Ježko domáci alebo pygmy ježko je cez deň málo aktívnym zvieraťom. Jeho náklady na údržbu sú nízke. Ježko je čoraz viac vnímaný ako domáce zviera. Je známe, že ježko bielobruchý je najmenší druh divého ježka na svete. Je to populárne zviera, ktoré nie je ľahké chovať, pretože nerád komunikuje so svojím druhom. Každý ježko by mal mať individuálne číslo chovu a rodokmeň vydaný organizáciou Porcupine Clubom vo Veľkej Británii. Prirodzené biotopy ježka sú savany alebo stepné oblasti strednej Afriky (od Senegalu po Etiópiu a rieku Zambezi). Tieto cicavce sa dožívajú až 6 rokov, ale v dobrých podmienkach sa môžu dožiť až 11 rokov. Bohužiaľ, v prírodných podmienkach prežívajú 2 až 3 roky. V noci sú veľmi aktívni a cez deň pokojne spia.
V posledných rokoch vzrástol záujem o tohto netradičného domáceho maznáčika. Poďme si tak toto malé roztomilé zvieratko predstaviť. Malá hmyzožravá guľôčka V domácnostiach je najčastejšie chovaným druhom ježko bielobruchý. Pichliače, ktoré majú rôzne farebné prevedenia, má rozprestreté po celom chrbte. Brucho má, ako už názov napovedá, biele a hebké. Hmotnosť sa pohybuje okolo 300 až 500 g. Títo ježkovia sú samotári, chovať je teda vhodné iba jedného jedinca. Tento malý maznáčik sa ľahko skrotí a bude vám tak dokonalým spoločníkom. Avšak aj jeho chov nesie riziká, s ktorými je pred jeho obstaraním nutné počítať.
Ježko bielobruchý sa neukladá k zimnému spánku, takže je aktívny po celý rok, hlavne večer a v noci, kedy sa prebúdza po celodennom odpočinku. Maznáčik to teda nie je vhodný pre malé deti.
Vzhľad
Ježko bielobruchý má pichliače, ktoré sa rozprestierajú po celom chrbte. Pichliače sú dlhé 15 až 20 mm a majú rôzne farby. Brucho malých hmyzožravcov je načuchrané a biele, ako napovedá názov. Majú guľaté, malé uši a malé labky. Na zadných labkách majú ježkovia bielobruchí, na rozdiel od iných druhov ježkov, štyri prsty namiesto piatich. Veľkosť ježka je 14 až 21 cm a hmotnosť sa pohybuje medzi 300 a 500 g.
Správanie
Ježko je ešte stále považovaný za pomerne nezvyčajné domáce zviera. Nie je taký prítulný alebo vycvičiteľný ako povedzme pes alebo mačka, ale má zase svoje osobité vlastnosti. Ježko je nenáročné zvieratko - V porovnaní s inými domácimi miláčikmi je ježko pomerne nenáročný. Nevyžaduje veľa priestoru ani času a je možné si ho zadovážiť za pomerne nízku cenu. Potrebuje tiché a pokojné prostredie - Ježkovi sa nebude dariť v hlučnom prostredí plnom vzruchov, ktoré by mu spôsobovali stres. Je aktívny v noci - Ježko je prirodzene nočný tvor, a preto sa gro jeho aktivít deje vtedy, keď budete spať. S inými zvieratkami si nebude rozumieť - Ježko je pomerne samotárske zviera a potrebuje miesto, kde sa bude cítiť bezpečne. Ich prítulnosť závisí od ich osobnosti - Od ježka nemôžete očakávať, že sa bude rád hladkať a túliť ako napr. pes. Vyžaduje si dostatok pozornosti - Nenechajte sa odradiť jeho pichľavým kožúškom - ježko si tiež každodennú vyžaduje pozornosť svojho majiteľa.
Ježkovia, podobne ako škrečky, sú nočné zvieratá. Cez deň spia a odpočívajú a ich aktivita začína večer. Môžeme si spájať ježka s útekom pred ľuďmi a schúlením sa do klbka, ale zakrpatení ježkovia sa od divokých európskych ježkov mierne líšia. Niektorí ježkovia môžu byť spoločenskejší a ochotnejší nadviazať vzťah so svojím majiteľom, zatiaľ čo iní budú individualistickí. Všetko závisí od dispozície domáceho maznáčika. Pre nadviazanie lepšieho vzťahu s vašim ježkom sa oplatí venovať mu veľa času, najmä na začiatku adopcie. Je dobré dávať svojmu ježkovi maškrty ručne, napríklad suché krmivo pre mačky alebo zeleninu nakrájanú na malé kúsky. Ježko si tak bude môcť zvyknúť na ľudskú vôňu a vytvorí si hlbšie puto. Ježkovia sú inteligentní a časom sa môžu naučiť triky alebo používať hračky. Ježkovia sú ľahko stresovaní a môžu sa schúliť do klbka, keď sa cítia preťažení alebo v strese.
