Malý kontinentálny španiel, známy aj ako Papillon, je plemeno s bohatou históriou a charakteristickým vzhľadom. Jeho názov, po francúzsky „motýľ“, odkazuje na jeho výrazné uši, ktoré pripomínajú motýlie krídla. Toto plemeno má korene v trpasličích španieloch, ktorí boli populárni po celej Európe už od 16. storočia. Títo španielski krásavci boli obľúbenými spoločníkmi dvorných dám, mileniek a spoločníčok. Bolo to malé plemeno, ktoré bolo výborným „obchodným tovarom“, pretože sa dalo ľahko prenášať na koňoch a muliciach po celej Európe.
Prvé vyobrazenia podobného španiela pochádzajú z fresky Ambrogia Giotta v kostole v Assisi z roku 1290. Na obrazoch je pes vyobrazený ako pes malého vzrastu, farbou, stavbou tela, osrstením aj nesením chvosta jednoznačne podobný dnešným phalénom. V Taliansku tento psík patril neodmysliteľne k šľachte a dvoru. Odtiaľ sa s najväčšou pravdepodobnosťou rozširoval ďalej. Taliansko sa považuje za kolísku týchto španielov. Historické diela zaoberajúce sa poľovníckou kynológiou uvádzajú, že bol v Taliansku pôvodne chovaný ako poľovný sliedič na jarabice, prepelice aj zajace. Pre túto prácu však bol príliš malý, a tak sa dostal z psincov do obydlí a získal si obľubu u urodzených dám.
Ďalšie série obrazov od maliara Sasetta zo Sieny (1392-1450) nazvané „Život svätého Antona“ opäť zobrazujú psa podobného dnešným phalénom. Podobne sochár Verocchio (1436-1488) niekoľkokrát vo svojich dielach predstavuje tohto malého psa. Od roku 1540 sa začínajú španieli objavovať na obrazoch francúzskych umelcov. Najprv na obraze dcéry Marguerity de Valois od maliara Cloueta. Po rokoch sa opäť jedna z princezien, Mária Medicejská, vydáva za Henricha IV. Svadobný obraz, ktorý bol dielom Rubensa, ju zobrazuje spoločne s jej španielom, rovnako sa jeho portrét objavuje na obraze narodenia Ľudovíta XIII. Aj známi psíkovia Inez a Mimi nemenej známej Madame Pompadour boli nepochybne predchodcami dnešných phalénov. Neskôr sa dcéra Márie Terézie, kráľovná Mária Antoinetta, ani na chvíľu neodlúčila od svojho trpasličieho španiela. Tri storočia, až do francúzskej revolúcie, boli trpasličí španieli neodmysliteľným doplnkom francúzskych kráľov.
Vo Švajčiarsku je prvá zmienka o papillonovi datovaná rokom 1564. Vtedy Tobias Stimmer namaľoval ženu Jacoba Schwytzera, v ktorej náručí bol pes väčšej veľkosti, ale typom a hnedobielou farbou zodpovedajúci dnešnému trpasličiemu španielovi. Jedným z najkrajších obrazov, kde je tento salónny pes znázornený, je Antoin Pesne, ktorý v roku 1740 namaľoval pruskú kráľovnú Sophiu Dorotheu.
Po francúzskej revolúcii došlo k útlaku šľachty a súčasne bolo takmer dokonané vymretie trpasličích španielov. Až na konci 19. storočia sa niektorí nadšenci vo Francúzsku a Belgicku zaoberali záchranou plemena a začali rozvíjať jeho cielený chov. Štandard plemena bol písomne prvýkrát predložený v roku 1905. V prvej polovici 20. storočia sa organizovaný chov papillonov uskutočňoval iba v Belgicku a Francúzsku. Až vo dvadsiatych rokoch boli prví, veľmi typickí predstavitelia, importovaní do Anglicka. Táto línia tu založila prakticky celý, dnes veľmi úspešný a pravdepodobne najrozšírenejší chov papillonov.
