Írsky seter je plemeno vznešeného vzhľadu a veselej povahy. Milujú ľudí i psov a nepokazia žiadnu zábavu. Majú naozaj more energie, ktorú najradšej vybehajú. Írsky seter je oddaný a najšťastnejší so svojou rodinnou, nech už je to kdekoľvek. Sú tiež veľmi učenliví ale pri výcviku môžete naraziť na jeho tvrdohlavosť a problémom môže byť aj jeho lovecký pud. Írsky seter je plemeno ľahkej stavby tela, ich srsť je mahagónovo hnedá a celkovo pôsobí veľmi jemne. Ich povaha je radostná a veľmi láskavá.
I. Všeobecná charakteristika a povaha
Írsky seter je naozaj veselá kopa. Je veľmi hravý a vždy pripravený k nejakej akcii. Rovnako tak dokáže byť ale aj tvrdohlavý a pokiaľ mu nedáte zábavu vy, zoženie si ju sám. Je to športovec a najviac zo všetkého miluje behanie. Sú otvorení a s ľuďmi sú naozaj kamaráti. Veľkého obrancu z neho mať asi nikdy nebudete, ale na prípadných nepozvaných hostí vás hlasno upozorní bez ohľadu na to, či išlo o zlodeja alebo napríklad len ježka či túlavú mačku.
Írsky seter je svojimi priaznivcami označovaný za najkrajšie plemeno psov. Jeho vzhľad je vážne dychberúci, navyše sa írsky seter dokáže aj elegantne pohybovať a tak budete vždy stredobodom pozornosti. Vľúdnejšie plemeno by ste však hľadali len ťažko. Írsky seter je naozaj miláčik a každý si ho pre jeho srdečnú povahu ihneď obľúbi. Je veľmi bystrý a naozaj rýchlo sa učí. Základný výcvik zvládnete veľmi rýchlo.
Tento pes nikdy nebude ležať v kúte, je pre každú srandu. Miluje deti a ostatné zvieratá. S väčšími deťmi bude nadšene behať vonku a bude pre nich naozaj skvelým priateľom. Írsky seter je poľovný pes a tak niet asi divu, že je naozaj odolný. Nejaký dážď alebo sneh im len tak neublíži.
Írsky seter je inteligentný pes, rýchlo sa učí, ale aby výcvik priniesol zamýšľaný efekt, mal by byť jemný (bez trestov či kriku) a zároveň pevný. Počas tréningu môže mať stavač problém udržať sa dlho sústredený. Maškrty pre psov môžu byť nápomocné pri zvyšovaní motivácie.
Írsky seter je pes pre aktívnych ľudí. Vyžaduje veľa fyzického cvičenia. Môže vás úspešne sprevádzať pri behu či bicyklovaní. Ďalším spôsobom, ako uvoľniť jeho energiu, bude hra s deťmi. Je citlivý a spoločenský, takže do domácnosti s deťmi dokonale zapadne.
Írsky seter miluje zábavu, je hravý a láskavý, vždy pripravený na veselú zábavu. Dokáže byť zlomyseľný a nie je mu proti srsti vykradnúť zásuvku so spodnou bielizňou a v zuboch sa vyškriabať do obývačky s tangami s leopardím vzorom - samozrejme, keď sú tam hostia. Írske setre sú spoločenské a milujú ľudí. V skutočnosti to nie sú strážne psy, hoci sú známe tým, že v prípade potreby zasiahnu a ochránia svojich ľudí. Sú však vynikajúcimi strážnymi psami a štekaním vás upozornia na návštevníkov alebo votrelcov.
Írsky seter pomaly dospieva a svoj šteňací entuziazmus si zachováva niekoľko rokov a často po celý život. Temperament ovplyvňuje viacero faktorov vrátane dedičnosti, výcviku a socializácie.
II. Vzhľad
Dlhé nohy, mohutná, ale elegantná stavba tela a brilantná srsť mahagónovej alebo gaštanovej farby charakterizujú írskeho setra. Dlhé, šľachovité nohy a silný zadný pohon pomáhajú írskemu psovi zaradiť sa medzi najrýchlejšie športové psy. Jeho vzhľad je vážne dychberúci, navyše sa írsky seter dokáže aj elegantne pohybovať a tak budete vždy stredobodom pozornosti.