Hoci nie sú takí spoločenskí ako psy alebo mačky, títo ježkovia si môžu vytvárať vzťahy s ľuďmi a prejavovať určitú úroveň interakcie a náklonnosti. Vzťah medzi ježkom a jeho ošetrovateľom závisí od mnohých faktorov, ako je individuálny temperament ježka, spôsob a frekvencia interakcie a trpezlivosť ošetrovateľa. Skrotenie pygmy ježka môže chvíľu trvať. To si vyžaduje pravidelné, jemné interakcie. Ježkovia belobriší sú prirodzene opatrní a potrebujú čas, aby dôverovali svojmu ošetrovateľovi. Je dôležité pristupovať k ježkovi pomaly a jemne. Rýchle pohyby a hlasné zvuky ho môžu vystrašiť. Držanie tohto ježka v náručí každý deň na niekoľko minút môže pomôcť vybudovať dôveru. Ak sa ježko stočí do klbka alebo reaguje úzkostlivo, odložte ho a odmeňte maškrtou. Ježci rozpoznávajú svojich majiteľov podľa vône a hlasu. Ježkovia si môžu užívať čas mimo svojej klietky a objavovať nové prostredie pod dohľadom svojho ošetrovateľa. Ježka je možné umiestniť do špeciálneho koterca pre hlodavce a malé zvieratá, alebo môžete zavrieť miestnosť a pozorovať jeho správanie. Títo ježkovia majú radi rutinu. Pravidelné časy kŕmenia, čistenia klietky a interakcie im pomáhajú cítiť sa bezpečnejšie a pohodlnejšie. Pre ježka je dôležité vyhýbať sa stresovým situáciám, akými sú náhle zmeny prostredia, hlasné zvuky či nadmerné množstvo ľudí v blízkosti.
Chov a bývanie
Ježka môžete mať v klietke alebo v teráriu - je dôležité, aby mal dostatok priestoru na beh a hranie, aby bol priestor vzdušný a aby bol jeho domov bezpečným miestom. Klietka by mala mať rozmery minimálne 60 x 60 x 100 cm, pričom sa do nej musí zmestiť všetko vybavenie (misky na jedlo, hračky, záchod, preliezky a pod.) tak, aby klietka nebola preplnená a ježko by sa v nej nemohol voľne pohybovať. Pokiaľ siahnete po klietke, mala by mať plastové dno, ktoré sa bude dať odňať a ľahšie čistiť. Kovové drôtené dno by tiež znamenalo, že si ježko môže ľahko poraniť pri chôdzi nohy. Vhodné sú klietky s 2 dvierkami pre jednoduchšiu manipuláciu.
Ježko potrebuje spodok klietky alebo terária vystlať podstielkou, ktorá bude jednak mäkkým materiálom, po ktorom môže kráčať, a jednak bude izolovať a pôsobiť absorpčne, teda nasiakne moč alebo vodu. Papier - Papier a noviny sú častou voľbou preto, že ide o lacnú podstielku, hlavne ak dostávate kopu nevyžiadaných letákov do schránky. Ale pozor, papier nie je vždy dobrou voľbou a použiť by ste ho mali len vtedy, keď ste si úplne istí, že atrament, ktorým je potlačený, je netoxický. Drevené pelety - Drevené pelety ako podstielku pre hlodavce nájdete v každom chovprodukte. Majú dobré absorpčné vlastnosti, sú mäkké a hlavne netoxické a nedráždivé. Látka - Klietku je možné vystlať aj látkou, napr. mäkkou dekou, ktorá dobre vsaje moč a tekutiny, je príjemná pre ježka pri chôdzi a nespôsobuje žiadne podráždenie. Nech si už vyberiete akúkoľvek podstielku, vyhnite sa pilinám, štrku, slame a aromatickým drevám (céder). V pilinách je množstvo prachu, ktorý by ježko vdychoval a spôsobil by mu respiračné problémy. Štrk je zase ostrý pre nohy, ktoré by si mohol poraniť, a slama by sa mu mohla okolo nôh obmotávať.