V bývalom Československu, ale prevažne na území Čiech, začal chov papillonov v roku 1985. Prvého papillona importoval z Anglicka p. Goliáš z Ratenic a bola to fena Crisayne of Golden Girl of Ringlands z najuznávanejšieho chovu v Anglicku. Fena bohužiaľ pri prvom pôrode uhynula a v chove pôsobil potom len syn Crisayne - Amigo Aldajan. V júni 1985 doviezla pani Hana Holá typickú čiernobielu fenu s lysinkou - Donnu Rositu Fleur de Lis z dánskeho chovu pani Lis Sharwany. V roku 1986 bol do Československa dovezený Mimarton Quixotic of Ringlands pána Goliáša. Chovateľská činnosť bola zastrešená Exotic klubom a neskôr v roku 1994 Klubom chovateľov málopočetných plemien.
V skoršej dobe mali všetci trpasličí španieli bezvýhradne zavesené ušné boltce. Až od roku 1700 sa začínajú objavovať maľby zobrazujúce tohto psíka, ale už so vztýčenými ušami. Je veľmi pravdepodobné, že práve v tom čase začal chov papillonov s veľkými, šikmo do strán postavenými ušami, ktoré pripomínajú krídla motýľa. Pôvodne nebol veľký rozdiel medzi papillonom a phalénom a do roku 1969 bolo kríženie oboch variet povolené. Potom až do roku 1984 bol vydaný zákaz FCI nakoľko sa nerodili len phalény a papilloni, ale aj psy s bočne odstávajúcimi ušami alebo ušami vztýčenými, ale s preklopenou špičkou.
Malý kontinentálny španiel je pes s normálnou harmonickou stavbou tela, dlhosrstý, s mierne dlhším ňufákom, ktorý je kratší ako lebka. Španiel je živý, pôvabný, a napriek tomu silný, s hrdým správaním a nenúteným a elegantným pohybom. Telo je o niečo dlhšie ako vyššie.
Štandard plemena
Malý kontinentálny španiel je malým vydaním normálneho španiela, harmonickej stavby tela, bohatého osrstenia a primerane dlhej partie ňufáku (ten je kratší ako mozgovňa). Je nežný, ušľachtilý, chová sa hrdo, pohyb je voľný a elegantný.
Hlava
Hlava je v pomere k telu normálnych proporcií, je ľahšia a kratšia ako u veľkých a stredných španielov. Lebka nemá byť spredu ani zboku príliš okrúhla, niekedy má náznak čelovej ryhy. Papuľa je kratšia ako temeno, jemná, zašpicatená, zboku nie príliš preliačená, nikdy zdvihnutá. Nos je malý, čierny, zaoblený, na vrchole mierne sploštený. Pre posudzovanie na bonitácii sú rozhodujúce trvalé zuby. Sleduje sa prítomnosť rezákov a špicákov. U psa a suky nemôže chýbať ani jeden špicák. Môžu chýbať 2 rezáky u psa i suky. Zárez čeľuste je nožnicový, kliešťový alebo tesný predhryz a podhryz.
Oči
Oči sú dosť veľké, široko otvorené, nie vypúlené, majú tvar veľmi širokej mandle. Oči sú na hlave dosť nízko umiestnené tak, že vnútorné kútiky ležia na deliacej línii medzi temenom a papuľou. Sú tmavej farby a veľmi výrazné.
Uši
Uši sú nasadené ďaleko od seba, koža má byť pevná a pružná. Vysoko nasadené a dobre otvorené, pokryté dlhými chlpami. Uši môžu byť buď zavesené (Phaléne), alebo vztýčené (Papillon). Uši papillona sú vysoko nasadené s dobre roztvorenými boltcami, smerujúcimi šikmo do strán. Vnútorný stredový líniu boltca tvorí uhol asi 45 stupňov horizontálne. Ucho nesmie stáť kolmo a akokoľvek sa podobať uchu špica. Vnútornú stranu boltca pokrýva jemná, ľahko zvlnená srsť, z ktorej tá najdlhšia mierne presahuje okraj ucha. Vonkajšia strana ucha je silne pokrytá dlhou srsťou, ktorá pozdĺž okraja vytvára výrazné strapce.
