Ako funguje psí pamäť: Spomienky, emócie a ako si nás pamätajú

Viete ako funguje psia pamäť? Myslíte si, že je rovnaká ako naša ľudská? My ľudia si dokážeme uchovávať spomienky na rôzne udalosti, ktoré sa v našom živote udiali, dokážeme sa v našich myšlienkach vrátiť v čase, predstaviť si miesta a zážitky, ktoré sme zažili. Máme tzv. dlhodobú pamäť, ktorá nám umožňuje uchovávať informácie po dlhé obdobie. Ale ako je to u psov?

Psia pamäť je pre mnoho psíčkarov stále taká menšia záhada. Psík to má s pamäťou trochu inak ako ľudia. Predstavme si napr. kuchyňu, ktorú máme každý doma. My ju vnímame ako úplne bežnú miestnosť, v ktorej sa pohybujeme každý deň, aj niekoľkokrát. Pes si robí asociácie k mnohým pravidelne sa opakujúcim situáciám v jeho živote, napríklad, keď chytíte do ruky vodítko alebo sa začnete obliekať, pes vie, že ide na prechádzku a tak sa náramne teší - v tomto prípade vodítko/obliekanie - pre psa znamená, že ide von, opakuje sa to denne a pre to vie, čo to znamená. Pes si vytvára spomienky na základe asociácií a emócií.

Mnoho ľudí sa nazdáva, že pes rýchlo zabúda, opak je však pravdou. Pes má lepšiu pamäť, ako by ste sa nazdávali. Ako informuje portál Science Times, nová štúdia dokázala, že pes má pamäťové schopnosti porovnateľné so schopnosťami malého dieťaťa. Dokáže si zapamätať úlohu, ktorú vykonal pred hodinou a na požiadanie úkon znovu zopakovať. Vedci z Univerzity Eötvösa Loránda trénovali niekoľko psov tak, aby boli schopné vykonávať určité povely. Súčasťou výskumu bol tréning, počas ktorého majiteľ psa prekvapil nejakým povelom. Po tom, čo ho pes inštinktívne vykonal, majiteľ počkal 20 sekúnd a zadal povel „zopakuj“. 9 z 10 psov túto úlohu vykonalo bez problémov. Po minúte reagovalo správne na povel „zopakuj“ 7 z 10 psov. Autori štúdie sú z výsledkov nadšení.

Ako informuje článok publikovaný v časopise Scientific Reports, znamená to, že pes sa neriadi len inštinktom, ale v priebehu tisícok rokov sa prispôsobil svojmu ľudskému spoločníkovi. Samozrejme, pes nepoužíva svoju pamäť rovnakým spôsobom ako človek a spolieha sa skôr na asociačné učenie. Napríklad, pes si pamätá ľudí, miesta a zážitky na základe mentálnych prepojení. Vedci sa však nazdávajú, že psy disponujú aj istou formou epizodickej pamäti, vďaka ktorej si pamätajú zážitky z minulosti. Epizodická pamäť u psov však má isté obmedzenia, u ľudí sa totiž spája s uvedomovaním si vlastného „ja“. Štúdia z roku 2016 však potvrdila, že pes si dokáže zapamätať udalosti, ktorých bol svedkom. Spomienky na ne sa však neuchovávajú dlhodobo.

Čo sa týka spomienok uložených v dlhodobej pamäti, ukladajú sa väčšinou spomienky so silne pozitívnym alebo veľmi negatívnym nábojom. Napríklad, ak pes zažil u veterinára nepríjemný zákrok, pravdepodobne sa ho bude pri najbližšej návšteve báť. Pes si nemusí presne pamätať, čo sa mu u veterinára stalo, spája si však miesto s nepríjemným zážitkom, čo vyvoláva negatívne pocity.

Ako si psy vytvárajú spomienky?

Pes si vytvára spomienky na základe asociácií a emócií. Pekné spomienky si psík vytvára opäť pomocou zvukov a pachov. Peknú spomienku si vytvorí napr., keď dostane šťavnatý kus mäsa. Bohužiaľ psík rovnako ako ľudia má aj zlé spomienky, na ktoré si nerád spomína. Ak má psík nejaké traumy alebo úzkosti, tak s najväčšou pravdepodobnosťou bude mať k danej traume tiež spojený nejaký pach alebo zvuk, ktorý nebude rád počuť a skôr sa ho bude báť a bude mu veľmi nepríjemný. Psík si nepamätá len také tie drobné spomienky. Určite si nemyslite, že si psík nič nepamätá, alebo že má len matné spomienky. To vôbec nie, len si ich trochu inak zobrazuje a pamätá.

