Nemecký ovčiak, známy aj ako vlčiak, je jedným z najrozšírenejších a najvšestrannejších plemien psov na svete. Jeho popularita je založená na inteligencii, oddanosti a vynikajúcich pracovných vlastnostiach, ktoré ho predurčujú na široké spektrum úloh, od spoločníka až po služobného psa v policajných a vojenských zložkách.
História a vznik plemena
Pomerne mladé plemeno, ustálené až na prelome 19. a 20. storočia z nemeckých sedliackych psov nejednotného typu. V základných črtách sa zhoduje s ostatnými európskymi ovčiakmi. S chovom tohto plemena sa začalo v roku 1880 v Nemecku. Psy boli najskôr využívané na stráženie dobytka a ochranu príbytkov. Celé stáročia existovali v rôznych oblastiach Nemecka miestne pastierske psy. Ich typ a stavba tela sa menili v súlade s terénom a spôsobom práce s dobytkom. V kopcovitých oblastiach na juhu sa vyvinula odolná rasa pracovných psov s dlhými končatinami a mocnými zadnými nohami, absolútne nevyhnutnými pri pohybe hore a dolu strmým svahom pri zaháňaní stáda. Naopak, na rovinách severného Nemecka sa vyžadoval atletický typ psa s dlhým krokom, vhodný na nekonečne úmorné chodenie po veľkých plochách v teréne. V Nemecku devätnásteho storočia postupne narastal záujem o vlastné domáce plemeno ovčiakov. Chovatelia vo Wurttembergu, sami zväčša pastieri a roľníci, hľadali inšpiráciu a pomoc na severe, najmä medzi turingskými psami, aby zlepšili postavenie uší a farbu srsti, ktoré ich psy nemali. Osobitne sa cenilo sivé vlčie sfarbenie turingského ovčiaka, ktorého otvorená povaha a radosť zo života boli žiaduce charakteristiky, aké bolo treba preniesť na južné plemená. Tieto činnosti neušli pozornosti „priaznivcov“ a 16. decembra 1891 sa sformovala spoločnosť PHYLAX. Rýchlo však strácala podporu, a tak na jej mieste 22. apríla 1899 vzniklo niečo, čo sa malo stať najvačšou organizáciou jedného plemena na svete: Der Verein fur Deutsche Schäferhunde - SV, ktorej prezidentom sa stal kapitán kavalérie Max von Stephanitz.
Barón rotmajster Emil Max von Stephanitz je považovaný za otca nemeckého ovčiaka. S myšlienkou jeho uplatnenia pre policajné a vojenské účely prišiel chovateľ a zakladateľ uvedeného pracovného plemena. Prostredníctvom „Spolku nemeckého ovčiaka“ - „Verein für deutsche Schäferhunde“ (SV), ktorý založil v Karlsruhe 22. apríla 1899, položil základy systematického chovu. Emil Max von Stephanitz však nebol prvý, kto sa v Nemecku pokúsil štandardizovať nový typ ovčiarskych psov. Už v roku 1878 sa v ríši objavili prví chovatelia, ktorí založili aj plemennú knihu. O tri roky neskôr, v decembri 1881, vznikol chovateľský spolok Phylax Club, ktorý sa snail o zušľachťovanie a regulovanie chovu tzv. durynského psa. Tento typ psa mal vzpriamené uši a vyznačoval sa živým temperamentom a pôvodným vlkošedým sfarbením vlka. Na rozdiel od tzv. wűrtenmberského psa so sklopenými ušami a pokojnejším temperamentom.
Max von Stephanitz sa rozhodol pre chov nemeckého ovčiaka, keď počas jedného podujatia s nadšením sledoval pastierskeho psa systematicky pracujúceho so stádom oviec. Dňa 15. januára 1898 kúpil za dvesto mariek od chovateľa Sparwassera na výstave psov vo Frankfurte trojročného ovčiarskeho psa menom Hektor Linkshrein (nar. 1. januára 1895). Psa premenoval na Horanda von Grafrath. Horand von Grafrath je považovaný za zakladateľa plemena nemecký ovčiak. V novozaloženej plemennej knihe je zapísaný pod poradovým číslom 1. Horandovym pokračovateľom bol jeho ešte úspešnejší syn, nemenej legendárny plemenník Hektor von Schwaben SZ 13 (nar. v roku 1898). Tento pes bol zakladateľom prvej chovnej línie nemeckého ovčiaka.
