Takmer každý chovateľ vie, že raz za čas treba svojmu miláčikovi podať odčervovaciu pastu alebo tabletku. Ako ale funguje takýto prípravok? Je vôbec potrebné zvieratá odčervovať? Ako často? Aké parazity môžu napadnúť našich psíkov a mačky, a sú nebezpečné aj pre nás? Na všetky tieto otázky si zodpovieme v nasledujúcom článku.
Vnútorné parazity psov a mačiek môžeme všeobecne rozdeliť na dve skupiny - jednobunkové parazity (alebo prvoky, lat. protozoa), a červy (helminty). Pri napadnutí týmito parazitmi môžeme pozorovať klinické príznaky ako hnačka, zvracanie, krv v stolici, hlien v stolici, strata hmotnosti, nafúknuté brucho, nechutenstvo, malátnosť, kašeľ. Najviac ohrozenou skupinou sú šteniatka a mačiatka, ktoré ešte nemajú dostatočne vyvinutý imunitný systém. U šteniatok a mačiatok môže masívne napadnutie parazitmi spôsobiť aj smrť.
- Najznámejším zástupcom oblých červov u psa a mačky je škrkavka (Toxocara canis, Toxocara cati).
- Medzi ploché červy patrí pásomnica (Dipylidium caninum).
- Medzi jednobunkové parazity patria kokcídie a giardie.
Škrkavky psia (toxocara canis) a škrkavka mačacia (toxocara cati) sú celosvetovo rozšírené parazity. Zviera sa nimi môže nakaziť z prostredia požitím infekčného vajíčka, ale častý je aj prenos z matky na plod, takzvaný transplacentárny prenos. Škrkavky sú okrúhle, hladké červy bielej, svetložltej aj svetloružovej farby, ktoré dosahujú dĺžku 6-10 cm (škrkavka mačacia) a 9-18 cm (škrkavka psia). Spôsobujú zápal čreva, a ich larvy môžu migrovať v organizme a spôsobovať zápal ďalších orgánov. U dospelých psov a mačiek nemusíme pozorovať žiadne klinické príznaky ochorenia. Sú prenosné aj na človeka, a môžu spôsobiť vážne ochorenie s názvom larválna toxokaróza.

Pásomnica psia (Dipylidium caninum) parazituje na psoch aj mačkách. Jedná sa o plochého článkovaného červa dosahujúceho v dospelosti 10-40 cm. Jednotlivé články, ktoré môžeme vidieť vylúčené aj v stolici, majú dĺžku 3-9 mm. Medzihostiteľom je blcha psia. Pásomnicou sa zviera nakazí požitím infikovanej blchy pri hryzení a čistení srsti. Vo výnimočných prípadoch napáda aj deti.

Medzi najčastejšie jednobunkové parazity, ktoré spôsobujú črevné infekcie, patria kokcídie a giardie. Sú také malé, že ani dospelé jedince voľným okom v truse neuvidíme. Bežné odčervovacie prípravky na tieto parazity nezaberajú. Pri hnačkách, obzvlášť u šteniatok alebo mačiatok, je preto potrebné myslieť aj na možnú infekciu týmito druhmi parazitov. Veterinár vám odporučí koprologické vyšetrenie, teda vyšetrenie trusu. Aby bolo vyšetrenie čo najpresnejšie, veterinár vám odporučí zbierať vzorku stolice 3 alebo aj 5 po sebe nasledujúcich dní. Pri vyšetrení stolice z viacerých dní je väčšia šanca zachytiť vajíčka parazitov. U škrkaviek a pásomníc hľadáme v truse vajíčka, pri kokcídiách a giardiách hľadáme ich cysty. Práve vajíčka a cysty sú infekčné, ich požitím sa zviera nakazí. Cysty giardií je obzvlášť ťažké zachytiť, preto je možné, že vám veterinár odporučí aj iné testy na vylúčenie/potvrdenie infekcie giardiami. Nie je vôbec zriedkavé, že aj v truse odčervovaných zvierat veterinár odhalí vajíčka škrkaviek alebo pásomníc.
Kokcídie (napr. Isospora, Cryptosporidium, Neospora, Toxoplasma) spôsobujú črevné problémy najmä u šteniatok a mačiatok do 6 mesiacov veku. Neospora je parazit psov, spôsobuje neurologické príznaky, k nákaze dôjde pri požití oocysty, ale aj pri prenose od matky počas gravidity. Väčšina kokcídií pre človeka nie je nebezpečná, s výnimkou toxoplazmy. U toxoplazmy je definitívny hostiteľ mačka. Najčastejšie sa nakazia mačatá a mladé mačky a k vylučovaniu cýst dochádza iba 1-3 týždne po nákaze.