Vzťah medzi psom a človekom patrí medzi najsilnejšie putá v živočíšnej ríši. Pamäť psa je iná než ľudská. Psy si nás nepamätajú len „rozumovo“. Spomienky sú pre nich prepojené s pocitmi. Internet je plný dojímavých videí, kde pes po rokoch opäť stretne svojho človeka - a jeho reakcia hovorí za všetko. Slzy, šťastie, vrtenie chvostom, neutíchajúca radosť. Nezabúda. Pes ťa bude milovať, aj keď ty zabudneš. Bude na teba čakať, aj keď ty sa už rozhodneš inak. Preto neber psa len ako prítomnosť - ber ho ako záväzok. Pretože pes nezabúda. Ani na lásku.

Pes si vytvára stabilné spojenia typu: človek → bezpečie, miesto → stres, predmet → zábava. Nejde o konkrétnu spomienku, ale o prepojený pocit. Psi majú v mozgu oblasť reagujúcu na ľudské tváre, čo je medzi zvieratami pomerne vzácne. Pach je pre psa jednoznačne najspoľahlivejší identifikátor osoby.

Krátkodobá a dlhodobá pamäť u psov

Etológia a kognitívna veda o psoch rozlišujú medzi krátkodobou, dlhodobou a epizodickou pamäťou. Krátkodobá pamäť psa zaznamenáva udalosti len na pár sekúnd až minút. Toto ukladanie informácií pomáha aj nám ľuďom pri zvládaní tréningových úloh. Pri častej opakovanosti a vhodných prestávkach sa tieto informácie premieňajú na dlhodobú pamäť. Existujú dve hlavné formy ukladania spomienok pri výcviku psov. Procedurálna pamäť umožňuje vykonávať akcie automaticky, napríklad príkazy „sadni“ alebo „poď sem“. Schopnosť psov zapamätať si konkrétne udalosti sa nazýva epizodická pamäť. Pomáha im si zapamätať detaily ako „čo, kde a kedy“ určitých situácií. Tie sú posilnené spánkom a opakovaním.

Krátkodobá pamäť na drobné situácie je slabšia. Dlhodobá pamäť na osoby je veľmi silná.

Ako trénovať psiu pamäť a posilňovať učenie

Účinné učenie zahŕňa pozitívne posilňovanie a jasné signály. Habituácia, proces ignorovania nevýznamných podnetov, je rovnako dôležitý. Prax a tréning by mali obsahovať krátke bloky a odpočinkové fázy. Toto prispieva k synergii procedurálnej a deklaratívnej pamäte. Pri učení akéhokoľvek nového podnetu (triku, cviku, chovania) je potrebné dostatočné opakovanie na to, aby si pes spojil povel s daným chovaním. Pokiaľ žiaduce chovanie odmieňame chutnou odmenou, pes sa pozitívnym posilňovaním naučí dané chovanie vykonať.

Používame metódu pozitívneho posilnenia, aby bolo učenie bezpečné. Sekcie tréningu s 3-7 minútami striedame s pauzami a spánkom. Tým podporíme upevnenie pamäťových stôp. Sústredíme sa na dosiahnutie jedného cieľa v každej tréningovej jednotke. Pri využívaní klikr tréningu, identifikujeme presný moment správneho správania. Postupne formujeme správanie psa cez malé kročíky, čo sa nazýva shaping. Targetovanie, pri ktorom pes dotýka nosom alebo labou cieľ, je tiež užitočné. Stratégie posilňovania prispôsobujeme efektívne. V začiatočnej fáze využívame neustále odmeny, neskôr prechádzame na variabilné odmeňovanie. Cieľom je dosiahnuť, aby pes nebol závislý len na odmenách. Pri tréningu postupne zvyšujeme náročnosť. Začíname v prostredí bez distrakcií a postupne pridávame rušivé elementy. Zamerať sa na budovanie pracovnej pamäti je tiež kľúčové. Trénujeme psa na to, aby dokázal vydržať s povelmi „počkaj“ a „zostaň“ dlhšie. Po každom tréningovom bloku si dáme prestávku. Pripomínanie už naučených pokynov je dôležité pre udržanie správneho chovania. Pravidelné opakovanie signálov počas týždňa zabezpečí, že pes nezabudne, čo sa naučil.

