Na Slovensku sa v rámci ďatelinovín pestovaných na zelené kŕmenie a pre výrobu konzervovaných krmív v prevažnej miere pestujú lucerna siata (LS), ďatelina lúčna (ĎL) a ďatelina plazivá (ĎP). Ostatné, vzhľadom na tradíciu, areál ich pestovania, dostupnosť osív na trhu, kvalitatívne a produkčné vlastnosti, sa pestujú len okrajovo.
Vičenec vikolistý (VV) je trváca (4 - 5 rokov) ďatelinovina, uplatňuje sa na chudobných, kamenistých pôdach od repnej (Podunajská rovina) cez zemiakovú (Myjavská pahorkatina) až po horskú výrobnú oblasť (Oravská vrchovina).
Najlepšie sa mu darí na vápencovom podklade, neznáša ťažké pôdy s vysokou hladinou spodnej vody.
V prvom roku vytvára najmä bočné korienky plytko pod povrchom pôdy, čo umožňuje pre normálny vývin porastu využiť aj malý úhrn zrážok, pričom v ďalších rokoch zakoreňuje hlavným koreňom do hĺbky 2 - 6 m, čím sa stáva suchovzdorným a zároveň kamenistú pôdu melioruje (prevažná časť koreňovej sústavy preniká do vrchnej časti pôdy pôdneho profilu).
V zahraničí sa preto využíva na biomelioráciu pôdy po odstránení vinohradov a pred ich znovuzaložením (Francúzsko, Taliansko, Španielsko a i.), ale aj pre ostatné kategórie poľnohospodárskej pôdy (Veľká Británia).
Koreňový krčok je dobre vyvinutý, rastlina z neho intenzívne obrastá.
Jeho ďalšou prednosťou je mrazuvzdornosť (zvyšuje sa pri pestovaní v miešanke s trávami), čo mu umožňuje byť dostatočne produkčný aj v horších prírodných podmienkach podhorských oblastí.
VV má jednokosnú (ozimnú) a viackosnú (jarnú) formu. Viackosné odrody poskytujú vyššie úrody, ale sú menej trváce.
Na krčku sa tvorí 6 - 10 hrubých stoniek vyplnených stržňom. Rastlina je vzpriamená, vysoká 0,7 - 1 m, počet internódií je v priemere 6 - 8.
Listy sú nepárnoperovité, sivozelenej farby, chlpaté, eliptického tvaru, zložené z 10 - 14 jariem.
Súkvetie tvoria strapce jasnoružovej farby.
VV bohato kvitne v každej kosbe, struk je jednosemenný, užší, semeno je obličkovitého tvaru so svetlým pupkom, zelenohnedej farby, hmotnosť tisíc semien je 17 - 24 g (nevylúštené osivo).
Pri pestovaní na ornej pôde a klasickom spracovaní pôdy vyžaduje v základnej príprave hlbokú orbu, v predsejbovej urovnanie a utuženie povrchu pôdy.
Nároky na výživu N:P:K sú 1:1,5:2 pri dávke 60 - 70 kg.ha-1 N.
Vývoj na jar je rýchly, rýchlo obrastá.
U nás pestované odrody sú stredne odolné voči políhaniu, zdravotný stav je dobrý.
V teplejších rokoch poskytuje tri kosby, trvácnosť porastu je 2 - 3 roky.
Vysieva sa skoro na jar s krycou plodinou (najčastejšie jačmeň jarný) do hĺbky 20 - 40 mm, do medziriadku 125 - 250 mm (pre osivárske porasty 300 - 400 mm).
Výsevok v monokultúre je pri vylúštenom osive 70 - 90 kg.ha-1, pri nevylúštenom 140 - 170 kg.ha-1(pre osivárske porasty 70 - 90 kg. .ha-1).
V nížinných polohách nahrádza lucernu siatu, vo vyšších polohách trpiacich suchom ďatelinu lúčnu.
Zároveň je výbornou predplodinou pre obilniny (trojročný porast zanecháva v pôde 140 kg.ha-1 N), najmä pre pšenicu a patrí medzi najlepšie medonosné rastliny (1 ha porastu VV zabezpečí produkciu 80 - 160 kg včelieho medu).
