Nemecká doga je impozantný pes s elegantnou stavbou tela, pokojným vystupovaním a veľmi jemnou povahou. Nemecká doga je pes výraznej elegancie a sily. Telo je vysoké, dobre osvalené a harmonicky stavané, takže aj napriek obrovskej veľkosti pôsobí vyvážene. Hlava je dlhá a výrazná, s dobre modelovaným stopom a silnou papuľou. Oči sú stredne veľké, so živým a inteligentným výrazom, uši prirodzene zvesené pozdĺž hlavy. Srsť je krátka, hladká a priliehavá.
Čo znamená „plášťové sfarbenie” u nemeckej dogy
Čierna doga má povolené len biele odznaky, tiež niektorým vravíme „plášťové sfarbenie”. Celé telo je lesklo čierne, len koniec chvosta, labiek, či papuľa sú biele. K nim patria aj plášťové dogy, u ktorých čierna pokrýva telo ako plášť, a papuľa, hrdlo, hruď, brucho, končatiny a špička chvosta môžu byť biele. Pri čiernom plášťovom sfarbení čierna farba pokrýva telo ako kabát. Pri tomto „plášti” je krk, hrudník, brucho, nohy a špička chvosta biela.
Štandardné farebné variety podľa FCI a miesto plášťového rázu
Medzi najznámejšie farebné varianty patrí žltá, žíhaná, čierna, modrá, harlekýn a plášťová. Štandard uznáva 5 základných sfarbení. Nemecká doga sa chová v troch základných variantoch, a to svetlo až sýto zlatožltá, čierna či škvrnitá a modrá (oceľovo modrá). Okrem týchto troch farebných rázov existujú tzv. „sivý tiger” a „biely tiger”, ktoré nie sú štandardne žiaduce.
Žltá: svetlo až sýto zlato-žltá, žiadúca je čierna maska. Žíhaná: základná farba od svetlo až po sýto zlatožltú s čiernym, čo najrovnomernejším a zreteľne vyznačeným žíhaním, prebiehajúcim v smere rebier; žiadúca je čierna maska. Čiernobielo škvrnitá: základná farba čisto biela, pokiaľ možno bez všetkých odtieňov, bez grošovania, s lakovo čiernymi škvrnami, ktoré majú byť rozložené pravidelne po celom tele, sú nerovnakej veľkosti aj tvaru. Čierna: lakovo čierna, biele odznaky sú prípustné. Modrá: čisto oceľovo sivá, biele znaky na hrudi a prstoch sú prípustné.
Harlekýn versus plášťové sfarbenie
Čiernobielo škvrnitá dogy (tzv. Harlekýn) majú základ biely s čiernymi škvrnami nepravidelného tvaru. Harlekýni a diamantové dogy nie sú homozygotné, a preto ich chov nie je ľahký. Len asi 10 percent šteniat má požadované rozmiestnenie čiernych škvŕn. K nim patria aj plášťové dogy, u ktorých čierna pokrýva telo ako plášť, a papuľa, hrdlo, hruď, brucho, končatiny a špička chvosta môžu byť biele.
Farebné detaily a pigmentácia
Nosná huba musí byť čierna, výnimkou sú čiernobielo škvrnité dogy. U čiernobielo škvrnitých dog sa tolerujú svetlé oči alebo oči rôznych farieb. U modrých dog sú prípustné trochu svetlejšie oči. Tesne priliehajúca, u jednofarebných dobre pigmentovaná.
Žltá: svetlo až sýto zlato-žltá, žiadúca je čierna maska. Žíhaná: základná farba od svetlo až po sýto zlatožltú s čiernym, čo najrovnomernejším a zreteľne vyznačeným žíhaním, prebiehajúcim v smere rebier; žiadúca je čierna maska. Čiernobielo škvrnitá: základná farba čisto biela, pokiaľ možno bez všetkých odtieňov, bez grošovania, s lakovo čiernymi škvrnami, ktoré majú byť rozložené pravidelne po celom tele, sú nerovnakej veľkosti aj tvaru. Čierna: lakovo čierna, biele odznaky sú prípustné. Modrá: čisto oceľovo sivá, biele znaky na hrudi a prstoch sú prípustné.
Pôvod plášťového sfarbenia v historickom kontexte
Psi typu nemeckej dogy sa v 17. až 18. storočí chovali aj v Dánsku a v krajinách Beneluxu ako neohrozené duriče na veľké šelmy a diviačiu zver. V 18. storočí sa stalo módou chovať takéto ušľachtilé psy ako spoločníkov a ochrancov v kruhoch vyššej šľachty. Cieľavedomejšia plemenitba sa začala až koncom prvej polovice 19. storočia, keď bol pravdepodobne do plemena začlenený aj anglický chrt - greyhound, čím dogy získali na elegancii a utvrdilo sa nie príliš rozšírené žíhané sfarbenie. V roku 1880 sa zjednotili všetky farebné variácie (modrá, žltá, žíhaná, čierna) do jednotného plemena a vytvoril sa štandard Nemeckej dogy.
