Pes a jeho chov v byte: Sprievodca pre zodpovedných majiteľov

Život so psom či mačkou v bytovom dome je úplne bežný - a väčšina susedov s tým nemá problém, ak je všetko pod kontrolou.

Mesto alebo vidiek, byt alebo dom - v zásade je možné žiť so psom kdekoľvek. Ale v závislosti od pôdorysu a prostredia existujú rôzne plemená, ktoré sú viac alebo menej vhodné pre určitý druh bývania. Dáme Vám tipy a príklady niektorých plemien, ktoré sa dobre hodia k príslušnému prostrediu.

Slovenské zákony jasne hovoria: máte právo chovať zviera, ale zároveň povinnosť zabezpečiť, aby neobťažovalo iných.

Ak k tomu pridáte trochu empatie, otvorenú komunikáciu a starostlivosť o zviera, spolužitie v bytovom dome môže byť harmonické.

Práva a povinnosti majiteľov

Práva a povinnosti majiteľov (a čo na to zákony).

Zákon č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti

• majiteľ musí zabezpečiť, aby zviera neohrozovalo ľudí alebo iné zvieratá a aby neuniklo.
• je povinný zabrániť nadmernému rušeniu okolia zvieratami.

Občiansky zákonník (Zákon č. 40/1964 Zb.)

• § 127 ods. 3 určuje napr. kde je možné venčiť psa, či musí mať náhubok vo verejných priestoroch a podobne.

Zákon č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov

• tento zákon sa týka najmä spoluvlastníctva a dohody medzi obyvateľmi bytového domu.

Adaptácia a starostlivosť o psa v byte

Adaptujte zviera na nové prostredie: pri sťahovaní do bytu doprajte zvieraťu čas a vytvorte mu bezpečný kútik.

Minimalizujte hluk: psom pomáha dostatok pohybu a hračiek na zabavenie. U mačiek zasa škrabadlá a hracie prvky.

Investujte do výcviku: základná poslušnosť psov výrazne znižuje konflikty so susedmi.

Dbajte na hygienu: pravidelné čistenie mačacej toalety a zber psích exkrementov je samozrejmosť.

Komunikujte so susedmi: ak viete, že váš pes občas šteká alebo mačka rada skúma balkóny, povedzte im o tom - predchádzate zbytočným nedorozumeniam.

Vlastnenie psa je tiež značným finančným záväzkom. Mohlo by sa zdať, že ľudské obydlie bude pre vášho chlpáča hotovým rajom. Nebude vonku mrznúť a určite nezmokne. Pravda ale je, že psovi môže veľa vecí v byte zblížiť. Všetko, čo preňho môže byť toxické, musí byť mimo dosahu.

Šteniatka si vyžadujú školenie a tréning, pretože nebudú automaticky vedieť, že vaša podlaha nie je ideálne miesto na vykonanie ich potrieb. Majiteľ je zodpovedný za výcvik svojho psa. Vyžaduje si to čas, veľa trpezlivosti a dôsledný režim.

Ak vás už teraz nebaví vysávanie a čistenie domácnosti, vedzte, že so psíkom tieto povinnosti nezmiznú. Práve naopak. (Takmer každý) pes pĺzne 2x ročne, určite sa vám preto zíde vysávač na psiu srsť. Tie kvalitnejšie umožňujú mokré aj suché vysávanie, pričom osviežujú vzduch.

Socializujte svojho psíka už v malom veku. Vystavením svojho psa rôznym ľuďom a prostrediam - nehovoriac o iných psoch - sa stane stabilnejším, šťastnejším a sebavedomejším zvieraťom.

Prvá pomoc pri problémoch so susedmi:

1. Najprv komunikácia: väčšina sporov sa vyrieši komunikáciou.
2. Ak to nepomôže: opakované rušenie nočného kľudu môžete riešiť cez mestskú políciu alebo podaním podnetu na mestský alebo obecný úrad.
3. V krajnom prípade: ak vznikne škoda (napr. poškodenie majetku), rieši sa to občianskoprávnou cestou.

Výber vhodného plemena psa do bytu

Ak sami nie ste vlastníkom domu alebo bytu, potrebujete pred zadovážením si psa písomný súhlas Vášho prenajímateľa!

Od útulného jednoizbového bytu v meste až po priestranný mezonetový byt so strešnou terasou: Byty sa môžu veľmi líšiť. Ak žijete v byte, kde je všetko od vchodových dverí po obývaciu izbu na jednom podlaží, je to veľká výhoda: Váš štvornohý kamarát nemusí namáhavo loziť po schodoch, čo je obzvlášť dobré pre šteniatka. Koniec koncov, mladých psov by ste nemali nechať behať po schodoch.

Máte vo svojom prízemnom byte záhradu? Prečítajte si naše „záhradnícke tipy“ na konci článku.

Vhodné psie plemená pre byty

Ak bývate na prízemí alebo máte výťah, ak Váš byt je priestranný a máte tolerantných susedov, máte (takmer) slobodnú voľbu pri výbere plemena psa.