Je vhodný pre zelené kŕmenie a pasenie hovädzieho dobytka (najmä dojníc), krm poskytuje o 7 - 10 dní skôr než lucerna siata.
V porovnaní s lucernou siatou a ďatelinou lúčnou neopadávajú pri sušení lístky a suší sa rýchlo, preto je vhodný najmä pre produkciu výborného sena.
Prvá kosba sa zberá v štádiu kvitnutia.
Drevnatie pomaly a až do začiatku kvitnutia intenzívne rastie a hromadí v koreňoch živiny. To podporuje jeho trvácnosť.
V ďalších kosbách, najmä v druhom a treťom úžitkovom roku, sa zberá na začiatku kvitnutia.
Priemerná ročná úroda je 3,0 - 4,8 t.ha-1 sušiny.
Je možné pestovať ho v miešankách, napr. s lucernou siatou (odrody Europe, Lucia, Palava, Zuzana), ľadencom rožkatým (Lotar, Malejovský, Polom), timotejkou lúčnou (Levočská, Sobol, Timola), mätonohom hybridným (Odra), ovsíkom obyčajným (Median), kostravou lúčnou (Benfesta, Levočská, Otava), reznačkou laločnatou (Milona, Niva, Rela), stoklasom bezbranným (u nás sa v súčasnosti nepestuje), medzirodovými hybridmi (Bečva, Felina, Perun), ale vzhľadom na jeho výborné nutričné vlastnosti je vhodný aj pre pestovanie v monokultúre.
Na Slovensko boli v minulosti dovážané odrody poľské (jednokosné), ale neosvedčili sa.
U nás sú s dobrými výsledkami pestované odrody Višňovský vícesečný (rok povolenia 1946) a Bučiansky (rok povolenia 1962).
Ďatelinoviny sú typickými bielkovinovými krmovinami. Nie je možné skrmovať ich samostatne kvôli nedostatku energie a nebezpečenstvu nadúvania zvierat.
Nepriaznivý (vysoký) zlučovací pomer (podľa Sommera a kol.: Potreba živín a výživná hodnota krmív pre hovädzí dobytok, ovce a kozy) (LS 27,5 - 22,4, ĎL 21,6 - 18,9), teda vysoký obsah dusíkatých látok (NL) (s narastaním podielu sušiny v priebehu vegetácie pri lucerne siatej 268 - 164, pri ĎL 221 - 144 g.kg-1 NL v sušine) a nízky obsah energie (LS 6,09 - 4,63, ĎL 6,37 - 4,87 MJ NEL.kg-1).
Táto nevýhoda skrmovania dvoch hlavných ďatelinovín je čiastočne nižšia pri VV, ktorý nižším obsahom NL (224 - 133 kg-1 v sušine) a relatívne vyšším obsahom energie ( 6,64 - 4,61 kg-1 NEL v sušine) zabezpečuje vyrovnanejší zlučovací pomer (21,2 - 18,2).
To súvisí pravdepodobne s obsahom tuku, ktorý je v porovnaní s LS v zberových štádiách o 4,2 - 38,8 % vyšší.
V rámci celej skupiny ďatelinovín poskytuje VV najvyrovnanejší zlučovací pomer poukazujúci na vyrovnanosť krmu z hľadiska obsahu NL a energie.
Preto, pri zohľadnení jeho nutričných, melioračných vlastností a nenáročnosti na prírodné podmienky, je vhodné zaraďovať ho do ďatelinovinotrávnych miešaniek na ornej pôde ako náhradu za LS a ĎL v podmienkach pre nich menej vhodných.
Tam, kde sa vyskytuje v pomerne veľkom zastúpení v trvalých trávnych porastoch, je predpoklad jeho úspešného pestovania aj na ornej pôde ako výbornej krmoviny, vhodnej pre ekologický systém hospodárenia na pôde.