Krk a telo
Krk je stredne dlhý, ľahko klenutý, stredne dlhý. U psa hrubší ako u suky, pričom nesmie stratiť pôvab. Je želateľné, aby srsť na krku bola o niečo dlhšia ako na ostatnom tele a tak ho robila hrubším. Telo je veľmi kompaktné. Jeho dĺžka je o niečo väčšia ako výška meraná v kohútiku, hoci chrbát má byť krátky, predovšetkým u psov. Chrbtová línia nie je ani príliš krátka, ani klenutá, ani prestavaná, ale ani plochá. Chrbtica je priama a vodorovná. Hrudník je hlboký a priestranný tvorený dobre klenutými rebrami. Je široký a jeho predná partia dodáva hrudi šírku. Dĺžka a hĺbka sú vyvážené. Bedrá pevné a mierne klenuté. Hrudník priestranný, dostatočne hlboký. Obvod hrudníka meraný medzi poslednými dvoma pármi rebier by sa mal približne rovnať výške v kohútiku.
Končatiny
Predné končatiny sú suché, mocné plecia, mierne osvalené, lopatky tvoria s horizontálou uhol 45 stupňov. Pevné lakte tesne priliehajúce k telu, ktoré ale umožňujú voľný pohyb. Stredne dlhé nohy, ktoré pri pohľade spredu majú od lakťov pokračovať v priamej línii k podlahe. Pri pozorovaní z profilu sú rovné pri mierne zalomených záprstiach (sponkách), silné a pohyblivé. Zadné končatiny sú dobre osvalené, kosti v pomere k dlhým nohám, mierne zauhlené v kolene a stehennom kĺbe. V prirodzenom postoji musí vertikála od najzadnejšieho bodu panvy (sedacia kosť) prebiehať cez prednú líniu priehlavku alebo trochu pred ňou. Priehlavky musia byť krátke, s dobre vyvinutou achillovou šľachou.
Labky a chvost
Labky sú malé, plné, krátke s plne oddelenými, ale nie roztiahnutými prstami. Nesmú byť mačacie ani zajačie. Chvost je stredne dlhý, v dôsledku pozície panvy veľmi vysoko nasadený, jeho vzhľad patrí medzi zvláštne znaky plemena. Uprostred je širší ako pri nasadení, plochý, s postupným zužovaním, ktoré vybieha do špičky. Plochý výzor je spôsobený osrstením, ktoré je po stranách širšie ako na ostatnej ploche. Chvost je nesený radostne a živo (mimoriadne dôležitý znak), nikdy nie je medzi nohami. Môže byť nesený hore ako u stopovacích psov, alebo na chrbte ako u veveričiek, alebo v polkruhu, pričom špička sa ľahko dotýka boku. Vysoko nasadený, dosť dlhý, pokrytý dlhou srsťou. V afekte nesený smerom nahor, zatočený ponad chrbát, jeho špička sa môže dotýkať chrbta.
Srsť a sfarbenie
Srsť je bohatá, jemná, môže byť zvlnená, nie však kučeravá, bez podsady, plocho priliehajúca na telo. Vlas je tenký, ľahko zvlnený a plocho ukotvený. Srste je krátka na tvári a mozgovni a na prednej strane končatín, stredne dlhá na tele. Na krku tvorí dlhá srsť golier a bohatú náprsenku prechádzajúcu na hruď. Na ušiach a na zadnej strane predných končatín tvorí srsť dlhé strapce. Veľmi dlhá srsť na zadnej strane stehien tvorí ľahko zvlnené, poddajné nohavičky. Srst medzi prstami je jemná, zdôrazňuje štíhlosť labky a opticky ju predlžuje.
Varieta dlhosrstá: hustá, dostatočne dlhá, rovná, s nie príliš hustou podsadou. Mierne zvlnená sa toleruje. Lesklá a mäkká. Srsť na labkách a zadnej strane predných končatín je dlhšia, na zadných tzv. nohavičky a na chvoste zvlášť dlhá. Dlhý a hustý golier okolo krku. Vážne chyby: kučeravá srsť, všeobecne nedostatočná dĺžka srsti.