Praktické dôsledky plášťového sfarbenia pre chov a výstavy
Srsť: Veľmi krátka a hustá, hladko a tesne priliehajúca, lesklá. Malé biele odznaky na hrudi a labkách sú v chove neželateľné, aj keď nie diskvalifikujúce. Nežiadúce sú sivé alebo hnedasté škvrny alebo ich časti. Pri škvrnitých zodpovedá rozloženie pigmentu prevažne rozloženiu škvŕn.
Takže myslím, že odpoveď na tvoju otázku je, áno, je to povolené. K nim patria aj plášťové dogy, u ktorých čierna pokrýva telo ako plášť, a papuľa, hrdlo, hruď, brucho, končatiny a špička chvosta môžu byť biele. Čiernobielo škvrnitá dogy (tzv. Harlekýn) majú základ biely s čiernymi škvrnami nepravidelného tvaru. Šedé alebo hnedasté škvrny sú nežiadúce.
Zdravie, výchova a súvislosti s farbou srsti
Napriek tomu, že predkovia tejto dogy boli ostré psy, nemecká doga je pokojnej vyrovnanej povahy bez prejavov agresivity či nervozity. Pri správnej socializácii a starostlivosti je z nej milý, pokojný a spoľahlivý spoločník. Pri jednaní s ľuďmi alebo inými zvieratami sú považované za veľmi mierumilovné.
Harlekýni a iné škvrnité psy môžu byť nositeľmi takzvaného merle faktora. Pri párení dvoch škvrnitých zvierat by sa mohli narodiť šteňatá postihnuté merle faktorom homozygotné. Postihnuté šteňatá trpia slepotou a čiastočnou hluchotou. Preto ich chov nie je ľahký.
Starostlivosť o srsť a pigmentáciu
O srsť nie je potrebné sa nijak špeciálne starať. Občasné vyčesávanie je postačujúce. Nemecká doga má krátku, hustú, priliehajúcu a lesklú srsť. Nikdy nie matná.
Pre koho je vhodná doga s plášťovým sfarbením?
Nemecká doga je typický rodinný pes, ktorý si vytvára silné puto k svojim ľuďom a chce byť súčasťou domácnosti. K deťom býva trpezlivá a priateľská, ale pre svoju veľkosť sa hodí skôr k starším deťom, ktoré už chápu pravidlá spolužitia so psom. Výchova musí začať skoro. Takto veľký pes potrebuje spoľahlivo zvládnuť chôdzu na vôdzke, privolanie, odloženie aj pokojné správanie pri návštevách a v meste.
obrana nemeckej dogy.mp4
Priestorové a chovateľské požiadavky
Nemecká doga si bez väčších komplikácií zvykne na život v mestskom byte i dome so záhradou. Pre rozmery je potrebné zvažovať, kam dogu umiestniť, aby mala svoj pokoj a dostatok priestoru. Doga má rada pohyb a dlhšie prechádzky. Celoročný pobyt vonku však pre jej krátku srsť takisto nie je najlepšou voľbou. Doga je rodinný pes a nerada sa cíti izolovaná. Ak je možnosť umožniť jej vstup do domu alebo aspoň do časti interiéru, bude omnoho spokojnejšia.
Tabuľka: Prehľad sfarbení a ich charakteristiky (skrátene)
| Sfarbenie | Popis | Povolené biele znaky | Poznámky |
|---|---|---|---|
| Žltá | Svetlo až sýto zlato-žltá | Nežiadúce malé biele odznaky | Žiadúca čierna maska |
| Žíhaná | Základ žltý s čiernym žíhaním | Nežiadúce | Žiadúca čierna maska |
| Čierna (vrátane plášťovej) | Lakovo čierna | Povolené na hrudi a labkách; plášťové: biele papuľa, krk, brucho | Plášťové sfarbenie = čierny „kabát” s bielymi oblasťami |
| Harlekýn (škvrnitá) | Čistá biela s čiernymi škvrnami | Áno (biela základná farba) | Chovná výzva; možný merle problém |
| Modrá | Oceľovo sivá | Povolené na hrudi a prstoch | Očné pigmenty môžu byť svetlejšie |
Upozornenie a odporúčanie
Upozornenie: Tento obsah má čisto informačný charakter. Všetky naše články a informácie berte ako priateľského sprievodcu v psíčkarskom svete. Robíme maximum pre to, aby boli informácie presné a zrozumiteľné, no nie sme odborná kynologická encyklopédia. Môže sa teda stať, že niektoré detaily daného plemena vidia skúsení chovatelia trochu inak. Pre odborné poradenstvo sa, prosím, obráťte na oficiálny chovateľský klub konkrétneho plemena. Ak narazíte na nepresnosť alebo máte vlastné dlhoročné skúsenosti, ktoré by mohli článok obohatiť, budeme radi, ak sa nám ozvete. Článok s radosťou textovo aktualizujeme - pre dobro všetkých psíčkarov.