Čo je ekologické poľnohospodárstvo? | Poľnohospodárstvo | Biológia | FuseSchool
Lucerna siata (Medicago sativa L.) je významnou viacročnou krmovinou. Pochádza zo strednej Ázie z oblasti dnešného Iránu (pôvodnej Perzskej ríše). Jej vynikajúce nutričné vlastnosti zaznamenali arabskí chovatelia koní už v antickej dobe. Pozitívne účinky lucerny sa prejavovali na sile a rýchlosti týchto zvierat. Lucernu pomenovali „al-fal-fa“, čo v preklade z arabčiny znamená „najlepšie krmivo“.
Okrem využitia v chove hospodárskych zvierat má pestovanie lucerny siatej význam aj z hľadiska ochrany a zlepšovania úrodnosti pôdy.
Vysoký produkčný potenciál a dlhovekosť porastov lucerny siatej je daný biologickými vlastnosťami jej koreňového systému. V porovnaní s ďatelinou lúčnou, ktorej koreňový systém preniká do hĺbky 1 - 2 m, je pre lucernu siatu charakteristická mohutná koreňová sústava siahajúca do hĺbky 2 - 4 m.
Týmto robustným koreňovým systémom je lucerna siata schopná získavať vodu z hlbších vrstiev pôdy, čo je základom jej vysokej odolnosti voči suchu.
Popri suchovzdornosti sa u lucerny siatej cení aj jej mrazuvzdornosť. Táto vlastnosť súvisí s umiestnením koreňového krčka. Koreňový kŕčok obsahujúci rôzne zásobné látky je pôsobením koreňovej kontrakcie vťahovaný do pôdy a chránený pred holomrazmi.
V súčasnom období klimatickej zmeny, ktoré je charakteristické striedaním suchých horúcich, ale aj studených období s periódami nadbytku zrážok počas celého roka, sa pestovanie lucerny siatej javí veľmi atraktívne.
Napriek týmto vynikajúcim vlastnostiam lucerny siatej, jej pestovanie v podmienkach Slovenska má aj niekoľko úskalí.
Prvé a najvýznamnejšie kritérium úspešného pestovania lucerny je pôdna reakcia, čiže pH pôdy. Spomedzi poľnohospodárskych plodín (nielen krmovín) je lucerna najcitlivejšia na kyslosť pôdy. V kyslých pôdach (pH ˂ 6) je totiž zvýšený obsah hliníka, ktorý drasticky obmedzuje rozvoj koreňového aparátu a tým rozhoduje o efektivite pestovania.
Pre pestovanie lucerny sú ideálne pôdy s neutrálnou reakciou, kde sa pH pohybuje v rozmedzí 6,5 - 7,5. Pri neutrálnej reakcii je zabezpečená optimálna využiteľnosť fosforu, draslíka a síry z pôdneho prostredia.
Lucerna toleruje aj pôdy s nižším alebo vyšším pH, avšak koncentrácia prijateľného hliníka musí byť nižšia ako 5 %.
Ďalším významným predpokladom úspešného pestovania lucerny siatej sú hlboké a dobre priepustné pôdy. Pri pestovaní lucerny na vlhkých ťažkých pôdach, alebo naopak na plytkých a skalnatých pôdach nemožno očakávať vysoké úrody.
Pre ťažké pôdy s nízkou priepustnosťou je charakteristický nedostatočný prísun kyslíka a živín ku koreňom. Slabá priepustnosť prispieva k zvýšenej koncentrácii niektorých živín, čo pôsobí toxicky na rozvíjajúce sa rastliny.
Na vlhkých ťažkých pôdach sa tiež rýchlo šíria choroby, ktoré spomaľujú klíčenie, oslabujú rast rastlín a sú predpokladom slabého zapojenia a nízkej produkcie porastov.
Riziko riedkych porastov hrozí aj na eróznych svahoch.
Na plytkých skalnatých pôdach zase nie sú podmienky pre dostatočný rozvoj hlbokého koreňového systému lucerny, čo tiež negatívne ovplyvňuje rast a produkciu.
Popri pôdnej reakcii a štruktúre je pri výbere vhodného stanovišťa na pestovanie lucerny potrebné myslieť aj na hladinu podzemnej vody. Hladina podzemnej vody by mala byť v hĺbke 1,5 m pod povrchom pôdy a nižšie. Vyššia hladina, resp. fluktuácia podzemnej vody k povrchu pôdy spôsobuje odumieranie koreňov a znižuje úrodu.
