Slovenský čuvač je pravdepodobne najznámejším slovenským plemenom. Mnohým sa vybaví ako biely pes, ktorý doprevádza baču pri rozsviecení a zhasínaní hviezdičiek v znelke slovenského večerníčka. Po stáročia je toto plemeno na Slovensku spojené s bačom, ovcami, salašom a horami.
Slovenský čuvač, nazývaný aj tatranský čuvač, je bielosrstý horský pastiersky pes zo Slovenska. Stráži dom, dvor aj dobytok, ale hodí sa aj ako rodinný pes, ktorý je priateľský k deťom. Na to, aby mohol vyžarovať energiu vyrovnaného sprievodného psa, však potrebuje suverénne vedenie a dôslednú výchovu.
Urastený, čulý slovenský čuvač býva najradšej vonku a v pohybe. Slovenský čuvač je urastený silný pes. Plemeno bolo pôvodne chované ako pastiersky pes. Slovenský čuvač je impozantné stvorenie.
Pôvod a história
Slovenský čuvač sa považuje za osobitne pôvodné psie plemeno z hornatých regiónov Slovenska. Jeho korene možno dosledovať až do 17. storočia. Podľa legendy mal tento impozantný biely obor vzísť z kríženia chrta a vlka. S cieleným chovom sa začalo začiatkom 20. storočia. Vtedy bolo plemeno takmer vyhynuté. Profesor Antonín Hrůza z Veterinárnej univerzity v Brne napokon založil plemennú knihu. Od januára 1969 je slovenský čuvač oficiálne uznávaný za psie plemeno.
Toto plemeno bolo vyšľachtené v horských oblastiach Slovenska. Mnoho miest, kde sa tento pes choval, bolo odľahlých, málokedy sa tak stalo, že by došlo ku kríženiu jedincov tohto plemena s inými psami. Slovenskí čuvači sa začali šíriť po zvyšku Slovenska postupne, a to vďaka turistom a návštevníkom hôr, ktoré títo psi pri ich výletoch zaujali a čas od času si odniesli šteniatko domov. Záhy sa začalo toto psie plemeno šíriť aj do zahraničia, predovšetkým do Nemecka a do Poľska.
Prof. Dr. Antonín Hrůza sa rozhodol o jeho záchranu, teda predovšetkým o zachovanie väčšieho množstva jedincov tejto psej rasy na Slovensku, a aj vďaka jeho usilovnej snahe plemeno na Slovensku i v Čechách naďalej existuje. Plemeno bolo oficiálne uznané v roku 1965, pôvodne pod názvom tatranský čuvač. V tej dobe sa zdvihla vlna protestov proti uznaniu tohto plemena medzi maďarskými chovateľmi, ktorí tvrdili, že ide iba o varietu už uznaného maďarského kuvasza a postupne sa snažili o oficiálne spojenie oboch plemien. Roku 1969 bolo po preskúmaní štandardov oboch plemien stanovené, že ide o dve samostatné plemená, ktoré sa budú naďalej chovať samostatne.
Vzhľad
Slovenský čuvač patrí medzi bielo sfarbené pastierske psy. Táto farba nebola zvolená náhodne, na väčšie vzdialenosti je dobre vidieť a zmenšilo sa tak riziko, že by si ho pastier splietol napríklad s vlkom a omylom ho zastrelil. Jeho vzhľad je typickým vzhľadom horského psa. Telo je mohutné a pevné, pokryté hustou srsťou. Hlava je podlhovastá s širokým temenom a výrazne vyznačeným stopom. Oválne tmavohnedé oči sú lemované čiernymi očnými viečkami. Zvesené, vysoko nasadené uši priliehajú k hlave. Zo stredne dlhého trupu vychádza mohutný krk. Krk je zdobený hustou hrivou. Široký hrudník je hlboký s dobre klenutými rebrami. Dobre osvalené končatiny sú zakončené mohutnými labkami s veľkými vankúšikmi. Chvost je v pokoji nesený v oblúku nad bedernou líniou a je nízko nasadený.
Samce dorastajú do výšky 62 až 70 centimetrov. Samice dosahujú výšku v pleciach od 59 do 65 centimetrov. Hmotnosť slovenského čuvača sa pohybuje od 31 do 44 kilogramov. Srsť tohto statného psa chrániaceho stádo je bez výnimky biela. Mierne sfarbenie uší dožlta je tolerované, ale nie je žiaduce. Slovenský čuvač má hustý, lesknúci sa kožuch s bohatou podsadou. To mu poskytuje tú najlepšiu ochranu v drsnom podnebnom pásme svojho horského domova, ako aj pred chladom a horkom. Krycia srsť dlhá desať až 15 centimetrov je mierne vlnitá, avšak nie kučeravá a ani rozdelená. Samce majú bujnú hrivu. Celkove má slovenský čuvač takmer obdĺžnikovú stavbu tela so silnými kosťami. Očné viečka, papuľa a brušká labiek sú pri tomto plemene sfarbené tmavo. Oči sú tmavohnedej farby. Jeho uši sú posadené vysoko a tesne priliehajú k hlave. Chvost pripomína cigaru. Nesmie byť zvinutý ani doliehať na chrbte.
