Nie je známe, kedy si človek ochočil psa k lovu zveri. Vývoj vzťahu človeka ku psovi prebiehal zložito, ale kontinuálne. Na rôznych miestach Zeme Človek vyžadoval od psa iný spôsob spolupráce a tak sa kryštalizovali plemená psov so špeciálnym zameraním. V Európe vynikali v tomto smere Angličania, ktorí vyselektovali veľa plemien psov. V čase nedokonalých strelných zbraní bol pes neodmysliteľnou súčasťou lovca. Poľovné právo, ktoré patrilo privilegovanej bohatej vrstve predurčovalo aj chovy psov so špecializovaným povolaním psiarov, ktorí mali za úlohu iba pripravovať psov na poľovačky. S vývojom strelných a zdokonalením palných zbraní sa vývoj poľovníckeho psiarstva preorientoval na inú prácu. Niektoré plemená určené k parforznému spôsobu poľovania strácali význam a do popredia sa dostali plemená, ktoré dokázali zver vystaviť, zadržať a vyhnať na blízku vzdialenosť pred človekom, ako i plemená, ktoré dokázali spoľahlivo dohľadávať poranenú zver. Takéto plemená sa vyšľachtili najmä v Anglicku, ale aj v Nemecku a inde.
Slovenský kopov
Slovenský kopov má čiernu srsť a hnedé trieslové odznaky na nohách, chvoste a hlave. Výška psa je 450-500 mm. Chvost je stredne dlhý, pes ho môže nosiť nanajvýš vodorovne. Vyznačuje sa rýchlosťou a vytrvalosťou. Je hlasitý, má neobyčajnú orientačnú schopnosť. Slovenský kopov je ostrý a v sledovaní stopy vytrvalý. Jeho význam je predovšetkým kultúrny, pretože toto plemeno psa vzniklo v našich slovenských podmienkach, ktorým je najlepšie prispôsobené. Pri správnom vedení je to ovládateľné plemeno.
Podmienky zaradenia do chovu
Na zaradenie psa i suky do chovu treba splniť podmienky, z ktorých niektoré bývajú pre psa a suku odlišné. Pes i suka musia mať preukaz o pôvode psa (rodokmeň) opatrený všetkými náležitosťami. Ďalšou podmienkou je, aby malí úspešne absolvovanú výstavu psov. Pes i suka musia absolvovať s úspešným výsledkom skúšky výkonu, alebo skúšky vlôh, ktoré sú predpísané pre jednotlivé plemená psov a o ktorých rozhoduje príslušný klub chovateľov psov.
Anglické a kontinentálne stavače
Medzi plemená anglických stavačov patrí pointer (hladkosrstý stavač), anglický seter, írsky seter a škótsky (Gordonov) seter. Setre sú dlhosrsté stavače. Je to najstaršia skupina stavačov. Použili sa pri šľachtení kontinentálnych stavačov. Vynikajú jemným čuchom, sú rýchle a majú pevné vystavovanie. Sú špecialistami na hľadanie. Nerady zver prinášajú, preto musia byt k prinášaniu dôraznejšie vedené. Sú použiteľné pri individuálnych aj kolektívnych poľovačkách na malú zver. Anglické stavače môžu absolvovať skúšky: skúšky vlôh, jesenné skúšky, lesné skúšky, všestranné skúšky, špeciálne skúšky riadnej práce a skúšky vlôh, jesenné skúšky.
Chov a parenie
Pariť možno iba psov a suky, ktoré získali chovnosť. Chovnosť sa priznáva po absolvovaní predpísaných výstav a predpísaných skúšok poľovných psov klasifikovaných príslušnými známkami. Majiteľ suky požiada poradcu chovu príslušného chovateľského klubu o doporučenie psa k páreniu. Po obdržaní doporučenia sa skontaktuje s majiteľom doporučeného psa. Majiteľ suky dostane odporúčanie na párenie 2x. Jedno potvrdenie odošle do kancelárie poľovníckeho zväzu, jedno poradcovi chovu, majiteľ chovného psa ústrižok potvrdenia o párení dá majiteľovi suky. Honcovanie suky sa dostaví po dosiahnutí pohlavnej zrelosti vo veku 6-10 mesiacov. Prejavuje sa krvácaním, ktoré trvá 14 až 21 dní u mladých súk je Intenzívnejšie, ako u starých. Najvhodnejšia doba na párenie je medzi 10 a 14 dňom honcovania / 12 ty týždeň /.