Z pôdnych typov sú pre pestovanie lucerny najvhodnejšie černozeme a hnedozeme na sprašiach. Lucernu je možné úspešne pestovať aj na rendzinách, nivných a lužných pôdach v iných oblastiach Slovenska, ale pred založením porastu na konkrétnej lokalite je potrebné zhodnotiť aktuálne pôdne podmienky.
Pre tento účel slúži agrochemický rozbor pôdy spolu so stanovením zrnitosti pôdy. Na prvý pohľad sa môže zdať, že sú to zbytočné výdavky. Keď však zvážime, že cena osiva lucerny za 1 kg sa pohybuje nad 6 eur a súčasne vieme, že lucerna je mimoriadne citlivá na pôdnu reakciu a na ťažké nepriepustné pôdy, táto investícia má svoje opodstatnenie.
Základný agrochemický rozbor spolu so stanovením prijateľného vápnika ukáže hodnotu pH pôdy, obsah hlavných živín a organickej hmoty. Čiže okrem hodnoty pôdneho pH bude poľnohospodár vedieť, či a aké množstvo živín treba do pôdy dodať pre dosiahnutie vysokej úrody sušiny.
Z výsledkov zrnitostného rozboru bude zreteľné, či sa jedná o pôdu ľahkú, stredne ťažkú, resp. o pôdu ťažkú. Pretože lucerna je hlboko koreniaca rastlina a aj pôda má v rámci profilu variabilné zloženie, odporúča sa z jedného miesta odobrať 2 pôdne vzorky z hĺbky 0 - 0,20 m, 0,20 - 0,50 m. Hĺbkové rozlíšenie má význam napríklad pri založení porastu lucerny na pôvodnom trávnom poraste. Vrchný pôdny horizont pod trávnymi porastami sa často vyznačuje kyslou pôdnou reakciou, avšak pH pôdy v hĺbke 0,30 m je už v neutrálnom pásme.
Na úpravu pôdnej reakcie slúži vápnenie, ktoré je potrebné vykonať na jeseň pred jarným výsevom. Dávka vápenatého hnojiva (CaO) závisí od druhu a pH pôdy. Na ľahké pôdy je vhodné použiť vápenec, na ťažších pôdach sa odporúča aplikovať pálené vápno.
V prípade, že aj po vápnení je pH ˂ 6 a koncentrácia prijateľného hliníka vyššia ako 5 %, bolo by vhodné počkať s výsevom lucerny na ďalší rok a vápnenie zopakovať, až kým pH nepresiahne hodnotu 6.
Štruktúru pôdy je možné zlepšiť dodaním organickej hmoty (maštaľný hnoj), resp. Okrem upravenia pôdnej reakcie netreba zabudnúť ani na hnojenie.
Dostatok živín je potrebný tak pre založenie dobre zapojeného porastu, ako aj pre vysokú produkciu sušiny. Jedna tona sena odčerpá z pôdy 25 - 30 kg dusíka, 2 - 3 kg fosforu a 25 - 29 kg draslíka. Pri predpokladanej úrode sušiny 8 - 10 t/ha je potom odber živín 8 - 10 násobne vyšší.
Dusík sa odporúča v dávke 30 - 40 kg/ha vo forme dusičnanu amónneho. Jeho aplikácia poskytuje dusík rastlinám v počiatočných fázach rastu do nástupu činnosti hrčkotvorných baktérií. Po vytvorení hrčkotvorných baktérií hnojenie dusíkom už nie je potrebné počas celého obdobia pestovania lucerny.
Fosfor je dôležitý pre zakorenenie rastlín, draslík zvyšuje odolnosť lucerny voči mrazom a častému koseniu.
Pri aplikácii fosforečných a draselných hnojív je vhodnejšie uprednostniť zapracovanie hnojiva do pôdy (do hĺbky 2-3 cm) pred povrchovou aplikáciou. Osobitne to platí pre fosforečné hnojivo, pretože fosfor patrí k málo pohyblivým prvkom. Povrchové rozhodenie fosforečného hnojiva by nemalo očakávaný efekt na počiatočný rast rastlín.
