Gustáv Wendrinský (*24. január 1923, Bratislava - † 11. až 13. február 1945, Csobánka, Maďarsko) pochádzal z Bratislavy zo zmiešanej, nemecko-slovenskej rodiny.
V roku 1940, vo veku 17 rokov sa rozhodol ako dobrovoľník vstúpiť do radov Waffen SS, pretože nemohol ako príslušník nemeckej menšiny z nenemeckých európskych krajín slúžiť v nemeckom Wehrmachte.
Pridelili ho k 3. tankovej divízii SS „Totenkopf”, následne slúžil u protitankového delostrelectva.
Ťaženia v Rusku sa mladý Gustáv Wendrinský zúčastnil od jeho samého začiatku, 22. júna 1941.
Ako príslušník divízie „Totenkopf“ sa koncom roku 1941 zúčastnil bitky pri Rževe, v ktorej utrpeli príslušníci Waffen SS ťažké straty.
3. tanková divízia „Totenkopf“ utrpela v posledných mesiacoch roku 1941 značné straty.
Keď bolo zrejmé, že do Moskvy sa členovia divízie nedostanú, vyčerpanú ju postupne stiahli z východného frontu a poslali na doplnenie.
Keďže v zázemí sa formovali nové jednotky Waffen SS, v rámci ktorých sa nachádzala aj 8. jazdecká divízia Waffen SS „Florian Geyer“, časť skúsených poddôstojníckych kádrov a vojakov prevelili z 3.
Gustáv Wendrinský patril k posádkam protitankových diel, ktoré sa pri Moskve stretli v tvrdých súbojoch so sovietskymi tankami, podnikajúcimi smrtiace protiútoky, pričom Nemci sa naučili obávať najmä nesmierne pohyblivých tankov T-34.
8. jazdecká divízia „Florian Geyer“ bola pomenovaná podľa landsknechtského veliteľa Floriana Geyera, prezývaného „Čierny Landsknecht“ (alebo rytier) z 15. storočia, ktorý sa angažoval v náboženských vojnách 16. storočia, pričom v nemeckých dejinách bol vždy vnímaný ako národne orientovaný vodca.
Je preto zrejmé, prečo nacistická propaganda siahla po jeho postave a pomenovali podľa neho divíziu Waffen SS.
Podobne pomenovali, aj po ďalšom nemeckom landsknechtovi zo 16. storočia Götzovi von Berlichingen, 17. divíziu pancierových granátnikov Waffen SS.
Čiastočne upravená landsknechtská pieseň Wir sind des Geyers schwarzer Haufen sa stala neoficiálnou piesňou 8.
Prvé mesiace roku 1942 trávil Gustáv Wendrinský a ostatní muži, prevelení od 3. tankovej divízie „Totenkopf“ v relatívnom bezpečí na území dnešného Poľska v oblasti mesta Dębica, kde trénovali s novými protitankovými delami a takisto dozerali na výcvik nováčikov, z ktorých bolo potrebné v pomerne krátkej dobe vytvoriť konsolidovaný bojový celok.
Po pekle na Východnom fronte bol doplňovací a výcvikový tábor v meste Dębica obdobím relatívneho pokoja, na ktorý príslušníci Waffen SS z 8.
Členovia 8. jazdeckej divízie Waffen SS „Florian Geyer“ boli v roku 1942 nasadení v Bielorusku v oblasti Pripjaťských močiarov, bojovali najmä proti partizánom, ktorých viedol legendárny partizánsky veliteľ Kovpak.
V boji proti mobilným partizánskym jednotkám, ktoré oslobodili v nemeckom tyle takmer 200×120 km široký pás s viacerými dedinami sa však protitankoví delostrelci výraznejšie neuplatnili, takže ich presunuli na frontovú líniu, kde pribúdali protiútoky sovietskych tankov.
Na Východnom fronte sa čoskoro stal poddôstojník Gustav Wendrinský ostrieľaným vojakom a veliteľom protitankového dela.
Vedel pre svoje delo nájsť tú najlepšiu palebnú pozíciu, zamaskovať ho, takže sa sovietski tankisti začali obávať „hniezd nemeckých protitankových diel”, ktoré pripomínali rozzúrené osy.