Využitie nemeckého ovčiaka
Nemecký ovčiak je známy svojou všestrannosťou a je úspešne využívaný v mnohých oblastiach ľudskej činnosti. S obľubou je používaný v policajnej a vojenskej službe, tiež ako pomocník hasičov a pyrotechnikov, pri vyhľadávaní drog a ďalších látok a pri vyhľadávaní a zachraňovaní zavalených ľudí. Ďalej je nemecký ovčiak používaný ako sprievodca nevidiacich, ako pes pre nepočujúcich alebo robí spoločníka chorým ľuďom v ústavoch. Výborne sa osvedčil taktiež ako ochranca a strážca obchodných objektov a domov.
Nemecká ríša položila na začiatku 20. storočia systémové základy vytvorenia inštitútu policajných psov. Východiská, z ktorých nemecká polícia vychádzala, boli dôležitou platformou pre uplatnenie psov v boji proti zločinu, t. j. pri stíhaní a zadržiavaní páchateľov, v obrannej v službe a v pátracej službe. Prvé použitie psov bolo v tejto krajine zaznamenané už v roku 1896 v meste Hildesheim. V postupnom zavádzaní týchto zvierat do bezpečnostnej služby sa prejavil aj vplyv dr. Hansa Grossa, ktorý v roku 1895 v „Ročenke pre c. k. Žandárstvo“ odporúčal využívať policajné psy pre žandárstvo. Na prahu minulého storočia začal pôsobiť v Nemeckej ríši v úlohe policajného psa najmä nemecký ovčiak.
So systematickým výcvikom psov a ich výkonnostnými skúškami sa začalo v roku 1903. V uvedenom roku bolo v obci Grünheid, ležiacej juhovýchodne od Berlína, založené prvé chovateľské a výcvikové stredisko, ktoré sa ako „vysoká škola“ výcviku policajných psov stalo známym aj za hranicami Nemecka. Následne značný počet policajných riaditeľstiev zaradil najmä vo veľkých mestách - v Berlíne, v Hamburgu, Stuttgarte, Kolíne nad Rýnom, nemecké ovčiaky do služby. V bezpečnostnej službe sa používalo stále viac psov aj vďaka ich systematickej príprave v saskom Saarbrükene, kde od roku 1906 pôsobil aj významný kynológ Konrád Most. V roku 1908 už boli psy používané približne v štyristo nemeckých policajných a bezpečnostných subjektoch. O rok neskôr už najmenej päťsto policajných útvarov zaradilo štvornohých pomocníkov do výkonu bezpečnostnej služby. V tých rokoch to bol aj šéf berlínskej polície Robert Gerlach, ktorý bol veľkým propagátorom psích jednotiek v Nemecku. V roku 1910 už Nemecko využívalo na svojom území viac ako 600 služobných psov.
Dôležitým krokom, ktorý taktiež významnou mierou prispel k uplatneniu nemeckého ovčiaka v policajných zložkách, bolo zriadenie „Spolku na podporu chovu a využitia policajných psov“ („Polizei-HundeVerein“), a to dňa 28. júna v roku 1902 v Düsseldorfe. Max von Stephanitz sa stal jeho predsedom. Zámerom združenia bolo vyšľachtiť inteligentného, všestranného psa, primeranej telesnej sily a konštitúcie, ktorý sa účelne integruje do spoločnosti, vynikne v polícii v presadzovaní práva, vo vojenskej činnosti, v ochrannej službe a v záchranárstve. Chovateľským cieľom bolo vytvoriť plemeno, ktoré okrem iných užitočných vlastností dokáže sledovať pachovú stopu človeka a zadržať páchateľa trestného činu.
Schopnosti nemeckého ovčiaka, ktoré si už policajné zložky plne overili, sa po vypuknutí prvej svetovej vojny začali využívať v armáde. Výborné sluchové a čuchové schopnosti sa prejavili ako nesmierne cenné pri strážnej službe, kde psom umožňovali varovať hliadky pred útokom nepriateľa. Tieto vlastnosti sa využívali aj pri vyhľadávaní ranených vojakov na bojisku, či doručovaní pošty do zákopov.