Varieta krátkosrstá: mäkká a lesklá, tesne priliehajúca na telo. Prítomnosť malého množstva podsady je želateľná.
Sfarbenie: všetky farby a ich kombinácie sú povolené. Na bielom podklade sú prípustné všetky farby. Na tele a končatinách musí byť viac bielej. Biela lysinka na čele je vítaná. Biele znaky na spodnej časti hlavy sa pripúšťajú, ale prevažne biela hlava je chybou.
Povaha a temperament
Papillon je hravé, priateľské no zároveň ostražité psíča. Nikdy by nemal vykazovať známky agresivity či plachosti. Malý psík so strednou až intenzívnou aktivitou je veľmi inteligentný. Majitelia ho opisujú skôr ako psa činu než domáceho maznáčika. Ak sa chystáš na psie športy ako agility či canicross, papillon je pre svoj energický spôsob života skvelou voľbou. Tak ako športy, berie svoju úlohu spoločníka rovnako vážne.
Hlavnou črtou papillonovej povahy je ohromná vitalita, radosť zo života, hravosť a zároveň ide o citlivé zvieratko, ktoré sa dokáže vcítiť do nálady svojho majiteľa a jeho rodiny a zdieľa s rodinou nielen radosť, ale aj smútok. Papillon je kontaktné zvieratko, je veľmi milé, otvorené a vďaka vysokej inteligencii sa veľmi rýchlo učí, čomu pomáha aj vrodená zvedavosť.
Papillon je veľmi spoločensky založený, potrebuje byť milovaný a v blízkom kontakte so svojou rodinou. Miluje pozornosť a má rád deti a je s nimi ochotný prevádzať akúkoľvek šaškáreň. Ale ako väčšina malých plemien veľmi ťažko nesie hrubé zaobchádzanie, necitlivú manipuláciu veľmi malých detí.
Starostlivosť a zdravie
Papillon nie je psík, ktorý by sa mal chovať vonku. Je to bytový pes, ktorý potrebuje vašu pozornosť a jeho srsť nemá podsadu, takže je citlivý na teplotné výkyvy. Počas chladných dní je preto vhodné ho obliekať a pri daždi zabezpečiť pršiplášť.
Starostlivosť o srsť papillonov nie je náročná. Nevyžaduje si strihanie ani iné úpravy. Jediné, čo si vyžaduje, je pravidelné kefovanie aspoň raz týždenne. Pozornosť venujeme iba strapcom tesne za ušami, ktoré sú veľmi jemné a majú sklony plstnatieť. Papillon nevyžaduje strihovú úpravu ani žiadne púdre. Vadí-li nám srsť medzi prstami, môžeme ju zospodu ľahko pristrihnúť. Nesmieme však ostrihať srsť, ktorá rastie zvonka a presahuje pazúry - tá dotvára štandardom požadovanú zajačiu labku.
Na jar do jesene kúpeme podľa potreby, ale nie častejšie ako raz za mesiac, od decembra do marca kúpeme len ak je to nevyhnutne nutné. Kúpaním srsť odmastíme a tá stratí prirodzenú impregnáciu, ktorá chráni psa proti prechladnutiu. U papillona, ktorého nechráni pred nepriazňou počasia podsada, je aj táto prirodzená mastná ochrana srsti prínosom. Na kúpanie používame kvalitné šampóny s prídavkom kondicionéru alebo po vykúpaní použijeme prípravok na ľahké rozčesávanie. Zvykneme-li šteňa na dennú starostlivosť o srsť, stačí dospelého papillona prečesať tak 1-2x týždenne.
Výchova a výcvik papillona je veľmi jednoduchý, ale je potrebné zvoliť pozitívnu metódu výcviku, ktorá zahŕňa verbálnu pochvalu, odmeny a motiváciu. Rýchlo sa naučia pravidlá spolužitia v domácnosti a nové povely. Napriek svojej aktívnej povahe nemajú vo zvyku ničiť veci v domácnosti ani zbytočne štekať. Tieto pozitívne vlastnosti robia plemeno vhodné aj pre zaneprázdnených majiteľov a dôchodcov. Najčastejšie prevádzkovanou športovou disciplínou s papillony je agility.
