Luxácia šošovky u psa predstavuje závažné očné ochorenie v rámci klasifikácie očných patológií. Dochádza k nej, keď šošovka oka - esenciálny prvok pre zaostrovanie svetla na sietnicu, opustí svoju pôvodnú lokalitu. Nepriaznivý vývoj luxácie šošovky u psa môže iniciálne vyústiť do vážneho ohrozenia vizuálnej schopnosti zvieraťa, pokiaľ sa nezavedie promptná terapia. Takáto patológia nie len negatívne zasahuje do životného štandardu našich štvornohých priateľov, ale tiež od nás požaduje dôslednú veterinárnu pozornosť.
Šošovka je sploštený priehľadný útvar v oku, ktorý sa spolu s rohovkou podieľa na zaostrení svetelného lúča na sietnicu. Jej hlavnou funkciou je akomodácia (schopnosť oka vidieť ostro rozlične vzdialené predmety). Šošovka je umiestnená v tzv. hyaloidnej fosse (prehĺbenina v prednej časti sklovca), spredu dosadá na dúhovku.
K najčastejším ochoreniam šošovky postihujúcich psov patrí luxácia/subluxácia šošovky a katarakta.
Príčiny luxácie šošovky
Vznik tento stavu môže mať pôvod v genetike, byť dôsledkom úrazov, alebo byť spojený s inými očnými patológiami. Rozpoznanie genetických predispozícií hraje zásadnú úlohu. Napríklad, Jack Russell teriéri a Border kolie sú viac náchylné k luxácii. Posúdenie genetického zázemia týchto plemien odhalí mutácie. Okrem genetiky, na vznik luxácie môžu mať vplyv aj externé faktory. Úrazy a trauma sú bežnými príčinami. Je teda zrejmé, že luxácia šošovky je dôsledkom interakcie genetických a externých faktorov.
Pri primárnej luxácii šošovky dochádza k oslabeniu a pretrhnutiu zonálnych vlákien zodpovedných za fixáciu šošovky na základe dedičného podkladu. Dedičnosť ochorenia považujú vedci za autozomálne recesívnu. Medzi plemená psov s preukázaným dedičným základ patria predovšetkým teriéri. S identifikovaním mutácie v ADAMTS17 géne zodpovednej za ochorenie, prišla aj možnosť testovania DNA pre chovateľov niektorých plemien.
Dedičnosť ochorenia sa predpokladá však u mnohých ďalších plemien. Okrem toho existuje ďalšia skupina plemien, u ktorých dedičnosť nebola potvrdená, ale majú zvýšenú predispozíciou ku vzniku luxácie šošovky. U niektorých plemien sa luxácia šošovky môže vyskytnúť súbežne s primárnym glaukómom.
Sekundárna luxácia šošovky môže byť vyvolaná napr. úderom alebo kopnutím do oblasti oka, v dôsledku chronicky zvýšeného očného tlaku, uveitídy, či intraokulárnych nádorov, ale k narušeniu zonálnych vlákien môže dôjsť aj pri katarakte.
Typy luxácie šošovky
Samotnej luxácii šošovky u psa môže predchádzať subluxácia. V takomto prípade dochádza iba k čiastočnému oddeleniu šošovky a šošovka zostáva v normálnej polohe alebo je z nej len čiastočne vysunutá. Zonálne vlákna v takomto prípade nie sú úplne pretrhnuté.
Luxácia šošovky u psa predstavuje úplnú dislokáciu šošovky z hyaloidnej fossy buď do prednej komory pred dúhovku (predná luxácia šošovky) alebo do zadnej časti do sklovca (zadná luxácia šošovky). Vážne problémy spôsobuje najmä predná luxácia, kde dopredu spadnutá šošovka zabraňuje odtoku tekutín z oka a vedie k zvýšenému očnému tlaku a ďalším komplikáciám. Jedná sa o mimoriadne bolestivý stav vedúci k slepote.
Rozlišujeme viacero variant luxácie šošovky, pokrývajúc prednú a zadnú luxáciu.