Vhodné pre:

• Všetky malé plemená psov bez prílišnej potreby pohybu, ako napríklad japonský španiel, maltézsky psík, bavlnka (Coton de Tuléar), bišon, mops a francúzsky buldoček.
• V malom byte sa vynikajúco cítia aj malé varianty pudlov a gavalieršpaniel Kráľ Karol.
• Rovnako dobre sa cítia v malom byte aj väčšie psy, ako sú anglický buldog a nemecká doga. Samozrejme, byt by mal byť tak dostatočne priestranný, aby Váš štvornohý kamarát pri vrtení chvostom nezhodil napr.

Spoločenské plemená

U spoločenských plemien malého vzrastu ako je čivava, mops alebo čínsky chocholatý pes je to jednoznačné. Sú to plemená určená len pre chov v byte (či vnútri domu). Nie, že by títo psíkovia netrávili radi čas na záhrade, ale o celoročnom vonkajšom pobyte (u búdy alebo v koterci) nemôže byť reč. Preto sú spoločenské plemená všeobecne ako stvorená pre chov v bytoch. Títo psíci majú priateľskú povahu, nie sú tak nároční na pohyb a pri prechádzkach je zvládnu aj menšie deti. Medzi spoločenské plemená patrí napríklad bišon, maltézačik, pekinský palácový psík, japan chin, papillon, bolonský psík, francúzsky buldoček atď.

Miniatúrne plemená

V dnešnej dobe veľmi módne miniatúrne plemená ako čivava, pražský krysařík alebo yorkšírsky teriér majú bezpochyby svoje výhody. Spotreba krmiva je minimálna, zmestia sa aj do vrecka, takže ich môžeme brať na miesta, kam by sme sa s veľkým psom nemohli vydať. Na pohyb a priestor majú malé nároky a keď si na ne kúpime prepravku, môžu vo verejnej doprave cestovať zadarmo. Sú to psy pre život v byte, poťažmo v mestách, ako stvorenia. Deti s nimi môžu vyraziť von a nemusíme mať strach, že je pes bude na vodítku vláčiť. S ich malou veľkosťou je ale spojená určitá krehkosť. A preto musíme dať pozor, aby sme malému psíkovi omylom neublížili. Také prišliapnutí packy, ktoré čtyřicetikilový pes skoro nepocíti, môže u malých psov spôsobiť zlomeninu.

Vhodný pre: Basendži z anatomického hľadiska nemôžu štekať, môžu vydávať iba hrdelné zvuky pripomínajúce jódlovanie. Celkovo sú tieto psy veľmi pokojné - a, mimochodom, ľahko sa tiež chovajú v malých alebo vyššie položených bytoch. Okrem toho sotva inklinujú k štekaniu: vipet, barzoj, gavalieršpaniel Kráľ Karol, zlatý retríver a labradorský retríver, akita Inu a francúzsky buldoček.

Vhodné plemená psov: Dospelé stredne veľké a malé psy môžu chodiť po schodoch. Ak však bývate na piatom poschodí, môže to byť pre tieto psy z dlhodobého hľadiska nezdravé. Malé psy, ako napr. čivavu môžete s ľahkosťou vziať na ruky. Ďalej sú na chov psov v takomto byte vhodné tzv. „lap dogs“, čím sú označované psy malej veľkosti priateľské k ľuďom, ako napríklad bolonský psík alebo bavlnka (Coton de Tuléar) a príbuzné plemená.

Ďalšie vhodné plemená:

• Francúzsky buldoček je nenáročný, milujúci spoločník, ktorý sa viac hodí do pokojnejšej domácnosti. Je veselý, inteligentný a odvážny. Len sa uchyľuje ku štekotu, má dobrý vzťah k deťom a na svojho pána je citovo viazaný. Ku spokojnosti mu stačí pohodlný pelech a 2 chody denne.
• Mopsík má priateľskú a spoločenskú povahu. Aj vo vyššom veku je pokojný, nemá sklony k žitiu vybavenia. Rýchlo sa učí a má pokojnú povahu, čo z neho robí skvelého spoločníka pre rodinu.
• Jazvečík môže byť dlhosrstý, krátkosrstý alebo drsnosrstý, veľmi inteligentný a tvrdohlavý. Jazvečíky lipnú na svojich pánoch a potrebujú tráviť čas s ľuďmi. Sú náročnejšie na výchovu aj pohyb.
• Shih-tzu je aktívny psík, vhodný pre športovejšie založených majiteľov. Nenáročný na priestor a oddaný svojmu pánovi. Je hravý, sebavedomý a ľahko sa cvičí. Srsť vyžaduje starostlivosť, prípadne ostrihanie na krátko.
• Jorkšírsky teriér je plemeno, ktoré si mnoho ľudí kupuje pre jeho popularitu. Pri správnej výchove je pokojný a tichý. Potrebuje dostatok času so svojím pánom.
• Čivava je malý pes, ktorý v byte nezaberá veľa miesta. Stačí mu teplý pelech a denne maximálne tri kilometre prechádzok.
• Mopslíky sú známe svojou hravosťou, vernosťou, no i charakteristickou skladanou tvárou a malou zavalitou postavou. Majú veľmi radi spoločnosť a nemajú radi samotu. Mops potrebuje pohyb aby sa udržal v dobrej kondícii, no postačia mu aj kratšie prechádzky.
• Plemeno Bišon je energické a hravé, no keďže i v dospelosti dosahuje drobné rozmery, nevyžaduje si niekoľkohodinové prechádzky. Tieto veľmi inteligentné, biele klbká sú ideálne psy do bytu. Najmä do rodiny s malými deťmi, s ktorými sa bude hrať a učiť sa nové kúsky.
• Vďaka svojim rozmerom je bostonský teriér ďalším plemenom vhodným do bytu. Vedia byť veľmi aktívni, takže sa potrebujú každý deň prebehnúť (ideálne za svoju loptičkou), no ak im doprajete trochu pohybu, budú z nich výborní spoločníci a členovia rodiny aj v byte.
• Buldogy sú známe svojou lenivosťou, čo ich predurčuje na rolu bytových psov. Krátke prechádzky im budú stačiť na to, aby boli šťastní a zvyšok dňa budú radi tráviť na gauči a vo vašej blízkosti. Buldogy sú veľmi jemné a citlivé psy vhodné aj pre rodiny s menšími deťmi.
• Je to veľmi inteligentné plemeno, no vyniká aj svojou tvrdohlavosťou, takže sa pripravte na samostatnú osobnosť a ďalšieho nezávislého člena rodiny.
• Bansedži je výborná alternatíva psa do bytu ak máte so susedmi tenké steny, pretože nešteká. Je tiež nenáročný na starostlivosť, keďže takmer vôbec neplzne a je veľmi čistotný. Banseji je veľmi aktívny, keď je na prechádzke a pri hre, no keď je doma je pokojný a na gauči dokáže preležať celé dni.
• Vďaka svojej drobnej konštitúcii sú čivavy ideálnymi spoločníkmi pre život v byte. Nevyžadujú si veľa pohybu. Väčšinou sú temperamentné, nedôverčivé a okamžite ohlásia majiteľovi každú návštevu, takže sú i dobrými strážcami.
• Bavlknky sú veľmi priateľské a milé psy vhodné aj do bytu. Sú to hravé, rodinné psy, ktoré nemajú veľké nároky na pohyb a cvičenie. Trochu náročnejšia je starostlivosť o ich dlhšiu srsť, no ak sa bude pravidelne česať, bude hebká a príjemná na dotyk.
• Toto plemeno nie je náročné na pohyb, ani na starostlivosť. Vyhovuje mu ľudský kontakt a blízkosť členov rodiny.
• Jazvečíky sú známe vďaka ich krátkym nohám a neprimerane dlhému telu. I keď boli pôvodne vyšľachtené na poľovné účely ako duriči, stali sa veľmi obľúbenými spoločníkmi vhodnými aj do bytu. Jazvečíky vedia byť vytrvalé, no vďaka malým nohám im stačia prechádzky na menšie vzdialenosti.
• Kavalier je spoločenské plemeno, ktoré miluje prítomnosť svojho pána a členov svojej rodiny. Veľmi rád sa mazná a patrí medzi psov ktorí vyhľadávajú fyzický kontakt.
• Trpasličí pinč je inteligentný, energický a odvážny spoločník aj na život v byte. Voči cudzincom je nedôverčivý a preto je aj dobrým strážnym psom, čo dáva najavo hlasným štekotom. Trpasličí pinč si väčšinou vyžaduje socializáciu s malými deťmi a inými psami, aby s nimi dobre vychádzal.
• Francúzsky buldoček je zábavné a priateľské plemeno ideálne aj do bytu. Veľmi rád leňoší na gauči a na to aby bol šťastný mu stačí krátka prechádzka. Francúzske buldočky sa radi hrajú a vítajú ľudský kontakt.
• Shiba Inu je pes známy svojou nezávislosťou. Svojou veľkosťou sa hodí aj do menšieho bytu, no vyžaduje si viac pohybu ako iné bytové psy. Z tohto dôvodu sú vhodnejšie pre aktívnejších ľudí.
• Tento malý pes je výborným spoločníkom do bytu. V porovnaní s väčšími plemenami nemá veľké nároky na pohyb a postačia mu kratšie prechádzky.
• Lhasa apso má veľké sebavedomie a je vyrovnaný. Vďaka tomu je skvelým spoločníkom a strážcom rodiny. Pri tomto plemene je zvlášť dôležitá skorá socializácia a výcvik.
• Maltézsky psík sa využíva ako spoločenský pes už viac ako 2 000 rokov. Toto plemeno poznáte už z diaľky vďaka bielej hodvábnej a dlhej srsti. Je veľmi priateľský, veselý a plný energie. Maltezák obľubuje spoločnosť, takže mu bude vyhovovať ak bude stále niekto z členov rodiny doma.
• Americký bezsrstý teriér je spoločenský pes, inteligentnej, bystrej povahy. Je temperamentný a priateľský. Miluje pohyb a akýkoľvek šport (a samozrejme svoju loptičku), no vie byť aj veľký domased.
• Toto malé klbko energie je ideálnym psom do bytu a spoločníkom. Na vybitie energie potrebujú tieto psy pravidelné prechádzky, no pre ich drobné rozmery im postačia kratšie vzdialenosti (krátke a intenzívne behanie a hra).
• Sú dobrými strážcami a cudzích ľudí okamžite hlásia brechotom. Toto plemeno je pomerne nezávislé, takže zvládne aj ak zostane doma sám.
• Pudel je plemeno ktoré je vyšľachtené vo viacerých variantách: Veľký pudel, stredný pudel, trpasličí pudel a toy pudel. Do bytu sú kvôli veľkosti vhodné najmä trpasličie a toy pudle. Sú to inteligentné a ľahko cvičiteľné psy, ktoré sú výbornými spoločníkmi do rodiny.
• Ši-cu bol vyšľachtený aby sa stal rodinným maznáčikom. Sú to výborní spoločníci, ktorí sa prispôsobia akémukoľvek prostrediu. Nie sú náročné na pohyb a aj preto sú ideálnymi psami do bytu.
• Jorkšírsky teriér je ideálny pes do bytu. Jorkšíri milujú zábavu a rôzne aktivity, no keďže sú maličké, postačí im občasná prechádzka. Napriek svojmu drobnému vzrastu sú pomerne odvážne, ostré a nedôverujú cudzincom. Neváhajú sa postaviť iným psov, hoci sú mnohonásobne väčšie.