Domček, búdka alebo úkryt - ježko jednoducho potrebuje útočište, kde sa môže skryť, keď je v strese a bojí sa, a kde môže nerušene odpočívať bez toho, aby ho niekto pozoroval. Môže ísť o klasický domček, aký zakúpite pre škrečka alebo iné hlodavce (primeraný jeho veľkosti), ktoré sa vyrábajú z plastu alebo z dreva. Ježkovi môžete do klietky umiestniť aj toaletu. Zaobstarať si môžete klasickú toaletu pre hlodavce, čiže rohovú nádobku, do ktorej bude ježko vykonávať potrebu. Toaleta však má zmysel len vtedy, ak ju ježka naučíte používať, čo si vyžaduje veľa trpezlivosti.
Koliesko umožní ježkovi dostatok fyzickej aktivity, udrží ho v zdravej kondícii a pomáha predchádzať nude. Treba však vybrať ten správny produkt, pretože pri rýchlom točení sa kolieska môže dôjsť k zraneniam. Neodporúča sa kupovať kovové kolieska, kde si môže ježko ľahšie zraniť nohy, vytvoriť modriny aj nebezpečnejšie zranenia, kedy sa môže noha zaseknúť v medzere. Lepšie sú plastové kolieska, ktoré nemajú medzierky, ale zvnútra vytvorené stupienky, kde sa noha nezasekne. Ľahko sa čistia a pri chode sú tichšie než kovové kolieska. Nevýhodou je, že ich povrch môže byť viac klzký a taktiež môžu byť menej stabilné.
Ak máte vyššiu alebo viacposchodovú klietku, vhodné sú schodíky a preliezky, po ktorých bude môcť ježko loziť. Aj keď sa to nemusí zdať, v lezení sú ježkovia pomerne zdatní, no nie až tak, ako niektoré hlodavce. Preto všetky schodíky a preliezky dobre zaistite, aby sa náhodou neuvoľnili a nedošlo by k pádu a zraneniu, a neumiestňujte ich až príliš vysoko, max. do výšky 40 - 50 cm.
Hračky by mali byť súčasťou každého terária a klietky, pretože poskytujú ježkovi možnosť vyhrať sa, zahnať nudu, potrápiť myseľ a byť aktívny. Hračky si môžete zakúpiť v chovprodukte, ale mnohé sa dajú vyrobiť doma z rôznych predmetov, ako loptičky, krabičky a rolky z toaletného papiera. Ježkom sa páčia rôzne plastové rúrky a krabičky, do ktorých môžu zaliezť a schovať sa. Ocenia plastové loptičky ako pingpongovú loptičku, malé plyšové hračky aj autíčka. Ježkovia totiž láka to, že môžu danú hračku tlačiť, ťahať, prenášať, vyliezť na ňu alebo sa v nej skryť. Lákajú ich farebné hračky, takže pri výbere myslite aj na ne.
Ježko bielobruchý potrebuje teplé a vlhké podnebie, ideálne 23 - 25 °C. V našich klimatických podmienkach nie je problém zabezpečiť mu správnu teplotu v lete, no horšie je to v zimných mesiacoch. Ak milujete vyššiu izbovú teplotu aj v zime, možno nemusíte investovať do ohrevnej lampy. Avšak pokiaľ je vaša izbová teplota len 19 - 20 °C, je potrebné dodať ježkovi teplo. Pokiaľ je teplota v klietke nižšia než 22 °C, je potrebné ju zvýšiť, čo môžete urobiť buď bežným kúrením a zvýšiť teplotu v celej miestnosti, alebo lokálne, prostredníctvom lampového ohrevu klietky. Ten musí byť pevne zaistený tak, aby sa ježko neporanil. Okrem teploty je vhodné kontrolovať aj vlhkosť za pomoci hygrometra. Tá by sa mala pohybovať v rozsahu 50 - 70 %. Prinízka vlhkosť môže spôsobiť zdravotné problémy, najmä kožné, ako suchá a svrbivá pokožka.
Ako si vyrobiť terárium
Výživa
Ježko je hmyzožravec, a teda vo voľnej prírode tvorí hmyz najväčšiu časť jeho potravy. Živí sa dážďovkami, stonožkami, červami, slimákmi aj menšími zvieratami, napr. mláďatami myší. Nepohrdne ani ovocím a zeleninou, no len v menšom množstve. V zajatí sa jeho strava líši, keďže nie každý chovateľ by bol schopný zabezpečiť mu dennú dávku hmyzu. Domáci ježkovia sa preto často kŕmia kvalitnými granulami pre mačky. Granule pre mačky sú skvelou možnosťou, pretože nie každý obchod s krmivami ponúka špecializované krmivá pre ježkov. Ak však máte možnosť, zvoľte si priamo krmivo pre ježkov, ktoré bude obsahovať potrebné množstvo bielkovín a tukov, ale aj potrebné vitamíny, minerály a omega-3 mastné kyseliny. Granule by nemali byť jedinou zložkou stravy, ale je potrebné ju obohatiť predovšetkým o hmyz, ktorý môžete zakúpiť ako sušené kukly, kobylky, múčne červy, cvrčky aj rôzne namiešané zmesi sušeného hmyzu. Do stravy pridávajte občas aj živočíšne bielkoviny v podobe vareného kuracieho mäsa, tuniaka a vajíčok, ale aj ovocie a zeleninu ako jablká, hrušky, banány, paradajky, tekvicu, šalát, reďkovky či bobuľovité ovocie.