- Anteriálna luxácia sa prejavuje vysunutím šošovky smerom ku rohovke. Tento stav môže vyústiť do závažných komplikácií, ako je zvýšenie vnútroočného tlaku.
- V prípade posteriárnej luxácie dochádza k posunu šošovky smerom do skleného tela. Tento problém nemusí byť okamžite naliehavý, avšak vyžaduje dôkladné sledovanie.
- Subluxácia predstavuje čiastočné posunutie šošovky, keďže je ešte čiastočne držaná zonulami. Tento stav nemusí byť ihneď závažný, ale risk zhoršenia na úplnú luxáciu existuje.
Klinické príznaky
Identifikácia symptómov luxácie šošovky je kritická pre jej včasnú liečbu. Symptómy často zahŕňajú akútnu bolesť, začervenanie oka, a zmeny v polohe šošovky. Zmeny v správaní psa tiež signalizujú očné problémy. Pes môže vyhľadávať tmavé priestory, trieť si oči, alebo vykazovať známky apatie. Venovanie pozornosti rýchlej detekcii očných problémov je esenciálne, keďže neliečená luxácia šošovky má za následok ireverzibilné poškodenie zraku.
Pri luxácii šošovky pozorujeme príznaky akými sú napríklad jemné chvenie dúhovky, chvenie šošovky, zmena hĺbky prednej očnej komory, afakický kosáčik, syneréza sklovca, difúzny blefarospazmus, epifora, fotofóbia, spojovková hyperémia, opuch a zakalenie rohovky, silná bolestivosť oka. Stav neraz vedie k vývinu uveitídy, glaukómu (glaukóm však môže byť nielen dôsledkom ale aj aj vyvolávajúcou príčinou luxácie šošovky), odchlípeniu sietnice, hyphemy a katarakty. V dôsledku toho pes horšie vidí a neraz stav vyúsťuje až do slepoty.
Diagnostika
Pre správnu diagnózu luxácie šošovky u psa je nevyhnutná dôkladná veterinárna kontrola. Začína sa podrobným preberaním zdravotnej histórie a klinickým vyšetrením. Diagnostika obnáša sériu špecifických testov. Medzi najčastejšie patrí mikroskopické vyšetrenie pomocou Slit lamp exam, ktoré odhaľuje detaily prednej časti očnej gule. Meranie vnútroočného tlaku cez Tonometre identifikuje možný glaukóm. Pokročilé diagnostické metódy, ako CT alebo MRI, môže veterinár použiť pre detailnejšie skúmanie.
Diagnostika sa opiera o anamnézu a o dôkladné oftalmologické vyšetrenie predného i zadného segmentu oka pomocou viacerých vyšetrovacích metód (tonometria, gonioskopia, priama a nepriama oftalmoskopia, sonografia oka). V niektorých prípadoch nám diagnostiku sťažuje alebo až znemožňuje edém rohovky. Ten vzniká v dôsledku glaukómu a znemožňuje veterinárnemu očnému lekárovi posúdenie hlbších štruktúr oka.
Liečba
Keď diskutujeme o intervenciách pri luxácii šošovky u psa, existujú primárne dve strategické cesty: chirurgický zásah a farmakologický prístup. V rámci chirurgického zákroku sa môže luxovaná šošovka buď odstrániť, alebo sa usiluje o jej návrat na pôvodné miesto. Realizácia takéhoto zákroku predpokladá použitie celkovej anestézie a závisí od pokročilej techniky a veterinárneho know-how. Alternatívne, farmakologická terapia sa môže uplatniť v prípadoch menej závažnej povahy alebo u pacientov, ktorí nie sú vhodnými kandidátmi na chirurgický zákrok. Bez ohľadu na zvolený liečebný režim je zásadná kontinuálna evaluácia a prípadná adaptácia terapie v reakcii na individuálnu rešponzu pacienta.
Liečbu volíme podľa toho, či sa jedná o subluxáciu alebo luxáciu, aká je poloha luxovanej šošovky (predná/zadná), aká je príčina vzniku (primárna/sekundárna), ale aj ako dlho stav trvá a aké ďalšie príznaky sú rozvinuté.
