Starostlivosť o bernského salašníckeho psa

Bývalý farmársky pes z Bernskej vysočiny je známy pod mnohými menami, a dnes je populárny po celom svete ako rodinný pes. Mohutné telo, nie ťarbavé alebo obézne, ale silné a svalnaté - takto je opísaný už vzhľad predkov bernského salašníckeho psa. Boli pôvodne držaní vo švajčiarskej oblasti okolo Bernu ako farmárske psy slúžiace na ťahanie vozov a zaháňanie dobytka. Nie je jasné, z ktorých psov sa tieto trojfarebné farmárske psy presne vyvinuli. Predpokladá sa, že ich predkovia boli molossy a mastify, ktorých do alpského regiónu priviedli Rimania. Príbeh bernského salašníckeho psa možno presnejšie vyrozprávať až od začiatku 20. storočia. V meste Dürrbach bol hostinec, v ktorom sa stretávali dedinčania, cestovatelia a obchodníci. Na nádvorí tohto hostinca chovali veľké trojfarebné psy. Starší názov „Dürrbächler“ možno odvodiť od tejto oblasti v kantóne Bern, kde bolo toto plemeno v začiatkoch chovu rozšírené. Na odporúčanie jedného bernského krčmára boli v roku 1902 psy Dürrbächler po prvýkrát predstavené na výstave psov. Záujem o atraktívne psy, ktoré doteraz poznalo iba zopár ľudí zo švajčiarskeho regiónu, prudko stúpol. Nakoniec v roku 1907 bol založený „Švajčiarsky klub Dürrbach“, ktorý zahájil chov čistokrvného plemena. Návrh na premenovanie „Dürrbächler“ na „bernský salašnícky pes“ pochádza od švajčiarskeho geológa a kynológa prof. Dr. Alberta Heima. Heim sa podielal na vytvorení prvého štandardu plemena. Dôvodom zmeny názvu bolo pravdepodobne to, že nový názov bol nielen chytľavejší, ale podčiarkol aj príbuzenstvo so švajčiarskymi salašníckymi psami.

Charakter a vhodné využitie

Bernský salašnícky pes je známy svojou dobrosrdečnou a priateľskou povahou. V rodine je oddaným a verným spoločníkom na celý život. Hoci je prirodzene ostražitý, nie je dôvod sa ho obávať - naopak, má sklony byť priateľský až natoľko, že by mohol zlodejovi pomôcť s „vynášaním cenností.“ Táto priateľská povaha z neho robí obľúbeného rodinného psa, ideálneho aj do domácností s deťmi. Pri správnej výchove a socializácii je toto plemeno vhodné ako ťažný pes, záchranársky, stopársky alebo terapeutický pes.

Vzhľad a štandard

Bernský salašnícky pes má trojfarebnú srsť: dominantná čierna pokrýva trup, krk, hlavu a chvost; biela lysinka začína na čele a tiahnne sa k papuli; biela hrudná časť, biele labky a biela špička chvosta; hnedočervené znaky na lícach, nohách a nad očami dávajú charakteristické akcenty. Sú ženy 58-66 cm a okolo 45 kg, muži 64-70 cm a približne 55 kg, no nadváha môže viesť k problémom s kĺbmi a zdravím. Srsť je dlhá, hustá a pružne chráni pred zimou. Počas horúceho počasia sa však zle znáša, preto treba zabezpečiť tieň a primerané aktivity.

Priemerný život a zdravotné riziká

Priemerná dĺžka života je 7-10 rokov. Medzi najčastejšie ochorenia patria problémy s kĺbmi (dysplázia bedrového a lakťového kĺbu), ochorenia obličiek a zhubné nádory. Genetické predispozície sa vyskytujú u mnohých veľkých plemien, preto je dôležité kúpiť štene od kvalitného chovateľa a vyhľadávať zodpovedné chovné stanice. V súčasnosti sa kladie dôraz na zdravú sociálnosť a zdravé chovy s plemennými hodnotami, ktoré zohľadňujú aj súrodencov a širšiu rodinu.

Starostlivosť a výchova

Starostlivosť o bernského salašníckeho psa zahŕňa starostlivosť o srsť, stravu, pohyb a preventívnu veterinárnu starostlivosť. Srsť vyžaduje kefovanie aspoň 2-3× týždenne, počas období pĺznutia denne. Častosť prehliadok zahŕňa uši, oči, pazúry, zuby a pokožku, aby sa predišlo infekčným či iným problémom. Ako farmársky a pracovný pes má potrebu veľkého priestoru na dlhé prechádzky a mentálne stimuly prostredníctvom hier a výcviku. Pri výbere stravy je dôležité zabezpečiť vysoký obsah mäsa a vyvážený príjem živín; BARF aj kvalitné granule sú vhodné možnosti, pričom posúdenie vhodnosti zvyčajne prenechajte chovateľovi alebo veterinárovi. Dobre vychovaný jedinec je veľmi tolerantný a vhodný k deťom, avšak veľká veľkosť môže predstavovať riziko pri neprimeranom správaní detí.

