Slovenská kynológia má dlhú a pestrú históriu. Vo veľkej miere vychádza z nemeckej, no história a charakter našej krajiny predurčili, že sa chov psov v minulosti orientoval najmä na pracovné plemená. Tie mali ľuďom pomáhať hlavne pri love a pri chove oviec. Aj kvôli neexistujúcej tradícii sa u nás doposiaľ nikdy nevyšľachtilo žiadne spoločenské plemeno. Zato ale máme týchto 5 krásnych plemien, ktorých zachovanie alebo vytvorenie je predovšetkým zásluhou cieľavedomého šľachtiteľského programu slovenských kynológov.
Slovenský čuvač
Najtradičnejším (i keď FCI ho uznala až v roku 1965) národným plemenom na Slovensku je nepochybne slovenský čuvač. Na jeho vyšľachtení má zásluhu hlavne prof. MVDr. Antonín Hrůza. Slovenský čuvač sa podľa FCI kategórií radí medzi salašnícke a pastierske psy, je to pes, ktorý dokáže samostatne pracovať, jeho uplatnenie je hlavne ako ochranca a pastier stád, dokáže odohnať medveďa ale niektorí ho využívajú aj ako strážcu pozemkov. Biele horské pastierske psy, známe pod menom čuvač, sa pod Tatrami chovali tradične už od dávnych čias. Čuvač je členom starej rodiny stredoeurópskych bielych pastierskych psov, do ktorej patrí napríklad poľský podhalanský ovčiak, maďarský kuvasz a taliansky maremánsko-abruzský ovčiak. Na Slovensku bol tento pes používaný (a je používaný dodnes) predovšetkým na stráženie stád oviec a hovädzieho dobytka, ale aj na stráženie ľudských obydlí. Vyznačuje sa huňatou, hustou bielou srsťou, je ostražitý, dokáže zvládnuť každý náročný terén v akomkoľvek počasí. Toto plemeno bolo oficiálne uznané kynologickou jednotou v roku 1983. Ako jeden z mála psov dokáže ochrániť ovce pred vlkmi či medveďmi. Pri chove sa tradične udržiavala biela srsť, aby bol v noci viditeľný a odlíšiteľný od škodnej. Má pokojnú povahu, no nedôveruje cudzím ľuďom a na svoje teritórium nepustí cudzie psy. K členom rodiny vrátane detí sa správa priateľsky. Pre ochranu stáda je potrebná aj samostatnosť a preto je tomu potrebné prispôsobiť aj výcvik. Je statné pastierske plemeno, ktoré má mohutnú stavbu tela s charakteristickým huňatým kožuchom. Krásna hustá srsť s jemnou podsadou dokonale ochráni Slovenského Čuvača pred nepriaznivými podmienkami. Je to silný a dominantný strážca svojho teritória a disponuje vynikajúcimi vlastnosťami pastierskeho psa a preto je dodnes využívaný aj chovateľmi oviec.