Srsť a starostlivosť
Srsť čuvača sa skladá z bielej, 5-15 cm dlhej krycej srsti, pod ktorou sa schováva kratšia a veľmi hustá podsada. Hustá, vlnitá srsť slovenského čuvača ho chráni pred chladom. Biela, mierne vlnitá srsť slovenského čuvača sa čistí takmer sama a vyžaduje si preto minimálnu starostlivosť. Úplne postačuje pravidelné kefovanie. O niečo náročnejšia môže byť starostlivosť o srsť iba počas výmeny srsti. Majitelia a záujemcovia o plemeno by však mali mať na pamäti, že slovenský čuvač intenzívne pĺzne.
Péče o srst není příliš náročná, ale je třeba počítat s pravidelným vyčesáváním, především pokud budete mít psa v bytě či s pravidelným přístupem do domu. Péče o srst je poměrně nenáročná, především v době línání je třeba psa pravidelně vyčesávat, a to především pokud ho budete mít v bytě či bude mít pravidelný přístup do domu. Mimo línání je třeba počítat také se slušnějším množství chlupů, ale vyčesávání není nutné až v takové intenzitě jako během línání.
Povaha a temperament
Slovenský čuvač miluje svoju rodinu, ktorú považuje za vlastnú smečku. Odmala je treba s ním pracovať, aby pochopil svoju rolu v smečke, s čímž ovšem pri správnom prístupe nemá problém. Je pre neho typické teritoriálne správanie a pomerne dôsledne si stráži svoj pozemok a rodinu. Na svoju rodinu sa uváže a zle si zvyká na prípadnú zmenu majiteľa. Je zvyknutý pracovať so svojím človekom, preto vyžaduje dôslednú výchovu a dostatok pozornosti, inak má tendenciu sa osamostatniť a svojho majiteľa nerešpektovať ako autoritu.
Ako mnoho iných pasteveckých plemen se poměrně snadno cvičí, jeho výchova ovšem musí být důsledná, jinak se postupem času zařídí po svém. Málokterý čuvač má tendenci slepě poslouchat a nebude spolupracovat pod drilem - podobně jako německý ovčák. I při správném přístupu má sklony k samostatnosti a v neustálém opakování povelů nevidí smysl, což ovšem neznamená, že se nedá vychovat a nebude poslouchat. Jen není příliš vhodný na vyšší úroveň většiny disciplín obedience a sportovní kynologie, výcvik základní poslušnosti ovšem zvládne snadno.
Slovenský čuvač ako ostražitý rodinný pes v minulosti sa slovenský čuvač využíval vo svojej východoeurópskej domovine predovšetkým ako verný strážny pes a ako pozorný pes chrániaci stádo. Strážil dom a dvor, ale aj stáda oviec a hovädzieho dobytka. Odvážny pastiersky pes sa sebavedome postavil dokonca aj medveďom a vlkom. Toto je mimochodom dôvod, prečo sa slovenský čuvač chová výlučne s bielou srsťou: dá sa tak predovšetkým v tme ľahšie a lepšie odlíšiť od veľkých šeliem, ako sú medvede a vlky. Slovenský čuvač má teda svoju poplašnú pohotovosť zakotvenú už v názve. Vďaka svojej priateľskej, otvorenej povahe je však veľmi cenený aj ako rodinný pes. Na cudzích ľudí a neznáme situácie reaguje tatranský čuvač zdržanlivo, niekedy dokonca nedôverčivo. Tento inak vyrovnaný pes strpí iných psov vo svojom revíri len zriedka. Aby sa zo statného ovčiarskeho psa stal sprievodný pes vhodný pre rodinu, mal by byť dobre socializovaný a nové veci by sa mu mali ukazovať opatrne. Potrebuje suverénne vedenie a psiu výchovu - prirodzene bez akejkoľvek tvrdosti. Tým je pre začiatočníkov vhodný len podmienečne.
Má rád deti a veľmi rád si s nimi hrá. K cudzím ľuďom býva rezervovaný, nie je agresívny. Má rád deti a rád s nimi dovádza. Je to dobrý hlídač, ohlídá rodinu, dům i zahradu.
