Prechádzky so psom: Ako si ich užiť naplno a bezpečne

Každý majiteľ psa sníva o tom, ako sa bude prechádzať prírodou a vedľa neho pôjde pokojne jeho štvornohý parťák. Bohužiaľ sa často stáva, že predstava má k realite na míle ďaleko a prechádzka pripomína skôr hororový chodník odvahy. Hlasný štekot, napnuté vodítko, nekontrolovateľné ťahanie a šklbanie a vystresovaný majiteľ, ktorý má z prechádzky akurát tak migrénu, boľavé ruky a vytrhnuté hlasivky.

Väčšina majiteľov si myslí, že problém je v ich miláčikovi, ktorý sa nevie správať a oni s tým nemôžu nič urobiť, alebo že je ich pes už starší, a tak nie je možné ho to odnaučiť. Verte nám, že všetko ide, len sa vám musí chcieť a mať vždy dostatok trpezlivosti a maškŕt. Poradíme vám, na čo si dať pri venčení pozor.

Prečo sú prechádzky dôležité?

Nech už je váš pes vonku na záhrade, v byte či dome, rozhodne by ste s ním mali vyraziť aspoň párkrát týždenne na prechádzku. Na záhrade sa síce môže prebehnúť, ale predovšetkým pre veľké plemená len záhrada nestačí. Prechádzky psom pomáhajú nielen vo fyzickom rozvoji, ale aj v tom psychickom, pes sa vďaka nej uvoľní a vybije svoju prebytočnú energiu. Veľkým plusom prechádzok je aj to, že sa vďaka nim váš pes socializuje a môžete ho počas nich naučiť, ako sa má správať. Nezabúdajte to, že tak skvalitníte nielen život vášho psíka, ale aj ten svoj.

Koľko by mal pes chodiť von?

Pohyb je pre psa základom zdravia - pomáha udržiavať zdravú váhu, posilňuje srdce a cievy, podporuje psychickú pohodu a zabraňuje problémom s kĺbmi či svalstvom. Avšak množstvo a intenzita pohybu by mali byť prispôsobené potrebám konkrétneho psa. „Nie je jedno, či máte energické šteňa, pracovné plemeno alebo staršieho psa,“ hovorí veterinárka Dr. Nicole Rous. Malé šteniatka nemajú vyvinutú vytrvalosť, preto by sme ich nemali preťažovať. Ako pomôcka platí pravidlo päť minút pohybu na mesiac veku, dvakrát denne. „Pohyb by nemal byť náročný - ide skôr o socializáciu a naučenie sa chodiť na vôdzke,“ vysvetľuje Dr. Rous. Dospelé psy už potrebujú pravidelnejšie a dlhšie prechádzky, aby sa mohli fyzicky i mentálne vyblázniť. „Pre aktívne plemená, napríklad border kólie, je vhodné plánovať jednu až dve hodiny pohybu denne, často rozdelené do viacerých prechádzok,“ upozorňuje veterinárka. Naopak, pre menej aktívne plemená, ako sú napríklad mops alebo buldog, stačia dve kratšie prechádzky po približne 20 minútach. „Dôležité je sledovať signály psa, či sa mu chce ešte behať, alebo už má dosť,“ dodáva Dr. Starší psi často trpia artritídou a inými zdravotnými problémami, ktoré obmedzujú ich pohyblivosť. „Seniori by mali mať asi 30 až 60 minút pohybu denne, ale vo forme nízko náročných aktivít,“ radí Dr. Rous. Hydroterapia, teda cvičenie vo vode, je výborný spôsob, ako zaťažiť kĺby čo najmenej a pritom udržať svaly v kondícii.

Pre šteniatka a mladých psov do 6 mesiacov života platí základné pravidlo: v priemere nie dlhšie ako minútu na každý týždeň života, aby sa nepreťažili fyzicky ani duševne. Prechádzku možno absolvovať trikrát denne. Pes nemusí mať každý deň výbeh na dve až tri hodiny. Ak idete jeden deň na kratšiu vychádzku, na druhý deň mu to môžete vynahradiť. Pozorujte svojho psa a vyvoďte z toho patričné závery. Ako sa mení reč jeho tela? Zdá sa vystresovaný? Doprajte si počas prechádzky pokojne aj prestávku. Sadnite si na lavičku a užívajte si ticho - obzvlášť po vzrušujúcich situáciách.