Chovateľské termíny
Chovateľom aj majiteľom môže byt aj organizácia. Kontinentálne stavače rozoznávame krátkosrsté, hrubosrsté a dlhosrsté. Krátkosrsté stavače sú: nemecký krátkosrstý stavač, weimarský stavač, maďarský krátkosrstý stavač. Medzi hrubosrsté stavače patria: český fúzač, nemecký drôtosrstý stavač, grifón, pudel pointer, maďarský drôtosrstý stavač a slovenský hrubosrstý stavač. Medzi dlhosrsté kontinentálne stavače patria: nemecký dlhosrstý stavač, veľký múnsterlandský stavač, malý múnsterlandský stavač a weimarský dlhosrstý stavač. Použitie je veľmi široké. Kontinentálne stavače sa vyznačujú tým, že sú pomalšie, ako stavače anglické, vynikajú spoľahlivosťou v dohľadávke, prinášaní a práci na stope. Používajú sa pri individuálnych i kolektívnych poľovačkách na malú zver. Možno ich používať aj na dohľadávku poranenej raticovej zveri. Absolvujú tieto skúšky: jarné skúšky vlôh, jesenné skúšky, farbiarske skúšky, lesné skúšky a všestranné skúšky.
Šteniatka a plemená
Suke sa po 63 dňoch gravidity rodia mláďatá. Štence sa rodia v rôznom počte. Podľa Chovateľského a zápisného poriadku SPZ o počte ponechaných šteniec rozhoduje príslušný chovateľský klub. Z vrhu sa vyraďujú najmä štence znetvorené, atypické a také, u ktorých je predpoklad, že v staršom veku nebudú zodpovedať príslušnému štandardu. Chvosty skracujeme tým plemenám, u ktorých to predpisuje štandard na tretí až piaty deň po narodení. Na druhý až tretí deň tiež odstraňujeme vlčie pazúry. Šteňatá od 3 týždňov prikrmujeme.
Tréning a skúšky vlôh
Skúšky vlôh sú skúšky na ktorých pes preukazuje uvedené vlastnosti. Skúšky vlôh sa usporadúvajú pre stavače na zistenie vrodených vlôh psa a predpoklady pre získanie upotrebiteľnosti. Skúšajú sa disciplíny, ako na jesenných skúškach stavačov, ako hľadanie vystavovanie, postupovanie, vrodená chuť do práce, hodnotí sa čuch, záujem o stopu, poslušnosť, ovládateľnosť, pokoj pred zverou, pokoj po výstrele, vodenie na remeni. Skúšky vlôh sa poriadajú v období, keď sú poľné kultúry natoľko vyrastené, aby bol predpoklad regulárnosti skúšok. Skúšky vlôh sa poriadajú aj pre všetky plemená malých psov - jazvečíky, teriéry, sliediče.
Rôzne kategórie psov a ich úlohy
Brloháre delíme na jazvečíky a teriéry. Medzi jazvečíky patrí jazvečík hladkosrstý, jazvečík hrubosrstý a jazvečík dlhosrstý. Jazvečíky sa chovajú vo veľkosti štandardnej, trpasličej a králičej. Medzi teriéry patria: hladkosrstý foxteriér, hrubosrstý foxteriér, nemecký poľovný teriér, waleský teriér, írsky teriér, buldogovitý teriér a český teriér. Brloháre sú v poľovníctve všestrannej použiteľné. Šľachtené boli na prácu v brlohu na lov líšok, alebo jazvecov. Pracujú dobre aj na povrchu. Dajú sa vycvičiť ako duriče, alebo sliediče, majú výborný čuch, možno ich s úspechom používať na dohľadávku zveri. Výborne pracujú na pofarbenej stope.
Veterinárne a starostlivosť
Nebezpečným hoci zriedkavým ochorením vnútrosvalových parazitov je trichinelóza. Pľúcnu červivosť psov spôsobuje nematóda Orenosoma vulpes. Častá je škrkavka psov - toxokaróza a iné druhy hlíst. Parazitózam vnútorných orgánov predchádzame čistotou prostredia, v ktorom psa chováme. Najmä odstraňovanie trichinelózy a ďalších parazitov vyžaduje pravidelnú veterinárnu starostlivosť a očkovanie podľa miestnych nariadení.