Nevhodné psie plemená pre byty

Nie je vhodný pre: Výnimky potvrdzujú pravidlo, ale pracovné psy s veľkou potrebou pohybu sa do bytu odporúčajú menej - najmä ak sa byt nachádza v meste. Okrem trávenia dosť času so svojím majiteľom, by títo štvornohí priatelia mali mať k dispozícii dostatok priestoru a bezpečnú záhradu.

Nevhodný pre: Poľovné psy, pracovné psy a veľké psy nad 20 kilogramov sú menej vhodné na bývanie vo vyšších poschodiach. Pretože v prípade, že by Váš pes začal mať problémy s kĺbami, mali by ste zvládať ho nosiť po schodoch.

Nasledovné plemená nie sú kvôli svojej stavbe tela vhodné na pravidelné behanie po schodoch: Jazvečík, francúzsky buldoček, pekinský palácový psík a baset.

Nevhodný pre: teriérov, nakoľko tí majú spravidla tendenciu štekať, menej vhodní do hlučných bytov sú teda jorkšírsky teriér, kern teriér a westhighlandský biely teriér. Väčšie riziko štekania je taktiež u psov, ako sú doberman, malý bradáč, trpasličí pudel a toypudel, čivava a pekinský palácový psík.

Pre brazílsku filu nie je byt a mestské prostredie práve ideálne. Rovnako tak chlpatý stokilový bernardín pre poriadkumilovného človeka z garzónky, ktorý má rád prekúrený byt, nie je moc šťastná voľba.

Chov psa vo vyšších poschodiach

Váš byt je veľký a priestranný, ale bývate na druhom poschodí? Tu platí, že minimálne šteniatka by ste mali cez schody prenášať. Prejsť sem tam zopár schodov šteniatku síce neublíži, ale riziko zranenia pri nekontrolovateľnom behaní hore a dolu schodmi je veľké. To platí aj neskôr: U veľkých plemien psov sa môžu vyvinúť problémy s kĺbmi, keď musia pravidelne zdolávať schody, no na nosenie po schodoch sú zas príliš ťažkí.

Ak bývate na piatom poschodí, môže to byť pre tieto psy z dlhodobého hľadiska nezdravé. Malé psy, ako napr. čivavu môžete s ľahkosťou vziať na ruky.

Chov psa v malom byte

Že jednoizbový byt nie je vhodný pre psa? To závisí od jeho obyvateľov! Nie každý pes je príliš aktívny. Navyše: „Jednoizbový pes“, ktorý je so svojimi dvojnohými priateľmi často vonku, žije vo väčšine prípadov šťastnejší život než pes, ktorý musí v päťizbovom byte tráviť niekoľko hodín denne osamote.

Počujete, keď Vaša suseda zapne kávovar alebo chrápe? Potom by to mohlo hrať úlohu pri rozhodovaní o konkrétnom plemene psov. Pretože niektoré psy majú tendenciu štekať. Majte tiež na pamäti: Nadmerné štekanie môže byť prejavom stresu alebo nudy.

Pri výbere psa do bytu by ste mali predovšetkým zvážiť plemeno, ktoré sa hodí k vášmu životnému štýlu a ktoré bude vyhovovať veľkosti vášho bytu. Niektoré plemená sa lepšie prispôsobia rodinám, zatiaľ čo iné sú vhodnejšie pre jednotlivých majiteľov.

Chov veľkého psa v byte

Ak ste milovníkom veľkých psov, ale váhate, či je taký pes do bytu vhodný, tak vedzte, že aj veľký pes môže byť v byte šťastný a prežiť tu spokojný, plnohodnotný život. Podľa môjho názoru (a nie som rozhodne sama) platí jednoduché pravidlo: Ak má pes dostatok pohybu a netrpí samotou, môžeme ho chovať v byte. Vždy záleží na prístupe a zodpovednosti majiteľa.

Samozrejme sú plemená, ktoré sa pre chov v byte hodí viac, iná menej. Pre brazílsku filu nie je byt a mestské prostredie práve ideálne. Rovnako tak chlpatý stokilový bernardín pre poriadkumilovného človeka z garzónky, ktorý má rád prekúrený byt, nie je moc šťastná voľba.