Na Slovensku tvoria nemecké ovčiaky významnú časť služobných psov. Vyše 90 percent z celkového počtu služobných psov Policajného zboru SR tvoria psy plemena nemecký ovčiak. Okrem nemeckých ovčiakov využíva Policajný zbor v služobnej kynológii belgické ovčiaky malinois, labradorské retrievery a nájdu sa aj jedinci takých plemien ako doberman, rotweiler, chesapeake retriever, nemecký krátkosrstý stavač, malý bradáč alebo stafordšírsky terier. Služobné psy slovenskej polície majú v Policajnom zbore široké využitie. Zasahujú proti výtržníkom, bránia psovodov, hľadajú veci pochádzajúce z trestnej činnosti a plnia celý rad ďalších úloh. Len v posledný júlový deň roku 2018 pomohol policajný pes vypátrať v Chorvátskom Grobe v okrese Senec desaťročného chlapca, ktorý sa nevrátil domov. Nemecký ovčiak Assco potom, čo zaistil pach z osobných vecí maloletého chlapca, sa ihneď vybral smerom k oplotenému ihrisku. Počas sledovania pachovej stopy Assco prekonal dve oplotenia. Na celom Slovensku majú napríklad policajti k dispozícii deväť služobných psov vycvičených na vyhľadávanie mŕtvolného pachu.
Povaha a výchova
Svojmu pánovi a jeho rodine je nemecký ovčiak veľmi oddaný a verný. Je výborným priateľom a spoločníkom. Ku známym ľuďom je taktiež veľmi priateľský, k ľuďom cudzím však býva nedôverčivý. Pri správnej výchove a dobrom zoznámení nebývajú problémy ani s inými domácimi zvieratami. Dobre vychovaný pes má k deťom veľmi dobrý, priateľský vzťah. Deti však musia tolerovať potreby psa a nerušiť ho napr. pri odpočinku alebo pri kŕmení.
Bezpodmienečne vyžaduje výcvik. Hoci je dobrým spoločníkom, mal by mať aj zodpovedajúce zamestnanie. Vzhľadom k vysokej inteligencii sa tento pes pomerne ľahko vychováva. Dobre, rýchlo a rád sa učí, jeho výchova však musí byť dôsledná a pes vyžaduje mnoho pozornosti a času svojho majiteľa, aby vyrástol na slušného a dobre vychovaného psa. Vhodné je prihlásiť sa so svojim psom do kynologického klubu, základnú poslušnosť však je nutné nacvičiť doma. Tento pes je vhodný k výcviku poslušnosti, aj k ďalšiemu, náročnejšiemu výcviku.
Bohužiaľ, so zreteľom na početnosť nemeckých ovčiakov, nie vždy uvážlivý chov, ako aj na nevhodnú výchovu, sa občas vyskytujú medzi nimi problémové jedince (bojazlivé, agresívne a pod.).
Váš plán výcviku nemeckého ovčiaka!
Zdravie
Treba však dbať zreteľne na jeho zdravie, pretože ako sa môže stať u každého väčšieho psa, môže sa mu otočiť žalúdok čo býva takmer vždy už smrteľné (príznakom môže byť zväčšené brucho, väčšie množstvo peny tečúcej z tlamy a neschopnosť stáť na nohách). Ovčiak po vyvracaní potravy zo žalúdka často potravu znova skonzumuje.
Nemecký ovčiak je náchylný hlavne na ochorenia kĺbov, preto si pri kúpe preverte zdravie jeho rodičov (napr. dysplázia kĺbov-dedičná choroba).
Fyzické vlastnosti
Ide o psov strednej veľkosti, silných a dobre osvalených. Psy dosahujú v dospelosti výšku v kohútiku 60-65 cm a váhu 30-40 kg.
Športová kynológia
Asi najlepšie využijete vlastnosti tohto plemena v športovej kynológii, kde sú úlohy ako poslušnosť, pachové práce a obrana. Skúsiť však môžete aj agility, dogfrisbee alebo dogdancing.
