Príbeh Ľudovíta Bradáča je fascinujúcim pohľadom na vývoj slovenskej justície za posledných dvadsať rokov. Jeho cesta od predsedu Krajského súdu v Banskej Bystrici a prvého prezidenta Združenia sudcov Slovenska k farmárovi na vidieku odráža nielen osobné rozhodnutia, ale aj hlbšie spoločenské a profesijné zmeny v právnom systéme krajiny.
Po pätnástich rokoch strávených v justícii, ktoré si vyžiadali daň v podobe obmedzeného času na rodinu, sa Ľudovít Bradáč v roku 2007 rozhodol pre radikálnu zmenu. "Pred piatimi rokmi si povedal, že stačilo, a radšej odišiel žiť na farmu," uvádza sa v texte. Toto rozhodnutie bolo motivované aj pocitom, že svetlá nádej na reformu justície, ktorú s kolegami začali, sa strácala. "Ak som aj v minulosti videl nejaké svetielko na konci tunela, bolo príliš vzdialené," dodáva Bradáč.
Dnes sa Ľudovít Bradáč venuje farmačeniu v okolí Krupiny. Jeho nové povolanie mu prináša radosť a uspokojenie, najmä z práce s motormi a opravy techniky. "Keď sa mi rozvrčí motor, ktorý som predtým rozobral, je to úžasný pocit zadosťučinenia a uspokojenia," hovorí s úsmevom. Napriek tomu, že sa farmárstvu venuje s vášňou, necíti sa úplne ako farmár v tradičnom zmysle slova, keďže jeho predchádzajúci život a širší záber mu nedovoľujú venovať sa farme výlučne.
Jeho pohľad na život sa po piatich rokoch na farme výrazne zmenil. "Pochopil som, že v mladosti máme malú schopnosť precítiť, aký krátky je život, a jeho veľkú časť márnime," konštatuje. Napriek tomu však neľutuje svoje roky v justícii. "Nižšie nič neľutujem a za všetkým si stojím. Za prehrami aj výhrami," zdôrazňuje.
Reformné snahy a prvé kroky
Ľudovít Bradáč patril medzi prvých proreformných sudcov na Slovensku. V čase, keď bol predsedom Krajského súdu v Banskej Bystrici, sa spolu s ďalšími snažil o zavedenie zásadných zmien v justícii. Medzi kľúčové iniciatívy patrilo zavedenie elektronických podateľní s cieľom zabezpečiť náhodné prideľovanie spisov počítačom, čím sa malo eliminovať vplyv predsedu súdu. Toto opatrenie bolo súčasťou protikorupčných snáh na súdoch.
Bradáč si vážil ministra Jána Čarnogurského a ľudsky si najviac rozumel s Danielom Lipšicom, s ktorým úzko spolupracoval na reforme justície. Po roku 2006 však nadobudol pocit, že reformný proces sa spomaľuje a dokonca cúva. "Po roku 2006 nadobudol pocit, že to, čo naštartovali a čo sa pomaly rozbiehalo, zaradilo spiatočku," píše sa v texte.
Jeho kariéra bola úzko spojená aj s postavou Štefana Harabina. Bradáč už v minulosti pociťoval napätie a nechuť voči Harabinovi, už len počúvať ho bolo pre neho problém. Keď sa dozvedel o Harabinovom potenciálnom vymenovaní za ministra spravodlivosti v roku 2006, "oblial ho studený pot". Nástup Harabina znamenal pre Bradáča koniec vo funkcii predsedu krajského súdu, hoci jeho odvolanie nebolo pre neho bolestivé.
Vzťahy na súde a kauza Loyka
Počas pôsobenia na Krajskom súde v Banskej Bystrici sa Ľudovít Bradáč stretol aj s kontroverznými situáciami a obvineniami. Sudkyňa Miriam Sninská tvrdila, že sa jej predseda súdu vyhrážal zničením. Podľa jej slov mala byť v roku 2000 informovaná o námietke zaujatosti voči nej skôr, než bola oficiálne doručená, a to od T. Loyku, ktorý bol v tom čase vo väzení.