Po porážke pri Stalingrade v prvých mesiacoch roku 1943 Nemci museli postupne z Bieloruska stiahnuť aj ďalšie súčasti 8. jazdeckej divízie Waffen SS „Florian Geyer“ a nasadiť ju na frontovej línii.
Následne v prvých mesiacoch roku 1943 sa po páde Stalingradu Gustav Wendrinský zúčastnil ťažkých bojov o Charkov.
Nemcom sa podarilo stabilizovať frontovú líniu (Charkov udržali najmä muži 1. tankovej divízie Waffen SS LSSAH a muži 2. tankovej divízie Waffen SS „Das Reich“), v týchto bojoch protitankoví delostrelci z 8. jazdeckej divízie „Florian Geyer“ vypomáhali svojim spolubojovníkom z oboch elitných spomenutých divízii.
Gustáv Wendrinský bol v tom čase príslušníkom 1.
V letných mesiacoch roku 1943 sa zúčastnil bitky pri Kursku, ktorá predstavovala „labutiu pieseň“ nemeckej ofenzívy na Východnom fronte.
Po Charkove v roku 1943 Gustáv Wendrinský bojoval až do apríla 1943 pri meste Orel, následne sa zúčastnil sa ťažkých bojov pri Krivom Rogu, kde riadil protitankovú paľbu niekoľkých diel a podarilo sa mu zastaviť sovietsky tankový útok, pri ktorom sa Sovieti pokúsili prevalcovať zdecimované nemecké jednotky, značne pošramotené a dezorientované ťažkými stratami, ktoré sa zachraňovali útekom cez rieku Dneper.
Za svoje bojové nasadenie pri Krivom Rogu získal Gustáv Wendrinský 1. októbra 1943 Železný kríž I.
Po Krivom Rogu museli Nemci v decembri 1943 z Východného frontu stiahnuť celú 8. jazdeckú divíziu Waffen SS „Florian Geyer“, ktorá utrpela pri Koveli takmer 70 % straty.
Divíziu urýchlene doplnili v Chorvátsku, takže o niekoľko mesiacov v roku 1944 už mohla byť doplnená divízia opätovne nasadená na fronte v Sedmohradsku.
Keďže v druhej polovici roku 1944 Rumuni podobne ako Fíni prešli na protinemeckú stranu, museli v oblasti Tirgu Mures, Iclanzel členovia 8.
Po páde Rumunska sa Nemci sústredili na obranu Maďarska a najmä na obranu Budapešti.
V tomto období už v hodnosti SS-Oberscharführera (rotmajster) mal Gustáv Wendrinský na svojom konte už 41 zničených sovietskych tankov, čo je najvyšší počet tankov zničených jedným protitankovým delom počas II. svetovej vojny.
Z tohto počtu mal na svojom konte aj dva tanky zničené v tzv. boji z blízka - pancierovou päsťou, pretože sovietske tanky už prenikli na palebné postavenia nemeckých protitankových diel.
Podriadení z divízie prezývali Gustáva Wendrinského „Krutý pes z Prešporku”, v ich očiach a v očiach velenia sa stal legendou.
Jeho vojenské kvality nikto nespochybňoval.
Počas bojov o Budapešť, ktoré trvali 108 dní, zničil ďalších 5 sovietskych tankov T-34, z toho opäť dva tanky pomocou Panzerfaustu, čo bol vskutku husársky kúsok.
Dňa 27. januára 1945 získal, len štyri dni po svojich 22. narodeninách, ako najmladší člen 8.
Gustáv Wendrinský padol, zasiahnutý strelou do hlavy o dva týždne neskoršie, niekedy medzi 11. až 13. februárom 1945, 20 km od Budapešti v dedinke menom Csobánka, pri pokuse nemeckých a maďarských vojakov o únik z Budapešti.
V týchto dňoch bola 8. SS-Kavallerie-Division „Florian Geyer“ prakticky zlikvidovaná.
Do nemeckých línií sa z obkľúčenia pri Budapešti prebojovalo približne 170 mužov zo 14 040 jej príslušníkov, čo bol početný stav z augusta 1944.
V jej radoch od 22. júna 1941 do 13.