Nemecké ovčiaky sú všeobecne známe svojou silou, inteligenciou, poslušnosťou a trénovateľnosťou. Preto nie je prekvapujúce, že každý deň potrebujú minimálne dve hodiny cvičenia. Jedno z najobľúbenejších plemien národa, labradorský retriever, bolo pôvodne vyšľachtené na to, aby mohol dlho pracovať vonku. Labradory sú však náchylné na problémy s kĺbmi a svalmi kvôli ich veľkosti a ak sú po dlhú dobu neaktívne, môže to mať negatívny vplyv na ich kĺby, ako je dysplázia bedrového kĺbu, ochorenie kĺbov a svalová dystrofia. Za zmienku tiež stojí, že labradory sú náchylné na obezitu kvôli svojim génom, a preto by ideálne mali chodiť na prechádzky každý deň aspoň dve hodiny. Anglický španiel je strelný pes z rodiny španielov a primárne sa používal na chytanie zveri. Tieto plemená sú prítulné a vzrušujúce, a preto potrebujú aspoň dvojhodinové prechádzky. Verný, láskavý a kráľovský pes, maďarský stavač je aktívny pes s množstvom energie. Najlepším plánom bude, ak sa budete so svojim zvedavým, obratným stavačom s ostrým čuchom minimálne dve hodiny denne v bezpečnom prostredí, aby mohol veľa čuchať. Dalmatínci, známi aj ako kočiari, kedysi behali popri kočoch. Našťastie nemusíte behať s dalmatíncami popri kočiaroch, aby ste dosiahli optimálne cvičenie. S týmito aktívnymi, silnými psami by ste mali chodiť vonku každý deň aspoň na dve hodiny.

Ako naučiť psa neťahať na vodítku?

Najčastejším problémom majiteľov je to, že sa pes na vodítku nevie správať, ťahá, šklbe vodítkom a očami okoloidúceho je ťažké rozoznať, či venčí páníček psa alebo pes pána. Ako teda na to, aby nás pes nevláčil prírodou zo strany na stranu, ale išiel pokojne pri nohe? Chce to rozhodne trénovať. Nikto učený z neba nespadol, a tak ani nemôžeme čakať, že pes bude vedieť hneď ukážkovo chodiť vedľa našej nohy. Predovšetkým by sme nemali mať psovi za zlé, že chce vonku hneď všetko očuchat a preskúmať. Je to rovnaké, ako keby ste vzali dieťa na ihrisko, bude chcieť na všetko siahnuť, všetko vyskúšať a rovnaké je to aj pre psa. V prírode je pre neho toľko nových vôní a lákadiel, že si to nedokážeme ani predstaviť. Dôležité je vedieť psa umravniť, aby vedel, že vedúcim ste vy a nie on.

Ako teda naučiť psa, aby neťahal a išiel pokojne pri nohe? Dôležitá je pre psa motivácia, tou môže byť maškrta, hračka alebo pochvala. Je dobré psa naučiť reagovať na nejaký zvuk, ktorý nepozná, a ktorý ste vy sami schopní urobiť. Môže to byť zamlaskání, zaluskání, zakloktání alebo čokoľvek iné, čo uznáte za vhodné. Urobte vami vybraný zvuk, a akonáhle sa na vás pes pozrie, tak ho rýchlo odmeňte. To niekoľkokrát opakujte a postupom času sa pes naučí na zvuk reagovať. Keď potom idete so psom na prechádzke a začne ťahať, tak zastavte a dve sekundy počkajte, urobte vami vybraný zvuk a akonáhle sa na vás pozrie, tak ho slovne pochváľte a pokračujte v chôdzi iným smerom. Následne, až urobíte pár krokov na prevesenom vodítku, tak ho odmeňte maškrtou.

Nezabudnite so sebou nosiť dostatočné množstvo maškŕt. Odmeny sú pri výcviku veľmi dôležité, pretože motivujú psa k tomu, aby plnil vaše príkazy a robil to, čo chcete.

Ponúka sa aj tzv. zastavovaná metóda, pri ktorej akonáhle začne pes ťahať, tak zastavíte a počkáte, až pes povolí a následne sa zase rozídete. Z počiatku nie je potrebné, aby bolo vodítko úplne prevesené, stačí, keď pocítite, že pes neťahá.