M. Sninská tiež uviedla, že sa jej Ľudovít Bradáč mal vyhrážať po medializácii prípadu správkyne konkurzu Gabriely Matuškovej. "Po medializácii prípadu doktorky Matuškovej si ma predseda súdu zavolal a medzi štyrmi očami sa mi vyhrážal, že ma zničí, pokiaľ mu nedám pokoj," povedala Sninská.
Samotný Ľudovít Bradáč poprel akékoľvek kamarátstvo s Tobiášom Loykom, ktorý bol obvinený z prípravy vrážd. Loyka sa oháňal nadštandardnými vzťahmi na bystrickom súde a tvrdil, že tam mohol prísť kedykoľvek. Bradáč vysvetlil, že jeho vzťah s Loykom neprekročil rámec bežného vzťahu s účastníkom konania. "Loyka sa domáhal riešenia svojich vecí, často ma atakoval, keďže som rozhodoval vec na začiatku sporu. Zrejme z tohto prvopočiatku vyplývala jeho zvýšená dôvera voči mojej osobe. O kamarátstve však nemôže byť ani reči," obhajuje sa Bradáč.
Bradáč bol v minulosti sám podozrievaný z ovplyvňovania v prospech Tobiáša Loyku, čo sa týkalo sporov o rašelinisko na Orave. Tieto podozrenia však vždy odmietal.
Kritika súdnej rady a pohľad na justíciu
Ľudovít Bradáč sa aj po odchode z funkcie predsedu súdu naďalej zaujíma o dianie v slovenskej justícii. Ako člen Súdnej rady SR vyjadril svoje znepokojenie nad vývojom v tomto orgáne. Kritizoval najmä rozdelenie na dva nezlučiteľné svety, ktoré reprezentujú odlišné hodnotové postoje k štátu, justícii a občianskej spoločnosti.
Bradáč poukazuje na rozdielny pohľad na realitu medzi sudkyňou Pamelou Záleskou, ktorá vnímala krajinu cez prizmu konkrétnych udalostí ako vraždy Róberta Remiáša či Jána Kuciaka, a inými členkami súdnej rady, ktoré videli problémy v mediálnej anarchii a degradácii trestných káuz. "Dva nezlučiteľné hodnotové postoje," konštatuje Bradáč.
Zvlášť kritizuje porovnávanie smrti generála Lučanského s vraždou Jána Kuciaka zo strany niektorých členiek súdnej rady. "Najmä od sudkyne Slovenskej republiky," dodáva s dôrazom.
Bradáč vyjadruje skepsu ohľadom možnej koexistencie a spolupráce medzi týmito dvoma svetmi. Podľa neho rozhodnutia v Súdnej rade často závisia len od prevahy hlasov, bez snahy o konsenzus. "Súdna rada sa úplne vymkla z pôvodne zamýšľanej konštrukcie," hovorí o orgáne, ktorý sa podľa neho stal len byrokraticko-administratívnym prvkom.
Napriek pesimistickým vyhliadkam na budúcnosť justície, Bradáč nechce nikoho zatracovať. Verí, že v budúcnosti by mohli prísť nové generácie sudcov, ideálne s medzinárodnými skúsenosťami, ktoré by mohli priniesť pozitívne zmeny. Zároveň však upozorňuje na problém odlivu talentovaných právnikov do zahraničia.
Jeho pohľad na slovenskú justíciu je poznačený dlhoročnými skúsenosťami a túžbou po spravodlivosti, ktorá sa však často stretáva s realitou pretkanou politickými vplyvmi a vnútornými problémami.
Mladí farmári
Ľudovít Bradáč, bývalý sudca a predseda súdu, dnes žije na farme a venuje sa poľnohospodárstvu. Jeho životná cesta odráža hlboké reflexie o stave slovenskej justície, reformách a výzvach, ktorým čelí.