Vďaka činnosti Občianskeho združenia Salašnícke psy - Hajčiarik dochádza k záchrane pôvodného slovenského pastierskeho plemena slovenský hajčiarik. Plemenu slovenský hajčiarik sme sa venovali aj v tohtomesačnej reportáži na s.4-6. Počas návštevy Gazdovského dvora vo Veľkej Doline sme sa porozprávali s jedným zo zakladateľov spomínaného OZ Ing. Matejom Takáčom. V súčasnosti pokračuje odkupovanie pastierskych psov tohto málo známeho plemena najmä v regióne Liptova a Horehronia, ale najnovšie aj v okolí Kremnice a Žarnovice. Zdrojom potenciálneho plemenného materiálu sú často, bohužiaľ, zanikajúce salaše. Pri výbere jedincov vhodných na proces revitalizácie tohto plemena sa používajú aj moderné metódy, ako je odber vzoriek srsti a analýza genofondu. Odkúpené jedince sa umiestňujú u členov združenia, resp. v ich „dosahu“. Aj preto členovia združenia hľadajú ďalších spolupracovníkov, u ktorých by mohli umiestňovať ďalšie odkúpené jedince, ale aj šteňatá narodené po týchto jedincoch.
V roku 2022 už totiž došlo vďaka aktivite združenia k narodeniu potomkov z 3 vrhov. Z každého vrhu boli do ďalšieho šľachtenia vybraté 2 jedince. Jedným z nich je v reportáži spomínaný Teo. Cieľom je zapojiť do záchrany plemena aj jedince F1 generácie, samozrejme, v primeranom veku. Chovatelia zo susednej Českej republiky už prejavili záujem o staršie jedince, ale najmä o mláďatá narodené z programu revitalizácie plemena slovenský hajčiarik.
< tagimg>Infografika: Cesta záchrany plemena slovenský hajčiarikOvčiarske psy sú jedince, ktoré sú prispôsobené na obranu iných zvierat. Vyznačujú sa mimoriadnou obratnosťou, vytrvalosťou a odolnosťou voči poveternostným vplyvom. Sú vychovávané tak, aby boli schopné postarať sa o ostatných členov stáda. V súčasnosti sa čoraz viac plemien ovčiarskych psov chová doma, aby neslúžili len na obranné účely.
Stredoázijský pastiersky pes je považovaný za jedno z prvých plemien pastierskych psov a dodnes sa v niektorých regiónoch používa na ochranu iných stádových zvierat. V roku 1570 sa vo Veľkej Británii objavili plemená ovčiarskych psov s jemnejšou stavbou tela, ako napríklad anglický ovčiak. V priebehu rokov sa menil vzhľad psov, ale menilo sa aj ich využitie.
Plemená pastierskych psov pod FCI a ich hlavné typy
Podľa oficiálnej asociácie FCI patria pastierske psy do 1. skupiny psov. Zahŕňa 42 plemien pastierskych psov. Populárne druhy z tejto skupiny zahŕňajú Tatranského ovčiaka, Dhlosrstého a krátkosrstého ovčiaka, Border kóliu, Veľkého švajčiarskeho salašníckeho psa, Entlebuchera a Kaukazského ovčiaka. Psy musia byť riadne vycvičené, aby dokázali ovládať stádo, nemôžu byť agresívne, dôležitá je rozhodnosť a sebavedomie.
Veľké pastierske psy sa vyznačujú veľkými rozmermi. Medzi známymi patria Bernský salašnícky pes a Veľký švajčiarsky salašnícky pes, ktorý je vhodný aj ako strážca alebo záchranár a pričom je vhodný pre rodiny s deťmi.
Charakterové vlastnosti a výcvik pastierskych psov
Pastierske psy majú rôzne využitie. Výcvik psa je dôležitý a mal by začať už v šteňacom veku; pastierske psy nie sú agresívne plemená, sú skôr jemné, ale silné a rozhodné. Ovčiarske a strážne psy sú si veľmi podobné, preto ich rozlíšenie je niekedy problematické. Existujú prípady, keď iné plemená psov majú podobné vlastnosti, napríklad španielsky mastif alebo stredoázijský pastiersky pes.
V súčasnosti už ovčiarske psy nevykonávajú rovnaké úlohy ako kedysi. Väčšina majiteľov žije v meste a psov netreba stádo chrániť. Avšak v regiónoch s chovom dobytka a s voľným pohybom stáda zohrávajú pastierske psy dôležitú úlohu, najmä pri ochrane pred predátormi ako vlci.
Pri starostlivosti o plemená ovčiarskych psov treba vyberať krmivo s plnohodnotnými zložkami, dbať na dentálnu hygienu a pravidelne kefovať srsť. Na trhu sú dostupné aj prípravky s rastlinným zložením bez konzervačných látok. Upozornenie: obsah má informačný charakter a nemôže nahrádzať odborné poradenstvo.
FCI Skupina 1 zahŕňa aj ďalšie plemená a ich históriu, pričom hlbšie skúma tiež rozdiely medzi pastierskymi, strážnymi a bojovými psami.
Slovenský čuvač je pastiersky pes z oblastí okolo Vysokých a Nízkych Tatier až k Beskydám. Chovaný býva v dedinách obývaných Valachmi, etnografickou skupinou pôvodom z rumunských Karpát. Collumelove postrehy pochádzajú z oblastí s rozvinutým pastierstvom ovcí, ktoré svedčia o rozsiahlom využití týchto psov v Starom svete.
Prvá zmienka o plemenu slovenského čuvača pochádza z roku 1544, pričom v roku 1780 sa stal obľúbeným na bavorských a neapolských dvoroch. V roku 1910 vznikol čistokrvný chov komondora a jeho štandard, pričom komondor je najväčším maďarským pastierskym psom s jedinečnou dredovanou srsťou a monogamnou povahou.
Špecifiká plemien hnedých vysokých pastierskych psov
Komondor a ďalšie veľké plemená zo strednej Európy majú svoje špecifické potreby. Komondor je pokojné plemeno, ktoré netrpí častými zdravotnými problémami, no vyžaduje dôslednú výchovu a socializáciu kvôli svojej ostrosti a odolnosti. Je určený do skúsených rúk a potrebuje dostatok pohybu a priestoru.
Dlhočizné srsťové dredy komondora sú pre jeho jedinečnosťou a vyžadujú špecifickú starostlivosť pri veku od narodenia až po dospelosť. Pes vyžaduje pravidelný kontakt s človekom a stádom, aby sa udržala jeho spoľahlivosť a vzťah k majiteľovi.
Pastierske psy a ich využitie v minulosti aj dnes odráža kontinuálny vývoj ľudskej činnosti a potrebu ochrany stáda v meniacich sa podmienkach. Ich sila, odolnosť, a lojálnosť zostávajú kľúčovými atribútmi pre výber vhodného partnera do rodiny aj farmárskeho života.
tags: #pastiersky #pes #hnedy #vysoky