Nezabúdajte psa chváliť a odmeňovať ho, frekvenciu maškŕt časom znižujte, až sa pes naučí chodiť úplne ukážkovo. Dôležité je predovšetkým nepovoliť. Akonáhle psovi dovolíte ťahať, tak si bude myslieť, že to nie je nič zlé a môžete začať od začiatku.

Tip: Začnite psa trénovať až po krátkom vyvenčení a prechádzke, bude sa na vás lepšie sústrediť a na tréning vyberte pokojné prostredie, kedy psa nebudú rozptyľovať ďalšie psy či okoloidúci.

Bezpečnosť na prvom mieste: Pozor na horúčavy a iné nástrahy

Horúce letné počasie môže byť nebezpečné a nepríjemné aj pre zvieratká. Psy sa dokážu prehriať veľmi rýchlo, takéto prehriatie dokáže byť aj fatálne. Zoberte ho na prechádzku skoro ráno alebo neskoro večer, keď je vzduch chladnejší a aj zem už stihne trošku vychladnúť. Horúce chodníky, asfalt, umelé trávniky môžu psie labky veľmi nepekne popáliť, a aj krátka prechádzka bude pre psíka bolestivá. Ak si nie ste istý, či je povrch, po ktorom pôjdete, pre ich labky bezpečný, skúste položiť chrbát Vašej dlane na zem na 7 sekúnd.

Symptómy prehriatia zahŕňajú nadmerné dychčanie, veľmi červené ďasná, zvracanie alebo hnačka, slabosť. Ak sa to ponechá bez povšimnutia, môže to skončiť smrťou. Preto je potrebné počas horúcich dní dávať na psov pozor, aby sa neprehriali.

Nikdy psíka nenechávajte samého v aute, ani ak sú okná pootvorené. Uistite sa, že na záhrade alebo v koterci majú vždy dostatok tieňa a prístup k čerstvej vode. Psy potrebujú počas teplých dní piť veľké množstvo vody, aby sa udržali hydratovaní.

Psy sa ochladzujú od spodných častí smerom do stredu, preto je dôležité aby ich labky a brucho neboli veľmi teplé. Dajte osušku alebo deku pod tečúcu studenú vodu, vyžmýkajte prebytočnú vodu a umiestnite ju niekde v dome alebo na záhrade na zem. Tieň, ktorý robia stromy, je vhodnejší ako ten, ktorý poskytujú psi búdy. V búdach nie je dostatočná cirkulácia vzduchu.

Zvážte aj strihanie srsti u psov, u ktorých sa to odporúča (nie každému psov ostrihanie srsti pomôže pri vysokých teplotách). Pravidelné česanie, ho nie len zbaví prebytočnej srsti ale zabezpečí lepšiu cirkuláciu vzduchu smerom ku koži.

Pozor na mrazy: Zima môže byť pre psov rovnako náročná ako pre nás. S príchodom januárových mrazov je dôležité myslieť nielen na seba, ale aj na svojich štvornohých spoločníkov. Pri teplotách okolo 15 °C je ideálna prechádzka. Ako teploty klesajú, zvyšuje sa aj riziko. Pri 4 až -1 °C by majitelia mali byť opatrní s krátkosrstými, malými, staršími alebo mladými psami a obmedziť dĺžku prechádzok. Pri teplotách od -4 do -9 °C ide už o potenciálne život ohrozujúce podmienky, najmä ak je pes mokrý. Bezpečnosť psa závisí nielen od teploty, ale aj od jeho plemena, veku, zdravotného stavu a vonkajších podmienok vrátane vetra. Malé psy, šteniatka a seniori by mali zostať doma alebo sa pohybovať iba krátko, zatiaľ čo väčšie psy s hustou srsťou zvládnu miernejšie mrazy.

Stretnutia s inými psami a divokou zverou

Na prechádzkach sa často stretnete s ďalšími majiteľmi psíkov, ale ako postupovať? Hlavné je zostať v úplnom pokoji, ak budete v pokoji vy, tak aj váš pes. Ten totiž dokáže vycítiť, že ste nervózny a začne sa podľa toho správať. Výhodou je, že v prírode ste na neutrálnom prostredí a psy tak nemajú dôvod správať sa obranársky. Existujú dva rôzne scenáre.