Giardia je pomerne rozšírený parazit, infikovať sa môžu mačky aj psy. Zdrojom nákazy sú cysty, ktoré sa nachádzajú v prostredí a sú pomerne odolné. Napáda ako mladé, tak aj dospelé jedince, príznaky sú najčastejšie hnačky, často aj nepravidelne sa objavujúce, zvracanie, a hlien v stolici. Infekcia môže byť často aj bezpríznaková. Liečba môže byť náročná, a aj po vyliečení sa môže stať, že sa zvieratko opakovane nakazí. Giardia je taktiež prenosná na človeka.
Ako už vieme, nákaza parazitmi je možná aj z matky na potomstvo. Z tohto dôvodu je potrebné sučky a mačky pred plánovaným krytím pravidelne odčervovať. Šteniatka a mačiatka odčervujeme od veku 2.-3. týždňa, a pokračujeme v dvojtýždňových intervaloch až do veku 3 mesiacov. Od veku 3 mesiacov do veku 6 mesiacov odporúčame odčervenie 1x mesačne. Dospelé zvieratá, a zvieratá staršie ako 6 mesiacov, odčervujeme minimálne 4x ročne, v závislosti od životosprávy, kŕmenia, a ďalších individuálnych kritérií.

Pokiaľ svoje zvieratko nechcete pravidelne odčervovať, je možné dohodnúť sa so svojim veterinárnom na pravidelnom vyšetrení stolice. Toto vyšetrenie by sa malo vykonať minimálne 4x ročne, tak ako preventívne odčervenie. Stolicu vždy zbierajte minimálne 3 po sebe nasledujúce dni a držte ju v chlade. V prípade nálezu parazitov v stolici vám veterinár vydá vhodný a účinný liek.
Parazity sú prítomné nielen u psov a mačiek, ale aj v prostredí, ktoré zdieľame. Ide o vnútorné aj vonkajšie parazity, ktoré môžu spôsobiť tráviace ťažkosti, poškodenie orgánov a prenos ochorení na človeka. Dôležité je pravidelné sledovanie zdravotného stavu, hygiena chovu, kvalitná výživa a konzultácie s veterinárom pri podozrení na infekciu.
DOGGIE.sk - Juraj Ferko - ako naučiť psa neťahať na vodítku
Vnútorné parazity: prehľad najdôležitejších druhov
- Škrkavky (Toxocara canis, Toxocara cati) - infekcia cez vajíčka v prostredí a transplacentárny prenos; dĺžka 6-18 cm; u dospelých bez príznakov.
- Pásomnice (Dipylidium caninum) - medzihostiteľom je blcha; možné napadnutie aj detí; dĺžka 10-40 cm.
- Kokcídie (Isospora, Cryptosporidium, Neospora, Toxoplasma) - najmä u šteniat a mačiatok; diagnostika koprologicky; cysty alebo vajíčka.
- Giadie - cysty v prostredí; časté hnačky a hlien v stolici; infekcia prenosná na človeka.
- Machovce a vlasovce - menšie červy, ktoré môžu spôsobovať anémiu a zápal; prenášené cez kožu alebo kontaminovanú pôdu.
Prevencia a liečba
Proti škrkavkám a pásomniciam funguje väčšina bežne dostupných odčervovacích tabliet či pást, ktoré vydáva veterinár. Liek usmrtí všetky dospelé jedince parazita, ktoré sa počas doby účinkovania (štandardne 24 hodín) nachádzajú v tráviacom trakte. Je potrebné si uvedomiť, že vajíčka a cysty, ktoré parazitov reprezentujú mimo dospelých jedincov, ostávajú infekčné a vyžadujú opätovné odčervenie podľa odporúčaní veterinára. Pri infekcii je nutné zviera opakovane odčervovať, a to podľa druhu parazita a jeho vývojového cyklu.
Medzi ďalšie opatrenia patria aj dobrá hygiena chovu, dôkladná starostlivosť o zviera a kvalitná výživa. Koprologické vyšetrenie trusu pomáha odhaliť prítomnosť kokcídií, giardií a ďalších parazitov. Dbajte na pravidelné odčervovanie mláďat, najmä šteniatok a mačiatok, a spolupracujte s veterinárnym lekárom na stanovení správnej schémy liečby podľa konkrétneho parazita.

Prehľad praktických odporúčaní
- Šteniatka: od 2.-3. týždňa veku, potom každé 2 týždne až do 3 mesiacov, potom mesačne do 6 mesiacov.
- Dospelé zvieratá: minimálne 4x ročne, v závislosti od prostredia a životného štýlu.
- Pri podozrení na parazity alebo výskytu príznakov kontaktujte veterinára, aby stanovili vhodný liečebný režim a doplnkové testy.
- Vždy zbierajte stolicu aspoň 3 po sebe nasledujúce dni a skladujte v chlade.

Nezabúdajte, že väčšina vnútorných parazitov má aj čiastočnú alebo úplnú zoonóznu povahu. Dodržujte hygienu, ošetrujte prostredie a pravidelne kontrolujte zdravie svojich štvornohých kamarátov.