Tohto krásavca by mohlo charakterizovať jediné slovo: elegancia. Je to stredne veľký pes s váhou 20 až 25 kg a výškou asi 60 cm v kohútiku. Má dlhú hladkú srsť bez kaderí, ktorá sa vyskytuje len v červenej farbe bez znakov, má vyvážené atletické telo s úzkou lebkou, dlhým krkom, hlbokou hruďou a svalnatými bedrami. Stredne dlhý chvost nosí v úrovni chrbta alebo nižšie.
Írsky seter patrí medzi najelegantnejšie poľovnícke psy. Má dlhé, štíhle a svalnaté telo s jemnou, hodvábnou srsťou gaštanovej farby, ktorá je najvýraznejším znakom jeho vzhľadu. Stavba tela je atletická a pružná, čo mu umožňuje efektívne a rýchlo sa pohybovať aj v zložitom teréne. Má dlhý, svalnatý krk, jasne vyznačený stop a uši nesené zvesené smerom dole.
Írsky seter je pomerne veľký pes. Dospelé samice dosahujú výšku 55-62 cm a hmotnosť 18-23 kg, samce 58-67 cm a 20-25 kg. Zviera má atletickú postavu, svalnaté, rovné a silné končatiny a hlboký hrudník. Hlava je dlhá, stop slabo vyznačený, čeľuste silné a s nožnicovým zhryzom. Krk je jemne zakrivený, primerane dlhý, svalnatý. Uši sú ovisnuté, tenké a priliehajú k lícam. Chvost je nesený vodorovne alebo smeruje nadol, je nízko nasadený a ku koncu sa zužuje. Oči sú mandľového tvaru a ich farba sa pohybuje od tmavoorieškovej po tmavohnedú.
Farebné variety írskeho setra sa líšia srsťou. Írsky mahagónový seter má jednotnú gaštanovú srsť strednej dĺžky. Írsky červeno-biely seter sa vyznačuje bielou srsťou s červenými škvrnami. Jedince dvojfarebnej odrody majú dlhé vlasy. Srsť je hodvábna, rovná a prilieha k telu. Na zadných končatinách, na hornej časti ucha, a pozdĺž spodnej časti brucha tvorí srsť tzv perie (srsť na týchto miestach je oveľa dlhšia).
Írsky seter je ľahko rozpoznateľný vďaka svojej štíhlej, atletickej postave a krásnej, dlhej, hodvábnej srsti. Jeho srsť je zvyčajne mahagónovočervená alebo gaštanová, čo mu dodáva jedinečný a elegantný vzhľad. Veľkosťou patria írske setre k stredne veľkým plemenám. Samce zvyčajne dosahujú výšku približne 58 - 67 cm a vážia 29 - 34 kg, zatiaľ čo samice sú o niečo menšie, s výškou približne 55 - 62 cm a hmotnosťou 25 - 29 kg.
Pri pohľade do krásnych očí setra sa roztápa srdce nejednému milovníkovi zvierat. Írsky seter je nepochybne jedným z najelegantnejších poľovníckych psov. Môže za to nielen dlhá hodvábna kožušina v teplej gaštanovo červenej farbe a jeho tmavé oči, ale aj ladná stavba tela: dlhá a štíhla hlava je posadená na svalnatom krku, s hodvábnymi ušami, a tiež s definovaným obočím a zreteľne vyjadreným stopom (čelový sklon), ktoré podčiarkujú elegantný vzhľad. Končatiny sú šľachovité (svalnaté), chvost stredne dlhý a nasadený trochu nižšie. Nohy a brucho sú viac osrstené. Írsky seter váži okolo 30 kg a má dobré proporcie. Výška v kohútiku môže dosiahnuť až 70 cm.
III. Vzťah k deťom a ostatným zvieratám
Pokiaľ máte už väčšie deti a hľadáte pre nich veselého psieho parťáka, je írsky seter dobrá voľba. Avšak k malým deťom to nie je najvhodnejšie plemeno. Sú to dobráci, ale zároveň sú ako vrece bĺch a poriadne nepozerajú doprava ani doľava, a tak by mohlo ľahko dôjsť k nehode. Ale aj s batoľaťom môže byť seter parťák, len to vyžaduje viac úsilia zo strany dospelých.
Írsky seter miluje deti a ostatné zvieratá. S väčšími deťmi bude nadšene behať vonku a bude pre nich naozaj skvelým priateľom.
K iným psom býva seter spravidla priateľský a nevyvoláva konflikty, ale aj pri ňom je dôkladná socializácia na mieste. Voči iným zvieratám je priateľský, ak si na ne zvykne.