Skúšky a šampióni
Skúšky vlôh nie sú skúškami poľovnej upotrebiteľnosti. Jesenné skúšky - JSS: ich absolvovanie kvalifikuje psa ako poľovne upotrebiteľného pre hľadanie, dohľadávanie a prinášanie malej zveri. Farbiarske skúšky - FSS: usporiavajú sa v poľných poľovných revíroch, kde pre nedostatok lesného porastu nie je možné usporiadať lesné skúšky, ale so zreteľom na výskyt a lov srnčej zveri v týchto revíroch vzniká potreba, aby psy preukázali poľovnú upotrebiteľnosť pre lov a dohľadávanie srnčej zveri. Lesné skúšky - LSS: absolvovaním získava pes poľovnú upotrebiteľnosť pre dohľadávanie srnčej zveri. Špeciálne skúšky z vodnej práce - VP: sú vhodné pre psy z oblasti s vodnými plochami, kde sa na spoločných poľovačkách loví vodná zver. Absolvovaním získavajú psy kvalifikáciu na dohľadávanie vodnej pernatej zveri. Všestranné skúšky - VSS: musia sa na nich preukázať vyšší stupeň použiteľnosti psa v poľovníckej praxi. Stavače tu dokazujú, že sú skupinou plemien psov použiteľnou pre všestrannú prácu na povrchu. Absolvovaním získavajú stavače poľovnú upotrebiteľnosť na dohľadávanie malej pernatej a srstnatej zveri a srnčej zveri. Podmienkou účasti je úspešne absolvovanie JSS alebo LSS. Field Trial - FT: plemená anglických stavačov sa vyznačujú typickou prácou na poli. Na overenie týchto vlastností sa organizuje Field Trial, na ktorom sa skúšajú psy sólo alebo vo dvojiciach. Memoriál Jozefa Kadleca - MJK: vrcholové podujatie stavačov zo SR o titul „Všestranný víťaz SR“ a C.A.C.T. Na memoriáli sa skúša podľa skúšobného poriadku pre všestranné skúšky stavačov s doplnením o disciplínu „stopa zveri na vode“. Pripúšťa sa aj účasť malých plemien. Okrem uvedených skúšok poľovnej upotrebiteľnosti sa pre plemená stavačov organizujú rozličné klubové skúšky a vrcholové podujatia národného alebo medzinárodného charakteru. Môžu sa konať na úrovni niektorých z uvedených skúšok alebo podľa vlastného skúšobného poriadku. Na skúškach národného alebo medzinárodného charakteru sa okrem iných titulov môže udeľovať čakateľstvo na šampióna práce SR - C.A.C.T. Pre udeľovanie titulu Šampión práce SR platí osobitný štatút. Na medzinárodných podujatiach konaných pod záštitou FCI sa môže udeľovať čakateľstvo na medzinárodného šampióna práce - C.A.C.I.T.
Vždy pred prírastkom a registráciou
Preukaz o pôvode psa (rodokmeň) je úradný doklad, ktorý sa vystavuje Čistokrvnému psovi, ktoré chovateľ prihlási do plemennej knihy do 30 dní po narodení. Bez preukazu o pôvode psa nie je pes považovaný za čistokrvného. Preukaz o pôvode psa vydáva Slovenský poľovnícky zväz. Obsahuje prehľad o štyroch generáciách predkov psa, jeho meno, názov chovnej stanice, dáta narodenia psa, Číslo pod akým je zapísaný v plemennej knihe, farebné znaky psa, obsahuje záznamy o vykonaných skúškach, výstavách, veterinárnych zásahoch, ako i zmeny majiteľa. Do preukazu o pôvode psa sa zaznamenávajú aj skutočnosti, ak sa zistí, že pes je načínač, alebo zahrabávač.
Organizácia a riadenie chovu
Chov jednotlivých plemien psov riadia chovateľské kluby, napríklad Klub chovateľov slovenského hrubosrstého stavača, alebo Klub chovateľov jazvečíkov a podobne. Kluby sú na Slovensku zastrešené jednou organizáciou a to je Slovenská kynologická jednota, ktorá je začlenená do Slovenského poľovníckeho zväzu. Je to z toho dôvodu, že medzinárodná kynologická únia FCI akceptuje z každého štátu iba jedného zástupcu vnútroštátnych kynologických organizácií.
Poľovná upotrebiteľnosť a revíry
V poľovníctve sa používajú pri spoločných poľovačkách na diviačiu zver z dôvodu vytrvalosti, ostrosti, hlasitosti a výbornej orientácie. Poľovný pes by mal byť držaný po celý rok vonku. K tomu účelu sa zhotoví búda zodpovedajúca veľkosti psa a špecifikám jeho použitia. Výživa psa musí zodpovedať plemenu, veku, pohlaviu. Mäso a mäsové výrobky musia predstavovať základ výživy psa. Niektoré potraviny rastlinného pôvodu sú pre psa nestráviteľné (zemiaky, strukoviny). Štence prikrmujeme od 3-4 týždňa a neskôr pridávame varené mäso. Od 8 týždňa môžeme štence od matky odstaviť. Dospelému psovi podávame stravu raz za deň, objem riadime kalorickým výdajom psa. V čase intenzívneho výcviku a poľovačkách býva strava bohatšia.
Záver
Medzi najčastejšie sa vyskytujúce invázne parazitárne ochorenia psov patria Opistorchóza, dikrocelióza, totenióza, echinokokóza, mezocestoidóza, dipylidióza a iné. Parazitózam vnútorných orgánov predchádzame čistotou prostredia a pravidelnou veterinárnou starostlivosťou. Skúšky vlôh nie sú skúškami poľovnej upotrebiteľnosti, ale slúžia na overenie vrodených vlastností a dedičnosti. Poľovná upotrebiteľnosť pre spoločné poľovačky na diviačiu zver získa pes po úspešnom absolvovaní duričských skúšok. Na medzinárodných podujatiach sa udeľuje titul C.A.C.I.T. alebo C.A.C.T. podľa výsledkov skúšok a špecifických pravidiel danej súťaže.
Objasnenie rozdielov medzi poľovným psom a poľovne upotrebiteľným psom, ako aj orientačné poriadky a povinnosti užívateľov poľovného revíru predstavuje základný rámec pre chov, výcvik a využívanie psov v poľovníctve na Slovensku.