Sudca na dôchodku sa stane členom rady od soboty 17. apríla. Vláda v piatok vymenovala Ľudovíta Bradáča za člena Súdnej rady SR. Sudca na dôchodku sa stane členom rady od soboty 17. apríla. Ľudovít Bradáč sa narodil v roku 1953 a diplom získal na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave v roku 1977. Justičným čakateľom a sudcom bol medzi rokmi 1977 až 2013. Rozhodoval v občiansko-právnych sporoch a preskúmaval zákonnosť rozhodnutí správnych orgánov.
Vzdelanie a kariéra pred vstupom do Súdnej rady
Ľudovít Bradáč sa narodil v roku 1953 a diplom získal na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave v roku 1977. Justičným čakateľom a sudcom bol medzi rokmi 1977 až 2013. Rozhodoval v občiansko-právnych sporoch a preskúmaval zákonnosť rozhodnutí správnych orgánov.
Opatrenie vlády a rámec odvolávania
Vláda vymenúva troch členov súdnej rady. V súčasnosti medzi nimi sú Eva Mišíková a Katarína Javorčíková. Odvolanie členov Súdnej rady SR Evy Mišíkovej, Kataríny Javorčíkovej a Ľudovíta Bradáča prebehlo v súlade s pravidlami zavedenými predchádzajúcou vládou. Platné pravidlá boli schválené v decembri 2020, aj napriek kritike niektorých politikov a organizácie Združenie sudcov Slovenska.
Právne odôvodnenie a reakcie ministerstva
Ministerstvo spravodlivosti uviedlo, že platná ústavná úprava si nevyžaduje, aby boli členovia súdnej rady pred odvolaním vypočutí, a taktiež im nemusia byť oznámené dôvody odvolania. „Vláda Slovenskej republiky rozhodla plne v súlade s ústavou, ako aj judikatúrou Ústavného súdu SR," uviedlo ministerstvo. Rezort spravodlivosti tvrdí, že členov súdnej rady vláda odvolala z dôvodu absencie dôvery. „Odvolaní členovia súdnej rady sa žiadnym spôsobom nezasadili o zmenu právnej úpravy a ani ju nekritizovali. Je preto paradoxné, že táto kritika bývalých členov súdnej rady prichádza až po ich odvolaní," dodalo ministerstvo.
Historické kontexty a rozdelenie rizík
Vláda Roberta Fica uplatnila právnu úpravu v Ústave SR z roku 2020, ktorú poslanci strany Smer-SD označili za neústavnú. Ide o úpravu, podľa ktorej možno členov súdnej rady kedykoľvek odvolať. Bývalí členovia Súdnej rady o tom informovali s tým, že možnosť kedykoľvek odvolať členov súdnej rady nemožno zamieňať s možnosťou odvolať ich svojvoľne, bez konkrétnych dôvodov. „Keďže vláda nás odvolala svojvoľne, rozhodli sme sa domáhať svojich práv podaním sťažnosti na Ústavnom súde SR," vyhlásili bývalí členovia súdnej rady Ľudovít Bradáč a Katarína Javorčíková.
Ako spresnili, zo strany viacerých politikov zo Smeru-SD, niektorých členiek súdnej rady, Združenia sudcov Slovenska a právnika Tomáša Ľalíka boli kritizovaní za nečinnosť voči danej právnej úprave. Vláda vo štvrtok odvolala okrem Javorčíkovej a Bradáča z pozície členky Súdnej rady SR aj Evu Mišíkovú.
Spory a postup súdnej rady v súčasnosti
Bývalí členovia Súdnej rady Katarína Javorčíková a Ľudovít Bradáč podali voči spôsobu ich odvolania sťažnosť na Ústavný súd (ÚS) SR. Vláda SR rozhodla o ich odvolaní z funkcie členov Súdnej rady SR na štvrtkovom (2. novembra) rokovaní. „V záujme ochrany nezávislosti súdnej rady ako ústavného orgánu sudcovskej legitimity a tým aj nezávislosti súdnej moci podáme voči spôsobu nášho odvolania sťažnosť na Ústavný súd Slovenskej republiky," uviedli vo svojom tlačovom vyhlásení.
