Jazvečík je malý, inteligentný, živý a svojhlavý rodinný pes s veľkým srdcom. Nie je snáď nikto, kto by ho nepoznal. Vďaka svojim jedinečným vlastnostiam a schopnostiam si svoj post "malého kráľa veľkého psieho sveta" len tak niekomu neuvoľní. Je to jedno z najobľúbenejších plemien na svete.
Pôvod a história
Plemeno pochádza z Nemecka. Prvé zmienky o jazvečíkovi nachádzame v knihe o loveckých psoch už v roku 1562. Tu je opísaný lov a vlastnosti tzv. Podzemných psov, ktorí zápasili s líškami a jazvecami v norách. V 19. storočí sa začína formovať čistokrvný chov jazvečíka práve v Nemecku. Prvý popis plemena pochádza z roku 1879 a prvý štandard bol spísaný už roku 1895. Jazvečík sa čoskoro uchytil nielen v kontinentálnej Európe, ale aj v Anglicku. V Nemecku sa s ním stretávame pod jeho originálnym názvom - "Teckel" alebo tiež "Dachshund", ktorý sa uchytil aj v anglicky hovoriacich krajinách. V Poľsku ho nazývajú "jamnik", na Slovensku "Jazvečík". Dnes je rozšírený po celom svete.
Prvé vyobrazenie psov podobných jazvečíkom pochádza už zo stredoveku, tí sa však podobali dnešným psom iba stavbou kostry. Tvar hlavy aj postavenie uší bolo v tej dobe úplne odlišné. Prvé zmienky o jazvečíkovi, ako ho poznáme dnes, sú už viac ako 300 rokov staré. Hovorí o ňom ako o nízkom, krátkonohom psovi s dlhým trupom a zvislými ušami, ktorý bol určený k lovu bobrov, jazvecov, vydier a králikov. Prvé zmienky o psoch podobných jazvečíkom nájdeme v latinskom kódexe z piateho storočia v Bavorsku. Hovorí sa tu o psovi „Bibarhund“ (Bobrí pes), ktorý sa využíval na norovanie a bol vysoko cenený. Je možné, že história tohto plemena siaha ešte ďalej - až do Egypta, kde sa na nástenných maľbách objavili psy podobné týmto. Jazvečík je krátkonohý pes s dlhým telom. Hlava je pretiahnutá s oválnymi očami, ktoré majú energický výraz a tmavohnedú až čiernohnedú farbu. Uši sú dlhé, široké a vysoko nasadené. Telo je dlhé a svalnaté, nad zemou je zdvihnuté tak, aby bol psovi umožnený voľný pohyb. Chvost je mierne zahnutý a je nasadený v línii chrbta.
Štandard a klasifikácia
Jazvečík je jediné plemeno, ktorému sa dostalo tej pocty mať svoju vlastnú skupinu FCI. Plemená psov sú medzinárodnou kynologickou organizáciou FCI rozdelené do desiatich skupín. Všetky plemená jazvečíka sú zaradené do skupiny č. IV, ktorá je vyhradená len a len jazvečíkom. V skupine je hneď deväť variet jazvečíka - tri veľkostné rázy sú kombinované s tromi druhmi srsti.
Veľkostné rázy
Vo veľkosti rozlišujeme jazvečíka najväčšieho - štandardného, prostredného - trpasličieho a najmenšieho - králičieho. O tom, do ktorého veľkostného rázu sa jedinec zaradí, rozhoduje obvod jeho hrudníka. Váha najväčšieho jazvečíka (štandardného) však nemá presahovať 9 kg.
| Veľkostný ráz | Obvod hrudníka v starobe minimálne 15tich mesiacov | Váha |
|---|---|---|
| Jazvečík štandardný | cez 35 cm | do 9 kg |
| Jazvečík trpasličí | 30 - 35 cm | cca 5 kg |
| Jazvečík králičí | neprevyšuje 30 cm | cca 3.5 kg |
Druhy srsti
Podľa srsti delíme jazvečíka na krátkosrsté, dlhosrsté a drsnosrsté.
- Krátkosrstý jazvečík: Je najstarším typom jazvečíka. Jeho krátka a hladká srsť sa najlepšie udržiava, ľahko sa očistí od blata a po osprchovaní je hneď suchý. Táto srsť je však bez podsady, čo môže byť pre niekoho nevýhodou. Sú úplne nevhodní na trvalý pobyt vonku, pretože sú viac zimomriví a vďaka nízkym nohám môžu trpieť pri prechladnutí zápalmi močového mechúra.
- Drsnosrstý jazvečík: Vznikol začiatkom minulého storočia prikrížením malého bradáča a trpasličích teriérov k hladkosrstému psovi. Má typické fúzy a obočie. Srsť je drôtovitá a hustá, s podsadou, ktorá ho chráni pred nepriazňou počasia. Vďaka hrubej podsade a tvrdej krycej srsti sú dobre využiteľní vo všetkých terénoch. Drsňákov je najviac vo farbe diviačia.
- Dlhosrstý jazvečík: Jeho história siaha až k druhej polovici 17. storočia. V minulosti boli veľmi cennými pre svoju neúnavnú hlasitosť a jemný nos. Jeho dnešný zjav nabral na ušľachtilosti až po krížení so španielskymi plemenami. Jeho dlhá srsť sa ukazuje pri práci v lese ako nepraktická a častejšie ho preto dnes vidieť vo výstavných kruhoch alebo ako spoločníkov v meste. Vyžaduje pravidelné kefovanie.
