Miroslav Horníček, český herec a výrazná osobnosť televíznej a divadelnej kultúry, chcel medzi ľuďmi budovať úsmev a zároveň myslenie. Bohém miroslav Horníček miloval české kúpele Mariánské Lázně, v ktorých každoročne trávil jeden mesiac, "sladké" Francúzsko, najmä Provensálsko, ktoré precestoval, a výtvarné umenie. Život legendárneho humoristu Miroslava Horníčka však neboli len vtipy a smiech. Musel sa vyrovnať i s veľkou tragédiou. Stalo sa to pri nakrúcaní seriálu Byli jednou dva písaři, kam prišiel Jan pozrieť svojho otca. Po nejakom čase sa z miesta nakrúcania vzdialil. Ten sa pritom utopil v plytkom jazierku len kúsok od miesta, kde sa nakrúcalo.
Počiatočné kroky a vzťah k divadlu
Miroslav Horníček pochádzal z českej Plzne, kde sa narodil 10. novembra 1918. Do roku 1968 potom pôsobil v pražských divadlách - v Divadle satiry, Národnom divadle (ND), Divadle ABC, kde spolupracoval s Janom Werichom a neskôr Milošom Kopeckým, a tiež v divadle Semafor. Známe je aj jeho pôsobenie v úlohe moderátora filmového spravodajstva z Medzinárodného filmového festivalu (MFF) v Karlových Varoch. Knižne debutoval v roku 1966 dielom Dobře utajené housle. V roku 1967 Horníček konferoval československý avantgardný projekt Kinoautomat na svetovej výstave v Montreale. Pôsobil tam v úlohe sprievodcu filmovým predstavením, v ktorom publikum rozhodovalo, ako bude ďalej pokračovať. Každá exhibícia bola vypredaná, čo potvrdilo nový smer interaktívneho filmu.
Prínos pre kultúru a humor
Pri rozmýšľaní o zmysle života prijal za svoj výrok Johanna Wolfganga Goetheho, že zmyslom života je život sám. Bol skvelým partnerom do rozhovoru a jeho Hovory s H sa stali kultovým formátom televíznych silvestrov. Miroslav Horníček bol skvelým partnerom do rozhovoru, spoliehal sa na svoj vtip a pohotové reakcie na otázky publika. Vynikol v Hovore s H, ktoré by bez neho neboli predstaviteľné a dopĺňali jeho inteligentný dialóg s hosťami.
V Městskom divadle v Plzni začal ako herec, potom pôsobil v pražských divadlách a následne v televízii. Získal Cenu Thálie a stal sa nositeľom Ceny humoru Karla Poláčka. Prevzal platinovú platňu Supraphonu a publikácie ako Javorové listy či Klaunovy rozpravy rozšírili jeho literárnu stopu. Stal sa autorom viacerých divadelných hier, medzi nimi Tvrďák aneb Albert, Julius a tma či Dva muži v šachu.
Súrodenci, partneri a láska k psom
Život mal Hermíny a lásky mierne previazené. Na Slovensku spolupracoval spolu so známymi dvojicami Lasica - Satinský a spolu s Jiřím Suchým, Jiřím Šlitrom a ďalšími. V center jeho sveta bola aj jeho rodina, partnerka pre celý život Běla, s ktorou zdieľal mnoho dní plných humoru. Jeho vzťah k psom nie je explicitne popísaný v dostupnom texte, no jeho láska k životu, ľuďom a zmysel pre humor často smeroval aj k láskavej interakcii so zvieratami a prirodou, čo bolo charakteristické pre jeho spôsob rozprávania a vystúpení.
Tragédia a sila človeka
V roku 1970 zasiahla Horníčka rodinná tragédia - jeho syn, dvadsaťdvojročný Jan Horníček, zomrel pri nešťastí počas štúdia na FAMU, čo hlboko zasiahlo jeho život a tvorbu. Napriek osobným pokušeniam a ťažkostiam dokázal si zachovať humor a ľudskosť, čo prispelo k jeho stálemu rehábovaniu v kultúrnej sfére a k tomu, že ostal populárnym u divákov aj po tragédii. Miroslav Horníček zomrel 15. februára 2003 v Liberci vo veku 84 rokov.
Záver bez slova “záveru”: dedičstvo a odkaz
Život Miroslava Horníčka ukazuje, že humor a jazykové zručnosti môžu viesť k vytváraniu kvalitného dialógu a kultúrneho priestoru. Ako autor knih, rozhlasových a televíznych projektov, ako aj ako divadelný tvorca, zanechal trvalú stopu v histórii českého a slovenského humoru. Horníček bol nielen herec, ale aj dramatik a režisér, ktorý dokázal spojiť ľudský rozmer s obrazom na javisku a na obrazovkách. Jeho vzťah k psom nie je špecifikovaný samostatne, no jeho celkové posolstvo o živote a radosti z ľudí a zvierat rezonuje aj v ich prítomnosti.