Súdna rada SR je ústavný orgán tvorený 18 členmi, vrátane predsedu a podpredsedu. Jedného člena volia sudcovia Najvyššieho súdu SR a Najvyššieho správneho súdu SR. Osem členov z radov sudcov volia sudcovia ostatných súdov. Bývalí členovia Súdnej rady Ján Mazák, Eva Mišíková, Katarína Javorčíková a Ľudovít Bradáč neuspeli s ústavnými sťažnosťami voči ich odvolaniu z tohto orgánu sudcovskej legitimity. Mazáka, ktorý v minulosti stál na čele Súdnej rady, odvolala Národná rada SR 2. mája. O ich sťažnostiach rozhodol na neverejnom zasadnutí 30. mája ÚS v senáte zloženom z predsedu Roberta Šorla a zo sudcov Petra Straku a Martina Vernarského.
Problémy s alkoholom, súdne skúsenosti a verejná diskusia
Ľudovít Bradáč a problémy so zákonom: Bývalý šéf banskobystrického krajského súdu a donedávna člen Súdnej rady Ľudovít Bradáč si sadol za volant takmer s 1,8 promile, napriek tomu ho nezadržali. K nehode došlo krátko pred jedenástou večer v banskobystrickej časti Rudlová. Emeritný sudca narazil svojím autom do zábradlia. Privolaným policajtom tvrdil, že chcel len preparkovať. Následne sa podrobil niekoľkým dychovým skúškam, pričom všetky boli pozitívne. Vykazovali vyše 1,7 promile alkoholu v krvi.
„Ako súkromná osoba sa zodpoviem príslušným orgánom a podrobím sa ich procesom a postupom ako každý iný občan," uviedol Bradáč. Policajná hovorkyňa Petra Kováčiková uviedla, že o prípade bol upovedomený dozorujúci prokurátor a poverený príslušník dopravného inšpektorátu začal trestné stíhanie pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky. Ľudovít Bradáč v súvislosti s decembrovou udalosťou uviedol, že už nie je verejne činný, a preto sa vraj nemieni verejne spovedať zo svojich činov.
Ľudovít Bradáč mal v minulosti problémy s alkoholom a medzi názormi Súdnej rady a bývalým šéfom Jánom Mazákom bola zhoda na témach o kvalite súdnictva a legislatíve. Dlhodobo sa hovorilo o potrebe zefektívnenia súdnych procesov a obmedzenia byrokracie, aby sudcovia mohli súdiať bez nadmerných administratívnych záťaží.
Významná poznámka o systéme a logike súdov
„Máme príliš komplikovaný právny systém," povedal Bradáč. „Keď som porovnával prácu holandského, anglického či kanadského sudcu a sudcu na Slovensku, tak ani jeden z nich nebol zaťažený takými zbytočnosťami a administratívnymi hlúposťami ako slovenský a český sudca."
Bradáč tiež reflektoval na dvojstupňový postup v daňovom konaní a na význam kasačného princípu, ktorý sa podľa neho zmenil na apelačný. „Dvojstupňovo to prebehne v daňovom konaní, odvolací daňový orgán sa musí vysporiadať so všetkými námietkami. V žiadnom prípade nemenil nič a jeho rozhodnutie nepodliehalo možnosti odvolania." Potom súd honoruje rozličné spisy, pričom uvedomuje si, že právo sa zbytočne komplikuje a legislatíva je masívna.
Príležitostné poznámky a súčasná kritika
„Máme zložité právo, u nás sa máločo rieši jednoducho. Aj zdanlivo jednoduché veci podliehajú zložitým právnym kľučkám. Teraz súd v prvom a druhom stupni a nebodaj v nejakom inom sa dopodrobna zaoberá každou maličkosťou, ktorá s konaním súvisí. Všetko sa odôvodňuje neporušiteľnosťou ľudských práv," doplnil Bradáč.
- Bradáč: narodený 1953, právnické vzdelanie 1977
- Právne skúsenosti od 1977-2013 ako sudca a justice
- Menovanie za člena Súdnej rady SR po rokovaniach vlády
- Diskusia o dôvodoch odvolania a ústavných pravidlách
| Aspekt | Opis |
|---|---|
| Rok narodenia | 1953 |
| Vzdelanie | Právnická fakulta UK v Bratislave, 1977 |
| Pozícia | Člen Súdnej rady SR (po odvolaní) |
| Incidenty | Nehoda s alkoholom v Rudlove, 1,7-1,8 promile |
Štruktúra Súdnej rady SR a súčasné členstvo
Súdna rada SR je ústavný orgán tvorený 18 členmi, vrátane predsedu a podpredsedu. Jedného člena volia sudcovia Najvyššieho súdu SR a Najvyššieho správneho súdu SR. Osem členov z radov sudcov volia sudcovia ostatných súdov. Bývalí členovia Ján Mazák, Eva Mišíková, Katarína Javorčíková a Ľudovít Bradáč neuspeli s ústavnými sťažnosťami voči ich odvolaniu.