Kostra je podporný a zjednocovací systém organizmu a spolu so svalovou sústavou tvorí pohybové ústrojenstvo psa. Lebka psa sa skladá z lebečnej a tvárovej časti, pričom lebečnú časť tvorí lebečná dutina, v ktorej je uložený mozog psa. Tvárová časť je klinovitá a u každého plemena nesie rozličné znaky popísané v štandarde. Pomer medzi lebečnou a tvárovou časťou je tiež pre každé plemeno špecifický. V hornej a dolnej čeľusti psa sa nachádzajú zuby.
Chrup dospelého psa sa skladá z 42 zubov, mliečny chrup obsahuje 28 zubov. Mliečny chrup je šedobiely a skladá sa zo 6 rezákov, 2 špiciakov a 6 črenových zubov v každej čeľusti. K výmene mliečneho chrupu dochádza v polovici 4. mesiaca a nezriedka pes prezubuje až do začiatku 6. Chrup dospelého psa sa skladá zo 12 rezákov (I), 4 špiciakov (C), 16 črenových (P) a 10 stoličiek (M). Zuby sa v odbornej literatúre číslujú pre každú polovicu čeľuste zvlášť a označujú sa takto: Rezáky I1, I2 a I3; špiciak C; črenové zuby P; stoličky M s postupným číslovaním. Ak je v papuli menej ako 42 zubov, hovoríme o chudozubosti (oligodoncia), ak ich má pes viac, ide o nadpočetnosť zubov (polidoncia, hyperdoncia).
Pes, ktorý má správny počet zubov, je označovaný za plnochrupého. Jednotlivé plemená sa odlišujú tiež postavením rezákov v hornej a dolnej čeľusti, čo je tzv. skus. Správny skus určuje štandard daného plemena. Ak horné rezáky prekrývajú dolné rezáky tak, že sa dolné rezáky dotýkajú vnútorných plôch horných rezákov, hovoríme o nožnicovom skuse. Ak sa rezáky vzájomne dotýkajú kúsacími plochami, ide o kliešťový skus.
Nosnou časťou kostry je chrbtica. Tá sa skladá zo stavcov: v tele psa je 50 až 53 stavcov - 7 krčných, 13 hrudných, 7 bedrových, 3 krížové (zrastené a tvoria krížovú kosť) a 20 až 23 stavcov chvosta. Stavce tvoria telo, stavcový oblúk a výbežky. K hrudným stavcom sú kĺbmi pripojené klenuté rebrá tvoriace hrudný kôš uzatvorený hrudnou kosťou. Pes má 13 párov rebier, z toho 9 pravých a 4 nepravé. Pravé rebrá sú spojené chrupavkami s hrudnou kosťou a nepravé rebrá sú spojené navzájom tvoriac chrupavkovitý rebrový oblúk. Hrudný kôš chráni životne dôležité orgány ako srdce a pľúca. Stavce chvosta tvoria jeho os a sú veľmi pohyblivé.
U niektorých plemien štandardy predpisujú skracovanie chvosta, čo je však u nás od januára 2004 legislatívne zakázané (zákon č.
Hrudné končatiny tvoria šikmo uložené, trojuholníkové lopatky, ktoré sú spojené s ramennou kosťou pomocou ramenného kĺbu. Na túto kosť naväzuje predlakťová kosť, ktorá sa skladá z dvoch k sebe priliehajúcich kostí: vretennej a lakťovej. Predlaktie spája so 7 zápästnými kosťami zápästný kĺb. Panvové končatiny spája s panvovou kosťou kĺb. Panvové končatiny tvorí stehenná kosť s jabĺčkom, holenná kosť, lýtková kosť, podpriehlavkové a priehlavkové kosti, kosti prstov a sezamské kosti.
Svalová sústava umožňuje psovi pohyb a dodáva mu charakteristický vzhľad pružnej šelmy, ktorá je schopná vytrvalo bežať. Kostrové svalstvo tvorí 30 až 50 % hmotnosti tela psa. Veľkosť a tvar jednotlivých svalov je podmienená ich funkciou. Okrem tmavočervených kostrových svalov rozlišujeme hladké, bledoružové svalstvo tvoriace steny vnútorných orgánov a žľazových vývodov. Pohyb psa umožňujú najmä svaly končatín, chrbta a bedier. Menej dôležité je hrudné a brušné svalstvo, ktoré slúži najmä na dýchanie.
Nervová sústava je základným regulačným systémom organizmu psa. Prijíma podnety pomocou zmyslových orgánov. Základ nervovej sústavy tvoria navzájom prepojené nervové bunky. Celý nervový systém je zložený z centrálneho nervového systému, periférnych nervov a vegetatívnej nervovej sústavy. Centrálny nervový systém tvorí mozog a miecha. Tie sa skladajú zo šedej a bielej hmoty. Sivá hmota obsahuje nervové bunky, biela zasa nervové vlákna. Mozog a miecha obsahujú periferné nervy, ktoré zabezpečujú pohyb psa a jeho citlivosť na vonkajšie podnety. Vegetatívna nervová sústava funguje nezávisle od centrálneho nervového systému.