Slovenský kopov
Ďalším známym slovenským národným plemenom je výkonný poľovný durič slovenský kopov. Prvé kopovy boli oproti dnešnému typu vyššie a silnejšie. Presadzovala sa predovšetkým hlasitosť na stope a vytrvalé prenasledovanie a blokovanie zveri. Neskôr sa začína, vzhľadom na špecifické podmienky našich lesov, presadzovať menší typ duriča, ale pri zachovaní fyzickej sily a odvahy. Kopov patrí k plemenám s náročnejšou povahu, nepatrí do rúk začiatočníkov, ale skôr skúseným chovateľom nakoľko má náročnejšiu povahu, je dominantný a pri výchove a výcviku potrebuje jasné pravidlá. Je to silný pes nižšieho vzrastu, prispôsobený na vnikanie do húštin ako durič. Je to vytrvalý a odvážny pes charakteristický svojim temperamentom. Hlavne v mladšom veku sú nezávislé a búrlivé, čo si vyžaduje náročnejší výcvik. Je to vynikajúci stopár a aj preto je obľúbeným plemenom poľovníkov. K jeho prednostiam patrí takisto odolnosť voči poveternostným podmienkam ako aj výborný orientačný zmysel. Kopov za používa predovšetkým ako lovecký pes na diviačiu zver, ale aj ako strážny pes. Prvé zápisy do plemennej knihy a vydávanie rodokmeňov začalo od roku 1940, kedy bola založená Slovenská plemenná kniha psov. Pre zachovanie čistoty plemena ho už od roku 1770 bolo zakázané krížiť s inými príbuznými duričmi. Na durenie diviakov sa choval údajne už od stredoveku. Je na to predurčený svojimi vlastnosťami - vyniká vytrvalosťou, schopnosťou vnikať do hustých lesných porastov, vie veľmi dobre udržať stopu a vyznačuje sa veľkou smelosťou. Posledné dve menované kvality sa skúšajú aj na memoriáli Andreja Renču - vrcholnej súťaži pre každého majiteľa tohto psíka, pomenovanej po jednom z nestorov slovenskej loveckej kynológie.
Slovenský hrubosrstý stavač
Laickej verejnosti menej známe, ale veľmi výkonné lovecké plemeno sa začalo šľachtiť v 40. rokoch minulého storočia. Cieľom bolo vyšľachtiť kvalitného stavača na spôsob nemeckých plemien, ale odolného proti drsnému slovenskému počasiu a schopného pracovať v podmienkach našich lesov. Na jeho vyšľachtenie boli použité plemená weimarský stavač (odtiaľ zaujímavé zafarbenie), český fúzač a nemecký drôtosrstý stavač. Z potomkov boli vyberané len hrubosrsté jedince a s tými sa pokračovalo v chove. Tieto boli sprvu vedené pod názvom „hrubosrstý weimarský stavač“. Až vyjadrenie nemeckého Klubu chovateľov weimarských stavačov, že nebude uznávať hrubosrstý variant, prinútilo slovenských chovateľov o osamostatnenie plemena. Slovenský hrubosrstý stavač vznikol z troch pôvodných rás: českého fúzača, weimarského stavača a nemeckého drôtosrstého stavača. Jeho vrodené vlohy ho predurčujú pre prácu v poli, lese i vo vode, najmä na dohľadanie a prinesenie ulovenej zveri. Hrubosrstý stavač vznikol krížením viacerých plemien (weimarský stavač, český fúzač, nemecký drôtosrstý stavač). Toto plemeno bolo Medzinárodnou kynologickou federáciou uznané v roku 1963. Je stredne veľký, silný pes vyšľachtený na všestranné využitie. Poľovníci ho využívajú na stopovanie , stavanie a prinášanie. Je to odvážny a ak treba tak aj ostrý pes, no napriek tomu je poslušný a ľahko cvičiteľný. Bol vyšľachtený z weimarského stavača a českého fúzača, pričom po prvom menovanom získal stavbu tela a povahu a z druhého si ponechal väčšiu odolnosť voči poveternostným podmienkam vďaka hrubej srsti. Má vyrovnanú povahu bez bojazlivosti no aj agresivity.