Draslík je naopak pohyblivý prvok. Aby sa predišlo nadbytočnému (luxusnému) príjmu draslíka lucernou, uprednostňuje sa rozdelenie dávky hnojiva na dve aplikácie. Dve tretiny dávky draslíka zapraviť spoločne s fosforom pri orbe, jednu tretinu aplikovať po prvej, resp. po druhej kosbe.
Dávka živín sa určuje na základe výsledkov agrochemického rozboru. V závislosti od histórie využívania sú pôdy v SR väčšinou chudobné na fosfor a v mnohých prípadoch aj na draslík. V roku založenia porastu je vhodné aplikovať 50 - 65 kg fosforu (120 - 150 kg P2O5) a 100 - 120 kg draslíka (125 - 150 K2O). V nasledujúcich rokoch sa dávka fosforu znižuje na 30 - 40 kg/ha a dávka draslíka na 60 - 100 kg/ha.
Okrem týchto základných živín je lucerna náročná aj na mikroprvky, ako je síra, horčík, železo, meď, zinok, mangán a kobalt.
Z fosforečných hnojív sa odporúča superfosfát, prípadne superfosfát obohatený o síru. Podobne z draselných hnojív je vhodnejší síran draselný, ktorý v porovnaní s draselnou soľou neobsahuje škodlivý chlór, ale naopak obsahuje potrebnú síru.
V niektorých prípadoch sa môžeme stretnúť s názorom na vynechanie draselného hnojenia, kvôli vysokému obsahu draslíka v samotnom krmive. V týchto prípadoch sa treba riadiť obsahom draslíka v pôde. Ak jeho obsah v pôde nie je vyhovujúci, draselné hnojenie je opodstatnené.
Lucerna prirodzene kumuluje v nadzemnej časti draslík. To znamená, že aj pri vynechaní draselného hnojenia bude lucernové krmivo obsahovať viac draslíka (20 g/kg sušiny a viac), ako je optimum pre zvieratá (10 - 15 g/kg sušiny). Vylúčenie draselného hnojiva má dopady na zdravotný stav lucerny a následne aj na úrodu sušiny.
Podobná situácia odlišných požiadaviek lucerny a zvierat na obsah a príjem živín je aj v prípade fosforu a vápnika. Z hľadiska požiadaviek zvierat je optimálny pomer týchto dvoch živín (Ca : P) 1:1, resp. 2:1. Avšak v sušine lucerny je tento pomer 4:1 a viac. Tieto výživové rozdiely medzi pestovaným krmivom a potrebami zvierat sa upravujú správnym zložením kŕmnej dávky pre zvieratá, resp.
Pre pestovanie lucerny sú vhodné nezaburinené plochy. Výskyt viacročných burín môže významne znížiť úrodu lucerny.
Lucerna nie je náročná na predplodinu, avšak najvhodnejšie sú plodiny hnojené maštaľným hnojom. Pretože pre lucernu je charakteristická autotoxicita, ktorá obmedzuje klíčenie a rast semien lucerny, zaradenie lucerny do osevného postupu po lucerne je vhodné uskutočniť najskôr po piatich rokoch.
Príprava pôdy závisí od termínu sejby, druhu pôdy, predplodiny, termínu zberu predplodiny, stavu a zaburinenosti pozemku. Pri jarnom výseve sa na ťažších pôdach odporúča hlboká orba spolu so zapracovaním hnojív. Bezorbové technológie sú vhodné na ľahkých nezaburinených pôdach.
Úlohou jarnej predsejbovej prípravy (smykovanie a bránenie) je vytvorenie dostatočne kyprej (nie prachovitej) najvrchnejšej časti ornice bez výskytu hrúd. Pred samotnou sejbou je vhodné valcovanie, aby semená nešli hlboko do pôdy a aby sa zabezpečili dobré vlhkostné podmienky pre klíčenie rastlín. V prípade suchých podmienok je vhodné valcovanie zopakovať aj po sejbe.