Írsky seter je rodinný pes. Veľmi rád je medzi ľuďmi. Svojim opatrovateľom často prejavuje náklonnosť, no oceňuje aj pohladenie. S deťmi vychádza perfektne. Ochotne sa zúčastňuje spoločných hier. Má s nimi veľkú trpezlivosť.
Írsky seter je dobrým priateľom pre staršie deti. Pri malých deťoch sa mu môže ľahko stať, že ich pri hre zhodí. S inými psami nemá problém, rovnako ako aj s mačkami, hlavne ak s nimi vyrastá v jednej domácnosti.
Zástupcovia tohto plemena vyžadujú veľa cvičenia. Môžete s nimi trénovať agility, canicross, dogtrekking alebo ich spolu zobrať na bicykli. Vďaka svojmu vysoko vyvinutému loveckému inštinktu majú psy tendenciu utiecť, keď zacítia vôňu. Preto by mali byť vybavené čipom alebo adresným štítkom. Dobre vychádzajú s inými zvieratami. Pokiaľ ide o cudzincov, prejavujú neistotu a odstup, no rýchlo si na nich zvyknú.
IV. Zdravie a starostlivosť
Írsky seter sa radí medzi plemená všeobecne zdravé, ale aj toto plemeno zužujú niektoré ochorenia viac, než by chovatelia chceli. Medzi základné a časté problémy patrí dysplázia bedrových kĺbov a osteochondrolýza, čo je nekrotické ochorenie kĺbov. Aj pri nich nie sú neobvyklé poruchy funkcie štítnej žľazy a epilepsia.
Progresívna retinálna atrofia: Ochorenie očí, ktoré môže viesť k oslabeniu zraku. Priemerná dĺžka života sa pohybuje medzi 12 až 14 rokmi.
Starostlivosť o írskeho setra si vyžaduje pravidelné česanie, aby bola srsť hladká a bez výčeskov. Zdravý jedinec si môže vybrať z veľkého množstva receptov pre stredné plemená. V každej línii - Life, Verve a Premium Line - nájdete vhodný variant. Ideálne je doplniť granule konzervami, ktoré majú výbornú stráviteľnosť.
Priemerná dĺžka života írskeho setra je 12-14 rokov. Pes je zvyčajne vo veľmi dobrom zdravotnom stave. Je odolný voči vysokým a nízkym teplotám. Najlepším prostredím je pre neho vonkajší priestor. V byte sa nebude cítiť dobre. Starostlivosť nie je zložitá. Stačí týždenné čistenie; v období prelievania častejšie - 3x týždenne. Visiace uši vyžadujú pravidelné čistenie a odstraňovanie chĺpkov rastúcich vo vnútri ušného lalôčika kvôli vysokému riziku infekcie. Pokiaľ ide o výživu, írsky seter nie je vyberavý. Môžete mu dať hotové krmivo pre psov alebo si jedlo pripraviť sami. Je dôležité prispôsobiť obsah kalórií aktivite psa.
Starostlivosť o krásu a pocit pohody Udržiavanie krásy hodvábnej kožušiny setra si vyžaduje pravidelné úsilie. Srsť psa kefujte každý deň, aby ste zabránili plstnateniu. Keďže srsť setra nemá žiadnu podsadu, a preto takmer nepĺzne, nie je tento rituál nijako zvlášť časovo náročný. Dôležitá je tiež pravidelná starostlivosť o uši, pretože visiace uši sú dosť citlivé na zápal alebo napadnutie parazitmi, nakoľko je v ušiach teplé a vlhké prostredie. Ak je to potrebné, vyčistite uši špeciálnym prostriedkom na čistenie uší od špecializovaného predajcu. Pravidelne tiež kontrolujte pazúry Vášho psa: najmä staršie psy alebo psy, ktoré málo chodia po asfaltových cestách, svoje pazúry dostatočne nebrúsia, čo predstavuje riziko poranenia. Ak si nie ste istí, požiadajte veterinára, aby Vám ukázal, ako pazúry správne zastrihávať - potom v prípade potreby ich môžete skrátiť pomocou kliešťov na pazúriky pre psy. Mnoho majiteľov psov privyklo svojich štvornohých priateľov na každodenné umývanie zubov - dobrá metóda na prevenciu zubného kameňa a mnohých s tým súvisiacich sekundárnych chorôb. Ak chcete Vášmu psovi čistiť zuby, je najlepšie psa už od šteniatka na tento rituál privykať pomocou špeciálnej zubnej pasty a zubnej kefky pre psov.