Československý vlčiak
Relatívne mladé plemeno vzniklo ako výsledok cieľavedomého šľachtiteľského programu Ing. Karla Hartla v druhej polovici minulého storočia. Pohraničná stráž vo vtedajšom Česko-Slovensku potrebovala výkonného strážneho psa na zabezpečenie hraníc. Pri šľachtení bolo cieľom zachovať pracovné kvality nemeckého ovčiaka a doplniť ich o ostražitosť, odolnosť a vytrvalosť karpatského vlka. Naplánované kríženie psa a vlka bolo podporené kvalitným vedeckým výskumom a šľachtiteľským plánom. V roku 1955 si chceli československí pohraničníci nechať vyšľachtiť psa, ktorý by mal ideálne vlastnosti na stráženie západnej hranice. Tento cieľ mali kynológovia dosiahnuť skrížením karpatského vlka a nemeckého ovčiaka. Celý projekt bol podporený kvalitným vedeckým výskumom a precíznym šľachtiteľským plánom. Napriek tomu sa u výsledného plemena úplne nezachovala cvičiteľnosť a poslušnosť nemeckého ovčiaka. Výsledkom je však temperamentné a krásne plemeno s húževnatosťou a temperamentom vlka, ale pri zachovaní priateľskosti a spoločenskosti psa. Po rozdelení Česko-Slovenska pripadol po vzájomnej dohode patronát nad týmto plemenom Slovensku. V rokoch 1971 až 1981 pod vedením mjr. Františka Rosíka, kríženie pokračovalo iba na Slovensku. Vytvorila sa dostatočne veľká chovná základňa pre uznanie plemena. Za vznik plemena československý vlčiak, jeho uznanie a vytvorenie a organizovanie širokej chovateľskej základne na Slovensku nesie zásluhu mjr. František Rosík. Je výnimočné plemeno vyšľachtené z karpatského vlka a nemeckého ovčiaka. Po vlkovi má vynikajúco vyvinuté zmysly, ako aj nesmiernu vytrvalosť a odolnosť voči poveternostným podmienkam. Krásny vlčí vzhľad s jantárovými očami je ohromujúci. Je to temperamentný, odvážny a neohrozený pes, ktorý nedôveruje ľuďom no svojmu pánovi je obzvlášť verný. Československý vlčiak je veľmi inteligentný a samostatný a preto aj výcvik musí byť tomu prispôsobený. Nekonečné drilovanie cvikov nemá žiadny efekt ak ho to nebude baviť. Na rozdiel od mnohých iných plemien nebude behať popri plote a štekať na okoloidúcich, keď to nemá zmysel. Výsledkom však nie celkom naplnil očakávania. Na jednej strane má toto plemeno naozaj huževnatosť a vytrvalosť vlka, no nedá sa vycvičiť tak dobre ako nemecký ovčiak. Ostalo v ňom mnoho prirodzených inštinktov. Napríklad narušiteľa hranice prenasledoval len do momentu, kým mu cestu neskrížila iná zver, a teda bol pre armádu nepoužiteľný. Napriek tomu, že kariéru v armáde nespravil, je to sympatické plemeno kombinujúce priateľskosť psa a temperament vlka. Rokmi sa vyvíjalo, z rôznych farebných variácií nakoniec ostala prípustná len čierna s pálením. V roku 1982 bolo plemeno Československý vlčiak uznané národným plemenom. Dnes je toto plemeno využívané ako spoločenský pes, môžeme ich vidieť aj pri záchranárskej práci ale aj v niektorých športoch.
Tatranský durič
Naše úplne najmladšie plemeno vzniklo v Michalovciach. Tatranský durič by mal mať 75-percentný podiel zo slovenského kopova a zvyšok z dvoch iných poľovných plemien - bavorského farbiara a jazvečíka hladkosrstého. Toto nové plemeno vzniklo s cieľom lepšie vyhovieť kritériám moderného poľovníctva. Oproti kopovovi má spĺňať požiadavku nižšieho vzrastu, s krátkym durením a schopnosťou dohľadávať postrelenú zver. V roku 2014 sa podarilo dosiahnuť finálny cieľ - prvý raz spáriť psa tatranského duriča so sukou tatranského duriča.
