Československý vlčiak: charakteristika a pôvod

Slobodomyselnosť, nezávislosť a tajomnosť, tak by sme mohli popísať toto plemeno. Vlčiaci sú veľmi inteligentní, ale prevažuje u nich účelové konanie. Zároveň sú nedôverčiví k cudzím ľuďom a zvieratám. Sú to výborní pozorovatelia, ktorí sa učia bez toho, aby ste si to uvedomovali. Musíte si preto od prvej chvíle dávať pozor na to, čo im dovoľujete alebo ukazujete.

Vznik histórie tohto plemena sa datuje od roku 1955, kedy sa Ing. Karol Hartl začal zaoberať krížením Karpatského vlka s Nemeckým ovčiakom. Spočiatku bolo kríženie vykonávané ako vedecký experiment. O pár rokov neskôr sa však zrodila myšlienka vyšľachtiť nové plemeno a cieľom chovu bolo a je zachovať vlčí vzhľad, zdravie a pritom upevniť povahové vlastnosti pracovného psa. Prví kríženci vlčice Brity a nemeckého ovčiaka Cézara z Brezového hája sa narodili 26. mája 1958 v Libějoviciach. Šteňatá boli starostlivo sledované, vychovávané v rôznom prostredí, boli skúmané ich predpoklady na výcvik.

Vlčica Brita potom dala ešte základ druhej línie po spojení s nemeckým ovčiakom Kurtom z Václavky. Tretia línia vznikla spojením vlka Arga a sučky nemeckého ovčiaka Asty z SNB. V roku 1977 bola kríženka 3. generácie Xela z pohraničnej stráže krytá vlkom Šarikom, Šarik potom nakryl ešte sučku Urtu z pohraničnej stráže. Posledné priliatie krvi vlka sa uskutočnilo v roku 1983. Vlčica Lejdy zo ZOO Hluboká dala vzniknúť poslednej línii novo šľachteného plemena a otcom šteniat sa stal nemecký ovčiak Bojar von Shottenhof. Československý vlčiak je veľmi aktívny pes, k cudzím nedôverčivý, hodiaci sa pre výstavy aj služobný výcvik.

Výcvik je však ťažší ako u Nemeckého ovčiaka a ortodoxní výcvikári si toto plemeno kupujú málokedy. U ČSV ako sa niekedy Československému vlčiaku hovorí, prevláda takzvané „účelové správanie“, čo znamená, že bezduché opakovanie cviku od neho budete požadovať márne. Vyniká však veľkou vytrvalosťou, odolnosťou voči nepriaznivému počasiu a schopnosťou samostatne konať. Vernosť majiteľovi a svorke je takmer príslovečná a určuje aj výber plemena.

Pokiaľ sa nebudete môcť psovi plne venovať a nepredpokladáte, že sa o neho budete môcť starať po celý jeho pomerne dlhý život, neobstarávajte si toto plemeno. Zvieratá si zle zvykajú na nového majiteľa a zmenou veľmi trpia. Československý vlčiak je veľmi inteligentný pes, ktorý sa rád a rýchlo učí novým povelom. Pokiaľ hľadáte parťáka na dlhé výstupy, sú Československí vlčiaci tým pravým plemenom pre vás. Sú silní, vytrvalí a oddaní, preto dokážu neúnavne stáť po vašom boku. Ich energia je takmer bezodná.

Vzhľad a fyzické charakteristiky

Typické pre ČSV je hojdavá, priestranná chôdza s vlčím výzorom, chvostom neseným dole a sklonenou hlavou. Dokážu ubehnúť až 100 km a príliš sa pri tom nevyčerpať. Majú uhrančivé, šikmé, svetlo žlté oči. Uši sú vzpriamené, trojuholníkového tvaru. Srsť je hustá, rovná a odolná voči nepriaznivému počasiu. Československý vlčiak má hustú, rovnú srsť, ktorá sa výrazne mení podľa ročného obdobia. V zime má silnú podsadu, ktorá ho chráni pred chladom, zatiaľ čo v lete je srsť kratšia a menej hustá. Počas pĺznutia je vhodné každodenné kefovanie kefou pre psov, inak stačí raz týždenne.

Československý vlčiak je plemeno väčšieho vzrastu. Dospelý pes dosahuje výšky minimálne 65 cm pričom suky asi 60 cm. Vzhľadom na svoje vlčie predkov je typické farebné zobrazenie žltosivé až striebristosivé s svetlou maskou a s možnou tmavosivou farbou. Hlava je klinovitá, oči jantárovej farby, uši trojuholníkové a nasadené na úrovni vonkajšieho kútika oka. Chrbát býva rovný, bedrá dobre osvalené, hrudník priestornejší a brucho pevné.