Kožnú sústavu tvorí súbor ústrojenstiev chrániacich organizmus psa pred vplyvmi vonkajšieho prostredia. Skladá sa z kože a srsti. Koža sa skladá z troch vrstiev - endodermy (vnútorná vrstva, podkožie), škáry a epidermy (vonkajšia vrstva, pokožka). U psa je tenká a jemná, pokrýva celé telo. Pomocou nervových zakončení poskytuje organizmu informácie o vonkajšom prostredí. Epiderma, čiže pokožka, je najvrchnejšou vrstvou kože. Nachádzajú sa v nej chlpové vačky, potné a mazové žľazy, cievy a nervové zakončenia. Endoderma tvoriaca spodnú vrstvu kože umožňuje pohyb a obsahuje tukové vrstvy slúžiace ako izolácia.
Srsť psa sa líši v závislosti od plemena. Hladkosrstí psi majú hladkú a priliehavú srsť vyrastajúcu z kože šikmo, často bez podsady. Psy s takouto srsťou sú citlivejší na poveternostné podmienky, preto nie je vhodné chovať ich celoročne vonku. Hrubosrsté plemená majú dva druhy srsti - kryciu srsť a podsadu; krycia srsť slúži proti nepriaznivým poveternostným podmienkam a často vyžaduje trimovanie. Dlhosrsté plemená majú veľmi dlhú srsť, ktorá je náročná na údržbu. Existujú aj motúzovitá či kučeravá srsť a tmavšie chlpy na určitých miestach zmyslových oblastí. Okrem srsti existujú aj hmatové chlpy na hlave a brade, ktoré spolu s podkožnými nervovými zakončeniami tvoria citlivý hmatový systém.
Tráviaca sústava zabezpečuje výmenu pevných a tekutých látok. Začína sa ústnou dutinou, pokračuje hltanom, tráviacou trubicou zloženou z pažeráka, žalúdka, tenkého a hrubého čreva a končí ritným otvorom. Močová sústava slúži na vylúčenie odpadu vznikajúceho pri látkovej výmene. Základným orgánom sú obličky, ktoré filtrujú krv a moč ich odstraňuje z tela cez močovody a močový mechúr. Pohlavné ústrojenstvo sa skladá z pohlavných orgánov, rozdelených na samčie a samičie. Hlavnými funkciami je tvorba pohlavných buniek a hormónov, oplodnenie a vývin potomstva.
U samčích pohlavných orgánov sú vnútorné orgány semenníky, semenovod a pohlavné žľazy, ktorých sekréty poskytujú spermiám vhodné prostredie. Semenníky majú u väčšiny cicavcov vajíčkovitý tvar, u psov sú však guľovité. Psy sa rodia so semenníkmi, ktoré zostupujú do mieška. Kryptorchid je jedinec s neúplným zostúpením semenníkov, monorchid je jedinec s úplným vyvinutím len jedného semenníka. Cez semenovod sa spermie dostávajú do dutiny brušnej a odtiaľ ústia do močovej rúry. Súčasťou samčích pohlavných orgánov sú prídavné pohlavné žľazy, ktorých sekréty poskytujú spermiám vhodné prostredie. Penis má v tvare valca a u veľkých plemien môže dosahovať až do 25 cm; je uložený v predkožke. Miešok chráni semenníky a semenovody a jeho koža je tmavo pigmentovaná a mierne porastená chlpmi. Ejakulát psa sa skladá z troch frakcií: číra vodnatá, mliečne zakalená a hustá zátkovacia.
Samičie pohlavné orgány zahŕňajú vnútorné a vonkajšie časti. Vaječníky sú párové, dozrievajú vajíčka a sú uložené vo vrchnej časti vaječníka. Počas vývoja vajíčko rastie a priebežne sa tvoria folikuly, ktoré sa po ovulácii otvárajú a vajíčko prechádza cez ampulu vajcovodu do maternice. Vajcovody sú dve trubice s lievikovitými útvarmi, ktoré slúžia na oplodnenie vajíčka v kontakte so spermiami. Maternica suky vytvára vhodné prostredie pre vývoj zárodku a plodu. Má dva široké okraje a telo; na okrajoch sa nachádza maternicová dutina, ktorá ústi do vagíny a vulvy.
Dolná časť vonkajších pohlavných orgánov suky zahŕňa vagínu a vaginálnu predsiene; na konci sa nachádza hymenálny prstenec, ktorý tvorí podklad pre sliznicovitú riasu - panenskú blanu. Vulva tvorí záverečnú časť vonkajších pohlavných orgánov suky.
Vdychovacia a dýchacia sústava zabezpečuje výmenu plynov medzi telom a vonkajším prostredím a reguluje teplotu tela. Začína sa nosnou dutinou, prechádza cez nosohltanový priechod, hrtan, priedušnicu a priedušky až do pľúc.