Výstavy psov a národné plemená
Na výstavách sa nejedná len o krásu psov, ide aj o medzinárodné chovateľské podujatie, kde si majitelia vymieňajú informácie a skúsenosti, kde zistia, akým smerom sa vyvíja plemeno a pod. Hlavne sú však príležitosťou pre budúcich majiteľov alebo záujemcov o plemeno vidieť úspechy alebo neúspechy chovateľských staníc a vidieť svojich favoritov naživo. Pre majiteľa je to pohladenie na duši, keď sa práve jeho odchovanec páči návštevníkom, dostane dobrú známku alebo sa umiestni na predných priečkach. To, aký pes je, nie je dané len exteriérom a výsledkom chovateľskej stanice, ale aj práce majiteľa a jeho snaha vychovať dobrého psa. Výstava je tiež miesto, kde majú chovatelia možnosť predstaviť svoje plemeno a dať ho do povedomia verejnosti. Na uchovnenie československého vlčiaka je potrebné absolvovanie minimálne jednej výstavy, ktorá je organizovaná klubom: Klubová resp. Európska výstava resp. Špeciálna výstava usporiadaná KCHČSV v SR alebo Svetová výstava Slovenských národných plemien, ktorá je usporiadaná každý rok v SR, platí od triedy mladých, bez ohľadu na hodnotenie - okrem diskvalifikácie, neohodnotený.
Druhy výstav a výstavné triedy
Počas kalendárneho roka sa organizuje niekoľko druhov výstav, pod záštitou Slovenskej kynologickej jednoty. Ak ste členom klubu, môžete sa zúčastniť na Klubovej výstave, ktorú organizuje KCHČsV SR každý rok a bojovať o titul Klubový víťaz (ak členom nie ste, môžete sa síce zúčastniť, ale váš pes nemôže získať titul Klubový víťaz). To, či sa budete zúčastňovať len na klubových alebo na oblastných výstavách, alebo vás výstavy natoľko nadchnú, že sa to stane vaším hobby, záleží len od vás. Vlčiak je aj výstavný pes. Niektoré línie a chovateľské stanice sa zamerali práve na výstavy, preto majú väčšiu pravdepodobnosť na umiestnenie sa. Ale i keď nemáme psa krásavca, zúčastniť sa na výstave je zážitok nie len pre nás, ale aj pre psa a vynikajúca príležitosť spoznať nových ľudí, stretnúť sa s chovateľmi a priateľmi a svojho psíka socializovať. Určite výstavy nie sú týraním zvierat. Vlčiak nepatrí medzi plemená, ktoré sa musia upravovať, strihať, lakovať chlpy, či dajako výnimočne kefovať! Výstavy sú stresujúce len pre psa nesprávne socializovaného, ktorí nie je zvyknutý na dav ľudí a psov, ruchy a pachy haly,...
Pri podávaní prihlášky na výstavu vyplníme aj triedu, do ktorej psa prihlasujeme. Rozdelenie je podľa veku psa v deň výstavy. V každej triede sa posudzujú zvlášť feny a zvlášť psy, alebo podľa získaných titulov, pracovných skúšok je rozdelenie nasledovné:
- Trieda mladšieho dorastu (šteniat) od 3 do 6 mesiacov
- Trieda dorastu od 6 do 9 mesiacov
- Trieda mladých od 9 do 18 mesiacov, je to prvá trieda, kde už je možné získať titul
- Trieda stredná od 15 do 24 mesiacov - sem môžeme zaradiť svojho psa, pokiaľ sa nám zdá pre triedu otvorenú ešte málo vyspelý exteriérom.
- Trieda otvorená od 15 mesiacov (bez ohľadu na pracovné skúšky a získané ocenenia)
- Trieda pracovná od 15 mesiacov - jedinci s odpovedajúcou skúškou z výkonu (u ČsV stačí aj skúška z vytrvalosti SVP1 avšak s pracovným certifikátom od SKJ)
- Trieda víťazov od 15 mesiacov - jedinci s titulmi národný alebo medzinárodný šampión krásy, prípadne národný alebo klubový víťaz.