Charakter a správanie

Československý vlčiak je temperamentný, veľmi aktívny, vytrvalý, učenlivý a rýchlo reagujúci pes. Je neohrozený a odvážny, ale zároveň nedôverčivý voči cudzincom. Svojmu pánovi prejavuje mimoriadnu vernosť a je odolný voči vplyvom počasia. Patrí medzi plemená vhodné pre viacúčelové použitie - od stráženia až po políciu či odolné výcvikové úlohy. Jeho správanie je ovplyvnené vlčími inštinktmi, čo zahŕňa opatrnosť voči novým a neznámym situáciám a vrodený inštinkt úteku. Preto je nevyhnutná dôkladná socializácia od útleho veku.

Naprieč generáciami si zachováva vysokú inteligenciu a veľkú potrebnú motiváciu. Vhodné je venčenie na vodítku z dôvodu loveckého pudu. Má široký repertoár reči tela a vie sa výrazne vyjadrovať mimikou a gestikuláciou. Správanie vlka pri tomto plemene je viditeľné, preto vyžaduje skúseného chovateľa a dôslednú výchovu.

Výchova a výcvik

Výchova je náročná a vyžaduje množstvo času, dôslednosti a pochopenia. Nie je to pes pre neskúsených majiteľov. Potrebuje majiteľa s prirodzenou autoritou, ktorý dokáže byť jasným vodcom svorky. Tréning by mal byť láskavý, ale veľmi dôsledný, založený na pozitívnej motivácii a hre. Prísny dril nie je pre vlčiaka vhodný, a ak nie je motivovaný potravou, stratí záujem o povel. Systematická raná socializácia je kľúčová a pes by mal každý deň spoznávať niečo nové a cítiť sa bezpečne v jeho prítomnosti.

Ideálne je začať výcvik čo najskôr a postupovať pomaly, no vytrvalo. Pes potrebuje jasné úlohy a vedenie, aby sa stal spoločensky prijateľným. Vedomosť, že pes je veľmi samostatný, vyžaduje trpezlivý a odborný prístup zo strany majiteľa.

Starostlivosť, výživa a zdravie

Starostlivosť o srsť je pravidelná, najmä počas obdobia pĺznutia. Výživa musí zodpovedať veku, veľkosti a úrovni aktivity; odporúča sa vyšší podiel bielkovín a tukov. Plemeno má tendenciu k dysplácii bedrového kĺbu, preto je dôležité nakrútiť vyšetrenia a výber chovného materiálu u renomovaných chovateľov. Počas rastu je vhodná kĺbová výživa a sledovanie potrebných živín. Všetky šteniatka by mali byť zaočkované, odčervené a označené čipom. Krmivá môžu byť granule, konzervy alebo BARF, pričom je dôležité zabezpečiť všetky potrebné živiny a prispôsobiť dávkovanie veku a aktivity.

Vlčiak je výnimočne energický, potrebuje aspoň dva hodiny aktívneho pohybu denne a veľkú časť aktivity venovať práci alebo športu. Môže byť vhodný rodinný pes po vhodnej socializácii a s dostatočným kontaktom, najmä s deťmi. Hoci je zvyčajne prítulný, vyžaduje pevné romantické vedenie a jasný poriadok vo svorke. Môže byť chovaný aj vonku pri dobre oplotenom pozemku, no vždy potrebuje spoločnosť a pravidelné prechádzky.

História a pôvod plemena

História plemena siaha do polovice 50. rokov minulého storočia. Pod vedením Ing. Karla Hartla sa vtedajšia armáda usilovala o vyšľachtenie psa, ktorý by bol lepšie prispôsobený extrémnym poveternostným podmienkam a bol rovnako ostražitý. Prvé pokusy zahŕňali spojenie vlka s nemeckým ovčiakom a vznikli štyri chovné línie. Náročné plemenité pokusy pokračovali až do 80. rokov. Oficiálny klub vznikol až v roku 1982 a plemeno bolo uznané v roku 1989 FCI, s definitívnym štandardom revidovaným v roku 1999. V roku 1999 bolo plemeno uznané aj v Mexiku.

V súčasnosti Československý vlčiak nachádza uplatnenie vo všetkých druhoch prác - pátracia a záchranná činnosť, stopovanie, poslušnosť, agility, ťahanie, pasenie a ďalšie psie športy. Jeho všestrannosť a odolnosť ho robí skvelým partnerom pre aktívnych majiteľov, ktorí sú ochotní investovať čas do výcviku a socializácie. Nie je však vhodný pre úplných začiatočníkov ani pre mestský život bez dostatočného priestoru a času na pohyb a stimuláciu.

tags: #martakovic #ceskoslovesky #vlciak