Pri prednej luxácii šošovky je najvhodnejšie čo najskôr od dislokovania šošovky vykonať jej chirurgické odstránenie za pomoci operačného mikroskopu. Zadná luxácia šošovky väčšinou nevyvoláva vážne problémy, pristupuje sa preto len k medikamentóznej liečbe.
V prípade prítomnosti glaukómu musíme však liečbu zamerať aj na zníženie očného tlaku a dostať ho pod kontrolu. V ťažkých stavoch sa bez ohľadu na typ luxácie vykonáva enukleácia oka. Úspešnosť liečby (aj medikamentóznej aj chirurgickej) je okrem iného závislá od toho, ako skoro bolo ochorenie zistené a zaliečené.
Starostlivosť o psa po chirurgickom zásahu luxácie šošovky je nevyhnutná pre jeho úspešné zotavenie. Je esenciálne venovať pozornosť adekvátnej rehabilitácii po zákroku a neustálemu ošetrovaniu postihnutého oka. Detailná starostlivosť o zviera po operácii podstatným spôsobom prispieva k jeho zotaveniu. Navyše, život v relaxačnom a tichom prostredí pozitívne ovplyvňuje regeneračný proces.
Luxácia šošovky u psov
Prevencia
Prevencia luxácie šošovky u psa je zásadná v znižovaní možných zdravotných problémov. Rozpoznanie momentov, kedy je potrebná naliehavá veterinárna pomoc, je kritickým elementom v starostlivosti o zdravie psov. Identifikácia symptómov, ako je luxácia šošovky, môže byť náročná. Ako majitelia psov sme zodpovední za pozorné sledovanie signálov, ktoré nám naši psi posielajú. Nezanedbávajme žiadne abnormality v správaní, ako sú zmeny v zraku, škrabanie si očí alebo prejavy bolesti. Rýchla identifikácia a reakcia na symptómy zvyšujú šancu na úspešnú liečbu.
Genetické testovanie je neoddeliteľnou súčasťou prevencie dedičných ochorení, ako je luxácia šošovky u psov. Skríningové testy nám umožňujú identifikovať genetické predispozície pred vznikom príznakov. V procese výberu vhodných reprodukčných partnerov má genetika zásadný význam. Analýzou genetického profilu môžeme identifikovať psy s nižším rizikom prenosu dedičných ochorení. Zahrnutie genetických testov do rutinných veterinárnych prehliadok prispieva k ochrane zdravia našich psov. Preventívne testovanie môže výrazne znižovať riziko vážnych zdravotných stavov.
Pravidelné kontroly: Pravidelné návštevy veterinára umožňujú včas odhaliť možné komplikácie. Monitorovanie správania: Pri zaznamenaní zmeny v správaní, ako je napríklad časté mračenie, je dôležitá rýchla konzultácia s veterinárom. Dodržiavaním týchto rekomendácií zaisťujete vášmu psovi komplexnú zdravotnú starostlivosť.
Ostatné očné ochorenia u psov
Šedý zákal je jednou z mála chorôb očí, ktoré sa vyskytujú u psov. Najčastejším ochorením oka u psov je zápal spojiviek. Je pomerne častý u mladých aj starších štvornohých miláčikov. Problematické je hlavne to, že zápal spojiviek patrí medzi vysoko prenosné ochorenia. Zapríčený môže byť tým, že sa pes nachádza v prašnom prostredí, spôsobuje ho aj prievan v oku alebo alergická reakcia.
Ďalším závažným ochorením môže byť luxácia šošovky, čo je choroba, pri ktorej dochádza k posunutiu šošovky, a to spôsobí horšie videnie až slepotu. Uveitída je ochorenie, ktoré spôsobuje zápal dúhovky a strednej vrstvy očnej gule. Prejavuje sa začervenaním oka a citlivosťou na svetlo.
Progresívna atrofia sietnice je geneticky dedičné ochorenie oka, pri ktorej je poškodená sietnica oka a bunky, čapíky a tyčinky, ktoré vnímajú svetlo, degenerujú a atrofujú. Zrak sa stále zhoršuje a následne môže dôjsť k úplnej slepote. Žiaľ, podľa našich súčasných poznatkov sa choroba nedá vyliečiť.