Ale ak sa majiteľ skutočne "obetuje", vydrží v byte takmer každé plemeno. Obeť sa týka času stráveného upratovaním a času, ktorý strávime s naším psím miláčikom vonku. Aj keď čas vonku, venovaný fyzickej aktivite a rozvíjanie vzájomného vzťahu pri prechádzkach či výcviku, by pre človeka nemala byť obeť, ale radosť. Veď preto si psa do bytu kupujeme, aby sme s ním trávili voľný čas a boli mu priateľom.

Musíme samozrejme počítať s tým, že veľký pes stojí viac peňazí (viac krmiva, väčšie obojky, viac odčervovacích práškov atď.).

Všehazující chvost

Ďalej by sme si mali uvedomiť, že pes v byte vždy spôsobí nejaké škody. Veľký pes chvostom či hlavou ľahko zrazí poháre na konferenčnom stolíku a jednoducho môže znečistiť steny bytu. Pre situácie, kedy sa obrie psík vráti z prechádzky celý od blata a otrepy sa, prípadne sa o stenu priamo utrie, bude výhodné vymaľovať byt do výšky jedného metra umývateľnou farbou. U dogovitých psov sa tiež často stáva, že viac slintajú. Budúce páničkovia takéhoto "uslintance" sa budú musieť zmieriť s tým, že budú chodiť po byte s handrou a slintíky občas utierať. Pri oklepání možno aj zo stropu...

Chlpatci

U dlhosrstých chlpáčov, ako je napr. Bernský salašnícky pes, zasa musíme počítať s tým, že v zime by im v prekúrenej byte bolo neskutočné horúco. Sú to psy, ktoré sa hodí skôr pre celoročný pobyt vonku na záhrade rodinného domu. V prípade, že ich chceme chovať v byte, musíme sa tomu prispôsobiť a zabezpečiť, aby v byte netrpeli! To znamená poskytnúť im dostatok pohybu a vyžitie a hlavne v zime byt nepretápať! Pes sa musí cítiť dobre, a preto sa musí kúriť len primerane. Páničkovia oblečú hrubé ponožky a sveter, alebo psovi vyhradí jednu miestnosť, kde sa kúriť nebude. Potreby psa sú v týchto prípadoch dôležitejšie ako komfort majiteľov. Ak nie sme schopní psovi zabezpečiť v byte pohodovej žitia, je predsa len lepšie poobzerať sa po inom, vhodnejšom plemene.

Výber šteniatka a jeho výchova v byte

Tiež výber šteňaťa je kľúčový. Chovateľ má jednotlivé šteňatá z vrhu odpozorované a vie, ktoré sú aktívnejší a ktoré sú skôr pokojné povahy. Ak nevyberieme nejakého hyperaktívneho jedinca, tak sa život s veľkým psom aj v malom byte dá zvládnuť. Psy si totiž na malý priestor zvyknú veľmi rýchlo, keď majú veľa pohybu vonku. Chce to pevné nervy a chuť so psom pracovať.

Úskalia chovu v byte

Pokiaľ si chemo zaobstarať psa do bytu, musíme počítať s tým, že pre udržanie poriadku sa bude upratovať oveľa častejšie. Ten, kto si úzkostlivo potrpí na poriadok a pri uzretí najmenšieho chĺpku či smietky hneď nadskočí, nech si radšej psa neobstaráva. Srsť bytových psov totiž podlieha celoročnej výmene. Aj keď dvakrát ročne môžeme zaznamenať obdobie zvýšeného pĺznutia, tak púšťať chlpy úplne neprestane nikdy. V dobe pĺznutia je potreba vysávať takmer denne. Je potom len na nás, či si zvolíme psa krátkosrstého alebo dlhosrstého. U dlhosrstých plemien bude prítomnosť chumáčov chlpov ešte výraznejší. Hladkosrsté psy majú síce krátke chlpy, ale zase sú ako ihličky, ktoré sa do všetkého zapichujú a veľmi ťažko sa odstraňujú. Psy dlhosrstí vyžadujú samozrejme väčšiu starostlivosť, musíme ich pravidelne vyčesávať. Tiež po každej vychádzke v mokre či blate budeme musieť psa dôkladne umyť, inak v byte budeme mať všade hnedé šmuhy a stopy. Krátkosrsté psy stačí v niektorých prípadoch len dôkladne utrieť. Existujú tiež plemená, ktoré nepĺznu (napr. Pudel), u týchto psov zase budeme musieť počítať s pravidelnou úpravou srsti a zastrihávaním.