Vhodnosť prostredia a aktivity
Pre čuvače je vhodná záhrada s možnosťou zliezť si do nejakého väčšieho priestoru v prípade veľmi zlého počasia či počas mrazivej noci. S ohľadom na horský a pastevecký pôvod ide o psa výslovne uzpôsobeného na život vonku a na chladné počasie. Určite je pre neho lepší vidiek či malé mesto než veľkomesto, a bude aj o dosť spokojnejší na záhrade (ocení, ale nevyžaduje prístup do domu) než v byte. Avšak aj ak bude mať k dispozícii veľký pozemok, je treba sa mu pravidelne venovať, ide o aktívneho psa, ktorého samotné pobehovanie na záhrade dostatočne neunaví. Svoje ľudí má veľmi rád a rodinu berie ako smečku, je to tiež jeden z dôvodov, prečo je nutné sa mu pravidelne venovať. Bez pravidelného kontaktu so svojimi ľuďmi trpí psychicky. Je veľmi dobrou voľbou na farmu alebo menšie hospodárstvo, kde si užije nielen spoločnosť ľudí, ale aj ďalších zvierat. Spokojný bude ale aj v aktívnej rodine, ktorá s ním bude chodiť predovšetkým na dlhé prechádzky, ideálne do prírody či priamo do hôr (predsa len ide pôvodne o pastevecké plemeno z horských oblastí). Jedná sa o veľmi odolné psy, ktorí ocenia predovšetkým chladné počasie a zima či daždivé počasie ich vôbec nerozhodí.
Je to dobrý hlídač, ohlídá rodinu, dům i zahradu. Ako správny ovčácký pes je poměrně aktivní, rozhodně nepočítejte s tím, že se vydovádí pouhým pobytem na zahradě. Je třeba počítat s tím, že je třeba se vydat pravidelně na dlouhé procházky nebo se aktivně věnovat některému ze psích sportů.
Veľký, pracovitý pes ako slovenský čuvač by mal byť chovaný v dome so záhradou, kde môže pestovať svoj ochranný inštinkt. Na základe svojej prítulnej povahy prívetivej pre deti má slovenský čuvač radosť z prijatia do rodiny. Malo by sa mu dostávať dostatok pohybu, čo však z neho nerobí psa nutne vhodného na psie športy. Tohto učlivého štvornožca je lepšie vycvičiť radšej za terapeutického, záchranárskeho alebo pátracieho psa. Doma na Slovensku sa hovorí, že slovenský čuvač sa vie naučiť všetko.
Nie je najlepšou voľbou do bytu, a predovšetkým do veľkomesta. Ide skôr o psa vhodného na dedinu či menšie mesto, a to predovšetkým do domčeka so záhradou (zvládne celoročný pobyt vonku, ale ocení aj prístup do domu).
Škola Zvierat - Slovenský Čuvač
Zdravie
Sám o sebe je slovenský čuvač robustný, odolný pes bez známych dedičných chorôb typických pre plemeno. Podobne ako u iných veľkých plemien môžu aj u slovenského čuvača vznikať problémy s kĺbmi, ako sú dysplázia bedrového kĺbu (HD) a dysplázia lakťového kĺbu (ED). Tieto sa okrem iného prejavujú aj bolesťami a obrnou. Toto plemeno sa priemerne dožíva 10 až 12 rokov.
V prípade prirodzeného kŕmenia s veľkým podielom kvalitného mäsa a malým podielom obilnín je potrebné pamätať na to, aby bolo množstvo krmiva prispôsobené veku a úrovni aktivity psa. Pretože slovenský čuvač rýchlo priberá, nemal by preto dostávať krmivo príliš bohaté na energiu. Dve jedlá za deň sú pre dospelých psov tohto plemena dostatočné. V opačnom prípade sa môže tento silný pastiersky pes rýchlo stať obéznym. Na zabránenie život ohrozujúcej torzii žalúdka nekŕmte slovenského čuvača ani tesne pred prechádzkou.
Zaujímavosti
Tito psi byli šlechtěni k samostatné práci a nejsou příliš vhodní do větší psí smečky. Na svoju rodinu sa uváže a špatně si zvyká na případnou změnu majitele. Je zvyklý pracovat se svým člověkem, proto vyžaduje důslednou výchovu a dostatek pozornosti, jinak má tendenci se osamostatnit a svého majitele nerespektovat jako autoritu.
Slovenský čuvač má teda svoju poplašnú pohotovosť zakotvenú už v názve. Vďaka svojej priateľskej, otvorenej povahe je však veľmi cenený aj ako rodinný pes. Na cudzích ľudí a neznáme situácie reaguje tatranský čuvač zdržanlivo, niekedy dokonca nedôverčivo. Tento inak vyrovnaný pes strpí iných psov vo svojom revíri len zriedka.
Kedysi verný strážca stád, dnes láskyplný sprievodca do rodiny: Slovenský čuvač si u psíčkarov získava čoraz viac fanúšikov. Jeho čisto biela srsť a statná postava robia z tatranského čuvača pôsobivé stvorenie.