Zmyslové ústrojenstvo slúži na komunikáciu organizmu s vonkajším prostredím a analyzuje zmeny vo vnútri organizmu. Zmyslové orgány sú vybavené receptormi, ktoré prinášajú mozgu dôležité informácie. Patrí sem zrak, sluch, čuch, chuť a hmat. Výskum ukazuje, že pes rozoznáva farby a vníma aj ultrazvuk v rozsahu 35 000 až 60 000 Hz. Zrak psa nie je čiernobiely a pes dokáže registrovať pohyb na veľké vzdialenosti, pričom rozozná svojho psovoda na diaľku.
Čuch psa je výnimočne citlivý; čuchové pole človeka je približne 5 cm2, zatiaľ čo u nemeckého ovčiaka až 160 cm2. Pes čuchom vyhľadáva potravu, orientuje sa v teréne a identifikuje objekty a osoby. Má vysokú čuchovú pamäť, ktorá sa využíva pri stopovaní ľudí a zvierat.
Historický a klasifikačný prehľad o vybraných plemenách
Stručný historický prehľad: V Amerike a Kanade sa mohli Biele ovčiarske psy postupne vyvíjať k samostatnej rase. Začiatkom 70-tych rokov boli do Švajčiarska importované prvé psy. Americký pes Lobo sa stal kmeňovým otcom vo Švajčiarsku. Nakrývaním registrovaných psov a ďalších importov sa rozšírili po celej Európe, kde sú dnes chované na rasu.
Hlava: silná, jemne modelovaná, klinovitá zhora i zo strany. Oči stredne veľké, farba hnedá až tmavohnedá. Krk: stredne dlhý, svalnatý. Osrstenie: hriva a dlhšia srsť na chrbte a pleciach. Psi 60-66 cm, suky 55-61 cm. Klasifikácia FCI: 2. skupina pične, bradáče, molosy, švajčiarske salašnícke psy a ďalšie plemená. Sekcia 1. Celkový vzhľad: malý, kompaktný a mierne obdĺžnikový pes, prevažne biely s farebnými škvrnami a trieslovými znakmi prípustnými.
Existujú ďalšie zložité popisy plemien ako brabant, briard, belgické ovčiaky a ďalšie, ktoré opisujú výšku, srsť, farby a stavbu tela, pričom všetky majú spoločnú túžbu po vytrvalosti, inteligencii a pracovnej využiteľnosti. U každej línie sa často zdôrazňuje potreba pravidelného výcviku, vhodných podmienok a starostlivosti o srsť či telo.
Praktické poznámky o vzhľade a výstavnom hodnotení
- Správny skus a počet zubov sú kľúčové pre uznanie plemena ako plnochrupého.
- Typé znaky lebky, očí a uší sú súčasťou štandardu a ovplyvňujú výklad vzhľadu psa podľa plemena.
- Väčšina plemien vyžaduje pravidelnú starostlivosť o srsť a pravidelný výcvik na dosiahnutie optimálneho vzhľadu a povahy.
Najdôležitejšie je interpretovať signály tela psa a poznať reč tela, čo nám pomáha lepšie porozumieť jeho pocitom, strachu či radosti. Rovnako aj moderné výskumy naznačujú možnú synchronizáciu mozgových vĺn medzi človekom a psom počas intenzívneho kontaktu a spoločných emócií.
How to Communicate with Your Dog, from a Westminster Champion | Jennifer Crank | TED
Krátke prehľady vybraných plemien
- Beauceron: veľký, mocný pes s hustou srsťou a erudovanými strážnymi vlastnosťami; vyžaduje skúseného kynológa a trvalo vytrvalú vôľu na vedenie výcviku.
- Belgické ovčiaky: Malinois, Tervueren, Groenendael a Laekenois; univerzálne pracovné psy s vysokou inteligenciou a výbornou výdržou. Všetky vyžadujú citlivé, dôsledné vedenie a aktivitu.
- Kokeršpaniel a jeho odrody: malé, živé a priateľské plemeno s rôznymi variantami srsti a farebnosti; vyžaduje pravidelnú starostlivosť a dobrý výcvik.
- Anglický chrt, Greyhound: veľký, elegantný chrt so silným telom a výbornou rýchlosťou; potrebuje veľa pohybu a vhodné prostredie na život v dome či dvore.
- Anglický farbiar: veľký durič s hustou srsťou a pokojnou, priateľskou povahou; dobrý strážca a spoločník, vyžaduje vhodnú starostlivosť a výcvik.
- Afganský chrt: veľký a elegantný chrt s dlhou srsťou a výraznou maskou; potrebuje veľa pohybu, priestoru a citlivý prístup k výcviku.
- Aljašský malamút: mohutný severský pes s hustou srsťou; pokojný, no potrebuje veľa priestoru a pravidelný pohyb.
- ďalšie plemená uvedené v texte prispievajú k komplexnému prehľadu rôznych konfiguračných typov prispôsobených rôznym účelom a podnebiu.