Čo jedia domáci ježkovia? Ježkom domácim sa dáva vysoko kvalitné mačacie krmivo, ktoré je obohatené o červy, múčne červy, dážďovky, cvrčky a larvy hmyzu. Toto sú obľúbené pochúťky tohto cicavca. Môžete si kúpiť aj doplnok výživy krmivo pre ježkov, ktoré poskytuje vyvážený súbor výživných látok. Obe krmivá je možné objednať online alebo v obchode s chovateľskými potrebami. Je dobré venovať pozornosť tomu, či jedlo neobsahuje zrná, je vysoko kvalitné, bez konzervantov a alergénov (lepok, vajcia) a musí sa podávať pri izbovej teplote. Strava domácich ježkov musí obsahovať vysoký obsah bielkovín a nízky obsah tuku. Ako príležitostná pochúťka sa môže podávať vajíčko na tvrdo alebo malé množstvo ovocia (jablko, hruška, jahody alebo melón). Ježko tiež konzumuje mäso, ktoré je potrebné jemne nakrájať, hovädzie mäso je však zakázané. Nemôže mu byť podávaná laktóza, pretože ju netoleruje. Ďalšími zakázanými produktmi sú: cibuľa, mrkva, kukurica, orechy, kapusta a paprika.
Každý deň by mal mať ježko k dispozícii aj čistú, vymenenú vodu, ku ktorej by mal mať nepretržitý prístup. Na vodu môžete použiť misku alebo napájačku. Napájaadlo je výhodnejšie z toho hľadiska, že si do vody ježko nestúpi, nezanesie si do nej výkaly alebo nečistoty a nerozleje si ju po klietke. Čo sa týka misky na vodu alebo na jedlo, mali by byť z odolného, ťažšieho materiálu, napr. keramické. Zviera by malo byť vybavené pitnou vodou, ktorá môže byť podaná iba v miske, napájačky môžu poškodiť ježkom zuby.
Zdravie a ochorenie
Pri chove ježka je potrebné počítať aj s radou možných zdravotných problémov. Zdravie vášho domáceho miláčika nezáleží len od genetiky a predispozícií, ale aj od toho, ako sa oň staráte, v akom prostredí žije a akú stravu dostáva. Najčastejší je výskyt rôznych parazitov, zažívacie problémy a problémy v ústnej dutine, rakovina, ochorenia dýchacieho ústrojenstva a ďalšie.
Čo sa týka parazitov, môže ísť o vonkajších parazitov, ako blchy, kliešte a roztoče, alebo vnútorných parazitov, ako hubovité ochorenia. Parazity sa prejavujú predovšetkým ako kožné ochorenia. Ježko môže mať zažívacie problémy, hnačku a dehydratáciu, ktoré môžu byť spôsobené infekciou salmonely. Toto ochorenie môže byť potenciálne nebezpečné aj pre vás, keďže sa môže preniesť aj na ľudí, a to aj vtedy, ak ježko baktériu má, no je asymptomatický. Stretnúť sa môžete taktiež s respiračnými ochoreniami, pri ktorých ježko kýcha, má výtok z nosa a dýchavičnosť. Možné sú aj neurologické ochorenia a onkologické choroby.
U ježkov bielobruchých sa často vyskytujú parazity, ako sú blchy, kliešte alebo roztoče. Ak si všimnete, že sa Váš miláčik neustále škrabe, mali by ste sa poradiť s veterinárom. Wobbly hedgehog syndrome (WHS) je typické ochorenie u ježkov bielobruchých. Prejavuje sa progresívnym ochrnutím a charakteristickým kývavým pohybom. Jedná sa o ochorenie centrálneho nervového systému a končí smrťou. U ježkov bielobruchých sa často objavujú otvorené ranky na labkách. To sa však nedá zvyčajne pripísať nesprávnym chovným podmienkach. V tomto prípade môžu byť napríklad stelivo alebo predmety v teráriu príliš ostré. Vymeňte podstielku a odstráňte ostré predmety a v prípade vážnych poranení labiek vyhľadajte veterinára.