Írsky seter sa zvyčajne dožívajú 12 až 15 rokov. Medzi hlavné zdravotné problémy, ktoré môžu postihnúť toto plemeno, patrí dysplázia bedrových kĺbov a progresívna atrofia sietnice (PRA), ochorenie sietnice, na ktoré však existujú genetické testy. Preto sa odporúča venovať tomu pozornosť pri výbere šteňaťa.
Írsky seter sa radí medzi plemená všeobecne zdravé, ale aj toto plemeno zužujú niektoré ochorenia viac, než by chovatelia chceli. Medzi základné a časté problémy patrí dysplázia bedrových kĺbov a osteochondrolýza, čo je nekrotické ochorenie kĺbov. Aj pri nich nie sú neobvyklé poruchy funkcie štítnej žľazy a epilepsia.
V. Výcvik a náročnosť
Írsky seter je inteligentný, s tým ale tiež súvisí ich prešibanosť a tvrdohlavosť. Ak sa pre niečo rozhodnú, sú vo svojom názore neoblomní a len ťažko ich budete presviedčať, aby vás poslúchli.
Výcvik je pri setroch nevyhnutný. Má tendenciu byť trochu tvrdohlavý, čo pri silnom loveckom inštinkte nemusí byť na výchovu tak úplne jednoduché.
Írsky seter je inteligentný pes, rýchlo sa učí, ale aby výcvik priniesol zamýšľaný efekt, mal by byť jemný (bez trestov či kriku) a zároveň pevný. Počas tréningu môže mať stavač problém udržať sa dlho sústredený. Maškrty pre psov môžu byť nápomocné pri zvyšovaní motivácie.
Je to lovecký pes, preto musí byť ohradený plotom alebo pripútaný vodítkom, aby sa nemohol zatúlať. Mal by žiť vo vnútri s rodinou, nikdy nie sám v koterci alebo na dvore.
Írsky seter potrebuje denne aspoň hodinu pohybu. To sa dá dosiahnuť rôznymi spôsobmi, ale jedným z najlepších spôsobov je umožniť írskemu setrovi beh. Je skvelým spoločníkom na behanie a bude sa mu páčiť aj behanie popri bicykli. Dlhé prechádzky, hra na aportovanie, plávanie a samozrejme lov sú ďalšími výbornými spôsobmi cvičenia írskeho setra.
Šteniatka írskeho setra majú rôzne pohybové potreby. Vo veku od 8 týždňov do 4 mesiacov je pre ne skvelým spôsobom cvičenia, výcviku a socializácie raz alebo dvakrát týždenne šteniatková škôlka a 15 až 20 minút hry na dvore, ráno a večer. Hoďte im loptičku na aportovanie. Vo veku od 4 do 6 mesiacov ich potreby splnia týždenné kurzy poslušnosti a každodenné polkilometrové prechádzky plus hry na dvore. Od 6 mesiacov do jedného roka sa hrajte s loptou alebo frisbee až 40 minút počas chladných rán alebo večerov, nie v horúčave. Prechádzky naďalej obmedzujte na pol míle. Po dovŕšení jedného roka s vami môže šteňa írskeho setra začať behať, ale vzdialenosť nechajte kratšiu ako jeden kilometer, behajte po mäkkom povrchu, ako je tráva alebo hlina, a po ceste mu dávajte časté prestávky. Keď bude ďalej dospievať, môžete vzdialenosť a čas behu predlžovať. Tieto odstupňované úrovne cvičenia budú chrániť jeho vyvíjajúce sa kosti a kĺby.
Írsky seter sú inteligentné psy, ktoré sa ľahko cvičia, hoci si vyžadujú pevnosť a dôslednosť, aby vás nevyužívali. Musíte im vedieť poskytnúť vedenie bez použitia hnevu alebo fyzickej sily. Výcvik írskeho setra je predovšetkým otázkou prevencie nudy z jeho strany. Má tendenciu trpieť poruchou pozornosti. Pomôžte mu sústrediť sa tým, že ho zabavíte. Používajte techniky pozitívneho posilňovania, ako sú odmeny za jedlo, pochvala a hra, a vyhýbajte sa opakovaným cvičeniam. Často striedajte odmeny a činnosti, aby ste udržali jeho záujem. Spravodlivé opravy prijíma dobromyseľne.