Papillon sa rodí s nie úplne uzavretou lebkou, čo ich robí náchylnými na úrazy hlavy. Je dôležité, aby sme papillonov príliš neprikrmovali, pretože trpia na kĺby. Nadmerné priberanie by sa malo predchádzať, a preto je vhodné pridať do stravy kĺbovú výživu. Od malička by mali mať kvalitné granule a aspoň jednu kúru kĺbovej výživy.
Plemeno Malý kontinentálny španiel sa všeobecne radí medzi plemená, ktoré nie sú väčšou mierou zaťažené závažnými genetickými ochoreniami. Sledovanie zdravia jedincov chovaných v Českej republike je nedeliteľnou súčasťou zvyšovania kvality chovu v rámci chovných jedincov. Papillona možno vychovávať a cvičiť po dobrom a pozitívnymi metódami. Hrubým správaním, krikom nič nedosiahneme. Práve naopak.
Papillony patria medzi psy citlivé na anestéziu. Je dobré na to pamätať pri každom chirurgickom zákroku.
Bonitácia
Pre posudzovanie spôsobilosti k chovu sa stretávajú pri bonitácii trojčlenné komisie v zložení: posudzovateľ, poradca chovu a člen výboru klubu (bonitačný referent). Delegovanie posudzovateľa na základe vyžiadania RADOU KLUBU CHOVATEĽOV ČIVÁV A PAPILLONOV vykonáva ÚKK. Bonitačná komisia spolu s poradcom chovu zodpovedá za riadne a úplné vyplnenie bonitačného posudku. Bonitačná komisia, z dôvodov hodných zreteľa, môže svoje rozhodnutie odložiť o 3 - 6 mesiacov. Proti tomuto rozhodnutiu má majiteľ bonitovaného jedinca právo sa písomne odvolať na RADU KLUBU, alebo ÚKK do jedného mesiaca od bonitácie.
Podmienkou účasti na bonitácii je dosiahnutie veku, pre plemeno čivava (CHIHUAHUA) a malý kontinentálny španiel 9 mesiacov, absolvovanie výstavy pred bonitáciou, ktorou je výstava organizovaná KCHČaP v Poprade minimálne v triede mladých, s tým, že krytie bude možné až po dovŕšení 12 mesiacov.
Na bonitáciu sa zúčastňujú len zdravé jedince. U jedincov podozrivých z prenosných chorôb je prístup a posúdenie na bonitácii neprípustné. Na bonitáciu nemusí byť jedinec upravený ako na výstavu. Posudzovateľ môže vylúčiť z posudzovania jedinca špinavého, nečesaného, splstnateného alebo zahmyzeného. Posudzovateľ vylúči z posudzovania jedinca, ktorého chovanie bráni vykonaniu váženia, prehliadke chrupu a semenníkov.
Váženie sa vykonáva na riadne vyvarenej váhe. Pes musí stáť alebo sedieť v strede váhy. Musí byť v kľude a váženie sa vykonáva bez akejkoľvek opory. U nekľudných jedincov sa váženie opakuje 3x a z navážených hodnôt sa vypočíta priemer.
Posudzovanie exteriéru je hodnotenie súladu jednotlivých častí tela so štandardom a nesúlad sa vyjadruje v bonitačnom posudku slovným popisom nedostatku, vady a diskvalifikačnej vady. Výsledok hodnotenia zapíše posudzovateľ v súlade so zápisom do bonitačného posudku aj do rubriky v preukaze o pôvode.
Jedince, ktoré boli na bonitácii uznané ako spôsobilé k chovu sa v bonitačnom posudku označujú ako CHOVNÝ, prípadne PODMIENEČNE CHOVNÝ. Ostatné jedince, ktoré sú k chovu nevhodné, sa označujú známkou NECHOVNÝ.