Ježkovia sú náchylní na rôzne ochorenia. Fatálne pre nich môže byť aj obyčajné prechladnutie. Zodpovedný chovateľ teda umiestňuje nové zvieratá najprv do mesačnej karantény a až potom nového jedinca zaradí do svojho stáda ježkov. Ježkom sa bohužiaľ nevyhýbajú ani genetické ochorenia. Najznámejšia je asi degeneratívna myelopatia - jedná sa o neurologické ochorenie, ktoré je bohužiaľ neliečiteľné. Na určité farebné rázy sa tiež viaže hluchota.
Kde si zaobstarať ježka?
Ak sa rozhodnete si ježka zadovážiť, zvážte, odkiaľ si ho zakúpite. Najčastejšie sa stretnete s možnosťami zakúpenia ježka od profesionálneho chovateľa, od hobby chovateľa, z chovproduktu a sem-tam sa nájde ježko aj v útulku. Najlepšou možnosťou je vždy kúpa od profesionálneho chovateľa, ktorý vie, čo zviera potrebuje, a chová ho v súlade s jeho potrebami. Pri kúpe od profesionálneho chovateľa je nízke riziko toho, že si zakúpite choré zvieratko, resp. že bude mať predispozície na niektoré ochorenia, keďže tieto faktory si chovateľ testuje. Problémom môže byť vyššia cena.
Ak si ježka zakúpite od hobby chovateľa, vždy podstupujete riziko, či ide o niekoho, kto sa o svoje zvieratá naozaj príkladne stará, zabezpečí im všetko potrebné a ich zdravotný stav testuje, alebo či ide o množiteľa, ktorý chce skrátka vytvárať zisk. Ak si ježka adoptujete z útulku alebo od rodiny, ktorá sa oň už nemôže starať, často ide o jedinca, ktorého si niekto kúpil bez toho, aby skutočne zistil, čo starostlivosť o ježka obnáša. Ide predovšetkým už o dospelého jedinca, čiže neviete, akým spôsobom s ním kto zaobchádzal.
Ježko bielobruchý (africký trpasličí ježko) je stále populárnejším miláčikom aj v našich končinách. Tento,, americký vynález“ je ideálnym spoločníkom pre veľa zamestnaných majiteľov, ktorí zvieratku môžu venovať maximálne niekoľko desiatok minút denne v podvečerných alebo nočných hodinách. Ježko im za to bude dokonca vďačný. Skrotiť ježka nedá toľko práce a s trochou trpezlivosti a lahodným červíkom na dlani to nebude problém. Ježkovia nie sú natoľko inteligentný ako pes alebo mačka, takže aj pri skrotení bude treba trpezlivosť a hlavne dôslednosť v tom zmysle, že si ježka každý deň vezmete na ruku a budete ho zvykať na vašu prítomnosť.
Ježko bielobruchý má malú veľkosť a ľahko sa chová. Neobvyklý maznáčik, ktorého si zamiluje celá vaša rodina. Ježko bielobruchý možno zakúpiť od fariem, ktoré by mali zvieratám poskytovať čo najlepšie podmienky. Oplatí sa opýtať na rodinnú anamnézu daného ježka a prípadné choroby. Chovateľ by mal poskytnúť aj návod, ako sa o zviera starať, čo má jesť a akú klietku vybrať. Inzeráty na pygmy ježkov nájdete aj na webových stránkach, ale mali by ste byť opatrní. Chov pygmy ježkov by mal byť vždy registrovaný a ježkovia získaní od súkromných osôb môžu byť chorí alebo v zlom stave. Niektoré obchody s domácimi zvieratami ponúkajú aj tieto ježkov.
Cena za ježka bielobruchého je zvyčajne najmenej 120 Eur. Viac sa dozviete na príslušných webových stránkach chovateľa. Navštívte chovateľa osobne, aby ste si ježkov pozreli a uistili sa, že sa jedná o seriózneho chovateľa. Získate predstavu o chovných podmienkach a zdraví zvierat. Môže sa stať, že sa ježko bielobruchý ocitne v útulku, pretože je chov ježka nad sily jeho majiteľa. Ježkov niekedy tiež ponúkajú súkromné osoby prostredníctvom inzerátov. Kúpu ježka prostredníctvom internetu Vám však neodporúčame. Preprava je pre zvieratá veľmi stresujúca a Vy nemáte žiadnu predstavu o chovných podmienkach zvieraťa.