Výcvik v prepravke je pre šteňa írskeho setra nevyhnutnosťou. Toto plemeno je zvedavé a všetko skúma ústami. Klietka pomôže udržať šteňa a váš majetok v bezpečí, keď nie ste nablízku, aby ste naň dohliadali. Väčšina írskych setrov sa dá ľahko naučiť domácemu chovu. Buďte dôslední, dodržiavajte harmonogram a používajte prepravku. Najdôležitejšia vec, ktorú si treba zapamätať, je, že naučenie na domácnosť je dlhodobý proces. Šteniatko írskeho setra môže pochopiť, kde má čo robiť, ale nemusí mať dostatočnú kontrolu nad močovým mechúrom, aby to zvládlo až do veku 4 mesiacov alebo viac.
Írsky seter je poľovný pes a tak niet asi divu, že je naozaj odolný. Nejaký dážď alebo sneh im len tak neublíži.
Hoci deti milujú, k bábätku nie je seter tá najlepšia voľba. Sami sú totiž prerastené šteňatá takmer celý život a často si neuvedomujú svoju veľkosť a silu.
Seter tiež pomerne dosť pĺzne a tak sa vopred zamyslite, ako veľmi vám chlpy v dome vadia. Z vypadaných chlpov by ste si totiž mohli ľahko upliesť sveter zo setra.
Potrebujú spoločnosť a často trpia separačnou úzkosťou. Pokiaľ teda bývate dlho v práci a nie je nikto z rodiny, kto by sa psovi venoval, radšej sa poobzerajte inde.
Ak nemáte denne hodinu až dve na tréning, radšej o setrovi ani neuvažujte. Seter je plný energie a tú jednoducho musí vybiť. Či to bude tréningom alebo zničením nábytku, už záleží len na pánovi.
Seter je síce pomerne veľký, má bohatú srsť a je odolný, ale aj napriek tomu to nie je pes na záhradu. Neznáša totiž samotu.
Výcvik je so setrom väčšinu času síce jednoduchý, ale problém môže nastať pri privolaní.
Výchova írskych setrov si vyžaduje trpezlivosť a dôslednosť, najmä kvôli ich poľovníckym pudom. Ich výcvik môže byť náročný, keďže si vyžadujú nielen fyzické, ale aj mentálne vyťaženie. Setri majú svoju hlavu, no vďaka dôslednému a jemnému prístupu majiteľa sa dajú vychovať k poslušnosti. Empatia a pevné vedenie sú kľúčom k úspešnému výcviku tohto plemena. Setri majú prirodzený zmysel pre hierarchiu a svojmu majiteľovi sa zveria, ak je pre nich silnou autoritou.
Know-how & dôslednosť: Výchova Výchova írskeho setra kvôli jeho silnému loveckému inštinktu nie je celkom jednoduchá, a preto nepatrí do rúk začiatočníka. Citlivý pes má navyše okrem poľovníckeho inštinktu aj svoju vlastnú hlavu, čo nijako výcvik poslušnosti neuľahčuje. Alfou a omegou výchovy írskeho setra je dôslednosť v kombinácii so správnou dávkou empatie. Ak dáte psovi najavo, že Vy velíte, bude to rešpektovať. Je dôležité mať na pamäti, najmä u poľovných psov ako je tento, že iba plne vyťažený pes môže byť dobre vychovaný. Z hľadiska výchovy teda zohráva rozhodujúcu úlohu aj aktivita vhodná pre toto plemeno. Okrem toho spoločné aktivity posilňujú puto, čo zjednodušuje výchovu. S týmto plemenom je vhodné vyhľadať takú psiu školu, ktorá má skúsenosti so stavačmi - pokiaľ ešte nemáte namierené na výcvik poľovných psov s týmto na lov predurčeným psom.
Rebarbora, šteniatko írskeho setra, ktoré sa učí poslušnosti (1. týždeň)
VI. História
Írsky seter pochádza z Írska, kde sa jeho chov začal rozvíjať začiatkom 19. storočia. Tieto psy boli šľachtené najmä na lov vtákov, ako sú kačice a sluky, pričom ich hlavnou úlohou bolo „vystavovanie“ koristi - inštinktívne sa zastavili a ukázali smer, kde sa korisť nachádza. Ich elegantné pohyby a výnimočné schopnosti v lone sa výrazne osvedčili, čo ich zaradilo medzi obľúbené poľovnícke psy írskej šľachty. Na začiatku existovali aj červené a čiernobiele variety.