Povaha a temperament
Jazvečík je veľká osobnosť v malom tele. Je nežne prítulný, rovnako ako je bystrý a rýchly "bojovník". Svoje teritórium stráži pozorne a rovnako tak aj svoju rodinu. Jazvečík má svoj vlastný rozum, ktorý sa nie vždy zhoduje s názormi nás dvounožci. Jeho tvrdohlavá povaha je pre neho charakteristická a je neoddeliteľnou súčasťou jeho psieho ja. Je veselý a komunikatívny.
Je to priateľský pes, ani bojazlivý ani agresívny, s vyrovnaným temperamentom. Náruživý, vytrvalý a vrtký poľovný pes s jemným nosom. Jazvečík je ostražitý a hlasný, ale nie je zbytočne uštekaný. Veľakrát je tiež ostrý, ale pri správnej výchove nie je agresívny ani útočný.
Vyniká aj svojou neobyčajnou húževnatosťou a vytrvalosťou. Hovorí sa o ňom, že je trochu tvrdohlavý a jeho poslušnosť má vraj svoje hranice, čo je však čiastočne spôsobené jeho prirodzenou nezávislosťou (pri love musí byť schopný rozhodovať sa sám) a čiastočne jeho vzťahom s majiteľom. Pri výchove a výcviku sa ho majiteľ nikdy nesmie snažiť zlomiť. Neznáša dobre výčitky, nehovoriac o iných trestoch, "urazí" sa a prestane komunikovať. Keďže je veľmi vnímavý a bystrý, dobre rozumie intonácii hlasu. Je spoločenský a fixovaný na svojho majiteľa a jeho rodinu, nerád je sám, a preto nepatrí trvalo do vonkajšieho koterca. K cudzím ľuďom však býva rezervovaný a často na nich šteká, pretože sa ich snaží strážiť. Včasná socializácia je nevyhnutná. S deťmi vychádza dobre, ale nesmie sa s ním zaobchádzať ako so živou hračkou, má svoju vlastnú dôstojnosť. Môže žiť v "spoločnej domácnosti" s domácimi zvieratami, ak je na ne od malička zvyknutý.
Využitie a aktivity
Tento malý šibalský lovec je jedným najrozšírenejších loveckých plemien na svete. Jazvečík je vhodný pre prácu v podzemí rovnako tak i pre prácu na povrchu. Už stáročia je využívaný v huntérskej praxi a jeho lovecký pud je silne vyvinutý. Najviac vyniká v práci v nore, kde uplatňuje svoju mrštnosť, tvrdosť a neohrozenosť.
Druhá z rolí jazvečíka je pes spoločník. Túto úlohu zvláda bravúrne a v súčasnej dobe tiež vo väčšom počte než rolu lovca. Svoje miesto v rodine si získava svoju nenáročnosťou, skromnosťou a hlavne svojou veselou povahou. Vďaka svojmu malému vzrastu ho úplne bežne držia ľudia bez problému aj v bytoch. Je to aj plemeno vhodné k deťom, avšak je tu potrebná ohľaduplnosť zo strany dieťaťa a správna výchova psa.
O tom, že je jazvečík pes lovecký, pes výstavný i pes do rodiny sme sa už presvedčili. Tým ale zoznam jeho využitie zďaleka nekončí. Jazvečíky sa nenechajú zahanbiť ani v ostatných disciplínach. Môžeme sa s nimi stretnúť v agility, flyballu, frisbee a mnohých ďalších športových disciplínach.
Dachshund Agility Training
Zdravie a starostlivosť
Jazvečík patrí medzi dlhoveké a zdravá plemená, ktoré sa dožívajú v priemere 14 rokov, však vôbec nie sú výnimkou jedinci, ktorí sa dožili až 18 - 19 rokov. Ovšem tiež im sa nevyhýbajú zdravotné komplikácie. Môžu mať problémy s chrbticou, čo je spôsobené ich atypickou stavbou, krátkymi nohami a dlhým telom. Môže trpieť bolestivými vyskočeniami platničiek, ktoré mnohokrát končia až úplným ochrnutím zadných končatín. Štúdie uvádzajú, že nejakým problémom s chrbticou trpí až 36% miniatúrnych a 6% štandardných jazvečíkov. Z tohto dôvodu sa neodporúča dovoľovať zoskoky z výšok ani chôdza po schodoch.
Jazvečík nie je náročný na kŕmenie a väčšinou je veľmi žravý a stále pri chuti. To ale bohužiaľ často naráža na skutočnosť, že má sklony k priberaniu a nadváhe, čo škodí jeho zdraviu a predovšetkým už spomínanú chrbticu. Je teda nutné dôsledne dbať na správnu výživu a veľkosť kŕmnej dávky s nie príliš vysokým obsahom tuku. Tiež neuškodí pridávanie kĺbovej výživy.
Starostlivosť o srsť:
- Krátkosrstý: Srsť je samočistiaca a bezúdržbová. Pri znečistení stačí utrieť vlhkou handričkou a 1x týždenne vyčesať gumovou rukavicou.
- Drsnosrstý: Stačí 2x ročne vytrimovať a je rovnako nenáročný na starostlivosť ako jeho hladkosrstý príbuzný.
- Dlhosrstý: Vyžaduje pravidelné kefovanie 1-2x týždenne s dohľadom na problémové partie ako sú uši, chvost a náprsenka, ktoré môžu plstnatieť.
Pri kúpaní je nutné použiť kvalitné prípravky, určené špeciálne pre psov. Je nutné dbať na čistotu uší a pazúriky udržovať krátke.