Gustáv Wendrinský nebol nikdy vážnejšie zranený, v plnom bojovom nasadení na Východnom fronte strávil približne tri roky.
V časoch, keď sa Bratislava nazývala ešte Prešporkom sa mestom šírila legenda o veľkom čiernom psovi so zlatým kľúčikom na krku.
Volali ho „Tschaunkerl“.
Ľudia verili, že ak sa pred psa postaví odvážny a čestný človek, zviera mu ukáže cestu k pokladu, ktorý mal byť zakopaný na mieste v okolí Červeného kríža.
Ak však pes stretne hriešnika, ten navždy zmizne zo sveta.
V júni 1940, vo veku 17 rokov, sa Gustáv Wendrinský rozhodol ako dobrovoľník vstúpiť do radov Waffen SS.
Nemohol totiž ako príslušník nemeckej menšiny z nenemeckých európskych krajín slúžiť v nemeckom Wehrmachte.
Bol pridelený k 3. tankovej divízii SS „Totenkopf“ a následne slúžil u protitankového delostrelectva.
Mladý Gustáv Wendrinský sa zúčastnil ťaženia v Rusku od jeho samého začiatku, 22. júna 1941.
Ako príslušník divízie „Totenkopf“ sa koncom roku 1941 zúčastnil bitky pri Rževe, kde príslušníci Waffen SS utrpeli ťažké straty.
3. tanková divízia „Totenkopf“ utrpela v posledných mesiacoch roku 1941 značné straty.
Keď bolo zrejmé, že sa členovia divízie nedostanú do Moskvy, vyčerpanú ju postupne stiahli z východného frontu a poslali na doplnenie.
Keďže v zázemí sa formovali nové jednotky Waffen SS, vrátane 8. jazdeckej divízie Waffen SS „Florian Geyer“, časť skúsených poddôstojníckych kádrov a vojakov prevelili z 3. tankovej divízie.
Gustáv Wendrinský patril k posádkam protitankových diel, ktoré sa pri Moskve stretli v tvrdých súbojoch so sovietskymi tankami, podnikajúcimi smrtiace protiútoky.
Nemci sa naučili obávať najmä nesmierne pohyblivých tankov T-34.
8. jazdecká divízia „Florian Geyer“ bola pomenovaná podľa landsknechtského veliteľa Floriana Geyera, prezývaného „Čierny Landsknecht“ z 15. storočia.
Nacistická propaganda si vybrala jeho postavu, aby podľa neho pomenovala divíziu Waffen SS.
Podobne bola po nemeckom landsknechtovi zo 16. storočia Götzovi von Berlichingen pomenovaná 17. divízia pancierových granátnikov Waffen SS.
Čiastočne upravená landsknechtská pieseň „Wir sind des Geyers schwarzer Haufen“ sa stala neoficiálnou piesňou 8. jazdeckej divízie.
Prvé mesiace roku 1942 trávil Gustáv Wendrinský a ostatní muži, prevelení od 3. tankovej divízie „Totenkopf“, v relatívnom bezpečí na území dnešného Poľska v oblasti mesta Dębica.
Tam trénovali s novými protitankovými delami a dozerali na výcvik nováčikov.
Po pekle na Východnom fronte bol doplňovací a výcvikový tábor v Dębici obdobím relatívneho pokoja pre príslušníkov Waffen SS z 8. jazdeckej divízie.
Členovia 8. jazdeckej divízie Waffen SS „Florian Geyer“ boli v roku 1942 nasadení v Bielorusku v oblasti Pripjaťských močiarov a bojovali najmä proti partizánom, ktorých viedol legendárny veliteľ Kovpak.
V boji proti mobilným partizánskym jednotkám sa však protitankoví delostrelci výraznejšie neuplatnili, takže ich presunuli na frontovú líniu, kde pribúdali protiútoky sovietskych tankov.
Na Východnom fronte sa poddôstojník Gustav Wendrinský stal ostrieľaným vojakom a veliteľom protitankového dela.
Vedel nájsť najlepšiu palebnú pozíciu pre svoje delo a zamaskovať ho, takže sa sovietski tankisti začali obávať „hniezd nemeckých protitankových diel”.