Írsky seter vznikol ako výsledok kríženia írskeho vodného španiela s anglickým seterom, pointierom a špringršpanielom. Na začiatku šľachtenia bola najväčšia pozornosť venovaná poľovným vlastnostiam plemena. Slúžil predovšetkým na vyhľadávanie vtákov na veľkých plochách. V 18. storočí sa začali rozlišovať dve farebné odrody: mahagónová a červená a biela.
Ako názov napovedá, írsky seter bol vyšľachtený v Írsku a to krížením pôvodného červeno-bieleho setra s neznámym červeným psom. Dlho potom boli tieto dve variety chované ako jedno plemeno. Najväčší rozmach v chove írskych červených setrov nastal v druhej polovici 19. storočia. Na našom území sa začal írsky seter objavovať najskôr predovšetkým na šľachtických poľovných revíroch, ale koncom 19. storočia, kedy nastal rozvoj poľovníctva a chovu zveri, vzrastal aj počet chovných staníc.
Írsky seter - stručný historický prehľadÍrsky seter vznikol ako výsledok kríženia írskeho vodného španiela s anglickým seterom, pointierom a špringršpanielom. Na začiatku šľachtenia bola najväčšia pozornosť venovaná poľovným vlastnostiam plemena. Slúžil predovšetkým na vyhľadávanie vtákov na veľkých plochách. V 18. storočí sa začali rozlišovať dve farebné odrody: mahagónová a červená a biela. V Medzinárodnej kynologickej federácii FCI je írsky seter zaradený do skupiny VII - stavače (zver vystavujúce psy) a sekcie 2 - britské a írske stavače, stavače. Plemeno dostalo štandardné číslo 120. Odroda mahagón bola uznaná ako plemeno v roku 1957 a červená a biela odroda - v roku 1989.
Írsky seter bol označovaný za sen umelca. Vo svete umenia, čo sa týka psov, sú setre považované za najkrajších zo všetkých psov. Ich žiarivá červená srsť, dlhé, jemné uši a majestátne držanie tela upúta pozornosť všade, kde sa tento pes objaví. Povaha írskeho setra je láskyplná, hravá. Nezávislosť, vysoká inteligencia, schopnosť vedieť milo potešiť, to je kúzlo rodinného spoločníka, ktorý môže behať vo výstavnom kruhu, a tiež obdivuhodne loviť v poli. Írsky seter ako väčšina loveckých psov je starobylé plemeno. Kdekoľvek írsky folklór ponúka veľa teórií o histórii írskeho setra.
História zaznamenáva, že väčšina plemien stavačov sa vyvinula zo psa typu španiel, ktorý má svoj pôvod v Španielsku a bol pomenovaný podľa tejto krajiny. Odborníci zaoberajúci sa históriou plemien psov, našli odkazy na írskeho španiela v The Laws of Howell (Howellove zákony) v stredovekom foliante napísané v 11.storočí. Prvá správa o „settrovi“ v literatúre sa objavila v roku 1570 v práci De Canibus Britannicis, evidované v roku 1576. Autor dr. Johannes Caius rozoberá rôzne typy psov a prvý sa zmieňuje o „settrovi“ ako o psovi, ktorý zostáva „istý a tichý“ pre vyhľadávanie vtákov, položí brucho na zem a tak sa plazí dopredu. Opísané Dr.Caia je potvrdené v publikácii z roku 1616 The Country Farmer, v ktorom spisovatelia Surflet a Markham popisujú ďalší druh zemných španielov, ktorí sa nazývajú setre.“ Psy už dlho pred týmto obdobím boli používané vo dvojici so sokolom alebo so sieťami, do ktorých sa vtáky chytali. Pes mal najprv pátrať po zveri a po nájdení vtákov zdvihnúť ich do vzduchu. Lovec potom uvoľnil svojho sokola, ktorý mal vtáka zachytiť, zabiť ho a vrátiť sa k lovcovi. Vtáčí psy boli vycvičení k lepšej spolupráci s lovcom.