• Cudzí pes na vodítku: pokojne dojdite za druhým psom a nechajte ich, aby sa vzájomne oňuchali. Majte povolené vodítko a nechajte vášho psa urobiť dobrý prvý dojem. Všetci psi, a to od tých najmenších až po tie najväčšie, "hovoria" rovnakou rečou, a tak sa nemusíte báť, že by vznikol nejaký konflikt.
• Cudzí pes bez vodítka: keď ide jeden pes bez vodítka, je najlepšie buď upozorniť majiteľa, aby si ho chytil na vodítko alebo pustiť aj toho vášho. Budú potom obaja na rovnakej úrovni, nebudú mať potrebu na seba vrčať či štekať. Spoločne si pohrajú, a potom ich stačí odvolať a pokračovať ďalej v prechádzke.

Pri prechádzke prírodou môžeme často stretnúť nejaké zvieratá, ktoré žijú v lesoch, na lúkach, v kríkoch alebo na stromoch. Stretnutie s nimi pre nás môže byť čarovným zážitkom, ale ešte viac to prežívajú naši štvornohí kamaráti. Tie ich totiž celú cestu stopujú, privoniavajú a pri stretnutí s nimi by sa za nimi najradšej rozbehli a poriadne ich prehnali. Dospelí jedinci väčšinou utečú hneď, akonáhle nás len počúvajú, ale v jarných mesiacoch je príroda plná mláďat, ktoré sú ešte bezbranné. Preto by sme predovšetkým na jar mali byť veľmi ostražití, aby psíci neliezli do rôznych húštin a dier, kde by mohli na nejaké mláďa naraziť.

Právne aspekty a zodpovednosť

JUDr. Peter Toma, PhD., predseda komisie pre legislatívu, rozvoj poľovníctva a životné prostredie OPK Trenčín aj nami oslovený člen dobrovoľnej stráže prírody, upozorňujú, že platný právny poriadok presne určuje, kde sa pes môže voľne pohybovať a kde nie. Treba si uvedomiť, že poľovným revírom nie je len pásmo súvislého lesa, ale sú to aj lúky a polia napríklad na „dolniakoch“. Okrem toho, že je to neetické, môže to byť aj nebezpečné - samice chrániace svoje potomstvo môžu na psa zaútočiť. Voľne pustený pes zostáva predátorom a môže spôsobiť škody na voľne žijúcej zveri, za ktoré nesie zodpovednosť jeho majiteľ. Ak pes usmrtí alebo zraní zver, majiteľ je povinný nahlásiť to užívateľovi poľovného revíru a nahradiť škodu, ktorá môže presiahnuť tisícky eur.

Na území so štvrtým a piatym stupňom ochrany je zakázané voľne pustiť psa (okrem služobných psov). Ide tiež o miesta v Národných parkoch, kde je potrebné zohľadňovať a pri vstupe do nich sa oboznámiť s ich špecifickými návštevnými poriadkami. Overiť si, kde je možné psa voľne pustiť: informácie poskytuje predovšetkým obec, mestský úrad, okresný úrad, miestne poľovnícke združenie alebo spolok, prípadne obvodná poľovnícka komora. Sami si môžete zistiť, či daný pozemok nie je poľovným revírom napríklad aj na mapovom portáli Informačného systému lesného hospodárstva a poľovníctva (ISLHP), ktorý je dostupný on-line. Neznalosť zákona neospravedlňuje.

Každý návštevník lesa by si mal uvedomiť, že v prírode nie je sám. Voľne žijúca zver je súčasťou ekosystému a les je jej domovom. Článok 44 ods. 2 Ústavy SR stanovuje povinnosť chrániť a zveľaďovať životné prostredie, čo je spoločnou zodpovednosťou poľovníkov aj majiteľov psov. Osveta, dialóg a vzájomná ochota počúvať sa sú kľúčové pre riešenie tejto problematiky.

Veríme, že niektorú z našich rád využijete a uľahčíte svojmu domácemu miláčikovi prekonať vysoké teploty v čo najväčšom pohodlí. Prajeme Vám aj Vaším zvieratkám príjemné leto bez zdravotných komplikácií.

tags: #pes #a #2 #hodinove #prechadzky