Po porážke pri Stalingrade v prvých mesiacoch roku 1943 museli Nemci postupne z Bieloruska stiahnuť aj ďalšie súčasti 8. jazdeckej divízie Waffen SS „Florian Geyer“ a nasadiť ju na frontovej línii.
Následne v prvých mesiacoch roku 1943, po páde Stalingradu, sa Gustav Wendrinský zúčastnil ťažkých bojov o Charkov.
Nemcom sa podarilo stabilizovať frontovú líniu, pričom v týchto bojoch protitankoví delostrelci z 8. jazdeckej divízie „Florian Geyer“ vypomáhali svojim spolubojovníkom z elitných divízii.
V letných mesiacoch roku 1943 sa zúčastnil bitky pri Kursku, ktorá predstavovala „labutiu pieseň“ nemeckej ofenzívy na Východnom fronte.
Po Charkove v roku 1943 Gustáv Wendrinský bojoval až do apríla 1943 pri meste Orel.
Následne sa zúčastnil ťažkých bojov pri Krivom Rogu, kde riadil protitankovú paľbu niekoľkých diel a podarilo sa mu zastaviť sovietsky tankový útok.
Za svoje bojové nasadenie pri Krivom Rogu získal Gustáv Wendrinský 1. októbra 1943 Železný kríž I. triedy.
Po Krivom Rogu museli Nemci v decembri 1943 stiahnuť celú 8. jazdeckú divíziu Waffen SS „Florian Geyer“ z Východného frontu, ktorá utrpela pri Koveli takmer 70 % straty.
Divíziu urýchlene doplnili v Chorvátsku, takže v roku 1944 mohla byť opätovne nasadená na fronte v Sedmohradsku.
Keďže v druhej polovici roku 1944 Rumuni prešli na protinemeckú stranu, museli v oblasti Tirgu Mures, Iclanzel členovia 8. jazdeckej divízie bojovať proti nim.
Po páde Rumunska sa Nemci sústredili na obranu Maďarska, najmä na obranu Budapešti.
V tomto období už v hodnosti SS-Oberscharführera (rotmajster) mal Gustáv Wendrinský na svojom konte už 41 zničených sovietskych tankov.
To je najvyšší počet tankov zničených jedným protitankovým delom počas II. svetovej vojny.
Z tohto počtu mal na svojom konte aj dva tanky zničené v boji zblízka - pancierovou päsťou, pretože sovietske tanky prenikli na palebné postavenia nemeckých protitankových diel.
Podriadení z divízie prezývali Gustáva Wendrinského „Krutý pes z Prešporku”.
V ich očiach a v očiach velenia sa stal legendou.
Jeho vojenské kvality nikto nespochybňoval.
Počas bojov o Budapešť, ktoré trvali 108 dní, zničil ďalších 5 sovietskych tankov T-34, z toho opäť dva tanky pomocou Panzerfaustu.
Dňa 27. januára 1945 získal, len štyri dni po svojich 22. narodeninách, ako najmladší člen 8. jazdeckej divízie Waffen SS „Florian Geyer“ Železný kríž rytierskeho kríža s dubovými ratolesťami.
Gustáv Wendrinský padol, zasiahnutý strelou do hlavy o dva týždne neskôr, niekedy medzi 11. až 13. februárom 1945, 20 km od Budapešti v dedinke Csobánka.
Padol pri pokuse nemeckých a maďarských vojakov o únik z Budapešti.
V týchto dňoch bola 8. SS-Kavallerie-Division „Florian Geyer“ prakticky zlikvidovaná.
Do nemeckých línií sa z obkľúčenia pri Budapešti prebojovalo približne 170 mužov zo 14 040 jej príslušníkov.
Gustáv Wendrinský nebol nikdy vážnejšie zranený a v plnom bojovom nasadení na Východnom fronte strávil približne tri roky.
Co se Stalo s Generálem Paulusem po Stalingradu?
Existuje legenda o veľkom čiernom psovi s prezývkou „Tschaunkerl“, ktorý mal v časoch, keď sa Bratislava nazývala Prešporkom, ukazovať ľuďom cestu k pokladu.
Tento mýtus sa občas spája s legendami o „krvavých psoch“ z iných kontextov.