Akonáhle pes zacítil zver, mal zaujať pozíciu s prednou nohou zdvihnutou a „sedieť“ smerom označujúcim polohu vtáka. Na povel mal padnúť na brucho a plaziť sa čo najbližšie ku zveri, následne mal lovec cez obidvoch, psa i vtáka, prehodiť sieť. Chovateľské zvyky sa v tejto dobe odvíjali skôr podľa talentu psa, než podľa špecifickosti plemena alebo typu. Verilo sa ,že v 17.storočí boli španieli skrížení so španielskym stavačom a ďalšie časti predkov írskeho setra, a od 18. storočia boli uznaní ako „setter“ (sediaci).V roku 1804 vo zväzku The Shooting Directory, napísané R.B. Thornhillem, je uvedené, že Íri sú obdarení červeným a bielym setrom, ktorý bol vychválený európskymi lovcami: „Nie je zem v Európe, ktorá sa môže chváliť lepšími setrami než Írsko“. Jedna z teórií uvádza, že írsky červený seter a írsky červenobiely seter na začiatku 17.storočia v Írsku existovali spolu. Ďalej naznačuje, že írsky seter vznikol krížením s írskym červeným španielom (lebo jeho keltský panovník menom Mulder Rhu) Dr.Caius nám ponúka niečo iného. Podotýka, že veľká časť skynnes sú bieli, a sú poznačení nejakými škvrnami, sú obvykle červení, a okrem toho menej veľkí, čo možno ukazuje na to, že selektívny chov z bieločervených k prevládajúcim červenobielym bol v prúde už v 16.storočí. Líniu červených setrov môžeme nájsť v írskej histórii už v roku 1770. Maurice Nugent O´Connor bol oddaný stúpenec jednofarebných červených setrov, aj keď stále choval červenobiele setre. Behom 30. rokov 19. storočia sir George Gore založil veľkú chovateľskú stanicu len z červených psov. Krížením s gordon setrom, známym teraz ako červenotrieslový seter, náhodou vyprodukoval čierne znakované alebo jednofarebné čierne setre, ktoré neboli tolerované, aj keď drobné biele znaky boli akceptované. Dokonca i dnes niekoľko čiernych chlpov na írskom červenom setrovi znamená diskvalifikáciu vo výstavnom kruhu. Autor J. W. Walsh (ktorý písal pod pseudonymom Stonehengu) napísal: „Krvavo červená alebo sýto gaštanová či mahagónová farba je sfarbenie írskeho setra vysokej kvality. Toto sfarbenie nesmie byť zmiešané s červenou. I pri podrobnom skúmaní nesmie mať čierne odtiene alebo vlny, menej čiernych chlpov na ušiach alebo z profilu“. Walshove komentáre prepožičali dôveryhodnosť príležitostným sporným teóriám o prekríženie gordon setra v pôvode írskeho setra.
V priebehu 18.storočia niekoľko vynikajúcich írskych chovateľov vyvinulo svoje vlastné rady setrov a mnohí zaznamenali detaily chovu. Markíz z Waterfordu, lordi Dillon a Clancarty, sir Georg Gore a vojvoda Lismore a ďalší, sa pýšili svojimi vlastnými líniami írskych setrov. Koncom 18. storočia v chove prevládali celočervené setre nad červenobielymi a bolo očividnejšie, že tento chovateľský výber bol pre čisté sfarbenie. Aj keď írsky seter bol stále používaný predovšetkým ako pracovný lovecký pes, krása tohto pekného a impozantného červeného psa dala chovateľom a majiteľom podnet k predvedeniu ich psov na výstavách. V roku 1859 bola v Newcastle-upon-Tyle prvá výstava pre setre a pointre. Chovatelia sa rýchle nechali zlákať touto skvelou výstavou a príležitosťou predviesť svojich roztomilých psov. Pretože v tejto dobe ešte nebol prijatý štandard pre žiadne plemeno, boli veľké rozdiely v plemenách typu i výrazu. Bolo to štvrť storočia predtým, než bol koncipovaný plemenný štandard pre chovateľa a vystavovateľa. Prvý červený írsky seter označovaný za výstavnú hviezdu bol pes menom Bob vo vlastníctve majora Hutchinsona, ktorý získal prvý cenu na výstave všetkých plemien v Birminghame v Anglicku v roku 1860.