Deštruktívne správanie

Ďalším úskalím, na ktoré by sme sa mali pripraviť dopredu, je fakt, že pes môže byť ničiteľ, ktorý sa bude v našej neprítomnosti baviť tým, že okúše všetko možné aj nemožné. Niektorí psi majú destruktívne správanie len vo šteňacom období, iné to neopustí celý život. A rozhodne sa to netýka len psov veľkých, aj malý jazvečík dokáže doma urobiť solídne neplechu. Preto by sme v čase našej neprítomnosti mali odpratať všetky potenciálne nebezpečné predmety a nachystať psovi dostatok hračiek, aby sa zabavil. (Na tento účel môžu poslúžiť napríklad byvolie kostičky, hračka KONG pod.) Pokiaľ sa pes nudí, nie je poriadne vybehaný, môže si prebytočnú energiu vybíjať ohryzovaním vybavenie domácnosti. Tiež cenné veci by sme mali radšej odpratať, alebo psa jednoducho do niektorých miestností nepúšťať. Ak psa ráno pred odchodom do práce riadne vybeháme, znížime riziko ničenie vecí z nudy. Unavený pes potom väčšinu času prespí, pretože psy dokážu bez problému prespať aj 17 hodín denne.

Samota

Ďalšie návyk, ktorý musíme u šteňaťa pestovať už od mala, je príprava na náš odchod. Šteňa si musí postupne zvykať, že je v byte samo. Spočiatku to budú len krátke chvíľky, ktoré budeme postupne predlžovať. Pes si zvykne, že aj keď odchádzame, tak sa vždy zase vrátime. Postupným navykáním na samotu predídeme prípadným nepríjemnostiam. Bohužiaľ sa niekedy objavujú závažnejšie prípady, keď psík za neprítomnosti majiteľa v byte vyje, šteká a demoluje zariadení, prípadne sa pomočuje. Tento jav sa nazýva "separačnú úzkosť" a vyžaduje dlhodobý, odborný prístup. Preto nezabudnite psa už od mala zvykať na samotu.

Pes v byte verzus pes na záhrade

Záhrada nie je všetko

Situácia, kedy pes trávi celý deň voľne na záhrade a majiteľ s ním napriek tomu chodí na pravidelné každodenné prechádzky a trávi s ním čas po príchode z práce, je ideálne. Ale svet nie je vždy ideálny a realita je mnohokrát inde. Niektorí "záhradné" psi chodia na prechádzky len cez víkend, keď je na to viac času, a niektorí bohužiaľ ani to nie. Aj v dnešnej dobe mnoho ľudí razia názor: "Keď je pes na záhrade, tak predsa bez prechádzky vydrží." Títo ľudia si neuvedomujú, že záhrada, hoci veľká, neposkytuje psovi nové podnety. Pre vyrovnanú psie povahu je dôležité prežívať nové situácie, zoznamovať sa s rôznymi podnetmi. Rovnako tak je dôležité stretávať sa s inými psami a ľuďmi.

Správna socializácia od šteňacieho veku je jedným z predpokladov bezproblémového spolužitia. Socializáciou rozumieme zoznámenie psa so svetom, teda s rôznymi zvukmi, vecami, zvieratami, ale aj situáciami. To pes, ktorý trávi celé dni na záhrade, chýba. Pes, označený ako nesocializovaný, potom nevhodne či neprimerane reaguje na bežné situácie a veci. Trpí nielen jeho nervová sústava, teda on sám, ale aj majiteľ a okolia. Nevhodnou reakciou môže byť ako neprimeraná bojazlivosť, tak agresívne správanie, ktoré väčšinou pramení zo skrytého strachu. Pes, ktorý nevie, ako na vzniknutú situáciu reagovať, potom reaguje pudovo (útekom) či skratový (hryzením). Preto je nevyhnutné (a v období šteňacom obzvlášť) brať psa na prechádzky po okolí. Zoznamovať ho s novými miestami a samozrejme aj s ostatnými psami. To je záruka, že psa v budúcnosti nová situácia tak neprekvapí a nezareaguje nepredvídane. Pes, ktorý sa od šteňacieho veku stretáva s ostatnými jedincami svojho druhu, sa naučia, ako sa v spoločnosti psov správať. Nie je to vždy zárukou, že sa pes v dopělosti s ostatnými psami (väčšinou rovnakého pohlavia) znesie, ale určite k tomu bude mať väčšie predpoklady. Pes, ktorý trávi celé dni na záhrade bez prechádzok a nových podnetov, môže časom zakrnět. Spoločné prechádzky s majiteľom majú rad výhod. Utužuje sa poslušnosť psa a vzájomný vzťah. Rovnako tak sú prechádzky dobré pre ľudí, zvlášť v dnešnej dobe sedavých zamestnanie. Páníček poskytne vyžitie psovi a urobí pritom niečo aj pre seba.

Pes, ako svorky a zviera, sa sám na záhrade nebude cítiť dobre. Ku šťastiu potrebuje kontakt s ľuďmi. A to nehovorím o živote v koterci alebo dokonca na reťaz pri búde! Samozrejme nemám nič proti niekoľkohodinovému pobytu v priestrannom koterci. Ale aby pes trávil celé dni zavretý v koterci a svojho pána videl len pri kŕmení, to mi je naozaj "proti srsti". Na to mám svojho psa veľmi rada, je mi priateľom. A to by som priateľovi nemohla urobiť..

Ale pre niektorých ľudí na vidieku je pes bohužiaľ len tvor určený na stráženie. A preto tvrdím, že veľká záhrada nie je záruka Šťastného psa. Pes je šťastný so svojím pánom.