- Trieda šampiónov od 15 mesiacov - na medzinárodných výstavách - jedinci s titulom národný alebo medzinárodný šampión
- Trieda veteránov od 8 rokov
- Trieda čestná od 15 mesiacov - jedinci s tituly napr. národný alebo medzinárodný šampión krásy, národný alebo klubový víťaz. V tejto triede je možné predstaviť psa bez nároku na tituly i poradie.
Výstavné tituly a súťaže
Cieľom výstavy je ohodnotiť známkou vystavovaných psov. Tá sa skladá z titulu, resp. len ocenenia a miesta umiestnenia od 1 po 4. Môže sa stať, že aj keď sú v triede traja psy, nedostane ani jeden umiestnenie. Je na rozhodcovi, či umiestnenie udelí a či využije všetky 4 umiestnenia. Samozrejme, vyššiu váhu má hodnotenie z vyššej výstavy s vyššou konkurenciou.
Ocenenie v triede šteniat a dorastu:
- veľmi nádejný
- nádejný
Ocenenie v triede mladých, otvorenej, pracovnej, víťazov alebo šampiónov, veteránov:
- výborný
- veľmi dobrý
- dobrý
- dostatočný
Tí najlepší majú okrem známky možnosť získať aj titul, či už uznaný - potrebný na získanie vyššieho ocenenia šampióna, alebo tituly skôr prestížne. Uznané tituly sú denné, získané priamo na výstave, alebo tituly čakateľské - čakateľstvo na medzinárodného šampióna krásy. Presné podmienky získania týchto titulov nájdete na stránkach www.skj.sk. Nie na každom druhu výstavy môžete so psom získať všetky tituly, napr. na oblastných nezískate tituly, ktoré môžete získať len na výstave klubovej.
- Víťaz výstavy BIS - určuje sa z víťazov skupín FCI.
- Víťaz skupiny BIG - víťazi plemien (BOB) zodpovedajúcej skupiny FCI.
- Víťaz plemena BOB - tu sa vyberá z najlepších mladých (CAJC) a z najlepších dospelých jedincov (CAC, výborný 1 z triedy veteránov a z národných víťazov). Jeho protiklad je BOS - Best opposite sex, teda najlepší BOB, ale opačné pohlavie.
- Najkrajší veterán - pes alebo suka z víťazov tried veteránov.
- CAJC - čakateľstvo šampionátu mladých určené v triede mladých, psovi a suke so známkou výborný 1.
- CAC - čakateľstvo slovenského šampionátu krásy určené psovi a suke so známkou výborný 1 v triedach: medzitrieda, otvorená, pracovná a víťazov.
- r.CAC - rezervný CAC pre psa i fenu z triedy, kde bol zadaný CAC, so známkou výborný 2 v triedach: medzitrieda, otvorená, pracovná a víťazov.
Čakateľstvá na šampionáty a tituly šampiónov krásy
Slovenský šampión krásy šteniat - Ak pes alebo suka získali 3x Veľmi nádejný 1 (VN1) v triede dorastu, minimálne od dvoch rozhodcov na výstavách organizovaných pod záštitou SKJ na Slovensku. Ak jeden z troch potrebných VN1 bol udelený na medzinárodnej výstave s udeľovaním CACIB. Jeden z troch potrebných VN1 sa môže nahradiť jedným CAJC, ak ho získal pes vo veku do 12 mesiacov. Tento CAJC sa už nemôže započítať do CAJC potrebných pre udelenie Slovenského šampióna krásy mladých. Slovenský šampión šteniat neoprávňuje pre zaradenie psa alebo suky do triedy šampiónov. Neuvádza sa v preukaze o pôvode psa.
Slovenský šampión krásy mladých - Ak pes alebo suka získali 3x CAJC, minimálne od dvoch rozhodcov. A jeden z troch potrebných CAJC bol udelený na medzinárodnej výstave s udeľovaním CACIB. Jeden z troch potrebných CAJC sa môže nahradiť jedným CAC, ak ho získal pes vo veku do 24 mesiacov. Tento CAC sa už nemôže započítať do CAC potrebných pre udelenie Slovenského šampióna krásy. Slovenský šampión krásy mladých neoprávňuje pre zaradenie psa alebo suky do triedy šampiónov. Uvádza sa v preukaze o pôvode psa (www.skj.sk).