V tejto dobe existovalo veľa rozdielov v posudzovaní červeného írskeho setra. Ako prvý významný výstavný červený írsky seter bol Bob nesporný krycí pes a jeho vplyv bol na výstavách vidieť ešte po veľa rokov. Bol dedkom veľmi slávneho pracovného psa Plunketa z chovu referenta Róberta O´Callaghana a z majetku reverenda J.Cumminga Macdona, ktorý bol jedným zo zakladateľov Kennel Clubu v roku 1873. Plunket bol tiež brat psa menom Rover, opísaného Stonehengem v jeho knižke Dogs in the British Islands ( Psy na britských ostrovoch) ako ilustrácia ideálneho írskeho setra. Roverova matka bola Grouse z chovu Macdona, dcéra Boba, z čoho je zrejmé, že Bob mal dvojnásobný vplyv na kvalitu plemena tej doby. Plunket bol tiež úspešný vo výstavnom kruhu a bol potom predaný pánu R. L. Purcelu Llewellinovi za 100 guneí. Llewellin sa najviac preslávil vytvorením slávneho namáhavého Llewellinova poľného závodu anglických setrov a niet divu, že Plunket bol čiastočne zodpovedný za kvalitu týchto psov. Llewellin potom predal Plunketa na vývoz do Ameriky za toľkú neslýchanú cenu celých 100 libier. Ďalšieho veľmi významného výstavného psa, šampióna Palmerstona, vlastnil pán Cecil Moore z Omaghu v Tyrone, ktorý bol zástancom pracovných loveckých psov. Aj keď Palmerstonovi chýbali fyzické vlastnosti vyžadované pre dôkladnú prácu v poli, jeho telesné znaky ho predurčili pre výstavnú kariéru. Povesť hovorí, že pán Moore chcel Palmerstona utopiť práve pre nedostatok potenciálu k práci v poli, ale jeho priateľ T. M. Hilliard psa zachránil, keď vyhlásil, že psa predvedie na výstave. Pán Moore súhlasil a Palmerstonova nová kariéra odštartovala.Palmerstonn mal, na rozdiel od väčšiny ďalších setrov tej doby, ktorí mali širšiu lebku a líca, štíhly až chudý krk s dlhou, úzkou hlavou. Napriek tomu ,že už mal päť rokov, presadil sa ako výstavný pes a stal sa široko používaným plemenníkom. Jeho štíhlosť spoločne so slávnou bielou škvrnkou, známou ako Palmerstonový plamienok, ktorý zdobil jeho čelo, sa za chvíľu stal obchodnou značkou plemena. Keď Palmerston v roku 1880 zomrel, Hillardov syn bol riaditeľom svetového hotela Waldfor Astoria v New Yorku. Hilliard jr. nechal Palmerstonovu hlavu vypreparovať a umiestnil ju v hoteli, kde zostala do roku 1918, kde bola venovaná Irish Setter Club of Amrica. V roku 1882 bol ustanovený Irish Setter Club. Dňa 29. marca 1886 členovia schválili štandard pre írskeho setra, založený na stupnici bodov pre hodnotenie hlavy, trupu, osrstenia a vzhľadu. Aj keď táto bodová stupnica bola v neskorších rokoch odmietnutá, štandard podstúpil len menšie zmeny a je dodnes stále zachovaný. Bez ohľadu na znovuzrodenú obľubu setrov ako výstavných psov chovatelia stále chceli skúsiť pracovnú schopnosť svojich psov pri závodoch. Írsky seter stále preukazuje, že je hodnotný lovecký pes a najposlušnejší v poli, aj keď veľa lovcov stále tvrdilo, že plemeno bolo svojhlavé a tvrdohlavé a že tmavočervená srsť bola na poli zle vidieť. Prvý poľný závod bol usporiadaný v roku 1865. Prvý írsky seter, ktorý v takom závode vyhral, bol Plunket reverenda Macdona, už vo veku dvoch rokov získal v máji 1870 druhé miesto na Shrewburských závodoch. Potom, čo bol Plunket vyvezený do Spojených štátov, sa stal najobľúbenejším otcom. Jeho americkí potomkovia boli rovnakej kvality a výborní v poli ako aj na výstavách. Rovnako ako u väčšiny ostatných plemien psov i obľuba pracovného psa írskeho setra prudko poklesla vinou prvej svetovej vojny. Niekoľko prominentných chovateľských staníc zameraných na exteriér bolo schopných víťazne obstáť a začalo mať vplyv na plemeno začiatkom 20. storočia.
Pôvod írskeho setra siaha do 18. storočia, keď bol v Írsku vyšľachtený na lov. Jeho hlavnou úlohou bolo vyhľadávať a označovať polohu zveri, najmä vtákov. Ako sa toto označovanie vykonávalo? Zastavením alebo nehybným sedením, aby lovec mohol lokalizovať korisť. Z toho vzniklo pomenovanie seter - „setter“ sa prekladá ako „pes-setter“. Časom sa pracovný pes stal obľúbeným spoločníkom aj mimo poľovníckej komunity. Je cenený pre svoju inteligenciu a jemnosť. Plemeno bolo oficiálne uznané koncom 19.