Pes a jeho svorka

Z môjho pohľadu patria psie kamaráti v našej prítomnosti domov (či už do bytu alebo domu), pretože sa môžeme viac radovať zo vzájomnej spoločnosti. Pes je stále s nami, môže sa zúčastniť diania v rodine. Môžeme s ním hovoriť, keď ideme okolo, pohladíme ho, pohráme si s ním. Stáva sa neoddeliteľnou súčasťou rodiny a má väčší pocit spolupatričnosti so svojou svorkou. O to je pes, ktorý nesmie vstúpiť do domu, ochudobnený. Moja sučka by ma najradšej chodila kontrolovať aj na záchod. Verne leží v kuchyni a pozoruje ma, keď varím, aby jej náhodou niečo neuniklo. Často si príde pre pohladenie. Rozhodne nemám pocit, že by v byte trpela. Naopak, keď cez víkendy jazdíme na chate, kde má k dispozícii oplotenú záhradu, často jej pristihnem za dverami, ako čaká, kedy už ju pustíme dnu za nami. Samotnú ju to na záhrade moc dlho nebaví. A preto zastávam názor, že dospelý pes zavretý 9 hodín v byte sa netrápi, ak je predtým riadne vyvenčený, nevadí mu samota a po príchode pána nasleduje dostatočne dlhá, aktívna prechádzka.

Množstvo pohybu

K zdravému a spokojnému životu každého psa patrí primeraný pohyb a možnosť pravidelného vyvenčenia. Psy držanie v bytoch sú v tomto ohľade odkázané na svojho pána. On určuje, kedy sa pôjde von. A preto majitelia bytových psov musia dodržiavať určité pravidlá. Možnosť vyvenčenia musí mať pes aspoň 3x denne. Ani malému psíkovi nestačí 2x denne na chvíľku vyvenčiť a domov! Minimálne jedna prechádzka počas dňa by mala byť dlhšia s možnosťou voľného pohybu. Časové nároky sa líši podľa plemien. Sú psy, ktorým stačí denne hodina a potom sa pokojne zvalí na sedačku, ale sú tiež psy, ktorí denne vyžadujú hodín päť!

Psy na záhrade sú na tom zdánilvě lepšie, môžu vykonať potrebu, kedy sa im zapáči. Ale existujú aj takí psy, pre ktoré je záhrada súčasťou "doma" a na vykonanie potreby chcú ísť "von".

Bohužiaľ sa stále stretávam s predsudkami typu: "Veľký pes bude mať v byte málo pohybu, prechádzky mu nemôžu vynahradiť celodenné behanie po záhrade". Avšak predstava, že pes bude behať celý deň po stále rovnakej záhrade, aby si odbiehal svoju pravidelnú dávku pohybu, je od skutočnosti veľmi vzdialená.

Keď teda nepočítam situácie, k...

Pes v byte: Výhody a nevýhody

Výhody chovu psa v byte:

• Je menej pravdepodobné, že dostanú infekciu parazitmi. Väčšina psov dostane infekcie parazitmi od iných psov prostredníctvom slín, výkalov alebo priameho kontaktu. Ak chováte svojho psa vo vnútri a zvyčajne sa prechádzate po určitej trase, pravdepodobnosť infekcie parazitmi je nižšia.
• Zvieratá chované v byte, ktoré chodili len po danej trase alebo na vodítku, sú menej vystavené infekciám a chorobám, pretože majú menej príležitostí stretnúť sa so zvieratami, ktoré ich šíria, ako sú vtáky, myši, veveričky, túlavé mačky a psy.
• Menšia šanca na útek. Ak chováte svojho psa v byte a venčíte ho na vodítku v parku, alebo v lese, je oveľa menšia šanca, že ho napr. zrazí auto. Psy, ktoré sú držané vonku v záhrade a majú šancu utiecť, sa s väčšou pravdepodobnosťou dostanú do nebezpečných situácií.
• Pes chovaný v byte sa medzi známym nábytkom a vecami cíti bezpečne, vďaka čomu je oveľa sebavedomejší, pokojnejší a vyrovnanejší.
• Navyše nezažíva stres, aký zažíva záhradný pes dennodenne - hluk áut, okoloidúcich ľudí, túlavé zvieratá pri plote, prebehnutie hlodavcov, teplo, zima atď.
• V byte evidentne dbáte na to, aby neprišiel do kontaktu napr. so žiadnymi chemickými látkami alebo inými nebezpečnými vecami.
• Bytový pes v byte žije v priemere o 2 až 5 rokov dlhšie ako pes chovaný vonku.
• Ak psa nechováte na záhrade, ale v byte, pes ostane oveľa čistejší - to je samo o sebe výrazne pozitívna vec.