Odporučená medziriadková vzdialenosť je 7,5 - 15 cm. Optimálna hĺbka osivového lôžka je 1,0 - 1,5 cm. Na ahkých pôdach sa lucerna vysieva hlbšie (2,0 - 3,0 cm). Pri hlbšej sejbe treba počítať s pomalším vzchádzaním.
Pri zakladaní monokultúry je výsevok 12 - 15 kg/ha (6 - 7 mil. klíčivých zŕn). Na sejbu je potrebné použiť kvalitné osivo s vysokou klíčivosťou (85 %) a čistotou (98 %).
Pred sejbou je nevyhnutné inokulovať osivo lucerny hrčkotvornými baktériami z rodu Rhizobium. Pri nízkej hodnote pôdnej reakcie sa tiež odporúča pred sejbou premiešať osivo s kalciovým práškom.
Lucerna siata patrí k významným a vysoko kvalitným objemovým krmovinám.
Ďatelinoviny sú kvalitným domácim bielkovinovým krmivom pre hovädzí dobytok, ktoré je však náročné aj na konzerváciu. Ďatelinoviny ako ďatelina a lucerna majú mnoho výhod - pri pestovaní viažu dusík a podporujú úrodnosť pôdy. Okrem toho tieto rastliny poskytujú základné krmivo bohaté na štruktúru a surový proteín. Môžete zvýšiť účinnosť objemového krmiva v dávkach dojníc a znížiť potrebu kupovaného krmiva, ako je sójový alebo repkový šrot.
Napriek všetkým plusovým bodom je tu jedna nevýhoda - je ťažké zachovať objemové krmivo bohaté na bielkoviny a s relatívne nízkym obsahom cukru.
Ďatelinoviny sa vyznačujú vysokým obsahom bielkovín a minerálov, ktoré majú tlmivý účinok. Preto pôsobia proti okysleniu potrebnému na silážovanie. Na zníženie pH v siláži pod 4,8 je potrebné viac kyseliny mliečnej. Fermentačné škodce ako klostrídie alebo enterobaktérie sú inhibované len v tejto oblasti. Platí, že čím vlhšie krmivo, tým nižšia musí byť hodnota pH.
V prípade ďatelinovín je ďalším rizikom nesprávneho kvasenia nízky obsah cukru. Bez dostatku cukru alebo baktérií mliečneho kvasenia sa môžu množiť baktérie tvoriace kyselinu maslovú (klostrídie). Ide to na úkor sušiny (DM), energie a bielkovín.
Analýzy ďatelinovín často ukazujú slabú úspešnosť silážovania. Schopnosť silážovania ďateliny a lucerny sa dá zlepšiť zmiešaným pestovaním s trávami bohatými na cukor.
1. Zabráňte znečisteniu: Mikroorganizmy z pôdy, ako sú baktérie, kvasinky a plesne, ovplyvňujú proces silážovania. Fermentační škodcovia sa do siláže dostávajú cez častice pôdy. Výška kosenia minimálne 8-10 cm znižuje množstvo nečistôt, ktoré sa dostanú do krmiva.
2. Správne zavädnúť: príliš slabé zavädnutie podporuje tvorbu výluhov a nesprávne kvasenie. Vo vlhkom materiáli sa kvasiaci škodcovia cítia obzvlášť pohodlne. Aby sa ďatelina, lucerna a ich zmesi dali ľahko silážovať, malo by sa zamerať na sušinu (DM) 30 až 40 %. Zároveň je dôležité, aby straty na listoch a drobením alebo straty energie a bielkovín boli čo najnižšie. Rozhodujúce je napríklad nastavenie výšky a otáčok vývodového hriadeľa, ako aj rýchlosti jazdy obracača a zhŕňača. Použitie pásových hrablí môže zabrániť stratám. Treba sa tiež vyhnúť nadmernému obsahu DM (viac ako 45 %), pretože sa zvyšujú straty drobením a tým aj straty bielkovín.