Šedý zákal sa často vyvíja spolu s progresívnou atrofiou sietnice a spôsobuje zakalenie očnej šošovky. Vonkajší pozorovateľ môže na postihnutom oku vidieť aj šedý zákal pripomínajúci membránu. Hoci väčšina šedého zákalu je malá a len čiastočne bráni psovi vo výhľade, u niektorých môže spôsobiť slepotu, takže ak spozorujete akékoľvek príznaky, okamžite kontaktujte svojho veterinárneho lekára.
Entropium je stav, pri ktorom sa horné alebo dolné viečko psa otáča dovnútra. Vo veľmi miernych prípadoch nespôsobuje žiadne problémy, ale ak sa srsť psa v okolí oka alebo jeho viečka otiera o povrch oka, môže to mať za následok podráždenie a poškodenie, ako aj infekciu.
Dystrofia rohovky je dedičné ochorenie, ktoré sa môže vyvinúť u psov akéhokoľvek veku. Ide o mimoriadne bolestivý stav, ktorý môže viesť k vážnejším očným problémom a slepote. Pri dystrofii rohovky sa táto číra vrstva zmení na bielu. Zákal je spôsobený ukladaním cholesterolu alebo vápnika v rohovke. Ochorenie môže postihnúť všetky tri vrstvy rohovky. Problém môže naznačovať zakalenie očí, ako aj časté prikladanie labky k tvári.
Pri tomto probléme mihalnice rastú abnormálne, do vnútra oka, čo spôsobuje podráždenie oka. Príznakom je, že pes veľmi žmúri a pretiera si oči.
Alergické ochorenia môžu postihnúť oči psa rovnako ako ich kožu. Vyznačuje sa začervenaním a svrbením. Nadmerná tvorba sĺz je veľmi častá u niektorých plemien psov, ako sú napríklad pudle. Ak oči vášho psa veľmi slzia, ale nie je viditeľné začervenanie, potom to nevyžaduje liečbu. Ak má však váš miláčik začervenané oči alebo pokožku na tvári, určite je vhodné poradiť sa s odborníkom.
Veľmi časté je podráždenie oka spôsobené cudzím predmetom. Ak je väčší a ide o zranenie (vpichnutý predmet) urýchlene vyhľadajte veterinára.
Pri podozrení na alergickú reakciu - podajte antihistaminikum (lieky na alergie napr: Prednison nebo Dithiaden. Omývanie okolia oka, výplach očnými kvapkami bude s vysokou pravdepodobnosťou potrebné urobiť opakovane.
Pri niektorých typoch plemien je vhodné dbať na hygienu oka a očného okolia pravidelne. Zvyčajne sa jedná o plemená, ktoré majú dlhšiu srsť v okolí oka. Oči sú často zaslzené, v ich okolí a v oku sa tvorí druhotná infekcia. Takýmto jedincom každý deň utierajte okolie očí a očné kútiky špeciálnymi antiseptickými vreckovkami.
Entropium - mihalnica vtočená do vnútra oka. Mihalnica trením spôsobuje podráždenie očnej gule. Oko je často zapálené, prižmúrené, opuchnuté, zvýšený slzotok. Iritácia spôsobuje bolesť, pes môže trpieť nechutenstvom, je podráždený. Veľmi často sa objavuje druhotná infekcia. Môže dôjsť k ruptúre a trvalej deštrukcii očnej gule.
Ektropium - fyzický opak entrópia. Ide o vychlípenú mihalnicu (spodnú). Oko je tak otvorené, mihalnica neplní svoju ochrannú funkciu. Oko je prístupné prachu, nečistotám, infekciám.
Prolaps, výron žľazy tretieho viečka, je nepríjemný stav, ktorý môže viesť k ďalším problémom, ako sú infekcie a suché oko. U ľudí sa nevyskytuje, preto sa veľmi prekvapia, keď takýto stav vidia u psa. Postihuje rôzne plemená, vrátane krížencov. Častejšie sa však vyskytuje u mopslíkov, buldogov, rotvajlerov… a veľmi často u mladých psíkov.
