Rozlišovanie medzi nemeckým ovčiakom a československým vlčiakom môže byť pre mnohých ľudí mätúce, najmä vzhľadom na ich podobný vzhľad a historické prepojenie. Hoci oboje plemená majú v sebe prvky nemeckého ovčiaka, ich pôvod, povaha a potreby sa značne líšia.
Pôvod a história
Československý vlčiak je pomerne mladé plemeno psa, ktoré vzniklo krížením nemeckého ovčiaka a karpatského vlka na území Československa v roku 1955. Cieľom tohto vedeckého experimentu, ktorý inicioval Ing. Karel Hartl, bolo vytvoriť silné plemeno s mentalitou a temperamentom nemeckého ovčiaka, ale zároveň so silou, inteligenciou a vytrvalosťou vlka. Prvé krížence sa narodili v CHS Libějovice zo spojenia vlčice Brity a nemeckého ovčiaka Cézara z Březového hája. Po rokoch výskumu a ďalšieho šľachtenia bol definitívny štandard plemena uznaný v roku 1999 v Mexiku. Toto veľmi zaujímavé plemeno psa bolo vyšľachtené na našom území.
Naopak, nemecký ovčiak je staršie plemeno, ktoré bolo vyšľachtené v Nemecku koncom 19. storočia. Jeho pôvodným účelom bolo naháňanie a stráženie stád oviec, odtiaľ pochádza aj jeho názov. Nemecký ovčiak je známy svojou všestrannosťou a je často využívaný ako služobný pes v polícii, armáde a pri záchranárskych prácach.
Vzhľad
Československý vlčiak na prvý pohľad viac pripomína vlka ako psa. Má dlhé a štíhle končatiny, obdĺžnikovú stavbu tela a typické žltosivé až strieborné sfarbenie so svetlou maskou. Jeho oči sú úzke, šikmé a jantárovej farby, zatiaľ čo uši sú trojuholníkové a veľmi pohyblivé. Srsť je krátka, hustá a rovná. Dospelý pes dosahuje výšku minimálne 65 cm, suky asi 60 cm.
Nemecký ovčiak má robustnejšiu stavbu tela a jeho vzhľad je menej divoký. Typické sfarbenie je čierno-hnedé, ale existujú aj iné varianty. Oči sú mandľového tvaru a uši sú vztýčené a špicaté. Výška nemeckého ovčiaka sa pohybuje v rozmedzí 55-65 cm.
Povaha a temperament
Československý vlčiak je plemeno plné kontrastov, ktoré si zachovalo mnoho vlčích vlastností. Je pokojný, sebavedomý a nadpriemerne inteligentný. Má v sebe veľa vlčej plachosti a je prirodzene podozrievavý voči cudzincom, no bez dôvodu či príkazu neútočí. Vlčiak je veľmi naviazaný na svoju "svorku" (rodinu) a ťažko si zvyká na nových ľudí. Má silné lovecké inštinkty a radšej sa pohybuje v kluse, pričom minimalizuje zdvih nôh od zeme. Vyznačuje sa aj tým, že fenky hárajú len raz ročne.
Nemecký ovčiak je známy svojou vernosťou, odvahou a pracovitosťou. Je ľahšie cvičiteľný ako vlčiak a je menej plachý. Je to všestranný pracovný pes, ktorý sa dobre hodí na rôzne úlohy. Je priateľskejší k cudzím ľuďom a často šteká, na rozdiel od vlčiaka, ktorý skôr vyje.
Výcvik a socializácia
Výchova a výcvik československého vlčiaka nepatria k najjednoduchším. Vyžaduje si pevnú, ale nie tvrdú ruku, dostatok času a pochopenie jeho vlčej povahy. Je ťažšie trénovateľný než nemecký ovčiak, pretože neopakuje činnosti, pri ktorých mal negatívnu skúsenosť, a nie je vhodný drilový tréning. Ak nie je motivovaný (napr. potravou), stráca záujem o vykonanie povelu. Socializácia od útleho šteniatka je kľúčová a je potrebné k nej pristupovať zodpovedne. Toto plemeno je vhodné skôr pre skúsených psíčkarov.
Nemecký ovčiak je oveľa prispôsobivejší a ľahšie sa učí. Jeho výcvik je zvyčajne priamočiary a zvládne ho aj menej skúsený majiteľ. Je veľmi oddaný svojmu pánovi a túži mu vyhovieť.
Potreby a starostlivosť
Československý vlčiak je náročné plemeno, ktoré potrebuje veľa pohybu a pravidelnú psychickú stimuláciu. Ideálny je pre neho život na vidieku s dostatkom priestoru. Starostlivosť o srsť nie je náročná, vyžaduje si len pravidelné česanie počas presrsťovania. Dôležité je dbať na stav zubov, pazúrov a uší. V strave by mala byť zohľadnená jeho veľkosť a rýchly rast, pričom sa odporúča kĺbová výživa a možnosť kŕmenia surovým mäsom.
Nemecký ovčiak tiež potrebuje dostatok pohybu a mentálnu stimuláciu, ale jeho nároky sú o niečo nižšie ako u vlčiaka. Starostlivosť o srsť je podobná, vyžaduje si pravidelné česanie. Strava by mala byť vyvážená a prispôsobená jeho aktívnemu životnému štýlu.
Rozdiely v pohybe
Rozdiely medzi psom a vlkom sú viditeľné aj v ich pohybe. Vlk sa pohybuje ladne, akoby "plával vzduchom", zatiaľ čo pes pôsobí ťažkopádnejšie. Pri chôdzi vlk kladie zadnú labu do stopy prednej, čím vytvára jednu líniu - tzv. čiarkuje. Pes väčšinou kladie zadné laby medzi stopy predných. Vlk šetrí energiu a jeho stopa je rovná s minimom zákrut, pes často odbieha. Československý vlčiak si túto vlčiu vlastnosť zachoval a jeho pohyb v kluse je mimochodný, s minimálnym zdvihom nôh tesne nad zemou. Pri kluse skláňa hlavu do vodorovnej polohy spolu s chrbtom.
Škola Zvierat - Československý Vlčiak
Záver
Zatiaľ čo nemecký ovčiak je všestranný a ľahšie ovládateľný pes vhodný pre širokú škálu majiteľov, československý vlčiak je jedinečné plemeno pre skúsených chovateľov, ktorí sú pripravení venovať mu dostatok času, trpezlivosti a pochopenia. Jeho vlčí pôvod mu dodáva nezameniteľnú krásu, silu a inteligenciu, ale zároveň aj špecifické potreby, ktoré je nutné rešpektovať.