu medzi zvieratami, odporúča sa, aby boli na mieste prítomné dve alebo viac osôb. Mačka je spravidla nižšia ako väčší pes. Preto majte psa pri prvom kontakte s mačkou na vodítku. Mačka by mala mať možnosť kedykoľvek sa stiahnuť. Vysoké škrabadlo alebo mačací pelech na skrini či polici ponúkajú miesta na odpočinok, na ktoré väčšina psov nedosiahne. Tu sa mačka bude cítiť bezpečne. V žiadnom prípade by ste nemali mačku zatvárať do škatule, aby bola v “bezpečí” - bez možnosti úniku sa bude cítiť obmedzená a ohrozená. Samozrejme, to platí aj pre psa.
V nasledujúcich mesiacoch sa uistite, že si zvieratá navzájom poskytujú dostatok priestoru. Toaleta pre mačky nie je miesto, kde by pes mohol zakopávať psie hračky. Tabu by mala byť aj miska na krmivo toho druhého. Na začiatku môže byť jednoduchšie kŕmiť obe zvieratá oddelene, aby sa predišlo rivalite. Okrem toho by ste im obom mali venovať dostatok času. Hladkajte ich, túlte sa s nimi tak, aby ani jeden z nich nemal pocit, že o niečo prichádza! Niekedy je to jeden krok vpred a dva kroky späť. Aby ste predišli problémom, mali by ste obe zvieratá nechať osamote až vtedy, keď si na seba zvyknú a nevykazujú známky agresie. V závislosti od povahy a predchádzajúcich skúseností zvierat to môže trvať hodiny, dni alebo týždne. Nevzdávajte sa a nezabúdajte, že vás netlačí čas.
Napriek najlepšej príprave a nekonečnej trpezlivosti sa niekedy jednoducho nepodarí, aby si pes a mačka na seba zvykli. Dokonca aj keď ide o spolunažívanie dvoch psov alebo dvoch mačiek, ich povahy sa často jednoducho nezhodujú, alebo sú si vzájomne nesympatické. Samozrejme, môže sa to stať aj pri socializácii mačky a psa. Možno sa vaše zvieratá jednoducho nemajú rady. Možno mačka nemá trpezlivosť na to, aby sa naučila si so psom vychádzať. Pes možno nemôže zabudnúť na to, že pobehujúce mačky sú skvelými korisťami. Alebo možno len jedno zo zvierat žiarli. V prípade pochybností buďte k zvieratám a svojej rodine féroví. Ak spolunažívanie zvierat nebude fungovať ani po niekoľkých mesiacoch, alebo ak dokonca dôjde k zraneniu, je čas to vzdať a hľadať alternatívy. Urobte osobné rozhodnutie: Je sen o harmonickom spolunažívaní s mačkou a psom reálny, alebo ho treba prehodnotiť? Mohol by vám pomôcť zvierací terapeut? Máte ešte trpezlivosť to skúšať ďalej? Rozhodnúť sa musíte sami.
7 tipov na hry pre psov
Ak je vonku nevľúdne počasie a vám sa nechce z domu ani na krok, no neviete si dať rady s rozšanteným psíkom, nezúfajte. Vyskúšajte 7 zaručených tipov na hry pre psov, ktoré vám skrátia dlhú chvíľu a upevnia vzájomné puto medzi vami.
- Zdĺhavé nudné popoludnia podnecujú psíkov k tomu, aby „vystrájali". V našom ponímaní sú to všetky tie nežiaduce činnosti, ako napríklad trhanie kobercov, hryzenie vankúšov, vyberanie obsahu smetného koša či neustále dobiedzanie. Namiesto toho, aby ste ho okrikovali alebo trestali, vymyslite preňho program, ktorý sa mu bude páčiť. Napríklad mu schovajte obľúbenú psiu maškrtku. Začnite na miestach, kde ju pomerne ľahko nájde, neskôr môžete prejsť na komplikovanejšie skrýše. Pes si pocvičí čuch a popri tom sa ešte zabaví.
- Schovávačku sa môžete zahrať vonku, ale aj vo vnútri. Ukryte sa napríklad za gauč, za kreslo alebo do druhej izby a potom psíka zavolajte. Ak nevidel, kde ste sa schovali, bude sa orientovať len podľa čuchu a sluchu. Rovnako sa môžu schovať aj viacerí členovia rodiny naraz a postupne psíka privolávať. Neskúšajte však volať na psíka viacerí naraz. Zbytočne ho to zmätie a nebude vedieť, čo má robiť, ku komu sa rozbehnúť ako prvému.
- Slalom nie je ani tak hra so psom, ako naučenie sa nového triku. Pes pri ňom prechádza pomedzi nohy, vy kráčate a pomaly sa tak pohybujete spoločne vpred. Ako motiváciu pri učení môžete použiť aj odmeňovacie pochúťky. Najprv psíka veďte pomaly prostredníctvom vodítka dráhou, akou chcete, aby šiel a celý postup niekoľkokrát opakujte, pričom po prejdení zvolenej trasy ho vždy pochváľte a odmeňte. Čoskoro pochopí, čo mu chcete naznačiť a začne vykonávať daný cvik aj bez pomoci vodítka.
- Ťahaj! Preťahovanie o hračku je zábava, ktorá upúta najmä súťaživých a temperamentných mladých psíkov. Tí sa určite s obľubou zahryznú do kúska lana alebo lanového uzla a ochotne sa oň budú s vami preťahovať. Niektoré k tomu pridajú aj vrčanie alebo štekanie, čo je znakom, že ich tento tip hry pre psov naozaj teší. Aportovanie majú obzvlášť radi labradory, retrievery a pudle, no určite v ňom nájde zaľúbenie aj veľa ďalších plemien. Hádzanie disku, loptičky, či dokonca pískacej loptičky a ich následné prinášanie k vašim nohám ich skrátka nikdy neomrzí.
- Táto hra pre psy je veľmi jednoduchá. Postačí vám na ňu len kartónová škatuľa, maškrty alebo hračky pre psov a samozrejme, pes. Postupujte takto: maškrtu schovajte pod škatuľu a privolajte psíka. Najprv musí sám zistiť, ako si ju má spod škatule vyslobodiť. Veľkosť a váhu škatule prispôsobte veľkosti svojho psíka, aby sa pri hre zbytočne nenamáhal.
- Ďalšou z množstva zábavných hier pre psov a ich majiteľov je tzv. fľaša plná maškŕt. Ide o plastovú fľašu, do ktorej navŕtate diery a následne ju naplníte odmeňovacími pochúťkami rôznych tvarov. Psík sa s takouto fľašou zabaví na celé hodiny, kým príde na to, čo musí urobiť, aby z nej vypadávali jednotlivé granulky či iné drobnosti.
- Ak má váš psík svojho psieho kamaráta alebo kamarátku, pozvite ich občas na návštevu alebo sa vyberte na spoločnú prechádzku. Samozrejme, majte ich neustále na očiach a nedovoľte im príliš vystrájať. Najmä mladé a veľké psy by mohli vo vnútri spôsobiť hotovú galibu svojím neopatrným hraním.