S návštevou veterinára neváhajte. Dovtedy oko udržiavajte v striktnej čistote (očné kvapky, gél, masť a čistota očného okolia).
Je veľa očných komplikácií u ktorých včasná diagnostika a liečba hrá dôležitú úlohu. Medzi takéto patrí aj glaukóm - zvýšený očný tlak. Skorá liečba uchráni vášho psa od veľkých bolestí a neskoršej slepoty.
Aj keď to znie paradoxne, ale upchatý slzný kanálik spôsobuje nadmerné slzenie a vysokú pravdepodobnosť infekcie oka. Ak sú upchaté alebo zúžené slzné kanáliky, odtok cez nos nie je možý. Ak je upchatie / zúženie vážne, môže dôjsť k výronu tretieho viečka a k vážnemu poškodeniu oka. Prevenciou je včasný záchyt zápalu a infekcie, aby sa problém nerozšíril.
Pravidelné účinné čistenie očí. Každý takýto problém si vyžaduje intervenciu človeka. Buď hneď na začiatku čistiacimi očnými kvapkami, antiifektívnymi kvapkami, lieky - kvapky na zníženie očného tlaku, suplementy na zlepšenie funkčnosti rohovky, znižovanie očného tlaku a podobne. Je však nevyhnutné, aby ste pri pretrvávaní problémov navštívili očného špecialistu-veterinára ktorý urobí vyšetrenia vysoko presnými citlivými prístrojmi.
Problémy so zrakom patria do rúk odborníka, špecialistu veterinára - oftalmológa.
Očnú guľu, spojivky a viečka vyšetrujeme adspekčne, teda kontrolou za pomoci silného svetla, prípadne pri zväčšení. Toto základné vyšetrenie dokáže odhaliť veľké množstvo často sa vyskytujúcich ochorení, ktoré môžu vyvolať bolestivosť oka, slzenie, hnisavé výtoky z oka alebo začervenané oko.
Na zistenie, či je oko dostatočne vlhké a či slzné žľazy produkujú dostatočné množstvo sĺz používame tzy. Schirmerov test. Pri ňom vložíme pod spodné viečko testovací papierový prúžok a po minúte skontrolujeme mieru zvlhčenia. Týmto testom dokážeme diagnostikovať keratokonjuktivitis sicca, teda tzv.
Fluoresceínový očný test vykonávame pri akomkoľvek podozrení, že je rohovka poškodená, či už cudzím telesom, dlhodobým zápalom alebo vredom, ako aj pri používaní očných liekov s obsahom kortikoidov. Do oka nakvapkáme špeciálne farbivo, ktoré vzápätí vypláchneme fyziologickým roztokom.
Vyšetrenie štrbinovou lampou je mikroskopické vyšetrenie šošovky, dúhovky a predného očného segmentu pomocou špeciálneho prístroja. Najdôležitejším ochorením, ktoré takto diagnostikujeme je katarakta, nazývaná aj šedý zákal.
Vyšetrenie vnútroočného tlaku je rýchla bezbolestná záležitosť. Pri tonometrii zameriame špeciálny prístroj na oko zvieraťa, stlačíme tlačidlo a prístroj sám zmeria hodnotu vnútroočného tlaku, podľa ktorej dokážeme stanoviť diagnózu. Touto metódou môžeme zistiť glaukóm, ochorenie charakteristické zvýšením vnútroočného tlaku. Dochádza pri ňom k rozšíreniu zrenice, v neskorších štádiách k odumieraniu očného nervu a sietnice.
Vyšetrenie očného pozadia oftalmoskopom je dôležitou súčasťou oftalmologického vyšetrenia. Pri vyšetrení po rozšírení zrenice hodnotíme terč zrakového nervu a sietnicu ako celok s jej patológiami. Je to nebolestivá vyšetrovacia metóda, ktorú používame, ak potrebujeme zistiť, čo sa deje v zadnom segmente oka ak je šošovka nepriehľadná.