Nebezpečné situácie a psí pamäť

Je zbytočné trestať psa za niečo, čo urobil v našej neprítomnosti, ako napríklad ak zničil čokoľvek v domácnosti či urobil mláčku. Pokiaľ ho potrestáte, po príchode domov, spojí si trest s vaším príchodom domov a nie so zničenou vecou, pretože on už nevie, že ju zničil. Asociácie môžu byť aj negatívne, napríklad, niektoré psíky sa boja hlasných zvukov, môžu mať strach z vysávača, práčky či iného predmetu v domácnosti. Vyzerá to napríklad tak, že keď pes vidí, že idete zapnúť vysávač, už pred vami uteká na svoje bezpečné miesto alebo zúrivo šteká zo stresu.

Nikdy nevieme odhadnúť, ako bude pes v ohrození reagovať. Treba si uvedomiť, že pes je mäsožravá šelma. Aj keď ho máme doma a je to náš maznáčik. On má výbavu na to, aby zabíjal. V prípade, že čakáte dieťa, je dôležité venovať psovi menej času ako pred pôrodom. Pokiaľ mu nevenujeme veľa pozornosti, môže dôjsť k nebezpečnej situácii.

Je dôležité, aby ste dieťaťu dovolili brať psa do rúk a nôh s pozitívnym očakávaním. Ak už k žiarlivosti príde, musíme podľa Juraja Ferka, ktorý o tom hovoril aj v Dámskom klube, zasiahnuť. Odoberte dieťaťu hračku, ktorou psa provokuje. Ukráťte psa o čas, ktorý venujete svojmu dieťaťu. Je potrebné zabezpečiť rovnováhu v ich vzťahu.

Psia pamäť a jej zvláštnosti

Pes si ťa bude pamätať celý život. Rozhodnúť sa pre psa nie je len o radosti z chlpatého spoločníka. Je to rozhodnutie, ktoré mení život - tvoj aj jeho. Pes nie je hračka. Je to živá bytosť, ktorá miluje celým srdcom a nikdy nezabúda. Psy si nás nepamätajú len „rozumovo“. Spomienky sú pre nich prepojené s pocitmi. Vzťah medzi psom a človekom patrí medzi najsilnejšie putá v živočíšnej ríši.

Pes človeka rozpoznáva predovšetkým podľa vône. Pes má 100 až 300 miliónov čuchových receptorov (človek približne 6 miliónov). Oblasť mozgu, ktorá spracúva pachy, je u psa výrazne väčšia ako u človeka. Každý človek má vlastný pachový „profil“, ktorý je pre psa mimoriadne stabilný a ľahko rozpoznateľný aj po dlhom čase. To je dôvod, prečo pes dokáže spoznať svojho človeka aj po rokoch, bez ohľadu na to, že sa zmenil výzor, oblečenie alebo hlas.

Keď pes nereaguje na niekoho, kto bol kedysi jeho majiteľom, nejde o „zabudnutie“ v ľudskom zmysle. Ak bol človek dôležitým zdrojom bezpečia a náklonnosti, pes si túto asociáciu uchová často na celý život. Vieme však, že dokáže rozpoznať pach alebo hlas aj po extrémne dlhom čase.

Psi si nepamätajú udalosti ako ľudia - ich pamäť funguje inak. Kým človek si vie vybaviť konkrétnu situáciu aj s časovým kontextom (napríklad „vlani som bol na dovolenke“), psi nemajú klasickú epizodickú pamäť. Vytvárajú si spojenia medzi ľuďmi, situáciami a pocitmi. Nezapamätajú si súvislosti niekoľko minút po neželanom správaní, ale dôležité osoby či signály si pamätajú obdivuhodne dlho.

Nie je však možné povedať, že si vás „pamätá 10 rokov“ v rovnakom zmysle, ako to chápeme my. Vieme však, že dokáže rozpoznať pach alebo hlas aj po extrémne dlhom čase.

tags: #pamata #si #pes #nebezpecnu #situaciu #prostredie