Výživa a kŕmenie

Správna výživa je kľúčová pre zdravie a pohodu veľkého psa. Všetky potreby závisia od veku, pohybovej aktivity a zdravotného stavu. Prírodná strava s vysokým obsahom mäsa a ovocia so zeleninou je preferovaná, no BARF aj granuly bohaté na mäso sú vhodné alternatívy. Pes by mal mať vždy dostatok čerstvej vody. Pri šteniatkach je vhodné rozdelené kŕmenie na viac častí denne, neskôr dva razy denne. Pri dlhom pobyte vonku zohľadnite väčšiu energetickú potrebu a zvážte doplnenie stravy tukmi a doplnkami na kĺby.

Výcvik a socializácia

Výchova by mala byť založená na trpezlivosti a pozitívnej motivácii. Dôležité je začať so základnou poslušnosťou a socializáciou už ako šteňa, postupne zavádzať nové situácie a výzvy. Bernské salašnícke psy sú inteligentné a reagujú na odmeny, pričom tvrdý prístup často narúša dôveru. Socializácia s inými zvieratami a ľuďmi má byť kontinuálnym procesom. Pri výcviku je vhodné využiť psie škôlky a pravidelné vonkajšie aktivity, ktoré zo psíka spravia spoľahlivého a vyrovnaného spoločníka.

Starostlivosť o domov a bývanie

Kvôli ich veľkosti je vhodný dom so záhradou alebo dvorom, nie byt v meste. Šteniatka by sa nemali čistiť po schodoch; v prvom roku je lepšie vyhnúť sa prístupom na veľké výšky. Pes potrebuje veľa priestoru, aktívny životný štýl a pravidelný kontakt s ľuďmi. V zime je vhodné poskytnúť psovi teplé miesto, vhodnú búdu a ochranu labiek. Búdu treba izolovať a pravidelne meniť slamu; neskôr môžete zvážiť drevenú výstavbu, ktorá lepšie drží teplo. Pri chove vonku je potrebné zabezpečiť prístrešok, teplú vodu a vyváženú stravu s vyšším obsahom tuku na energetické nároky.

Hodnota a zdravotné riziká

Bernský salašnícky pes je veľký, priateľský a lojálny člen rodiny. Zdravotné riziká zahŕňajú dyspláziu bedrového a lakťového kĺbu, artritídu, ochorenia obličiek a rakovinu. Notuje sa tiež skrátená dĺžka života vzhľadom na veľkosť samotného plemena. Zodpovedný chovateľ vám pomôže zhodnotiť riziká a vybrať šteňa s PP (potvrdeným pôvodom). Pri výbere kapsov a potreby kŕmenia sa zamerajte na kvalitné zdroje mäsa a spravodlivú cenovú politiku.

Ako vybrať chovateľa a šteňa

Je dôležité vyhľadať renomovaný klub chovateľov a chovateľskú stanicu s hodnoteniami plemena. Navštívte chovateľa viackrát, aby ste získali komplexný dojem o chove a samotných psoch. Uistite sa, že šteňa je očkované a prešlo všetkými odporúčanými zdravotnými vyšetreniami. Dobrý chovateľ vás nikdy nenahovára na kúpu šteniatka a poskytne vám praktické rady o živote s bernským salašníckym psom.

Tabuľka: Odhad výdavkov v prvom roku a roky po tom

Najčastejšie otázky a rady

• Bernský salašnícky pes je ideálny pre rodinné domy so záhradou a je prospešný ako canisterapeutický alebo asistenčný pes pri správnom výcviku.
• Vzťah k deťom: je mimoriadne tolerantný a pokojný, no vždy treba dohliadať pri kontakte s malými deťmi kvôli jeho veľkosti.
• Slintanie a údržba srsti: srsť je dlhá a hustá, pravidelné česanie je potrebné najmä počas pĺznutia.
• Energetická potreba: pes potrebuje veľa pohybu a mentálnu stimuláciu, inak môže pribrať a strácať záujem o tréning.
• Výber stravy: optimálne sú granule s vysokým obsahom mäsa alebo BARF v prípade skúseností a dohľadu veterinára.

Všeobecné tipy do života s bernským salašníckym psom

Ak máte radi dlhé prechádzky, aktívny životný štýl a blízky vzťah v rodine, bernský salašnícky pes môže byť jedným z najlepších výberov. Dôležité je robiť pravidelnú starostlivosť o srsť, sledovať zdravie a zabezpečiť primerané prostredie a aktivitu. So správnym prístupom bude tento veľký, ľudomilný a inteligentný pes vďačným spoločníkom počas celého života.

tags: #bernsky #salasnicky #pes #starostlivost