Slovenský šampión krásy - Ak pes/suka získal 4x CAC na šampionátových výstavách usporiadaných pod záštitou Slovenskej kynologickej jednoty (SKJ). Potrebné CAC boli získané najmenej v dvoch výstavných sezónach. CAC boli udelené aspoň dvoma rôznymi rozhodcami. Jeden CAC zo štyroch potrebných bol získaný na medzinárodnej výstave s udeľovaním CACIB, ďalšie na národnej alebo špeciálnej výstave usporiadanej pod záštitou Slovenskej kynologickej jednoty. 3 Reserve CAC môžu nahradiť jeden CAC. CAC z medzinárodnej výstavy môže byť nahradený len tromi Res. CAC z medzinárodných výstav. Nahradiť tromi Res. CAC možno len jeden CAC (www.skj.sk).
Slovenský šampión veteránov - Pes alebo suka musí získať 3x Výborný 1 v triede veteránov na výstavách usporiadaných pod záštitou Slovenskej kynologickej jednoty. V1 boli udelené aspoň dvoma rôznymi rozhodcami. Jedno ocenenie V1 z troch potrebných bolo získané na medzinárodnej výstave s udeľovaním CACIB, ďalšie na medzinárodnej, národnej alebo špeciálnej výstave usporiadaných pod záštitou Slovenskej kynologickej jednoty (www.skj.sk).
Slovenský šampión práce - získanie 3x CACT, z toho minimálne 1x na medzinárodných skúškach v SR a ostatné na národných alebo špeciálnych klubových skúškach (www.skj.sk).
Slovenský Grand šampión - Pes alebo suka musí byť držiteľom titulu Slovenský šampión krásy. Po potvrdení titulu Slovenský šampión krásy musí pes alebo suka 3x získať v triede šampiónov titul CAC na šampionátových výstavách organizovaných pod záštitou SKJ. CAC boli udelené aspoň dvoma rôznymi rozhodcami 1 CAC z troch potrebných bol získaný na medzinárodnej výstave s udeľovaním CACIB, ďalšie na medzinárodnej, národnej alebo špeciálnej výstave usporiadaných pod záštitou Slovenskej kynologickej jednoty (www.skj.sk).
Slovenský výstavný šampión -Po potvrdení titulu Slovenský Grand šampión (vystavení diplomu), musí pes získať 6x čakateľstvo CAC na špeciálnych, klubových, národnej, celoštátnych alebo medzinárodných výstavách pod záštitou SKJ na Slovensku. Čakateľstvá CAC musia byť udelené v triede šampiónov od šiestich rozličných rozhodcov. Štyri zo šiestich čakateľstiev CAC musia byť získané na medzinárodných výstavách.
Super Grand Šampión - Po potvrdení titulu Slovenský výstavný šampión (vystavení diplomu), musí pes získať 4x čakateľstvo CAC na špeciálnych, klubových, národnej, celoštátnych alebo medzinárodných výstavách pod záštitou SKJ na Slovensku. Čakateľstvá CAC musia byť udelené v triede šampiónov od minimálne 3 rozličných rozhodcov. Dve zo štyroch čakateľstiev CAC musia byť získané na medzinárodných výstavách.
Šampión SKJ - Po potvrdení titulu Slovenský výstavný šampión (vystavení diplomu), musí pes získať 4x čakateľstvo CAC na špeciálnych, klubových, národnej, celoštátnych alebo medzinárodných výstavách pod záštitou SKJ na Slovensku. Čakateľstvá CAC musia byť udelené v triede šampiónov od minimálne 3 rozličných rozhodcov. Dve zo štyroch čakateľstiev CAC musia byť získané na medzinárodných výstavách.