Nevýhody chovu psa v byte:

• Psie chlpy. Nevýhodou psích chlpov v byte je, že sa rýchlo hromadia na nábytku, podlahe a oblečení, čo môže byť náročné na udržiavanie čistoty. Chlpy môžu tiež spôsobovať problémy u ľudí s alergiami a zhoršovať kvalitu vzduchu v uzavretých priestoroch. Pravidelné vysávanie a čistenie je preto nevyhnutné, aby sa byt udržiaval v poriadku.
• Nemôžete očakávať, že váš pes bude celý deň čakať, kým ho vyvenčíte, len preto, že nemáte čas alebo veľa pracujete. Ak nemáte možnosť ísť so psom aspoň raz denne na dlhú prechádzku, zvážte, či je pre vás vhodné mať psa.
• Psie slintanie je problém hlavne u väčších psov. Je ťažké zabrániť psovi, aby neslintal, takže čistenie je nevyhnutné - a priznajme si, môže to byť únavné a stresujúce.
• Psie lupiny. Psia koža sa obnovuje podobne ako naša, a odumreté bunky z nej padajú všade - na sedačku, či koberec. Keďže sú ťažko viditeľné, ťažko sa pred nimi chrániť. Problém je, že mikroorganizmy v psej srsti môžu vyvolať alergie u vás alebo vašich blízkych, čo môže spôsobiť nepríjemné príznaky ako nádchu, kýchanie, svrbenie očí či vyrážky.

Praktické tipy pre život so psom v byte

Štekanie je pre psov prirodzené a niektoré to robia viac než iné. Ak však vaše nové šteniatko začne štekať zakaždým, keď niekoho začuje na chodbe, skúste odviesť jej pozornosť tým, že mu ponúknete maškrtu za poslušnosť, alebo mu dajte nejakú zábavnú úlohu. Ďalšia možnosť je zamaskovať vonkajšie zvuky tichou televíziou alebo prehrávaním bieleho šumu.

Podložky na cikanie môžu byť v niektorých prípadoch užitočné, ale skomplikujú proces výcviku. Budeme ich musieť odnaučiť používať podložky a potom ich naučiť, aby chodili na trávu alebo betón. Je oveľa efektívnejšie vziať šteniatko priamo von a odmeniť ho za to, že tam vykonalo potrebu od samého začiatku.

Rutina je pre psov rovnako dôležitá ako pre ľudí, najmä ak žijú v byte. Pravidelnosť pomáha ich telu udržať si stabilný rytmus vyprázdňovania. Stačí naplánovať každodenné prechádzky a kŕmenie na rovnaký čas, aby sa pes rýchlo naučil, kedy môže ísť von. Týmto spôsobom sa vyhnete častému čisteniu podlahy.

Aj v malom byte váš pes potrebuje vlastný kútik, kde môže tráviť čas osamote a naučiť sa upokojiť. Predstavte si, že by ste nikdy nemali možnosť zavrieť sa v spálni. Samostatná miestnosť nebude potrebná, dôležité je však mať niekde v byte kútik, ktorý sa môže stať jeho stabilným miestom. Na toto miesto môžete umiestniť postieľku, kde môže cez deň spať a relaxovať, blízko umiestniť misku na kŕmenie a pitie a na to isté miesto umiestniť svoje hračky.

Je tiež dôležité určiť, kam pes môže a nemôže ísť. Pri držaní psa v byte je obzvlášť dôležité určiť pre vášho domáceho maznáčika, kto je vodcom domu. A musí pochopiť, že sa musí podriadiť vašim pravidlám.

Typické prejavy separačnej úzkosti - neprestajné štekanie, ničenie vecí ako hryzenie nábytku, atď. Najlepšou metódou, ako predísť separačnej úzkosti, je zabrániť jej vzniku. Ak si zaobstarávate šteniatko, nechajte ho každý deň na chvíľu osamote, aby si na to zvyklo. Začnite krátkou návštevou obchodu a postupne predlžujte čas neprítomnosti. Ak si adoptujete psa, ktorý už trpí separačnou úzkosťou, nie je to beznádejné. Prípady separačnej úzkosti majú veľmi vysokú úspešnosť riešenia.

Učte svojho psa, aby bol nielen poslušný, ale aj spokojný a vyrovnaný spoločník. Tréning je kľúčový pre správne správanie, či už ide o základy, ako je povel "sadni" a "zostaň", alebo o zložitejšie úlohy. Pravidelné cvičenie nielen posilňuje vzťah medzi vami a vaším psom, ale pomáha mu aj lepšie zvládať rôzne situácie, napríklad samotu alebo nové prostredie.

Keďže je dosť pravdepodobné, že nebudete môcť zabezpečiť 24-hodinový dohľad nad svojím miláčikom, jednou z najdôležitejších zručností, ktoré sa treba naučiť, je byť disciplinovaný, keď je v byte sám. Trpezlivosť a dôslednosť sú základom úspešného výcviku, pričom odmeny a pozitívne posilňovanie urobia z učenia príjemný proces.

Ako vidíte, aj keď bývate v byte alebo paneláku, mať psa nie je nemožné. Stačí si vybrať plemeno, ktoré sa najlepšie hodí k vášmu životnému štýlu a prostrediu. Ak svojmu psovi zabezpečíte správne podmienky, môže byť šťastný a zdravý aj v menšom priestore. Stanete sa oveľa pokojnejšími a vyrovnanejšími, pretože láska, ktorú psy nezištne dávajú, bude mať úžasný upokojujúci účinok a pomôže zmierniť stres. Naučíte sa, akí ste odhodlaní, lebo na prechádzku pôjdete aj v daždi, snehu a mraze. Naučíte sa o bezpodmienečnej láske, že v byte bude vždy niekto, kto sleduje váš tieň.

tags: #pes #a #jeho #chov #v #byte