3. Zhutňovanie a zakrývanie: Vylúčenie vzduchu podporuje rýchlu tvorbu kyseliny mliečnej a znižuje riziko opätovného ohrevu. Čím je surovina suchšia, tým kratšie sa musí rezať a tým lepšia musí byť kompresia v silážnej jame. Vrstvy by mali byť čo najtenšie (cca 20 cm). Výkon stroja a hmotnosť valcovania by mali byť zosúladené. Odber siláže zo silážnej jamy by mal byť 2,50 m týždenne, aby sa zabránilo aeróbnemu znehodnoteniu. Ďatelinoviny sa často silážujú v zabalených balíkoch. Namiesto šiestich vrstiev navíjania sa odporúča osem.
4. Konzervačné prísady majú zmysel: Prísady môžu zlepšiť kvalitu a stabilitu siláže - najmä v náročných podmienkach, akými sú ďatelinoviny. Konzervačné prostriedky DLG 1 (zlepšenie fermentačného procesu) podporujú rýchle zníženie hodnoty pH a tým inhibujú kvasných škodcov. Existujú homofermentatívne baktérie mliečneho kvasenia (biologické konzervačné činidlá), ktoré podporujú premenu cukru na kyselinu mliečnu. A existujú chemické produkty, ktoré priamo znižujú pH. Keďže ďatelinoviny obsahujú málo cukru, odporúčajú sa chemické silážne prísady alebo ich kombinácia s baktériami mliečneho kvasenia. Je možné pridať aj baktérie mliečneho kvasenia s melasou v závislosti od obsahu DM 25% a nízkej kontaminácie. Neskôr hrozí prehriatie na povrchu rezu: kvasinky metabolizujú zvyškový cukor a kyselinu mliečnu. Preto môže byť použitie silážneho činidla DLG 2 tiež užitočné pre aeróbnu stabilitu.
Pri sušení ďatelinovín môže dochádzať k drobivým stratám - listy schnú rýchlejšie ako stonky a odlamujú sa. V dôsledku toho sa strácajú dôležité živiny, najmä bielkoviny. Rastlina sa musí niekoľkokrát otočiť, kým stonky nie sú dostatočne suché. To však zvyšuje straty a znižuje kvalitu krmiva. Sušenie horúcim vzduchom je menej stratové a nezávislé od počasia, ale vyžaduje veľa energie.
Každý, kto sa postaví k výzve silážovať alebo sušiť ďatelinoviny, by mal dôsledne sledovať úspešnosť. Aby bolo možné kontrolovať straty, musí sa zaznamenávať a posudzovať objem aj kvalita. Senzorickým testom siláže alebo sena možno skontrolovať, ako dobre silážovanie fungovalo. Vlastný čuch je veľmi nápomocný pri klasifikácii kvalít, je bezplatný a časovo nenáročný. Je však tiež vhodné nechať si v laboratóriu analyzovať reprezentatívne vzorky. Okrem zložiek na výpočet kŕmnej dávky by sa mali skúmať aj parametre kvality fermentácie.
V neposlednom rade môže byť alternatívou aj zelené prikrmovanie ďateliny a lucerny.
V Nemecku sieť KleeLuzPlus skúmala stav na viac ako 70 farmách. Rok 2022 sa niesol v znamení sucha. V prípade čisto trávnatých porastov dochádzalo k regionálnym výpadkom a stratám na kvalite. Ďatelinoviny sú tolerantnejšie voči suchu.
Naša druhá najvýznamnejšia ďatelinovitá kŕmna rastlina prináša bohatú úrodu podobnú lucerne, avšak s nižšími nárokmi na pôdu. Je vhodná na pestovanie aj na kyslých pôdach, čím sa stáva ideálnou voľbou pre poľnohospodárov hľadajúcich alternatívy.
Bohato rozvetvený koreňový systém tejto rastliny umožňuje primerané znášanie sucha, hoci nie tak dobre ako lucerna. Rastlina je veľmi vhodná na ozeleňovanie vďaka svojmu bujnému rastu a schopnosti potláčať burinu. Čistotu porastu je možné udržiavať aj bez chemikálií jednoduchým kosením.
Túto kŕmnu rastlinu je možné sušiť, konzervovať a v kombinácii s trávami je dôležitou súčasťou sena.
Čas výsevu: 1. marec - 15. apríl / 1. august - 15.
